Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16C-48-2011.pdf
PDF · 108.07 KB
No categories available
16C/48/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž v právnej veci žalobcu R. - F. P., R..F.., Y. E. X, V., C.: XXXXXXXX, proti žalovanému C.. U. M., O.. XX.XX.XXXX, Y. XX, B., o zaplatenie 197,81 Eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 197,72 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 197,72 Eur od 28.8.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 63,47 Eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 11.5.2011 doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 13.5.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 197,81 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.8.2009 do zaplatenia zo sumy 197,81 Eur ako aj trovy konania.
Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 16.10.1997 ako poistenie motorových vozidiel pre prípad živlu, havárie a odcudzenia dlhuje žalovaný žalobcovi poistné za obdobie od 16.10.2008 do 27.8.2009 v sume 197,81 Eur. Poistenie zaniklo v zmysle § 801 ods. 2 OZ z dôvodu, že následné poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie poistného. Žalovaného žalobca vyzval na zaplatenie dlžného poistného listom zo dňa 26.10.2009.
Na základe uvedeného preto žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak ako to bolo vyššie uvedené.
Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz pod č. 8Ro/94/2011-13 dňa 26.5.2011, proti ktorému žalovaný svojim prípisom zo dňa 9.6.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.6.2011 podal odpor.
Tento svoj odpor odôvodnil tým, že dňa 1.7.2008 bola na jeho vozidle spôsobená škoda, ktorú nahlásil žalobcovi. 29.8.2008 mu bolo oznámené zo strany žalobcu, že ide o totálnu škodu na jeho vozidle, a to v zmysle vyhlášky 492/2004 Z.z. Zo strany poisťovne nebola dodržaná lehota na zaplatenie poistnej udalosti a to vysporiadanie do 15 dní a preto napísal list, v ktorom dal okamžitú výpoveď zmluvy č. XXXXXXXX o havarijnom poistení motorového vozidla Škoda Felícia F. XXX R..
Súd vytýčil v predmetnej veci pojednávanie, predvolal naň ako žalobcu, tak aj žalovaného.
Žalobca vo svojej výpovedi uskutočnenej prostredníctvom povereného zamestnanca uviedol, že so žalovaným bola dňa 16.10.1997 uzavretá poistná zmluva, ktorej predmetom bolo havarijné poistenia vozidla Škoda Felicia. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť poistné v polročných splátkach so splatnosťou k 16.10. a 16.4. toho-ktorého roka. Poistné obdobie bolo dohodnuté na jeden rok od 16.10. príslušného roka do 15.10 nasledujúceho roka. Nakoľko žalovaný neuhradil poistné za poistné obdobie od 16.10.2008 do 15.10.2009 v celkovej výške 228,38 Eur, žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžného poistného v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to najneskôr do jedného mesiaca od doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému doručená 27.7.2009, avšak žalovaný predmetnú sumu neuhradil. Podľa platnej právnej úpravy žalobca má nárok na poistné až do zániku poistnej zmluvy, v tomto prípade vznikol žalobcovi nárok na poistné od 16.10.2008 do 27.8.2009, kedy zmluva zanikla. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná suma sa skladá z jednej celej polročnej splátky od 16.10.2008 do 15.4.2009 a z pomernej časti ďalšej polročnej splátky od 16.4.2009 do zániku poistnej zmluvy dňa 27.8.2009, kedy výška jednej splátky bola 3.440,- Sk, pričom v prípade uvedenej zmluvy bola uplatnená zľava, príp. bonus, preto uvedená suma plne nekorešponduje s poistnou zmluvou zo 16.10.2007, kde bolo dohodnuté poistné na sumu 13.480,- Sk. Pomerná časť splátky sa počítala tak, že výška celej polročnej splátky sa delila počtom dní v polroku a následne sa výsledok sa vynásobil počtom dní skutočného trvania poistnej zmluvy v príslušnom polroku. V doplnení svojej výpovede uviedol, že v prípade ak sa konštatuje u auta totálna škoda, vtedy sa nehradia náklady na opravu motorového vozidla, ale uhrádza sa len cena motorového vozidla, ktoré toto malo v danom čase, kedy sa poskytlo poistné plnenie a je následne na poistenom, či si dá motorové vozidlo následne opraviť, alebo ho dá vyradiť z evidencie. Teda samotná skutočnosť, že je konštatovaná totálna škoda neznamená ešte zánik poistnej veci a vtedy poistenie beží ďalej, až kým sa vozidlo nevyradí z evidencie vozidiel na dopravnom inšpektoráte. Aj v tomto zmysle je potrebné vykladať ustanovenie Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku, čl. 10, odsek 3 písm b) vo vzťahu k zániku poistenia, teda čo sa rozumie odpadnutím možností, že poistná udalosť nastane, a síce, že ak by dané vozidlo bolo vyradené z evidencie, tak skutočne vtedy by mala poistná zmluva zaniknúť a to aj na základe tohto ustanovenia. Ak si však dá poistený motorové vozidlo opraviť a ďalej ho používa, nie je vylúčené, že na danej veci môže znova nastať poistná udalosť. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ten si žalobca uplatňoval od 28.8.2009, nakoľko týmto dňom sa žalovaný najneskôr dostal do omeškania s úhradou predmetnej sumy.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nárok žalobcu neuznal. Poukázal na to, že po oznámení zo strany žalobcu, že v prípade jeho vozidla sa jednalo o totálnu škodu odstúpil od poistnej zmluvy a to z toho dôvodu, že žalobca mu neposkytol plnenie do 15 dní tak, ako to zo zákona vyplývalo. On mal poistku zaplatenú do 16.10.2008. Žalobca jeho prejav o odstúpení od zmluvy neakceptoval, poslal mu aj šeky na zaplatenie poistného, on však tieto šeky neuhradí. Uvedené vozidlo, ktorého sa týkala totálna škoda z evidencie vozidiel nebolo vyradené, dlho váhal s jeho opravou, nakoľko peniaze, ktoré získal od poisťovne, na ňu nestačili, ale nakoniec sa vozidlo opravilo a v súčasnosti ho užíva syn žalovaného , aj keď je vozidlo naďalej písané na žalovaného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie účastníckymi výpoveďami, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca dňa 16.10.1997 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 16.10.1997, ktorou si žalovaný poistil osobné motorové vozidlo Škoda Felícia s EVČ: F.-XXXAB pre prípad jeho poškodenia alebo zničenia a proti jeho krádeži a zároveň si touto zmluvou poistil úraz osôb prepravovaných týmto vozidlom na dvojnásobok poistných súm za smrť následkom úrazu, za trvalé následky úrazu a za čas nevyhnutného liečenia telesného poškodenia úrazom. Pre prípad poškodenia, zničenia, resp. krádeže uvedeného vozidla bolo medzi stranami dojednané ročné poistné vo výške 13.200,--Sk ( 438,16 Eur) a pre prípad úrazu osôb ročné poistné vo výške 280,--Sk (9,29 Eur), takže celková suma ročného poistného bola 13.480,--Sk (447,45 Eur), pričom zmluvné strany sa dohodli na jej splatnosti v dvoch splátkach po 6.740,--Sk (223,73 Eur) splatných do 16.10 a do 16.4. toho- ktorého roka. Žalovanému bol zároveň touto zmluvou vzhľadom na bezškodový priebeh poistenia podľa predchádzajúcej poistnej zmluvy č. 748175 priznaný 50% bonus, ktorý sa týkal časti poistného na vozidle
pre prípad jeho poškodenia alebo zničenia a proti jeho krádeži a netýkal sa časti poistného pre úraz osôb prepravovaných týmto vozidlom, takže výška konečných polročných splátok, ktoré na úhradu tohto poistného uhrádzal bola stanovená vo výške 3.440,--Sk (114,19 Eur) / 50% z 13.200,--Sk = 6.600,--Sk + 280,--Sk= 6.880,--Sk- z toho polročná splátka je ? teda 3.440,--Sk /. Uvedená skutočnosť je potvrdená aj z prehľadu úhrad splátok poistného uhrádzaných žalovaným. Poistná doba výslovne v zmluve a ani v poistných podmienkach dojednaná nebola. Dňa 1.7.2008 došlo na poistenom vozidle žalovaného k poistnej udalosti, ktorú žalovaný žalobcovi písomne ohlásil na tlačive " Hlásenie škodovej udalosti na vozidle" zo dňa 2.7.2009 a na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol poistné plnenie vo výške 54.000,--Sk (1.792,47 Eur) , o čom ho informoval svojim prípisom zo dňa 29.7.2008. Prípisom " Výzva na zaplatenie poistného z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX-Havarijné poistenie" zo dňa 24.7.2009 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie poistného v sume 228,38 Eur a to najneskôr do 1 mesiaca od doručenia uvedeného prípisu s upozornením, že poistenie zanikne, ak dlžné poistné nebude zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy. Podľa doručenky uvedenú výzvu žalobcu žalovaný prostredníctvom svojho syna prevzal dňa 27.7.2009. Žalovaný písomným prípisom zo dňa 8.10.2008 oznámil žalobcovi, že v mesiaci september obdržal poštový peňažný poukaz na zaplatenie havarijného poistenia v čiastke 3.440,--Sk (114,19 Eur) na obdobie 16.10.2008 až 15.4.2009. Zároveň mu týmto prípisom oznámil že túto čiastku neuhradí, poukázal na to, že podľa uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení č. 038808989 mal žalobca poistnú udalosť vysporiadať do 15 dní od nahlásenia škody / 2.7.2008/, to však žalobca vysporiadal až 29.7.2008. Uviedol preto, že nemá záujem na pokračovaní havarijného poistenia a ruší zmluvu s okamžitou platnosťou. Toto podanie bolo žalobcovi doručené dňa 13.10.2008, čo preukazuje prijímajúca pečiatka s uvedeným dátumom na danom podaní. Žalobca prípisom zo dňa 26.10.2009 žalovanému oznámil zánik poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX ku dňu 27.8.2009 a to z dôvodu neuhradenia poistného v zmysle § 801 Občianskeho zákonníka napriek zaslanej výzve na zaplatenie a zároveň ho týmto prípisom vyzval na úhradu poistného za dobu do zániku poistenia vo výške 197,81 € podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa zhodného vyjadrenia oboch účastníckych strán k úhrade uvedenej sumy do dňa rozhodovania vo veci nedošlo.
Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a predpisov ( ďalej len " OZ"), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 3 OZ , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa § 796 ods. 1 OZ , ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 800 ods. 1 OZ, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
Podľa § 800 ods. 2 OZ, možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.
Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 801 ods. 3 OZ , lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.
Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Podľa § 879e ods. 1 OZ , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.
Podľa ust. §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase omeškania žalovaného s plnením svojich platobných povinností, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1,2 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase omeškania žalovanej s plnením , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
V čase omeškania uvádzanom žalobcom bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky , ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných operácií vo výške 1 % p.a .
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu mal v konaní preukázané, že žalobný návrh žalobcu je opodstatnený, nie však v plnom rozsahu. Z podkladov, ktoré žalobca súdu predložil je zrejmé, že žalobca so žalovaným mal platne uzavretú poistnú zmluvu. I keď v uvedenej, ako aj vo všeobecných poistných podmienkach sa výslovne neuvádzalo, že poistná doba, ktorá určovala existenciu poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, mala byť dojednaná ako doba neurčitá, súd však výkladom obsahu zmluvy a zavedenej praxe medzi účastníkmi vyvodil, že táto poistná doba medzi účastníkmi bola dojednaná na neurčito. Tento záver vyplynul nepriamo jednak z obsahu Všeobecných poistných podmienok č.l. 3 ods. 2, podľa ktorého časť poistnej doby dohodnutej v poistnej zmluve je poistné obdobie, pričom za každé poistné obdobie sa platí poistné, a jednak zo spôsobu vymedzenia splatnosti poistného, kedy toto bolo dojednané ako ročné poistné s periodicitou jeho splácania v dvoch polročných
splátkach, a v neposlednom rade aj zo samotnej skutočnosti realizácie úhrad poistného zo strany žalovaného žalobcovi počas trvania poistného vzťahu a na druhej strane z poskytnutia poistného plnenia zo strany žalobcu v prospech žalovaného na základe tejto zmluvy v prípade nastania poistnej udalosti, ktorá nastala na jeho vozidle.
Medzi stranami sa stal sporným okamih ukončenia tejto zmluvy a v nadväznosti na to aj potom nárok na doplatenie poistného do okamihu zániku poistenia. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že k zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi malo dôjsť v dôsledku jeho písomného podania zo dňa 8.10.2008 doručeného žalobcovi 13.10.2008. V prvom rade k okamžitému ukončeniu tejto zmluvy nemohlo dôjsť preto lebo, takýto spôsob ukončenia poistného vzťahu platná právna úprava nepozná. Podľa § 800 ods. 1 OZ poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia za predpokladu, že výpoveď sa podá aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím. Aj keby podanie žalovaného z hľadiska jeho obsahu bolo možné považovať za výpoveď poistnej zmluvy, resp. poistenia, z hľadiska doby kedy bola táto výpoveď podávaná, nebola splnená požiadavka včasnosti jej podania, kedy táto bola podaná až po uplynutí 6 týždňov pred uplynutím poistného obdobia. Výpoveď totiž bola žalobcovi doručená 13.10.2008 a podaná nebola skôr ako 8.10.2011, avšak poistné obdobie malo uplynúť dňa 16.10.2008. Za takéhoto stavu veci teda žalovaný platne nevypovedal poistnú zmluvu a poistný vzťah trval aj naďalej. Z tohto hľadiska bol preto i irelevantný dôvod výpovede, ktorý žalovaný použil, bez ohľadu na to či bol pravdivý alebo nie. Súd bol preto toho názoru, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dvoch polročných splátok poistného po 114,19 € splatných dňa 16.10.2008 a 16.4.2009, na čo bol upozornený prípisom žalobcu " Výzva na zaplatenie poistného z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX-Havarijné poistenie" zo dňa 24.7.2009, ktorý žalovaný prevzal prostredníctvom svojho syna dňa 27.7.2009. Od uvedeného okamihu mu v súlade s platnou právnou úpravou ( § 801 ods. 2 OZ) začala plynúť jednomesačná lehota na vyrovnanie tejto podlžnosti spojená s právnou skutočnosťou zániku poistného vzťahu medzi stranami v prípade, že dlžné poistné v uvedenej lehote zaplatené nebude. Podľa zhodného vyjadrenia oboch účastníkov k úhrade zo strany žalovaného tohto dlžného poistného nedošlo. Vzhľadom na uvedené teda dňom 27.8.2009 zanikol medzi sporovými stranami poistný vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXX a v súlade s platnou právnou úpravou ( § 803 ods. 1 OZ) vznikol žalobcovi nárok na poistné za dobu do zániku poistenia. Toto bolo žalobcom vyčíslené vo výške 197,81Eur , ktoré si však súd v plnej miere neosvojil. Podľa vyjadrenia žalobcu uvedená suma sa určila súčet polročnej splátky vo výške 114,19 Eur za obdobie od 16.10.2008 do 15.4.2009 a pomeru celej polročnej splátky obdobia 16.4.2009 do 15.10.2009 k počtu dní v danom polroku násobeného počtom dní skutočného trvania poistnej zmluvy v danom polroku, čo predstavovalo sumu 83,62 Eur. Podľa názoru súdu však tento výpočet dlžného poistného nie je ja správny a pri jeho určení mal žalobca postupovať tak, že celkové ročné poistné mal prepočítať na počet dní trvania poistného vzťahu v poistnom období do zániku zmluvy, teda sumu 228,38 Eur predeliť počtom 365 dní a násobiť počtom dní trvania poistného vzťahu v období od 16.10.2008 do 27.8.2009, t.j. do dňa zániku zmluvy, čo predstavovalo 316 dní. Na základe tohto postupu výpočtu dlžného poistného táto jeho suma predstavoval čiastku 197,72 Eur, oproti žalobcom uplatnenej čiastke 197,81 Eur. Vzniknutý rozdiel vo výške 0,09 Eur preto súd žalobcovi nepriznal vrátane naň nadväzujúceho a uplatneného úroku z omeškania.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento si žalobca uplatnil vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 28.8.2009. Výšku úroku si žalobca uplatnil v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením §-u 3 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pri zohľadnení základnej úrokovej miery stanovenej Európskou centrálnou bankou v čase omeškania žalovaného. Nakoľko takto uplatnená výška úroku korešpondovala požiadavke § 54 Občianskeho zákonníka a uplatnený úrok nešiel nad rámec úroku priznávaného Občianskym zákonníkom., súd pokiaľ ide o ich výšku návrhu žalobcu vyhovel. Pokiaľ ide dátum začiatku omeškania tento korešpondoval so zákonnou úpravu dňa zániku poistenia a zároveň vzniku nároku žalobcu na plnenie poistného voči žalovanému. Dňa 27.7.2009 bol žalovanému totiž doručený prípis žalobcu, v ktorom bol upozornený na následky nezaplatenia poistného a tiež na skutočnosť vzniku omeškania s jeho plnením a tak márnym uplynutím zákonom poskytnutej lehoty 1 mesiaca v zmysle § 803 OZ , ktorá uplynula 27.8.2009 sa nasledujúcim dňom t.j. 28.8.2009 dostal žalovaný do omeškania s plnením poistného v prospech žalobcu a zároveň týmto dňom vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, ktoré si v tomto konaní uplatnil a preto súd návrhu žalobcu aj v tejto časti vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods.3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal síce úspech vo veci len čiastočný, avšak neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania v plnej výške a to v sume 63,47 Eur a na ich úhradu v prospech žalobcu zaviazal žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Uvedené trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,50 Eur a z trov cestovného za použitie osobného motorového vozidla v celkovej výške 46,97 Eur účtovaných podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách , ktoré predstavujú náklady na PHM za cestu na pojednávanie konané dňa 11.10.2011 na trase Košice - Spišská Nová Ves a späť pri vzdialenosti 2x 83 km , priemernej spotrebe vozidla 6,8 l / 100 km vyplývajúcej z technického preukazu vozidla predloženého splnomocneným zástupcom žalobcu v rámci písomného vyúčtovania trov a cene PHM 1,47 Eur/ l zo dňa 11.10.2011, vyplývajúcej z nákupného dokladu zo dňa 11.10.2011 predloženého splnomocneným zástupcom žalobcu v rámci písomného vyúčtovania trov, čo predstavuje sumu 16,59 Eur (2x83 km x 6,8l/100km x 1,47 Eur/l) a ďalej zo sumy základnej náhrady podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 Eur na 1km jazdy čo predstavuje čiastku 30,38 Eur ( 2x 0,183 x83 km)/.
Súd krátil trovy konania uplatnené žalobcom z hľadiska uplatnenej dĺžky trasy, kedy súd vyšiel z dostupných zdrojov na internete , kde táto dĺžka predstavuje na trase z Košíc do Spišskej Novej Vsi 83 km a teda pri započítaní aj spätnej trasy z pojednávania to predstavuje celkovú dĺžku trasy 166 km, namiesto splnomocneným zástupcom žalobcu uplatnených 188 km.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach .
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom poriadku).