Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/13/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci navrhovateľky T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. č. XXX, zast. Vierou Skupinovou, nar. XX.X.XXXX, bytom B. č. XXX, proti odporcovi U. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C., O. XX, zast. JUDr. Pavlom Zavackým , advokátom so sídlom v Kežmarku, Hradné námestie 29, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 7.6.2011, č.k. - 55 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Poprade, č.k. - 22 zo 7.11.2006 tak, že výživné zvýšil zo strany odporcu pre navrhovateľku zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 110 Eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2010, Dlžné výživné za čas od 1.9.2010 do 31.5.2011 v sume 225 Eur uložil odporcovi uhradiť v 20 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok k rukám navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Poprad v konaní bolo určené výživné pre vtedy maloletú Ivonu Skupinovú zo strany otca vo výške 1.500,- Sk mesačne. Vtedy maloletá navrhovateľka navštevovala ôsmy ročník základnej školy. Matka ako živnostníčka dosahovala priemerný mesačný zárobok 8.000,- Sk a otec bol zamestnaný vo firme V. s priemerným mesačným zárobkom 6.800,- Sk. Zistil, že v súčasnosti navrhovateľka navštevuje tretí ročník Hotelovej akadémie v Kežmarku. Poplatky súvisiace s návštevou školy sa týkajú nielen bežných školských potrieb a pomôcok, ale navyšujú sa aj o úhradu zakúpenia rovnošaty, obuvi, mesačných výdavkov na varenie, absolvovanie rôznych kurzov a pod. S tým sú teda spojené výrazne vyššie výdavky ako na iných stredných školách. V uplynulom školskom roku navrhovateľka navštevovala kurzy v hodnote 270 Eur. Cestovné u navrhovateľky predstavuje 20 Eur mesačne. Navštevuje jazykovú školu, na úhrade týchto poplatkov sa podieľajú obaja rodičia. Zistil, že navrhovateľka býva spolu so svojou matkou, náklady na nájomnom predstavujú 187 Eur, inkasné poplatky 35 Eur mesačne. Taktiež je potrebné hradiť ďalšie poplatky súvisiace s domácnosťou a tieto sú hradené zo strany matky. Matka navrhovateľky je aj v súčasnosti živnostníčka, podniká v oblasti dopravy a služieb. Podľa výpisu z daňového priznania za rok 2010, čiastkový základ dane predstavoval 1.666,93 Eur a priemerný mesačný zárobok matky činí 400 Eur. Pokiaľ ide o odporcu, tento je zamestnancom firmy Y. V.. Podľa opisu mzdového listu jeho priemerný mesačný zárobok je 283,51 Eur a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zo strany matky navrhovateľky bola predložená vizitka, na základe ktorej odporca je vedený ako stolár. Taktiež z výpovedí navrhovateľky vyplynulo, že aj v čase návštev svojho otca navštevovala, tento väčšinu času trávil vo svojej dielni a

pracoval na stolárskych strojoch a vyrábal nábytky, resp. ich opravoval. Súd prvého stupňa v tomto smere uveril výpovedi navrhovateľky, z ktorej je zrejmé, že odporca tieto stolárske práce vykonáva, či už ide o výkon týchto prác za odplatu alebo len za protislužbu, nie je to smerodajné. Vychádzal z domnienky, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu aj týmto spôsobom si privyrobiť k svojmu základnému príjmu, ktorý má zo zamestnania a tým zvýšiť svoju životnú úroveň a životnú úroveň navrhovateľky. Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v súčasnosti má súd prvého stupňa za preukázané, že výrazná zmena pomerov nastala na strane navrhovateľky, ktorá navštevuje už tretí ročník strednej školy. S týmto sú spojené už spomínané zvýšené výdaje. Zmena pomerov nastala aj na strane rodičov, keď príjem matky dosahuje 400 Eur mesačne a príjem otca zo zamestnania 283,51 Eur. Ustálil, že odporca má možnosť zvýšiť si svoj príjem, čo v danom prípade aj bolo zohľadnené. Inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemajú. S poukazom na to zvýšil výživné zo strany odporcu na sumu 110 Eur mesačne, keď táto suma zodpovedá aj potrebám navrhovateľky pri štúdiu na uvedenej škole. Toto výživné zvýšil od 1.9.2010, teda od začiatku školského roku. Matka navrhovateľky podala predmetný návrh 2 mesiace pred nadobudnutím plnoletosti navrhovateľky a žiadala zvýšiť výživné už od 1.9.2008. V tomto smere súd prvého stupňa poukázal na § 77 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd v tomto smere nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľ, pre ktoré by bolo možné priznať výživné od 1.9.2008 a teda od nástupu dieťaťa na strednú školu. Zdôraznil, že matke počas uplynulých dvoch predchádzajúcich školských rokov nič nebránilo podať takýto návrh. Skutočnosť, že sa pôvodne s otcom dohodli o tom, že dieťa bude bývať v jeho domácnosti taktiež nemá vplyv na posúdenie tohto dôvodu. Navrhovateľka nebývala u svojho otca ani počas celého prvého ročníka, kedy začala navštevovať strednú školu. Ďalej mal súd prvého stupňa za to, že dôvodné je zvýšiť výživné až od začiatku školského roka, teda od 1.9.2010. Zdôraznil, že otec sa podieľal za uplynulé dva školské roky úhradou zvýšeného výživného, keď dobrovoľne hradil 70 Eur mesačne a k tomu uhrádzal aj 15 Eur mesačne poplatky za telefón. V zmysle uvedeného tak ustálil dlžné výživné za čas od 1.9.2010 do 31.5.2011 vo výške 225 Eur, do tohto výživného zarátal odporcovi úhradu, ktorú platil navrhovateľke, teda 85 Eur mesačne. Dlh na výživnom tak predstavuje 25 Eur mesačne za 9 mesiacov, čo tvorí 225 Eur. Túto sumu povolil otcovi splácať v 20 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany odporcu s účinnosťou od 1.9.2010 na sumu 250 Eur mesačne a navrhla, aby sa do dlžnej čiastky odporcovi zarátala iba suma 70 Eur, ktorá bola poukazovaná k rukám matky. Uviedla, že podľa súdu prvého stupňa dlžné výživné dosahuje sumu 225 Eur, avšak má za to, že táto suma je vypočítaná chybne, nakoľko súd prvého stupňa do výživného zarátal aj 15 Eur mesačne, čo je platba za mobilný telefón. Výživné do dosiahnutia plnoletosti sa platí k rukám matky a k rukám matky odporca platil vždy len 70 Eur za mesiac. Celkový dlh na výživnom za dané obdobie by tak mal dosahovať sumu 360 Eur. Zdôraznila tiež, že paušál, ktorý daroval svojej dcére mu mobilný operátor poskytol ako bonus a aj mu naň finančne po istú dobu prispieval. Dokladom toho, že otec dcére nechce na mobil prispievať sám od seba je aj to, že hneď ako táto akcia s paušálom skončila, dal ho zrušiť. Nesúhlasí s tým, že by odporca mal príjem len v takej výške, ako vykazuje jeho zamestnávateľ. Podľa výšky tohto príjmu na stravu by odporcovi mesačne ostávalo 11,51 Eur. Táto suma je absolútne nereálna. Aj dávky v hmotnej núdzi sú štátom poskytované v sume okolo 60 - 80 Eur mesačne. Navyše odporca je tuhý fajčiar, ďalej požíva aj alkoholické nápoje, čiže len za tieto produkty dá mesačne cca 300 Eur. Myslí si, že odporca musí mať tzv. bočný príjem vo výške 400 Eur. Napriek tomu, že vyzvala súd, aby zaviazal odporcu predložiť mesačné výpisy z účtu, z ktorých by bolo zrejmé, že stravu a osobné potreby si financuje z iných príjmov, súd prvého stupňa to nezohľadnil. Zdôraznila, že hotelová akadémia Otta Brucknera v Kežmarku, ktorú navštevuje, je jedna z najdrahších stredných škôl a všetky náklady s ňou spojené uhrádzala vždy len matka. Tak isto zakúpila síce starší, ale funkčný počítač a následne aj tlačiareň. Tento počítač je už v súčasnej dobe zaostalý a nie je doňho možné nainštalovať program Microsoft Word, ktorý do školy nevyhnutne potrebuje. Matka navrhovateľky tiež hradí poplatky za využitie internetových služieb. Z toho vyplýva, že je vo finančných možnostiach odporcu prispievať na výživné vyššou sumou a preto tvrdí, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne na základe nesprávnych skutkových zistení.

Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné v prospech navrhovateľky.

Odporca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia navrhovateľky uvedené v odvolaní považuje za účelové. Navrhovateľka mala možnosť predložiť také dôkazy, ktoré by svedčili o iných príjmových pomeroch odporcu, avšak tieto nepredložila, keďže neexistujú. Práve naopak, počas konania súd prvého stupňa z peňažného denníka matky navrhovateľky zistil, že jej zárobkové pomery a tým aj vyživovacie možnosti sú vyššie ako pôvodne uvádzala v podanom návrhu a sú oveľa vyššie ako ich má v skutočnosti odporca.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a o veci následne aj správne rozhodol.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodiča žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné je možné zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné vždy porovnať okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia. Dôvodom takejto zmeny je vždy iba závažnejšia zmena okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Takúto zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa je potrebné vidieť najmä v pribúdajúcom veku, jeho zdravotnom stave, či pokračujúcej školskej dochádzke.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu k vtedy maloletej navrhovateľke bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 7.11.2006 č.k. - 22. Týmto rozhodnutím bolo zvýšené výživné v prospech navrhovateľky na sumu 1.500,- Sk mesačne ( 50 Eur ), počnúc dňom 1.9.2005. Vtedy maloletá navrhovateľka bola žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy, jej matka pôsobila ako živnostníčka s priemerným mesačným zárobkom 8.000,- Sk a odporca vo firme V. Kežmarok dosahoval priemerný mesačný zárobok 6.800,- Sk.

Od uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane navrhovateľky, ako aj oboch rodičov. Je zrejmé, že navrhovateľka je vekovo podstatne staršia a v súčasnosti je už študentkou strednej školy, čo má za následok nepochybný nárast výdavkov potrebných na zabezpečovanie jej študijných potrieb, ako aj stravy, odievania a ďalších výdavkov dôležitých pre výchovu a vývoj.

Matka navrhovateľky naďalej pôsobí ako samostatne zárobkovo činná osoba a jej priemerný mesačný príjem podľa vlastných vyjadrení dosahuje rozsah cca 400 Eur.

Pokiaľ ide o odporcu, tento je zamestnancom firmy Y. V., C., keď podľa v konaní predložených opisov mzdových listov jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje 283,51 Eur. Súd prvého stupňa správnym spôsobom zistil, že odporca sa aj mimo pracovného pomeru venuje stolárskej činnosti a je tak dané v jeho možnostiach a schopnostiach zvýšiť svoju životnú úroveň popri príjme, ktorý dosahuje u svojho zamestnávateľa.

Aj odvolací súd sa stotožňuje so zisteniami prvostupňového súdu v tom smere, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca plniť vo vzťahu k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť vo vyššom, než doteraz určenom rozsahu. Príjem odporcu dosahovaný aj v spojitosti s jeho mimopracovnými aktivitami je vyšší, ako v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, čo plne odôvodňuje určenie výživného v súdom prvého stupňa stanovenej výške 110 Eur mesačne. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že zvýšil sa aj príjem matky navrhovateľky, ktorá má taktiež vyživovaciu povinnosť k jej osobe a je nutné konštatovať, že takto zvýšené výživné je postačujúce s ohľadom na aktuálny vek navrhovateľky a jej pokračujúce štúdium na strednej škole. Určené výživné tiež zodpovedá v konaní zisteným a preukázaným zárobkovým a majetkovým pomerom odporcu. Prvostupňový súd tiež správne ustálil rozsah dlžného výživného počítaného za obdobie od 1.9.2010 do 31.5.2011. Z výpovední účastníkov v tomto konaní bolo nepochybne zistené, že počas tohto obdobia odporca plnil výživné v prospech navrhovateľky v sume 70 Eur za mesiac a taktiež sa podieľal úhradou na poplatkoch za mobilný telefón v sume 15 Eur za mesiac. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila aj navrhovateľka pred súdom prvého stupňa ( č.l. 16 ). Plnenie odporcu v tomto smere bolo nad rámec určeného výživného predchádzajúcim rozhodnutím súdu, preto prvostupňový súd postupoval správne, ak spomínané platby odporcu zohľadňoval pri ustálení výšky dlžného výživného.

Poukazujúc na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s vzhľadom na skutočnosť, že ide o konanie, ktoré bolo začaté v dobe, keď navrhovateľka bola maloletá. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu a takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.