Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-94-2010.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/94/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci navrhovateľky: J. Š., S.. Š., F.. XX.X.XXXX, Q. T. E. XX, P., t.č. P., Š. XXX, Č. S., zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou so sídlom Hlavná 40, Košice, proti odporcovi: I. I., F.. XX.X.XXXX, Q. T. E. XX, P., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému Z. D.. H. C., W. Okresného J. P. - Z., R. P. Z. S. E.
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa X.XX.XXXX R. L.H., Q. S., zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vo W.Ä. Z., S. XXXX, J. XX, H. Č. XX, r o z v á d z a .
Náhradu trov štátu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 29.4.2010 návrh na rozvod manželstva. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporkyňou uzavrel z lásky dňa 3.11.2007 v Tureckej republike. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, R. W. Z., S. XXXX, J. XX, H. Č. XX. U oboch išlo o prvé manželstvo. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Odporca je občanom Iránu. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámili v Taliansku v roku 2005, kde bola na univerzitnej stáži, a kde odporca študoval a pracoval. Po ukončení stáže a jej návrate domov sa kontaktovali prostredníctvom mobilu a internetu. Po uzavretí manželstva v Turecku sa každý vrátil domov. Následne odporca prišiel za navrhovateľkou a žili spolu u jej matky v rodinnom dome na Moravskej ulici. Odporca sa prihlásil na štúdium na vysokej škole. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Postupne sa začali objavovať rozpory spôsobené finančnými problémami. Odporca zanechal štúdium, nevedel si nájsť zodpovedajúcu prácu. Žili iba z príjmu navrhovateľky. Tá v tom čase končila štúdium a zároveň pracovala. Častejšie sa hádali, prestali komunikovať, aj intímne spolu žiť. Problémy vyvrcholili koncom roku 2009, kedy po ťažkej hádke odporca odišiel k priateľom do Talianska. Odporca nereaguje na pokusy navrhovateľky o kontaktovanie sa. Vzťahy sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
K návrhu na začatie konania navrhovateľka pripojila listinné dôkazy - sobášny list, potvrdenie o trvalom pobyte účastníkov.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu odporcu prostredníctvom Mestskej polície na adrese jeho trvalého pobytu v Slovenskej republike a prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Iránskej islamskej republiky. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní R. Z. W. Okresného J. P. - Z., D.. H. C..
Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 11.10.2011, na ktoré sa dostavili navrhovateľka, jej právny zástupkyňa. Neustanovil sa bez ospravedlnenia odporca ani jeho opatrovník. Preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky a svedkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že manželstvo bolo uzavreté C. X.XX.XXXX v Eyüp, Turecká republika a je zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, R. W. Z., S.P. XXXX, J. XX, H. Č. XX. Navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky a odporca je štátnym občanom Iránu, posledné spoločné bydlisko mali v Košiciach, ul. Moravská 46, Košice. Z ich manželstva deti nepochádzajú.
Navrhovateľka na pojednávaní súdu uviedla, že s manželom sa zoznámili v roku 2005, kedy bola na študijnom pobyte. Vtedy vlastne vzniklo medzi nimi puto, ktoré vyústilo do uzavretia manželstva v novembri 2007, a to po vybavovaní všelijakých náročných formalít a po návšteve jeho rodiny v Iráne. Manžel sa začal postupne prispôsobovať životu na Slovensku, začal študovať slovenský jazyk. Tiež pokračoval v štúdiu, avšak toto štúdium po pár mesiacoch nechal. Nenašiel si ani prácu, napriek tomu jeho nároky na život neklesali. Potom sa na chvíľu vrátil do Iránu. Keď sa vrátil naspäť na Slovensko, zasa pokračoval v štúdiu, nakoľko rodičia mu dali peniaze na štúdium. Toto však opäť po pár mesiacoch nechal s tým, že sa vyhováral na depresie. Žili len z jej platu. V novembri 2009 sa dosť vážne pohádali na tej skutočnosti, že mu navrhovateľka povedala, že už nie ochotná ho ďalej živiť. Nevidí z jeho strany záujem ani o štúdium, ani o prácu. On po tejto hádke odcestoval do Talianska. Odvtedy boli v kontakte veľmi sporadicky. Nechcel jej dať svoju adresu. De facto dva roky už vôbec spolu nie sú, teda nemá význam zotrvávať v manželstve. Navyše navrhovateľkine city k nemu ochladli po tom, ako sa dozvedela, že jej pravdepodobne bol aj neverný. Nakoniec navrhovateľka aj nadobudla podozrenie, že možno skutočným motívom pre uzavretie manželstva s ňou z jeho strany bolo iba získanie dokladov, aby mohol žiť v Európe.
Z výpovede svedkyne I. Š., F.. X.XX.XXXX, T. E. Č.. XXX/XX, P., matky navrhovateľky, súd zistil, že dcéra si zobrala odporcu bez toho, aby sa jej pýtala. Vždy bola veľmi samostatná. Matka navrhovateľky má za to, že z jej strany to bolo unáhlené rozhodnutie. Keď sa zosobášili, prišiel k nim bývať. Dcéra študovala v Čechách, takže často spolu neboli. On ostal bývať u nich. Mal jej pomáhať so všetkým, ale nepomáhal. Najprv to zobrala tak, že sa potrebuje prispôsobiť, ale ani potom sa to veľmi nezmenilo. Zaplatili mu jazykový kurz, na ten chodil. Potom tvrdil, že si občas chodí hľadať prácu. Oni sami mu tiež vyplnili prihlášku pre prácu v Tescu, on ju tam mal len zaniesť. Aj povedal, že si ju tam zaniesol, ale potom ako odišiel a už sa nevrátil, našli medzi vecami, ktoré nechal, aj túto prihlášku. Matka navrhovateľky brala odporcu ako syna, vyzeral milo. Chcela, aby si tu zvykol, ale nemal snahu. Potom v lete v roku 2008 odišiel do Talianska. Vravel, že tam má známych, že tam niečo brigádnicky zarobí. Potom už chodil v podstate len v noci domov, takže si tu našiel asi nejakých nových priateľov.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zákona o rodine súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené. Hlboký a trvalý rozvrat manželstva bol spôsobený finančnými problémami, častými hádkami kvôli nim, následne narušením intímneho spolužitia, nezáujmom odporcu o navrhovateľku, čím došlo na strane navrhovateľky k zjavnému ochladeniu citov voči odporcovi a k odcudzeniu. Manželstvo neplní svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného dôvodu súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 151 ods. 1 O.s.p. súd o tom rozhoduje len na návrh a žiaden z účastníkov nežiadal, aby súd rozhodol o trovách konania.
Podľa § 18 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „O.s.p.“) účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Podľa § 141 ods. 2 O.s.p. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v konaní úspešná a odporca má právo pred súdom konať vo svojej materčine, rozhodol súd tak, že štátu nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich vo vyplatenej odmene prekladateľovi E.. I. I. vo výške 228,99 eur priznanej uznesením tunajšieho súdu č.k. 17C94/2010-59 z 27.1.2011.
Po vyhlásení rozsudku na pojednávaní sa navrhovateľka a jej právna zástupkyňa vzdala práva podať odvolanie proti všetkým výrokom vyhláseného rozsudku. Danú skutočnosť potvrdili aj vlastnoručným podpisom.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku navrhovateľka nemôže podať odvolanie, pretože sa vzdala odvolania voči rozsudku.
Proti tomuto rozsudku môže odporca podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
U p o z o r n e n i e :
Podľa §27 ods.1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa §27 ods.2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
V Košiciach dňa 11.10.2011