Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (34)Rozsudok_9C-45-2011.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Subarea
9C/45/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: E. L., X.. XX.X.XXXX, L. H. X. P. XXX proti odporcovi: E. L., V. L. H. X. P. XXX, V..Č.. L. XX. Z. XXXX, J., Č., o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 33,- eur mesačne počnúc od 22.3.2011, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky vopred.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 22,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súdu dňa 22.3.2011 domáhala toho, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu titulom manželského výživného sumou 33,- eur mesačne od podania návrhu. Uviedla, že z jej manželstva s odporcom doposiaľ trvá. V spoločnej domácnosti však nežijú po dobu asi 6 rokov. Z ich manželstva pochádzajú štyri deti, z toho dve deti sú maloleté. Odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 25,- eur mesačne a toto výživné riadne platí. S deťmi žije v rodinnom dome jej švagrinej. Ona žiaden majetok nevlastní. Je nezamestnaná a jej príjmom sú dávky v hmotnej núdzi.
Odporca sa na pojednávanie vo veci nedostavil. Doručenie predvolania mal súd u neho riadne preukázané. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Odporca bol v konaní vypočutý dožiadaným súdom, kde uviedol, že s návrhom súhlasí. Potvrdil, že jeho manželstvo s navrhovateľkou naďalej trvá. Je zamestnaný s hrubou mzdou 12 400,-Kč. Žije na ubytovni, za ktorú uhrádza 2 400,-Kč mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k dvom synom, ktorú si riadne plní, navrhovateľke mesačne zasiela spolu sumu okolo 120,- eur. Nevlastní majetok väčšej hodnoty.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov konania, ktoré uzavreli v roku 1993 doposiaľ trvá, dlhodobo však nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka je od 23.5.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, evidencia doposiaľ trvá. Preddavkovo jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 100,-eur
mesačne. Odporca je zamestnaný s hrubým mesačným príjmom 12 400,-Kč. Obaja účastníci majú vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, nevlastnia majetok väčšej hodnoty.
Pod č. 10C/85/2009 bolo tunajším súdom vedené konanie o návrhu navrhovateľky voči odporcovi o určenie výživného. Toto konanie bolo uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011 zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky.
Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania doposiaľ trvá. Navrhovateľka je nezamestnaná a jej terajším jediným príjmom sú len dávky v hmotnej núdzi. Sama zabezpečuje starostlivosť o maloletých synov účastníkov, na výživu ktorých odporca prispieva výživným určeným súdom. Odporca má príjem z pracovného pomeru a preto má súd za to, že je schopný a je v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky. Súd v konaní nezistil dôvody, pre ktoré by priznanie manželského výživného navrhovateľke bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 33,- eur mesačne v zmysle jej návrhu a to od podania návrhu t.j. od 22.3.2011.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 72/1991 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu, ktorého výška bola určená podľa položky 8 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, z dôvodu, že navrhovateľka je v tomto konaní v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov oslobodená od platenia súdnych poplatkov.
O trovách konania súd nerozhodol poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).