Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/127/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - N., trvale bytom W., t.č. bytom M., zastúpená advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, Stará Prievozská 2, Bratislava a otec - V., bytom M. o návrhu matky na pozbavenie otca výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 11.6.2010 žiadala matka o pozbavenie rodičovských práv otca k maloletej N.. Návrh odôvodnila tým, že s otcom žili v spoločnej domácnosti len asi pol roka po narodení maloletej a nikdy neuzavreli manželstvo. Do štyroch rokov veku dieťaťa žili v jednom meste, pričom otec opakovane fyzicky napádal matku v prítomnosti maloletej, manipuloval dieťa proti matke, vyhrážal sa jej, že maloletú zoberie a správal sa agresívne. Aj neskôr bolo správanie otca voči matke agresívne a u maloletej sa rozvinuli psychické problémy, ktoré ešte v roku 2000 spozorovala ošetrujúca detská lekárka. Odvtedy matka pravidelne navštevuje s maloletou detskú psychiatriu a po presťahovaní sa do Bratislavy je v pravidelnej starostlivosti detskej psychiatričky, ktorá u maloletej diagnostikovala syndróm týraného dieťaťa, detskú anorexiu, depresie a výrazný strach naviazaný na otca dieťaťa. Ďalej v návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. -10 zo dňa 4.10.1999 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do výchovy matke a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 300,-Sk mesačne a tiež sa otec zaviazal uhradiť zročné výživné. Neskôr rozsudkom toho istého súdu č.k. -41 bol upravený, na návrh matky, styk otca s maloletým dieťaťom, keďže otec sa vyhrážal únosom. Matka tiež iniciovala konanie na Okresnom súde Nové Zámky o zákaz styku otca s maloletou, ktoré sa viedlo pod sp. zn. a ktorý návrh bol dňa 4.10.2004 zamietnutý. V roku 2005 podala matka návrh na exekúciu a trestné oznámenie o zanedbaní povinnej výživy, nakoľko otec od februára 2003 si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej neplnil. V roku 2006 uzavrela matka manželstvo a maloletá vyrastá od roku 2003 v jednej domácnosti spolu s terajším manželom matky, ku ktorému má vytvorené veľmi silné citové puto a oslovuje ho otec. Ďalším návrhom podaným na Okresom súde Bratislava IV v roku 2006 sa matka domáhala zákazu styku otca s maloletou, alternatívne úpravu styku otca za asistencie tretej osoby a zároveň sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. -203 zo dňa 20.8.2009 rozhodol o asistovanej úprave styku otca s maloletou a tiež o zvýšení vyživovacej povinnosti. V návrhu ďalej uviedla, že urobila všetko pre vytvorenie podmienok na styk otca s dieťaťom, pričom otec s matkou žiadnym spôsobom nespolupracoval, odmietal

stanoviť konkrétny termín prvého kontaktu a nijako sa neinformoval u ošetrujúcej psychiatričky na postup pri stretnutí s maloletou. Okrem toho sa vedie konanie o výkon rozhodnutia, ktoré inicioval otec a teda existuje aj ďalší tlak na matku. Z posudzovania konania otca, z hľadiska všetkých zložiek rodičovskej zodpovednosti, ako aj z reálnych predpokladov na možnosti zlepšenia ich vzťahov, je možné hovoriť, že otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosti a to dlhšie ako 7 rokov, nedodržuje žiadne z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí o vyživovacej povinnosti, pričom úmyselne sa snaží svoju vyživovaciu povinnosť minimalizovať nepriznaním príjmov. Otec ďalej neprejavuje záujem o maloletú z pohľadu jej zdravotného stavu, potrieb, vzdelania a žiadnym spôsobom sa nepodieľa na jej riadnej výchove a starostlivosti za obdobie 7 rokov, počas ktorých poslal len niekoľko stručných pohľadníc a mikulášsky balíček. Svoj nezáujem na realizovaní svojich rodičovských práv prejavil aj tým, že so súdom nekomunikoval a neoznámil svoju adresu pobytu a to ani matke, napriek tomu, že vedel, že predmetom konania je obmedzenie výkonu jeho rodičovských práv. Je teda nevyhnutné vo veci výchovy dieťaťa zásah súdu, ktorý by viedol k zabezpečeniu práva maloletej na harmonický rozvoj jej osobnosti a k zosúladeniu faktických vzťahov s právnymi, následným osvojením zo strany manžela matky, s čím však otec nesúhlasí a čo je v hrubom rozpore so záujmami dieťaťa.

Otec sa k návrhu vyjadril písomne a uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko skutočnosti, ktoré navrhovateľka v návrhu uviedla, sa nezakladajú na pravde. Tvrdil, že o maloletú má záujem a chodieva sa pravidelne informovať o dieťati na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kolízny opatrovník sa k návrhu matky vyjadril tak, že vzhľadom na závažnosť tohto návrhu ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu s tým, aby prihliadol na vykonané dokazovanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV, č.k. , , so spismi Okresného súdu Nové Zámky č.k. , , ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia nie sú manželia a manželstvo ani nikdy neuzavreli. Posledným rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv, resp. o úprave styku otca s maloletou a o výživnom, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp. zn. , bol rozsudok zo dňa 20.8.2009-203, ktorým bolo rozhodnuté, že otec je oprávnený s maloletou N. sa stretávať každú párnu kalendárnu stredu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. v priestoroch Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom - Centrum Nádej, Švabinského 7, Bratislava s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutie priviesť do označeného zariadenia a po ukončení stretnutia na tom istom mieste prevziať. Ďalej bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 300,-Sk na sumu 70,-€ mesačne od 1.9.2005. Zároveň bolo rozhodnuté o zročnom výživnom, o započítaní časti výživného do zročného výživného a vo zvyšku bol návrh matky zamietnutý. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti o úprave styku otca s maloletou dňa 26.9.2009 a v časti o výživnom dňa 10.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -259 zo dňa 29.6.2010. Zároveň bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. -10 zo dňa 4.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.1999 a to v časti výšky výživného pre maloletú N.. Tiež bol zrušený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. -41 zo dňa 9.4.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.4.2001.

Matka vo výpovediach uviedla, že od posledného rozhodnutia o úprave styku a o výživnom, ktoré bolo v roku 2009, prebehli 2 stretnutia otca s maloletou. Prvé bolo dňa 9.12.2009 a to v priestoroch Občianskeho združenia, ktoré bolo veľmi dramatické a trvalo iba pár minút, pričom maloletá sa odmietala s otcom vôbec stretnúť. Odvtedy sa otec s ňou nekontaktoval, ani s maloletou a iba telefonicky ju žiadal, aby nepodávala trestné oznámenie vo veci výživného, pretože je v situácii, keď sa mu má narodiť ďalšie dieťa a nemá prostriedky na platenie výživného. Čiže toto bolo jediné, čo od nej žiadal. Ďalšie a posledné stretnutie otca s maloletou N. prebehlo 1.4.2010, ktoré trvalo asi 3 alebo 4 minúty, pričom ani zo strany otca ani zo strany dcéry nebol prejavený žiaden záujem a dokonca si otec maloletú ani nevšímal. Vtedy za prítomnosti sociálnej pracovníčky občianskeho združenia sa ho opýtala, či by sa nevzdal svojich rodičovských práv, s čím nesúhlasil. Súhlasil však s tým, že sa už nebude domáhať stretnutia s N., ale trval na tom, aby mu každý mesiac posielala správu o dieťati. V podstate každé 2 mesiace mu správu

posiela, píše mu o tom, ako chodí N. do školy, že je zdravá a podobne, ale viacmenej ani nevie, čo by mu mala do tohto listu napísať, keďže odpoveď od otca nechodí. Žiadala otca, aby súhlasil s tým, aby si mohol jej manžel N. osvojiť s tým, že by už nemusel na ňu platiť výživné a všetkým, vrátane N., by to pomohlo. Otec však trval na tom, že sa N. nevzdá. Maloletá by bola najradšej, keby v ich živote už pán N. nefiguroval, napriek tomu ju vždy na stretnutie s ním pripravovala. Akonáhle však prišla do miestnosti, kde bol aj otec, začala kričať, triasť sa, nechcela si od neho nič zobrať a vtedy ho sociálna pracovníčka požiadala, aby odišiel. Malo prebehnúť aj stretnutie v januári 2010, ktoré sa však neuskutočnilo, pretože otec sa ospravedlnil z dôvodu krátkodobej duševnej poruchy, čo sa dozvedela z jeho dokladu o práceneschopnosti. V roku 2010 otec zaplatil výživné asi 4x po 30,-€ a 1x po 70,-€. Naposledy zaplatil výživné v apríli 2011 vo výške 65,-€.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že podľa ich názoru, sú dané všetky podmienky a dôvody na pozbavenie otca rodičovských práv, nakoľko otec svoju funkciu rodičia nevykonáva tak, ako by mal a všetky jeho úkony sú čisto formálne. Dôvodom na pozbavenie otca výkonu rodičovských práv je nielen dlhodobé neplnenie vyživovacej povinnosti, ale aj skutočnosť, že otec nerešpektuje žiadne z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdu, pričom neexistujú žiadne dôvody, prečo by si otec nemohol svoju vyživovaciu povinnosť plniť. Ďalším dôvodom na pozbavenie otca rodičovských práv je najmä jeho správanie sa z minulosti. Matka mala záujem o nápravu rodinných vzťahov a aj súd rozhodol o asistovanej úprave styku, avšak matka musela všetku iniciatívu v tomto smere zabezpečovať sama a neskôr sa otec vyjadril, že o takúto formu stretávania sa s dieťaťom nemá záujem. V súčasnosti teda nevidia žiaden dôvod na budovanie tohto vzťahu, keďže otec mal niekoľko príležitostí, ktoré nevyužil a v budúcnosti by bolo pre dieťa vhodnejšie, keby mohlo dôjsť k osvojeniu manželom matky, nakoľko tieto vzťahy sú už vytvorené. Ďalej právna zástupkyňa matky uviedla, že všetky tvrdenia otca o jeho záujme o maloletú sú len formálne a jeho záujem považujú za nedostatočný. Vyživovaciu povinnosť plní iba občas a aj to v nedostatočnej miere, v súčasnosti sa s maloletou nestretáva a matku kontaktoval ohľadom maloletej iba 3x formou SMS správy. Otec nekontaktoval ani školu, ktorú maloletá navštevuje, ani jej lekárov a teda svoje práva nevyužíva. Podľa ich názoru rodičovské práva a povinnosti majú svoj reálny obsah, pričom záujem otca je len čisto formálny a nedostatočný.

Otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že s návrhom nesúhlasí a tiež uviedol, že nikdy nepovedal, že nemá záujem stretávať sa s maloletou. Posiela jej balíčky a tiež platí výživné, pričom nezaplatil iba v máji, čo však vyrovná. Na Vianoce 2010 poslal maloletej 215,-€. Chce sa so svojou dcérou stretávať, ale matka mu v akejkoľvek dohode v tomto smere bráni. Snaží sa svoje rodičovské práva vykonávať ako najlepšie vie a je toho názoru, že N. je pod vplyvom svojej matky a starej matky, ktoré ju ovplyvňujú proti nemu. K svojim pomerom uviedol, že má 2 vlastné deti s družkou a jedno dieťa má v pestúnskej starostlivosti. K finančným pomerom dodal, že z úradu práce nepoberá žiaden príspevok a predáva časopis Nota-bene.

Kolízny opatrovník uviedol, že vykonal pohovor s maloletou bez prítomnosti matky. Maloletá uviedla, že s mamou a jej manželom, ktorého volá otec, je šťastná. Poznamenala, že má s ním veľmi dobrý vzťah, rozumejú si a biologického otca nemá rada, nechce o ňom hovoriť, ani nechce o ňom nič vedieť. Rovnako sa s ním nechce kontaktovať, pretože má spomienky z detstva, ako sa správal a ako ubližoval mame. Má z neho strach a preto sa už nikdy s ním nestretne, rada by na to zabudla. Stretla sa s otcom asi po 4 rokoch, keď ju prišiel navštíviť v Občianskom združení Pomoc ohrozeným deťom, pričom stretnutie psychicky nezvládla, začala plakať a nechcela s ním ostať. Požiadala dokonca, aby ho kolízne opatrovníčky v rámci pohovoru neoznačovali ako „otec“. Ďalej kolízny opatrovník uviedol, že od roku 2006 opakovane žiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o prešetrenie pomerov a správy o maloletej, nakoľko ich úrad otec navštevuje a má záujem o informácie o maloletej, pričom za uplynulé obdobie zaslali Úradu práce Nové Zámky päť dožiadaní, naposledy v apríli 2010.

Zo správ sociálnej pracovníčky W. z Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej, ktoré sú založené v spise Okresného súdu Bratislava IV, č.k. zo dňa 19.3.2010 a 21.4.2010 vyplýva, že dňa 9.12.2009 sa v ich zariadení uskutočnilo stretnutie otca maloletej s dcérou, na ktoré otec prišiel v predstihu a teda mali čas prejednať stratégiu opätovného nadviazania kontaktu s maloletou. Otec sa vyjadril, že je pre neho finančne neúnosné cestovať do Bratislavy každý druhý týždeň a pýtal

sa na možnosť stretnutia jeden krát mesačne. Dostal informáciu, že po takom dlho čase, počas ktorého sa s N. nevidel, je žiaduce, aby stretnutia prebiehali podľa rozsudku, a pokiaľ skutočne chce nadviazať s dieťaťom vzťah, bude musieť vyvinúť veľa úsilia. Samotné stretnutie dňa 9.12.2009 však prebehlo veľmi dramaticky a po pár minútach bolo ukončené kvôli úzkostným reakciám maloletej N.. Táto sa odmietla s otcom vidieť, odmietala ho oslovovať otec, celá sa triasla, klepali sa jej kolená, plakala a trhala si kožičku na prstoch. Odmietala s ním komunikovať, kričala, aby jej dal pokoj, cítila veľký hnev a nespravodlivosť, preto, že toto stretnutie musí absolvovať. Následne, vzhľadom na finančné možnosti otca, bolo na jeho žiadosť dohodnuté ďalšie stretnutie na deň 26.1.2010. V deň dohodnutého stretnutia otec telefonicky toto zrušil, z dôvodu svojej práceneschopnosti. V priestoroch občianskeho združenia sa neskôr realizovalo ešte jedno stretnutie a to dňa 1.4.2010. Počas tohto stretnutia N. vôbec nebola ochotná sa s otcom rozprávať a ani s ním ostať v jednej miestnosti. Celkovo stretnutie trvalo asi 15 minút, počas ktorých N. odpovedala iba na otázky sociálnej pracovníčky a na otca sa ani nepozrela. Neskôr sa uskutočnilo stretnutie medzi matkou, otcom a pracovníkom občianskeho združenia a na tomto stretnutí sa všetci dohodli, že pán N. urobí všetko pre to, čo je v prospech zdravého psychického vývinu maloletej a dokázal akceptovať fakt, že ho N. odmieta a že sú stretnutia s ním pre dieťa traumatizujúce. Pán N. súhlasil s tým, že sa nebude domáhať styku s dcérou a že prenechá iniciatívu ohľadom stretávania sa výlučne na nej. Matka súhlasila s tým, že v prípade N. záujmu dá dcére k dispozícii otcovu adresu, resp. iný kontakt na neho. Tiež súhlasila s tým, že bude otca jeden krát mesačne písomnou formou informovať o zdravotnom stave maloletej, o jej školskom prospechu a 2x ročne mu zašle aktuálnu fotografiu dcéry. Zároveň otec podpísal prehlásenie, v ktorom uvádza, že sa nemieni vzdať otcovstva k maloletej N. a na základe odporúčania psychológa je ochotný dočasne vynechať návštevy maloletej, žiada však, aby mu matka posielala informácie o maloletej a jeden krát za pol roka fotografiu. Z uvedených dôvodov ďalší termín stretnutia otca s maloletou už dohodnutý nebol.

Z poštových poukážok, ktoré do súdneho spisu založil otec, vyplýva, že v roku 2010 otec zaplatil na výživu maloletej nasledovné sumy: dňa 19.3. - 60,-€, 29.3. - 30,-€, 26.4. - 30,-€, 29.5. - 30,-€, 26.6. - 30,-€, 30.8. - 75,-€, 3.12. - 10,-€ a 16.12. - 215,-€, čo je spolu 480,-€ za rok 2010. V roku 2011 zaplatil dňa 23.2. - 75,-€ a 20.4. - 65,-€.

Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinnosti napriek prechádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia nikdy neboli manželia a o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností ako aj o úprave styku otca s maloletou bolo rozhodnuté niekoľkokrát. Prvým rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bol rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. -10 zo dňa 4.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.1999 s tým, že bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá N. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 300,-Sk mesačne. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. -41 zo dňa 9.4.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.4.2001 bol upravený styk otca s maloletou a to tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. V konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. bol rozsudkom zo dňa 4.10.2004 zamietnutý návrh matky na zákaz styku otca s maloletou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2004. Posledným rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bol rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -203 zo dňa 20.8.2009, ktorý v časti o úprave styku otca s maloletou nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2009 a v časti o výživnom dňa 10.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -259 zo dňa 29.6.2010. Týmto rozsudkom bolo o úprave styku otca s maloletou rozhodnuté tak, že styk bude prebiehať každú párnu kalendárnu stredu v čase od 15.00hod. do 17.00 hod. a to v priestoroch Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej, Švabinského 7, Bratislava. Zároveň bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na sumu 70,-€ mesačne počnúc dňom 1.9.2005 a zročné výživné vo výške 3.222,32 € súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20,-€ spolu s bežným výživným. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v časti o úprave styku boli realizované 2 stretnutia otca s maloletou v priestoroch občianskeho združenia s tým, že vzhľadom k tomu, že maloletá akýkoľvek kontakt s otcom

rezolútne odmietala, otec sa pred pracovníkmi občianskeho združenia, ktoré vykonávalo asistenciu pri realizácii styku, vyjadril, že vzhľadom na odmietavý postoj maloletej, nebude trvať na realizácii styku v zmysle rozhodnutia a spoločne s matkou sa dohodli na ďalších pravidlách ohľadom maloletej. Matka sa zaviazala, že otca bude pravidelne o dieťati informovať a 2x ročne mu bude zasielať fotografiu maloletej. Konanie o výkon rozhodnutia, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. bolo uznesením zo dňa 29.6.2010 zamietnuté z dôvodu, že v súčasnosti nie sú dané dôvody, ktoré by nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku odôvodňovali, s poukazom na písomné správy sociálnej pracovníčky Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom.

Ďalej bolo preukázané a je nesporné, že riadny styk otca s maloletou sa nerealizuje už najmenej 7 rokov, pričom počas tohto obdobia sa otec aktívne kontaktu s maloletou nedomáhal, ale záujem prejavoval napríklad tým, že od roku 2005 minimálne 5 krát požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o maloletej, čo sa aj realizovalo. Navyše, aktuálnu adresu maloletej sa dozvedel až v priebehu konania o návrhu matky na zvýšenie výživného a o asistovanej úprave styku s maloletou asi v roku 2009. Tiež bolo preukázané, že otec na výživu maloletej prispieva, i keď nepravidelne a snažil sa po dohode s matkou zadovážiť aj darčeky pre maloletú, ktoré by jej mohli urobiť radosť.

Z uvedeného teda vyplýva, že otec svoje rodičovské práva a povinnosti vykonáva v súlade so svojimi možnosťami a v súlade s okolnosťami na strane maloletej, rešpektujúc jej odmietavý postoj k nemu. Posledné stretnutie rodičov dňa 1.4.2010 na pôde Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom viedlo k určitej stabilizácii vzťahov a k dohode medzi rodičmi, pričom v rámci tohto stretnutia sa otec vyjadril, že urobí všetko na prospech zdravého psychického vývoja maloletej, je schopný akceptovať odmietavý postoj dcéry k nemu a nebude vyvíjať ďalšie aktivity v stretávaní sa s dieťaťom. Naďalej však trval na tom, aby mu matka aspoň poskytovala informácie o maloletej. Tieto skutočnosti, resp. postoj otca, súd hodnotí pozitívne a jeho akceptáciu súčasnej situácie nie je možné vyhodnotiť v jeho neprospech a konštatovať jeho nezáujem o maloletú. V konaní nebolo preukázané žiadne závažné porušenie rodičovských práv a povinností, ktoré má na mysli § 38 ods. 4 Zákona o rodine a ktoré by bolo možné vyhodnotiť tak, aby bol otec výkonu rodičovských práv a povinností pozbavený. Zanedbávanie povinností otca k maloletej by muselo dosiahnuť tak značný stupeň, že by bolo pozbavenie otca rodičovských práv jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa. Takýto stupeň porušenia povinnosti zo strany otca však nebol preukázaný. Nebolo ani preukázané žiadne agresívne správanie sa otca k maloletej, ani jej týranie, zneužívanie, prípadne iné zlé zaobchádzanie, keďže otec maloletú N. nevidel minimálne 7 rokov, s výnimkou posledných dvoch asistovaných krátkych stretnutí. Preto súd návrh matky považoval za nedôvodný a je toho názoru, že pre zdravý a harmonický vývoj dieťaťa by bolo najlepšie, keby matka v blízkej budúcnosti neiniciovala ďalšie konania ohľadom maloletej a tým opätovne neupriamovala pozornosť maloletej N. na osobu otca. Bolo by žiaduce, aby matka dodržala dohodu s otcom a aby informácie o maloletej mu pravidelne poskytovala a zároveň aby vytvárala maloletej psychickú pohodu bez negatívneho vplyvu namiereného voči otcovi a aby aj naďalej vytvárala dieťaťu zdravé rodinné prostredie.

O trovách konania súd rozhodol podľa písmeno a) , nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský

súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).