Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/90/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., E. X, právne zastúpený JUDr. Jánom Derevjanikom, advokátom, AK Štefánikova 60, 071 01 Michalovce proti žalovanému Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. Z. XX/XX, N. H. R., zastúpený JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, AK, ul. Sov. Hrdinov 102, 089 01 Svidník za účasti B. - K. S., a.s., M. Q. X, P.: 00 151 700, C., o náhradu škody za ublíženie na zdraví z dopravnej nehody, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -255 zo dňa 07.07.2011 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd vedľajšej účastníčke náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd zaviaže Z. C. ako vodiča motorového vozidla na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré ublíženie na zdraví mu bolo spôsobené pri dopravnej nehode dňa 03.07.2003. Vedľajším účastníkom na strane žalovaného Z. C. bola B. - K. S., a.s. C.. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu o žalovaného Z. O. ako prevádzkovateľa motorového vozidla. Prvostupňový súd žalobu voči Z. C. zamietol a vo vzťahu k Z. O. vylúčil na samostatné konanie. V samostatnom konaní vo vzťahu k Z. O. pristúpila do konania opäť vedľajšia účastníčka B. - K. S., a.s., C., ktorá v priebehu konania vzniesla námietku premlčania, pretože podľa zistení znalecký posudok bol vypracovaný 26.07.2004 a dňa 27.07.2006 uplynula 2-ročná prekluzívna subjektívna lehota.

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 08.09.2009 č. k. -163 žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšej účastníčke trovy konania vo výške 1.216 eur, pretože bola v konaní úspešnou účastníčkou vo vzťahu k žalobcovi. Proti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšej účastníčke trovy konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolací súd rozsudkom č. k. -219 zo dňa 25.02.2010 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému a súčasne zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalobcu uhradiť vedľajšej účastníčke trovy konania s pokynom, ako má prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania týchto účastníkov konania postupovať.

Prvostupňový súd uznesením zo dňa 11.06.2010 č. k. -233 opätovne rozhodol o trovách konania aplikujúc ust. Po podaní odvolania vedľajšou účastníčkou odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vyjadril záväzný právny názor v tom, že prvostupňový súd v prvom rade musí ustáliť zodpovednosť za vznik trov konania podľa a až následne môže aplikovať ust.

Prvostupňový súd v napadnutom uznesení aplikoval ustanovenia a a zistil, že podľa skrátenej výročnej správy za rok 2009 vedľajšej účastníčky, obsahujúcej výkaz ziskov a strát k 31.12.2009 v tisícoch eur, bol u tejto výsledok hospodárenia za účtovné obdobie končiace 31.12.2009 po zdanení vo výške 88.216 tisíc eur. Zo súvahy ďalej vyplýva, že majetok vedľajšej účastníčky k 31.12.2009 celkom predstavuje sumu 2.129.760 tisíc eur.

Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa súd prihliadol nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania, ale aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Takéto rozhodnutie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

Prvostupňový súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie potvrdení o osobných a majetkových pomeroch žalobcu a výške jeho príjmu. Prvostupňový súd mal preukázané, že žalobca je spolu s manželkou vlastníkom rodinného domu, iný osobný majetok väčšej hodnoty nevlastní, je ženatý a má dve nezaopatrené deti. Manželka žalobcu je zamestnaná na Obecnom úrade vo U. s priemerným mesačným príjmom 500 eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka S., zo dňa 12.05.2011 vyplýva, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 154,40 eur mesačne.

Prvostupňový súd ďalej poukázal na majetkové pomery vedľajšej účastníčky.

Aj napriek tomu, že v konaní bol žalobca neúspešným účastníkom a vedľajšia účastníčka na strane žalovaného mala vo veci plný úspech a v zásade má v takomto prípade nárok na náhradu trov konania, ktoré potrebovala na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcovi, prvostupňový súd po vyhodnotení všetkých okolností konkrétnej veci vedľajšej účastníčke s poukazom na ust. trovy konania nepriznal. Posúdil osobné majetkové a sociálne pomery žalobcu, ktorého príjem pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 154,40 eur mesačne, má dve nezaopatrené deti a okrem rodinného domu nemá iný majetok väčšej hodnoty. Žalobca svoj návrh na začatie konania podal dôvodne a v konaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 03.07.2003 došlo k poškodeniu zdravia žalobcu pri dopravnej nehode. K zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu vznesenia námietky premlčania vedľajšou účastníčkou, preto premlčané právo žalobcu naďalej existuje vo forme naturálnej obligácie.

Pokiaľ ide o žalobcom navrhované znalecké dokazovanie v danej veci, úlohou znalcov bolo, okrem iného, zaoberať sa momentom ustálenia zdravotného stavu žalobcu, a to aj v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania vedľajšou účastníčkou. Trovy vzniknuté v súvislosti so znaleckým dokazovaním tak nemožno hodnotiť ako neúčelné, keďže až z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, kedy bol zdravotný stav žalobcu stabilizovaný a kedy žalobca vedel určiť výšku škody, ktorá mu bola spôsobená, čo malo následne vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby.

Prvostupňový súd ďalej posúdil majetkové pomery vedľajšej účastníčky. S ohľadom na skutočnosť, že ide o právnickú osobu s hospodárskym výsledkom v roku 2009 v sume 88.216 tisíc eur a majetkom v sume 2.129.760 tisíc eur, nemôže sa rozhodnutie súdu o nepriznaní trov vedľajšej účastníčke, hoci v konaní plne úspešnej, javiť ako tvrdosť voči tejto účastníčke a už vôbec sa takéto rozhodnutie nemôže javiť ako rozporné s dobrými mravmi.

Naopak, žalobcovi by rozhodnutie, ktorým by ho súd zaviazal na náhradu trov vedľajšej účastníčke spôsobilo ujmu najmä s ohľadom na jeho osobné, majetkové a sociálne pomery, a preto prvostupňový súd vedľajšej účastníčke s poukazom na ust. trovy konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie vedľajšia účastníčka. Namietala rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Poukázala na to, že žalobca sa domáhal 25- násobného zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom výška požadovanej náhrady bola vyčíslená na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 15.01.2004. Žalobca svoj návrh nesprávne smeroval voči subjektu, ktorý nebol vo veci pasívne legitimovaný a v čase nápravy tohto pochybenia, t. j. dňa 13.02.2007, kedy rozšíril okruh žalovaných, bolo absolútne zrejmé, že nárok na náhradu škody je premlčaný. Namiesto toho, aby si žalobca uvedomil svoje pochybenie a na žalobe netrval, opakovane vznášal procesné návrhy na nariadenie znaleckého dokazovania v snahe zhojiť svoje procesné pochybenie a súd týmto návrhom vyhovel, ba dokonca vedľajší účastník musel znášať aj trovy dokazovania. Z priebehu konania však jednoznačne vyplynulo, že nárok, ktorý si žalobca uplatnil, si uplatnil po márnom uplynutí lehoty stanovenej na uplatnenie náhrady škody. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, to znamená, že v prípade úspechu mu má byť priznaná náhrada vzniknutých trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal s poukazom na ust. Preto žiadala, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v záujme spravodlivého usporiadania pomerov účastníkov konania odvolací súd zmenil tak, že žalobca bude povinný nahradiť vedľajšej účastníčke trovy konania vo výške 1.216 eur.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že sa snažil v priebehu konania preukázať, že choroba diabetes je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, keď došlo k poškodeniu sleziny a túto chorobu od rodinných príslušníkov nezdedil. Žalobca v dôsledku dopravnej nehody je uznaný za invalidného dôchodcu, poberá invalidný dôchodok vo výške 154,40 eur. Ak by bol zaviazaný k zaplateniu trov vedľajšiemu účastníkovi, táto skutočnosť by ešte viac prispela k zhoršeniu zdravotného stavu a k zhoršeniu finančnej situácie, pretože tento záväzok by musel splácať mesačnými splátkami po dobu 5 rokov. Hospodársky výsledok vedľajšieho účastníka je z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa zrejmý, preto rozhodnutie považuje za správne, morálne a v súlade s dobrými mravmi. Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, pretože to nebolo potrebné v súlade s ust. , a zistil, že prvostupňový súd pre posúdenie predmetu odvolacieho konania zistil riadne skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy, správne vo veci rozhodol a rozhodnutie aj náležitým presvedčivým spôsobom odôvodnil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením súdu prvého stupňa, ktoré rozhodnutie považuje za správne vychádzajúc už z predchádzajúceho právneho názoru, ktorý odvolací súd vyjadril v predchádzajúcich rozhodnutiach v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Prvostupňový súd veľmi podrobne preskúmal nielen pomery žalobcu, ale aj pomery žalovaného a veľmi správne bez toho, aby došlo k náhodilému rozhodnutiu s prvkami ľubovôle a k neodôvodnenému rozhodnutiu, aplikoval pri jednoznačnej zodpovednosti žalobcu za vzniknuté trovy vychádzajúc z ust. aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi ust. , ktoré ustanovenie vo vzťahu k prejednávanej veci jasne a na základe predložených listín a dôkazov vysvetlil.

Na záver odvolací súd dodáva, že súd je povinný skúmať pri rozhodovaní o trovách konania, či vo veci existujú zvláštne okolnosti, ku ktorým je potrebné pri určení povinnosti na náhradu trov konania výnimočne prihliadnuť. Prvostupňový súd sa takto správal, správal sa veľmi zodpovedne a v súlade so zákonom pri posúdení zodpovednosti žalobcu za vzniknuté trovy. Naopak odvolacie námietky vedľajšieho účastníka vybočujú až extrémne z účelu aplikácie ust. a nie sú logické. Boli by dôvodné len v prípade, pokiaľ by nebolo možné na daný vzťah aplikovať ust. , resp. kedy by prvostupňový súd žiadne podmienky na aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia

nevidel. Vtedy by bolo možné aplikovať ust. vo vzťahu zodpovednosti žalobcu za vzniknuté trovy vedľajšieho účastníka. Ale keďže prvostupňový súd spravujúc sa zákonnými ustanoveniami a právnym názorom odvolacieho súdu aplikoval povinne aj ust. , jeho rozhodnutie je správne a ústavne konformné.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.