Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-21P-6-2023.pdf
PDF · 88.45 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-21P/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. 9, Košice, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. XXX, otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. sumou 150,- Eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 11.01.2023 do budúcna.
Dlžné výživné na maloletú A. za obdobie od 11.01.2023 do 30.11.2023 spolu v sume 1.605,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 30 dní od doručenia rozsudku.
odôvodnenie:
1. Matka doručila súdu dňa 11.1.2023 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. X.XX.XXXX a žiadala, aby súd otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200,-€ mesačne. Návrh odôvodnila tým, že mal. s otcom maloletej nežijú dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti, dieťa je v jej starostlivosti. K návrhu pripojila rodný list maloletej.
2. Otec vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom nesúhlasí, zapiera otcovstvo k mal. Aline a nevie prečo má dieťa jeho priezvisko, spoločnú domácnosť s matkou nikdy nezdieľali, navrhovateľka má pochybnú povesť, preto žiada o nariadenie testov DNA.
3. Kolízny opatrovník v správe z 16.3.2023 uviedol, že matka, C. D. býva v osemizbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom na adrese trvalého pobytu Kecerovské Kostoľany č.218. Rodinný dom je v osobnom vlastníctve jej rodičov. Maloleté dieťa obýva spoločnú izbu s matkou. Maloleté dieťa má u svojej matky vytvorené vhodné podmienky na odpočinok a záľuby. Matka, C. D. je na rodičovskej dovolenke. Z úrovne tunajšieho úradu matka poberá rodičovský príspevok vo výške 301 Eur a prídavok na dieťa vo výške 60 Eur mesačne. Matka mesačne uhrádza za ubytovanie, stravu a iné mesačne 150 EUR. Členovia rodiny hospodária spoločne. Úrad opakovane telefonicky kontaktoval otca, ktorý hovor neprijal. Maloletá A. je v celodennej starostlivosti matky. Podľa udania matky je maloletá zdravá, zvýšené výdaje v súvislosti so zdravotným stavom si nevyžaduje. Matka počas rozhovoru uviedla, že na podanom návrhu trvá. Výživné matka navrhuje určiť na maloletú A. vo výške 200 EUR mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhuje ponechať bez obmedzenia, na základe ich vzájomnej dohody.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam úrad navrhuje, aby súd po prevedenom dokazovaní a vypočutí účastníkov konania, zveril maloletú A. D. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca navrhujeme určiť výživné primerané jeho možnostiam a schopnostiam, ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Styk otca s maloletou navrhujeme určiť neobmedzene, na základe dohody rodičov.
4. Súd požiadal ÚPSVaR Vranov nad Topľou o prešetrenie pomerov otca v mieste bydliska, ktorý v správe z 4.12.2023 uviedol, že zisťovanie rodinných, bytových a sociálnych pomerov v domácnosti otca bolo vykonané opakovane dňa 11.09.2023 a dňa 01.12.2023. V čase vykonanej návštevy v mesiaci september 2023 na vyššie uvedenej adrese bola v domácnosti zastihnutá len manželka menovaného, ktorá uviedla, že p. G. B. pracuje na živnosť v zahraničí. Menovaná bližšie informácie o jeho pobyte, ako aj informácie, kedy by sa mal približne vrátiť na Slovensko uviesť nevedela. Otec telefonicky kontaktovaný na uvedenom čísle, pričom bolo zistené, že majiteľom poskytnutého telefónneho čísla nie je p. B., ale pracovník spoločnosti O2. Dňa 01.12.2023 bola v rodine menovaného vykonaná opakovaná návšteva. F. G. B. bol zastihnutý pred domom, v ktorom býva. Menovaný bol oboznámený z dôvodom našej návštevy. Od začiatku stretnutia bolo jeho správanie odmietavé a nepríjemné, k návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sa vyjadriť nechcel a uviedol, že sa vyjadrí priamo na súdnom pojednávaní.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov a pripojeného spisu a zistil nasledujúci skutočný stav.
6. Z rodného listu mal. A. B., nar. X.XX.XXXX vyplýva, že jej matkou je C. D., nar. X.XX.XXXX a otcom G. B., nar. XX.X.XXXX.
7. Matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, žiada zveriť mal. A. do jej starostlivosti a žiada výživné 200 eur od podania návrhu, pretože od narodenia sa o dieťa otec nestará a nezaplatil ani cent. S otcom G. B. majú dve spoločné deti. I. A. a C. D., ktorá má 8 rokov. Ani o jednu sa otec nestará. On dobre vie, že A. je jeho dcéra, veď prišiel na matriku vyhlásiť otcovstvo. Jej bolo jedno či sa bude volať B. alebo D.. Sľuboval jej, že bude platiť, avšak neplatí. Tiež dala aj trestné oznámenie na otca, pretože neplatí ani na C. D.. Do 13. novembra má zaplatiť 1.900 eur. Ona je s otcom v kontakte, mu to hovorila. Ona poberám rodičovský príspevok 345 eur a 120 eur prídavky na dve deti. Iný príjem nemá. Bývam s rodičmi a súrodencami, ktorí sú ešte slobodní a dvoma deťmi. Maloletá je zdravá. Podieľa sa na spoločnej domácnosti tak, že prispievam nákupmi. Uhrádzam všetky výdavky detí a nič jej neostane. Na mal. Alinu mám výdavky na plienky asi 24 eur mesačne, 50 eur na stravu, keďže už je aj jogurty, výživy a pestrú stravu. Okolo 20 eur dáva na ošatenie. Keď ochorie kupuje jej bežné lieky. Ešte kojí takže mlieko nemusím kupovať. Čo sa týka Leony, tak tam mám výdavky spojené s tým, že chodí do školy. Je tretiačka v Kecerovciach. Platí jej ZRPŠ, oblečenie, triedne fondy a podobne. O otcovi vie, že príjem má, žije so svojou ženou a troma deťmi.
8. Otec sa na pojednávanie opakovane nedostavil bez ospravedlnenia, preto súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
9. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov, otec je ženatý a má štyri maloleté deti, z toho matkou dvoch je navrhovateľka. Podľa výpisu zo živnostenského registra otec má živnostenské oprávnenie od 21.4.2023 s predmetom činnosti dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.
10. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec bol naposledy zamestnaný v LF Bau s.r.o. od 22.4.2022 do 14.11.2022, kde mal priemerný mesačný vymeriavací základ 153 €.
11. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Košice matka poberá prídavky na dve deti aktuálne v sume 120 € a rodičovský príspevok vo výške 301 €. Otec nie je poberateľom dávok z úrovne úradu práce a od 24.1.2023 bol vyradený z evidencie z dôvodu vzniku samostatnej zárobkovej činnosti.
12. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne matke bolo od máji 2022 vyplatené nemocenské 14,80 € a júli 2022 ošetrovné 126,-€. Otec dávky z úrovne sociálnej poisťovne nepoberal.
13. Súd zo spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. K3-9P/377/2019, zistil, že rozsudkom z 3.7.2020 bola schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práva povinností k mal. C. D., nar. XX.X.XXXX
tak, že bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,-€ mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.7.2020.
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2, Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
25. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá dieťaťu zabezpečuje starostlivosť, čo mal súd preukázané, odporúčané kolíznym opatrovníkom a otec sa o maloleté dieťa
nezaujíma. Otec vo vyjadrení tvrdil, že nie je otcom maloletej a žiadal testy DNA. Túto obranu súd vyhodnotil ako účelovú, otcovstvo k maloletej je preukázané v rodnom liste, matka potvrdila, že spolu s otcom boli na matrike vyhlásiť otcovstvo k mal. Aline, kde bolo určené aj jej priezvisko dohodou rodičov. Otec nevyvolal osobitné konanie o zapretie otcovstva k maloletej a skúmanie DNA presahuje rozsah dokazovania pre účely konania o úpravu rodičovských práv a povinností.
26. Vzhľadom na to, že obaja rodičia sú plne spôsobilí na právne úkony, súd nezistil dôvody na obmedzenie ich rodičovských práv a povinností, rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
27. Pri určovaní výšky výživného vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby, ale aj nájomné za byt kde bývajú, ako aj všetky potreby pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará. V konaní nebol zistený príjem otca, ani otcom na výzvu súdu nebol preukázaný, preto súd vychádzal použitím § 63 ods. 1 zákona o rodine, z toho, že mesačný príjem otca je dvadsaťnásobok sumy životného minima (5377,60 €)
28. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, príjem matky, skutočnosť, že matka má dve mal. deti, vyživovaciu povinnosť otca k ďalším dvom maloletým deťom z manželstva súd dospel k záveru, že finančné možnosti otca sú dostačujúce na to, aby prispieval na výživu maloletej sumou 150 € mesačne od podania návrhu, pretože túto sumu súd považuje za primeranú možnostiam a schopnostiam otca ako aj potrebám dieťaťa.
29. Otec doposiaľ neplatil výživné, preto súd za obdobie od 11.1.2023 do 30.11.2023 určil dlžné výživné na 1605 € (10 mesiacov x 150,-€ + alikvótna časť za 21 dní – 105 €) a uložil ho otcovi zaplatiť v predĺženej lehote 30 dní od doručenia rozsudku s poukazom na to, že ide o vyššiu sumu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.