Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-221-2010.pdf
PDF · 78.49 KB
No categories available
12P/221/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. P., nar. XX.X.XXXX, T. P., nar. X.X.XXXX a O. P., nar. XX.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: C. T., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX a V. P., nar. XX.X.XXXX, t. č. na neznámom mieste v konaní zast. opatrovníkom vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky Mgr. Jankou Barancovou o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd mal. K. P., nar. XX.X.XXXX, mal. T. P., nar. X.X.XXXX a mal. O. P., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok.
Otec je povinný platiť výživné na mal. K. P., nar. XX.X.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 1.10.2011.
Otec je povinný platiť výživné na mal. T. P., nar. X.X.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 1.10.2011.
Otec je povinný platiť výživné na mal. O. P., nar. XX.X.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 1.10.2011.
Výživné je zročné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa písomne podaným návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinností voči otcovi mal. detí. Žiadala, aby súd maloleté deti zveril do jej starostlivosti s poukazom na to, že s otcom mal. detí nežijú spolu už 3 roky. Otec sa s deťmi nestretáva a na ich výživu neprispieva.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, nakoľko jeho pobyt nie je známy a ani šetrením sa jeho pobytu nepodarilo súdu zistiť, preto mu súd podľa § 29 O. s. p. ustanovil opatrovníka na celé konanie.
Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky a aby otcovi uložil povinnosť platiť výživné na všetky tri mal. deti po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky, oboznámením sa s rodným listom mal. detí, správou zo dňa 14.4.2011 od ÚPSVaR a pracovnou zmluvou matky od Obce Moča a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver.
Vykonaním dokazovaním súd zistil, že rodičia mal. detí nežijú spolu a nezabezpečujú spolu starostlivosť o mal. deti. Z vyjadrenia matky vyplýva, že tri roky sa otec o mal. deti nezaujíma a neprispieva ani na ich výživu. Matka je t. č. zamestnaná v Obci Moča, kde jej čistý mesačný príjem predstavuje 313 EUR. Vedľajší príjem nemá. Všetky tri deti navštevujú materskú škôlku, kde platí mesačne po 5 EUR a za stravu po 4 EURÁ. Keďže pobyt otca nie je známy, súdu sa nepodarilo zistiť jeho majetkové pomery. Bolo však zistené, že u matkou označeného zamestnávateľa otec nepracuje, pracoval tam od 31.7.2010 do 30.11.2010, čo vyplýva z odpovede na lustráciou v sociálnej poisťovni. Zo správy ÚPSVaR Komárno zistil, že otec nie je vedený v evidencii o uchádzačov o zamestnanie. Iné skutočnosti o otcovi sa súdu nepodarilo zistiť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Rozhodovanie podľa § 36 prichádza do úvahy v prípade ak rodičia dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne je, že sa rodičia nedokážu o zverenie
dieťaťa do osobnej starostlivosti a o výživnom dohodnúť. Rozhodnutie súdu o zverenie do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom.
V danom prípade mal súd za preukázané, že matka maloletých detí je schopná zabezpečiť starostlivosť o ne a preto maloleté deti súd zveril do jej osobnej starostlivosti.
Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov a trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súčasnej dobe pomery otca nie sú známe a preto súd určil jeho vyživovaciu povinnosť minimálnou výškou výživného na každé dieťa po 30 % zo sumy životného minima. Súd pritom zobral do úvahy príjem matky vo výške 313 EUR mesačne ako aj bežné výdavky na mal. deti. V prípade, ak matka zistí, že na strane otca došlo k zmene pomerov môže si kedykoľvek až do obdobia kým deti nie sú schopné samé sa živiť opätovne požiadať o posúdenie výšky výživného, keďže právna úprava určuje spodnú hranicu vyživovacej povinnosti rodiča súd v takomto prípade, keď nie sú zistené pomery na strane otca vyživovaciu povinnosť určil tak, ako je to vyššie uvedené.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.