Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/79/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobkyne C. S.Ü., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX I., proti žalovanému Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. E. XXX/XX, XXX XX A., zast. opatrovníčkou Máriou Olexikovou, pracovníčkou OS Vranov nad Topľou, o zaplatenie 330 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni 330 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 14.7.2010 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške 110,41 eur, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podala dňa 16.09.2010 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 330 eur s príslušným úrokom z omeškania a na náhradu trov konania.

Podanú žalobu odôvodnila tým, že žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.07.2010 poskytla peňažnú pôžičku v celkovej vo výške 530 eur. Poskytnuté peniaze sa žalovaný zaviazal vrátiť do 13.07.2010. Časť pôžičky v sume 200 eur žalovaný v júli 2010 žalobkyni vrátil, avšak k vráteniu zvyšnej sumy doposiaľ nedošlo. Vzhľadom k tomu, že od poskytnutia pôžičky uplynul viac ako rok a žalovaný odmieta peniaze vrátiť, žalobkyňa sa domáha vrátenia peňazí prostredníctvom žaloby podanej na súd.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. -5 zo dňa 20.09.2010, ktorý bol následne zrušený uznesením zo dňa 29.03.2011, pretože sa ho žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a jeho súčasný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnila a žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti v súlade s ust. 101 ods. 2 na základe vykonaného dokazovania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä so zmluvou o pôžičke zo dňa 07.07.2010 a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že so žalovaným boli v minulosti v priateľskom pomere. V júli 2010 ju žalovaný požiadal o poskytnutie peňažnej pôžičky na kúpu motorového vozidla. Spočiatku mu odmietla peniaze požičať, avšak žalovaný neustále trval na poskytnutí pôžičku. Peniaze

chcel požičať iba na veľmi krátky čas, nakoľko mu mala byť vyplatená škodová udalosť, z ktorej jej mal požičané peniaze vrátiť. Taktiež v práci mali dostať odmeny, teda problém s vrátením peňazí mať nemal. Na podporu svojich tvrdení tiež poukázal na to, že pracuje ako mestský policajt a teda nemôže si dovoliť akýkoľvek nedostatok v práci. Na základe týchto argumentov v podstate pod nátlakom s pôžičkou peňazí v sume 500 eur súhlasila. Pripravila písomnú zmluvu znejúcu na sumu 500 eur, s ktorou žalovaný súhlasil. Deň pred poskytnutím pôžičky však žalovaný telefonicky požiadal o poskytnutie vyššej sumy peňazí. Z tohto dôvodu zmluvu o pôžičke prepísala a žalovanému celkovo poskytla pôžičku vo výške 530 eur. Pri odovzdávaní peňazí žalovaný podpísal zmluvu o znejúcu na sumu 530 eur. Na druhý deň jej žalovaný vrátil z požičaných peňazí 200 eur, nakoľko na svoje účely minul len 330 eur a zvyšné peniaze nepotreboval. Tieto peniaze od neho prevzala, s tým že ostatné vráti v dohodnutom termíne. Žalovaný však v určenom termíne peniaze nevrátil a namiesto ich vrátenia žalovaný prestal dvíhať telefón alebo komunikoval veľmi stroho. Ich vzájomná komunikácia sa obmedzila len na mailovú komunikáciu, v ktorej žalovaný svoj dlh nepoprel. Následne sa úplne odmlčal. V súčasnej dobe so žalovaným nie je v žiadnom kontakte, žiadne informácie o ňom nemá. Nakoľko do dnešného dňa žalovaný zvyšok poskytnutej pôžičky nevrátil, na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov, ktoré jej v súvislosti s predmetným konaním vznikli. Náklady zahŕňajú súdny poplatok, cestovné náklady a náklady na ubytovanie.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná.

Podľa ; zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobkyňa na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.07.2010 poskytla žalovanému finančné prostriedky v celkovej sume 530 eur. Požičané peniaze mal vrátiť do 13.07.2010. Sumu 200 eur žalovaný vrátil hneď v nasledujúci deň, pričom k vráteniu zvyšku poskytnutej pôžičky doposiaľ nedošlo. Na základe tvrdení účastníkov konania sa súd musel oprieť len o listinné dôkazy, pričom žalovaný úhradu pôžičky zo dňa 07.07.2010 v celej výške nepreukázal. Preto súd žalobe vyhovel.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania a to v súlade s ustanovením . Výška úroku je stanovená v nariadenia vlády č. účinného od 01. 01. 2009, a je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade je úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mala žalobkyňa v konaní plný úspech, ktorá si náhradu trov konania uplatnila. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 19,50 eur, cestovného v sume 47,91 eur a nákladov spojených s ubytovaním v sume 43 eur.

Podľa ; k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Podľa ; nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

Podľa ; osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa .

Pri rozhodovaní o náhrade cestovného trov súd zároveň vychádzal z judikátu č. 102/1994, podľa ktorého pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva. Náhradu cestovných výdavkov prizná s prihliadnutím na vhodne zvolený, primeraný a účelne zdôvodnený spôsob dopravy. V danom prípade žalobkyňa zvolila súkromné motorové vozidlo, čo však súd nepovažoval za účelne vynaložené náklady, s poukazom na vhodnosť zvoleného dopravného prostriedku, nakoľko aj podľa ust. sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Zároveň však pojednávania konaného dňa 11.10.2011 sa žalobkyňa osobne zúčastnila, keďže ako účastník má právo vyjadriť sa k prejednávanej veci a predmetu konania. Súd jej teda priznal náhradu cestovného vo výške cestovného hromadným verejným dopravným prostriedkom v celkovej výške 47,91 eur ( cesta vlakom: Bratislava - Humenné v sume 21,88 eur a cesta Humenné - Bratislava v sume 26,03 eur ).

Súd taktiež priznal žalobkyni náhradu nákladov spojených s ubytovaním v sume 43 eur, ktoré žalobkyňa preukázala pokladničným dokladom zo dňa 10.10.2011.

Žalobkyni súd celkovo priznal náhradu trov konania v sume 110,41 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.