Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-116-2011.pdf
PDF · 126.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/116/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu SKP, k. s., Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys s.r.o. "v konkurze", Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, právne zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Hurbanova 14A, Banská Bystrica proti žalovanému U. G., D.. XX. XX. XXXX, N. F., R. XXX/ X, o zaplatenie 191,20 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca v predmetnom konaní sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 191,20 Eur ako aj trov konania, z titulu neuhradenej zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. OV 2009/220 dňa 13. 11. 2009 v spojení s opravným uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 2009/230 dňa 30. 11. 2009 vydanými Okresným súdom v Trnave v konaní sp. zn. 31K 11/2008 ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys s.r.o. v konkurze.
Žalobca dňa 30. 7. 2000 uzavrel so spoločnosťou DRUKOS a.s. so sídlom ul. Prof. Sáru 5, Banská Bystrica Zmluvu č. 7911249316 (ďalej len "zmluva "), predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a.s. dodať žalovanému hnuteľné veci - tovar, bližšie špecifikovaný v zmluve a záväzok žalovaného zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a.s. nájomné vo výške 289,91 Eur. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaný pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku (splátok) zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania (Článok I. VOP). Peňažná pohľadávka predstavujúca nezaplatenú zmluvnú pokutu podľa Článku III. tohto návrhu bola na žalobcu postúpená nasledovným radom postúpení: JUDr. Marta Todeková, SKP, DRUKOS, a.s. "v konkurze" so sídlom ul. Prof. Sáru 5, Banská Bystrica uzatvorila dňa 16. 3. 2006 ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávok s Jánom Holecom, Jesenského 5, Nitra ako postupníkom v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 27. 3. 2006, čím postúpila pohľadávku voči žalovanej na postupníka. Dňa 16. 3. 2006 Ján Holec, Jesenského 5, Nitra uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 27. 3. 2006 so spoločnosťou MEDIATION KMCH, s.r.o., Farská 12, Nitra, IČO:35 952 989, pričom predmetom postúpenia na postupníka boli pohľadávky postupcu voči žalovanej. Spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o., Podlavická cesta 31, Banská Bystrica, IČO:35952989 dňa 23. 2. 2008 Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávky voči žalovanej spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED so sídlom Suite 13, Oliaji Trada Centre, Francis Rachel Street,Victoria, Mahé, Seychelles, IČO:045790. Dňa 17. 5. 2008 spoločnosť IVACO CONSULTANTS LIMITED, so sídlom Suite 13, Oliaja Trade Centre, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, Seychelles, ICO: 045790 postúpila pohľadávky voči žalovanej
spoločnosti AKROPOLIS estates, s.r.o., Štefánikova trieda 79, Nitra, IČO:36 814 148 a to Zmluvou o postúpení pohľadávok. Postupník zmenil obchodné meno na KFZ Sys, s.r.o. a sídlo na Košútska 1342, Sládkovičovo. Na spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. bol Okresným súdom v Trnave vyhlásený konkurz.
Žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu zmluvy č. 1 peňažné plnenie v celkovej výške 289,91 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť nultú splátku vo výške 29,01 Eur a 12 mesačných splátok vo výške 21,74 Eur. Splátky bol žalovaný povinný uhrádzať do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy splniť svoj záväzok riadne a včas porušil a dostal sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 130,78 Eur. Nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bol priznaný v konaní rozhodnutím Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. X F. XXXX/XXXX. Žalobca si týmto návrhom uplatňuje voči žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, za porušenie povinnosti zaplatiť vyššie uvedený záväzok riadne a včas, ktorú vyčísľuje za obdobie 4 rokov spätne odo dňa napísania tohto návrhu, t. j. od 15. 7. 2007. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný doposiaľ neuhradil ani časť istiny. Žalovaný svoj záväzok zaplatiť omeškanú istinu nesplnil a pretrváva jeho omeškanie s platením dlžnej sumy, ktorej zaplatenie je zabezpečené zmluvnou pokutou, určenou percentuálnou čiastkou denne z dlžnej sumy. Žalobca výpočet zmluvnej pokuty určil celkovou sumou 191,20 Eur t. j. 0,10 % denne zo sumy 130,78 Eur od 15. 7. 2007 do 15. 7. 2011 t. j. omeškanie 1 462 dní. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom právo domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty voči žalovanému vzniklo v súlade s článkom I. VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Na pokyn vyššieho súdneho úradníka bola vec preradená do registra "C" pre neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 172 ods. 9 O. s. p..
Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 5. 9. 2011 uviedol, že Okresný súd v Rožňave v konaní sp. zn. 1 F. XXXX/XXXX zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 130,78 Eur s prísl., ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným. Uvedená peňažná čiastka predstavovala neuhradenú časť splátok nájomného, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť na základe Kúpnej zmluvy - nákupu na splátky č. 7911249316. Žalovaný svoj peňažný záväzok nesplnil ani na základe uvedeného právoplatného rozhodnutia súdu a tak sa dostal objektívne a preukázateľne s úhradou splátok do omeškania. V zmysle ustanovenia čl. I bod 4 Všeobecných obchodných podmienok ("VOP") Zmluvy, ktorá má v súlade s § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka ("OZ") charakter písomného dojednania o zmluvnej pokute, si zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania kupujúceho s úhradou splátok má predávajúci (pôvodný veriteľ) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej (omeškanej) sumy za každý deň omeškania. Uvedeným ustanovením teda bola v prospech predávajúceho zabezpečená povinnosť kupujúceho plniť riadne a včas svoj záväzok. Vzhľadom na uvedené ustanovenie Zmluvy, ako aj objektívny vznik stavu omeškania na strane žalovaného, vznikol žalobcovi (ako súčasnému veriteľovi) nárok na zaplatenie kapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 191,20 Eur. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku radom postúpení od pôvodného veriteľa Drukos a.s.. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzatvorené v súlade s § 524 a nasl. OZ a uvedené zmluvy sú registrovaná v Spr. registri súdu. Postúpenie pohľadávky je úkonom mimo dispozície dlžníka, nezávislým od jeho vôle a súhlasu s týmto úkonom. Postúpením pohľadávky prechádza na postupníka samotné majetkové právo ako aj všetky práva s ním spojené. Právna teória ako aj zákonné znenie jednoznačne hovorí, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky prechádzajú na postupníka všetky práva vrátane práva uplatniť právo na súde; a to bez ohľadu na vedomosť dlžníka o tejto skutočnosti. Zákonná ochrana dlžníka pred prípadnou nemožnosťou plniť svoj záväzok (ak nevie kto je jeho aktuálnym veriteľom) a privodiť mu tým horšie právne postavenie spočíva v možnosti dlžníka plniť so solučným účinkom aj postupcovi (t. j. osobe, ktorá už vzhľadom ku skoršiemu postúpeniu nie je veriteľom) ako jemu posledne známemu veriteľovi. V súvislosti s odmietnutím právnej ochrany výkonu práva podľa § 265 Obchodného zákonníka, resp. § 3 Občianskeho zákonníka, o ktorom je tvrdené, že je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, žalobca považuje za potrebné upozorniť, že prax má často snahu toto ustanovenie využívať, resp. zneužívať aj v prípadoch, keď niektorá zo strán si chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko v zmluvných vzťahoch, resp. obchodovaní, prípadne svoju neschopnosť, alebo nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, resp. dopad rôznych sankcií za porušenie povinností a pod.. Najvýraznejšie sa to zatiaľ prejavuje pri úrokoch z omeškania, prípadne pri výške zmluvnej pokuty. V týchto prípadoch strana, ktorá je v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti povinná platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu, sa usiluje tejto sankčnej povinnosti zbaviť s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi. V
takýchto prípadoch by toto ustanovenie spravidla nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Naopak riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku a taktiež je základným predpokladom súladu konania dlžníka s dobrými mravmi. V prípade absencie vyššie uvedeného postupu dlžníka je obrana veriteľa spočívajúca v uplatnení majetkovej sankcie na mieste. Súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie zamietajúce žalobný návrh poukazom na zásady poctivého obchodného styku, resp. dobré mravy, ak sám žalovaný mohol zabrániť vzniku uplatneného nároku na zmluvnú pokutu tým, že by svoju zabezpečenú povinnosť zaplatiť dlžnú sumu splnil v čo najkratšej dobe. Tiež je potrebné uviesť, že použitie vyššie uvedených právnych inštitútov (dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku) by malo byť výnimočnou situáciou, teda by nemalo viesť k oslabovaniu možnosti súdnej a inej právnej ochrany subjektívnych práv veriteľa chránených zákonom a k nežiaducemu narušovaniu právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Inštitút zmluvnej pokuty predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa slúžiacu k zaisteniu pohľadávky tým spôsobom, že pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň prináša veriteľovi kompenzáciu - paušalizovanú náhradu škody - za dobu, o ktorú sa prípadne plnenie oneskorilo. Využitie tohto prostriedku veriteľom nie je možné bez ďalšieho považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ani zásadami poctivého obchodného styku. Krajský súd v Žiline v jednom zo svojich rozhodnutí (sp. zn. 8Co/166/2009 zo dňa 30. 6. 2009) vyslovil názor, a plne sa s ním stotožňuje, že: ... uplatňovanie zmluvnej pokuty s odstupom času (aj niekoľkých rokov) nie je v rozopre s dobrými mravmi a neodporuje ani zmyslu samotného zabezpečovacieho prostriedku, akým zmluvná pokuta je. Jedná sa o výsostné právo žalobcu, či si bude zmluvnú pokutu uplatňovať alebo nie." V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/153/2009 zo dňa 18. 2. 2010, v ktorom krajský súd konštatoval v skutkovo obdobnom prípade, že: "Pokuta vyjadrená sadzbou 0,1 % denne z hodnoty dlhu, s ktorým je dlžník v omeškaní, sa súdu javí ako primeraná z hľadiska naplnenia funkcie paušalizovanej náhrady škody a zároveň sankcie za porušenie základnej zmluvnej povinnosti nájomcu platiť dohodnuté splátky nájomného riadne a včas. Uplatnenie si práva na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty nie je možné považovať ani za jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka)...". V konkrétnom prípade dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý deň omeškania, vzhľadom k tomu, že má okrem uvedeného slúžiť aj k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré je možné v konkrétnom prípade očakávať, je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. S poukazom na konštantnosť judikatúry v oblasti primeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti má zato, že rozpor uplatnenej zmluvnej pokuty v sadzbe 0,1 % denne za deň omeškania žalovaného splnením jeho peňažného záväzku s dobrými mravmi tu neexistuje. Najvyšší súd SR ako aj Najvyšší súd ČR v tejto súvislosti pravidelne konštatuje, že zmluvná pokuta dojednaná určitou sadzbou za časovú jednotku konkrétne 0,5 % denne zo sumy peňažného záväzku, s ktorého splnením je dlžník v omeškaní (t. j. až 5-násobne vyššia zmluvná pokuta než je zmluvná pokuta uplatnená v tomto konaní), je primeraná. Obdobne NS ČR konštatuje v jednom jeho rozhodnutí, že aj zmluvná pokuta vo výške 1 % denne zo sumy dlhu je primeraná. K otázke (ne)primeranosti zmluvnej pokuty dojednanej v prejednávanej veci vo výške 0,1 % denne zo sumy dlhu uvádza, že z ohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak: zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške niekoľko násobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu) považovať za neprimeranú práve s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť hoci len za niekoľko dní omeškania. Rovnaké merítko však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobok zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka. Tu výška zmluvnej pokuty plne závisí na dobe, počas ktorej dlžník svoje povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou neplní. Čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané, na neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno poukazovať s ohľadom na jej celkovú výšku, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeného navyšovania o inak primeranú "dennú sadzbu" zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, nakoľko by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Vo vzťahu k primeranosti uplatnenej zmluvnej pokuty poukazuje na rozsudok NS ČR 32 Odo 62/2004 v obchodnoprávnej veci, podľa ktorého: "Rozhodnutie o tom, či je dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta, je vecou voľného uváženia súdu, ktorému zákon len ukladá povinnosť riadiť sa pri jej posudzovaní hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti.
Posúdenie otázky (ne)primeranosti zmluvnej pokuty tak závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, najmä na dôvodoch, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli a na okolnostiach, ktoré ho sprevádzali." V danom prípade NS ČR skonštatoval, že aj keď odvolací súd správne uviedol, že pri úvahách o znížení zmluvnej pokuty je nevyhnutné vychádzať z hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, avšak fakticky v súlade s touto zásadou pri využití moderačného práva nepostupoval. Rozsah zníženia zmluvnej pokuty totiž odvodil zo skutočnosti, že žalobcovi v dôsledku oneskoreného zaplatenia ceny diela žalovaným nevznikla škoda a z toho, že hodnotu alebo význam zabezpečovanej povinnosti (včasného zaplatenia ceny diela) nemožno považovať pre ekonomickú situáciu žalobcu za rozhodujúcu, keď zaplatením pokuty sa žalobcovi dostane "len navýšenia tohto plnenia", na ktoré by mal nárok, keby žalovaný plnil včas. Najvyšší súd ČR mal za to, že odvolací súd tak v rozpore s ustanovením § 301 OBZ úplne nedbal na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a primeranosť zmluvnej pokuty porovnával len s následkami, ktoré porušením zabezpečovanej povinnosti v ekonomickej situácii žalobcu nastali a to aj napriek tomu, že výška škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti nie je kritériom pre zníženie zmluvnej pokuty, ale len hranicou, pod ktorú nemožno pokutu znížiť. Súd preto uzavrel, že takýto záver o znížení zmluvnej pokuty bol vybudovaný len s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré sú z pohľadu ustanovenia § 301 OBZ irelevantné a naopak bol abstrahovaný od skutočností, ktoré sú z hľadiska uvedeného ustanovenia rozhodné. Ohľadne primeranosti by rád poukázal aj na vyššie spomínané a citované rozhodnutie KS v Nitre č.k. 26Cob/153/2009 zo dňa 18. 2. 2010, v ktorom súd v skutkovo obdobnom prípade konštatoval, že zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania je primeraná. Zmluva bola uzavretá v čase všeobecnej nízkej platobnej disciplíny v priestore SR, preto obsahovala dohodu o zmluvnej pokute, ktorá mala zabezpečiť záväzky žalovaného. Správnosť predpokladu potreby zabezpečiť si takto vznikajúce záväzky žalovaného (a teda dôvodnosť kauzy zabezpečenia) nakoniec ukazuje samotné riadne a včasné neplnenie žalovaného. Určité subjekty môžu niektoré svoje záväzky považovať zo svojho pohľadu za veľmi významné, naproti tomu iné subjekty môžu považovať tie isté záväzky za pre nich nevýznamné a na zabezpečí ich plnenia trvať nebudú. Právny predchodca žalobcu spoločnosť DRUKOS a.s. v konkurze používal na nákup predmetu nájmu podľa Zmluvy doloženej do súdneho spisu úverové prostriedky. V prípade riadneho a včasného nesplnenia hlavného záväzku žalovaného musel následne uhrádzať poskytnuté úvery z príjmov z iných svojich obchodných vzťahov, resp. plniť zbytočne vynaložené úroky bankám, a teda vzhľadom na pretrvávajúce neplnenie žalovaného na svoju škodu spoločnosť DRUKOS a.s. v konkurze prichádzala o svoj zisk z tohto resp. iných svojich obchodných prípadov. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v čase dohodnutého plnenia podľa Zmluvy doloženej do súdneho spisu, s ktorého plnením bol dlžník dlhodobo (niekoľko rokov) v omeškaní, bola priemerná výška úrokov z poskytovaných úverov v podnikateľskej sfére na úrovni 10 a viac percent p.a.. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvná pokuta v jednej zo svojich funkcií plní aj paušalizovanú náhradu škody navrhovateľ vidí vznik škody v ekonomickej sfére pôvodného veriteľa DRUKOS a.s. vo vzťahu k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti žalovaného plniť svoje záväzky riadne a včas (t. j. aj právo na zmluvnú pokutu). Logickými závermi dospejeme k nasledovnej štruktúre vzniknutých negatívnych ekonomických dopadov (resp. škody): nutnosť finančného pokrytia (resp. kompenzácia) neuhradeného záväzku žalovaného prostredníctvom nových úverových prostriedkov, neschopnosť uhrádzať existujúce splatné záväzky riadne a včas, čo v nadväznosti spôsobilo aktivizáciu jednotlivých sankčných nárokov z takéhoto konania vyplývajúcich, strata ušlého zisku z bežnej obchodnej činnosti po dobu omeškania. Ohľadne primeranosti zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvy vzhľadom na čas jej uzavretia aj KS v Nitre č.k. 26Cob/153/2009 zo dňa 18. 2. 2010 v skutkovo obchodnom prípade konštatoval, že: "Pri hodnotení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je potrebné prihliadať v danom prípade i na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá sa súdu javí, vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku v období roku 2002, za primeranú." Vzhľadom na uvedené má zato, že návrhom uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný a preto žiada, aby súd zaviazal žalovaného na jeho zaplatenie spolu s trovami konania. V uvedenej veci žiada a súhlasí s tým, aby súd na pojednávaní nariadenom na 11. 10. 2011 rozhodol v neprítomnosti žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu, nakoľko je toho názoru, že návrh žalobcu je dôvodný, nemôže uviesť žiadne nové skutočnosti, boli predložené všetky listinné dôkazy, ktoré spis žalobcu obsahoval a nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Uvedené žiada rovnako v záujme zachovania zásady hospodárnosti konania.
Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, potvrdil síce, že niekedy v minulosti uzavrel zmluvu so spoločnosťou Drukos, na základe ktorej zmluvy mu boli poskytnuté finančné prostriedky na zakúpenie detského kočíka a detskej ohrádky približne v hodnote okolo 7 000,- Sk, bolo to ešte niekedy v roku 2000. Nejaké splátky v čase, keď bol zamestnaný, spoločnosti uhrádzal, ale potom,
ako stratil zamestnanie a nemal príjem, žiadne platby už nebol schopný uhrádzať, pretože mal aj ďalšie pôžičky, úvery, ktoré má aj t. č. a okrem toho má vyživovacie povinnosti voči dvom maloletým deťom. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania, keďže má za to, že žalobca už nemá nárok, aby si uplatňoval tak vysokú zmluvnú pokutu po 10 rokoch od uzavretia zmluvy. Prehlásil, že t. č. je vo finančnej tiesni, aj keď pracuje na dohodu, jeho mesačný príjem sa pohybuje okolo 500,- Eur, ktorý príjem mu nepokryje všetky jeho výdavky a na živobytie im ako rodine, zostáva len minimum.
Súd sa oboznámil aj s dôkaznými listinami - Kúpnou zmluvou č.XXXXXXXXXX zo dńa 30. 7. 2000, uzavretou medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, splátkovým kalendárom, Zmluvami o postúpení pohľadávok, pripojeným spisom tunajšieho súdu 1 F. XXX/XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania predmetnej zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 2, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívne uvedené prípady, ktoré sa môžu v praxi vyskytovať najčastejšie a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27. 6. 2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O.G.E.S. proti R.M.Q.U.S.E.S. proti J.M.S.A.P., J.L.C.B., M.B. a E.V.F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
S poukazom na vyššie cit. zák. ustanovenia právny vzťah založený predmetnou zmluvou považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s § 52 Občianskeho zákonníka. Súd teda považoval ustanovenie predmetnej zmluvy čl. IV písm. c) Osobitných ustanovení zmluvy o finančnom prenájme, resp. predaji na splátky poskytovaných žalobcom a to právo žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za bezvýhradne neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetnú zmluvu podľa § 53 ods. 4 OZ v tejto časti za neplatnú.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.
V konaní vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva dňa 30. 7. 2000 teda pred účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník a bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd teda na posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania použil Občiansky zákonník platný v čase uzavretia tejto zmluvy. Považoval však konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a právny úkon uzavretý medzi účastníkmi konania v časti vymáhania zmluvnej pokuty za neplatný.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol, s poukazom hlavne na tú skutočnosť, že v kúpnej zmluve, ktorá bola vyhotovená na vopred pripravenom tlačive, po vyplnení identifikačných údajov o žalobcovi a žalovanom a predmete kúpy na splátky, boli vyplnené kolónky celkového súčtu cenníkov cien predmetu kúpy, počet mesačných splátok, koeficient navýšenia, celková cena predmetu kúpy po navýšení a celková mesačná splátka. Vyplnený formulár zmluvy je opatrený dátumom a podpisom obchodného zástupcu, ako aj potvrdením predajcu spoločnosti Drukos, ktorý je opatrený nečitateľným podpisom a odtlačkom pečiatky: Drukos, Ul. prof. Sáru, 974 00 Banská Bystrica. Všeobecné obchodné podmienky kúpnej zmluvy spoločnosti Drukos obsahujú v článku 1 s názvom „nájomné a spôsob jeho úhrady“ v odseku 4/ aj úpravu „pokiaľ je kupujúci v omeškaní s úhradou splátky podľa článku 1, bodu 2b/ tejto zmluvy, je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade, že kupujúci poruší iné povinnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal a ktoré súvisia so zaplatením splátky, ako je napríklad neuvedenie variabilného symbolu, platenia splátky v inej výške, ako je uvedené v splátkovom kalendári, je predajca oprávnený kupujúcemu vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Sk, za každé porušenie povinností. Ustanoveniami o zmluvnej pokute nie je dotknutý nárok prenajímateľa na úrok z omeškania z titulu omeškania s plnením peňažného záväzku vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. Je nesporné, že formulár kúpnej zmluvy, ako aj všeobecné obchodné podmienky Drukosu boli vyhotovené spoločnosťou Drukos a. s. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky je uvedený na konci formulára kúpnej zmluvy, nápadne menším písmom, než ostatné dojednania časti zmluvy a to naviac v kolónke pred podpisom obchodného zástupcu a predávajúceho (prenajímateľa) na samom konci zmluvy. Takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy, bežný adresát takéhoto úkonu má legitímne očakávania, že v odkazovaných všeobecných obchodných podmienkach sú len ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru a nie ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad do jeho práv a povinností, akým je aj zmluva resp. dohoda o zmluvnej pokute. Je potrebné poznamenať, že Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, VOP nesmú slúžiť na to, aby sa do nich často v neprehľadnej, zložitej formulácii a s malými písmenami zmluvný partner spotrebiteľa snažil ukryť dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých zmluvný partner predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak robí, ako to bolo aj v danom prípade, podľa názoru súdu spreneverí sa princípu dôvery spotrebiteľa v poctivé a slušné konanie žalobcu. Takémuto konaniu žalobcu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie je uvedené v zmluve a ktoré vo VOP, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo „formulárovej podobe“ pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa (žalobca). S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Podľa názoru súdu tá skutočnosť, že žalobca ukryl (zatajil) dohodu o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok zmluvy, bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa, čo len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpor s dobrými mravmi. Predmetná skutočnosť je dôvodná pre zamietnutie žaloby v tejto veci. Súd pri vyhodnocovaní neprijateľnosti podmienok nebral do úvahy tvrdenia žalobcu, že inštitút zmluvnej pokuty pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň mu prináša kompenzáciu, paušalizovanú náhradu škody za dobu, za ktorú sa prípadné plnenie oneskorilo, pretože spotrebiteľ by nemal neprimeranými sankciami doplácať na podnikanie dodávateľa, a znášať dôsledky nedostatočnej správy vlastnej pohľadávky. Navyše žalobou, ktorú žalobca podal po uzavretí spomínanej zmluvy s odstupom času cca 11 rokov, by pri ročnej sankcii 36,50 %-nej, ktorú povahu sankcie zmluvná pokuta má, si žalobca zabezpečuje vlastné navýšenie pohľadávky „v násobkoch“. Nelimitovanou zmluvnou pokutu dodávateľ zjavne obchádzal aj premlčanie práva na plnenie ceny služby a s výrazným časovým odstupom si uplatňuje sumy, rovnajúce sa nezaplateným splátkam, práve cez mechanizmus zmluvnej pokuty. V súvislosti s obranou žalobcu, ktorý tvrdí, že v danom prípade nejde o rozpor s dobrými mravmi pri 36,50 % zmluvnej pokute a túto v spotrebiteľských veciach považuje za primeranú, súd poukazuje na to, že uvedená zmluvná pokuta, pokiaľ ide o jej sankčnú zložku, prevyšuje viac ako 100 % úroky z omeškania. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, nepopiera možnosť existencie popri sebe uplatňovania úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, ale muselo by sa jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
Výrok o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O. s. p., keď žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, žiadne preukázateľné trovy nevznikli a preto mu neboli priznané a žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nevznikol nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.