Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-115-2009.pdf
PDF · 106.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/115/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Z. Q., občana W., prechodne bytom Y. Y., K. XX proti žalovaným 1) O. Q., štátnemu občanovi N. republiky, bytom Y. Y., K. XX, 2) P. Q., štátnej občianke N. republiky, bytom Y. Y., K. XX, obaja v konaní zastúpení Mgr. Andreou Trokanovou, advokátkou Advokátskej firmy TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s. so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Dom Ľ. Štúra 57 o odstránenie oplotenia a stavby z pozemku a iné takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1, 2 trovy konania vo výške 739,11 Eur, a to zaplatením Advokátskej firme TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca uviedol, že po rôznych susedských rozporoch o stavbe oplotenia na jeho pozemku si dal autorizovanej kancelárii vytýčiť hranice medzi pozemkami, ktoré sú jeho vlastníctvom a pozemkami, ktoré sú vlastníctvom žalovaných 1, 2. Keď sa presvedčil, že táto hranica bola posunutá miestami až 1,04 m, požiadal mesto Trenčianske Teplice o vyjadrenie, avšak toto mu odporučilo riešiť celú záležitosť súdom. Navrhol preto, aby výrokom rozsudku bolo určené, že „súd nachádza porušenie stavebného zákona a nariaďuje do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia odstrániť všetky stavby z parc. č. XXX/X a parc. XXX/X, k. ú. Y. Y..“ Zároveň žiadal, že ak tento termín žalovaní nedodržia, bude mu umožnené zadať tieto úkony firme, ktorá takéto práce prevádza a žalovaní mu musia nahradiť všetky náklady, aj právne zastupovanie. Dodatočne spresnil, že žiada odstrániť garáž, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, ploty a vstupnú bránu.
Žalovaní 1, 2 žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že sú vlastníkmi pozemkov, ktoré susedia s pozemkami žalobcu. Podľa nich tieto nehnuteľnosti ešte v r. 1968 odkúpili od právnych predchodcov a užívajú ich v takom rozsahu ako ich v uvedenom čase kúpnou zmluvou získali. Poukázali na to, že plot, ktorý žiada žalobca odstrániť, je postavený ešte právnymi predchodcami a stojí na svojom mieste najmenej od uvedeného roku. Tvrdili, že medzi vlastníkmi pozemkov, ktoré navzájom susedia, nikdy nebol spor o hranicu, lebo túto si navzájom uznávali a neboli medzi nimi žiadne problémy. Tie vznikli až vtedy, keď vlastníctvo získal žalobca, ktorý spochybnil hranice medzi pozemkami patriacimi žalobcovi a žalovaným a dal si hranicu zamerať podľa technického stavu. Zdôraznili, že ak by aj bol plot na pozemku patriacom žalobcovi, došlo by k vydržaniu vlastníckeho práva vo vzťahu k tejto hranici, a to tak ako sa užívala ešte v dávnej minulosti právnymi predchodcami. Pokiaľ ide a bránu, doznali, že časť tohto plotu s bránou môže stáť na pozemku žalobcu, ale garáž určite nie. Brána však podľa nich bola postavená za súhlasu predchádzajúceho vlastníka, teda predchodcu žalobcu, čo sa stalo ešte v r. 1998.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. Y. Y. mal súd za preukázané, že parc. č. XXX/X o výmere 275 m2 - zastavané plochy a nádvoria je vo výlučnom vlastníctve O. Q., parc. č. XXX/X o výmere 500 m2
- záhrady je zapísaná v liste vlastníctva č. XX ako spoluvlastníctvo žalovanej 2) v 1 a žalovaného 1) v 1. V tomto liste vlastníctva je zapísaný aj dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, a to v rovnakých spoluvlastníckych podieloch, teda v 1 na žalovaného 1) a v 1 na žalovanú 2).
Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Y. Y. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti par. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. č. XXX/X. Je súčasne aj výlučným vlastníkom garáže súp. č. XXXX, ktorá je postavená na parc. č. XXX/X.
Súd vo veci ustanovil znalca zapísaného v zozname znalcov pre odbor geodézie a kartografie a stanovil mu úlohu určiť na pozemku, akého parcelného čísla sa nachádza oplotenie postavené medzi parcelami patriacimi žalobcovi a žalovaným a zároveň určiť, či žalovaní 1), 2) výstavbou, alebo dostavbou garáže, prípadne brány zasiahli do pozemku, ktorý patrí žalobcovi a v akej časti. Zo znaleckého posudku tohto znalca vyplynulo, že časť oplotenia, ktoré patrí žalovaným, je postavená na pozemku žalobcu. Podľa tohto znaleckého posudku išlo o výmeru 3 m2 v jednej časti a výmeru 0,5 m2 v časti druhej.
Z ohliadky na mieste samom, ale aj z prednesu samotného žalobcu vyplýva, že pôvodné oplotenie medzi pozemkom žalobcu a žalovaného bolo postavené v dávnej minulosti. Ide o oplotenie, ktoré pozostáva z drôteného pletiva, na ktorom sú toho času drevené latovky .Medzi účastníkmi nebolo sporné, že toto oplotenie je pôvodné. Samotný žalobca doznal, že všetko sa nachádzalo v takomto stave (ako to možno teraz vidieť) už v čase, keď nehnuteľnosť kupoval. Ide o garáž, betónový múrik pred garážou, ale aj oplotenie v zadnej časti medzi pozemkami. Z ohliadky na mieste samom bolo evidentné, že na spodnej časti oplotenia, ktoré je predmetom sporu, medzi domami žalobcu a žalovaných sú poukladané staré kamene tvoriace pôvodný plôtik, na ktorom je vybudovaný ďalší múrik do výšky asi 1 m. I na tejto časti vidieť, že bol vybudovaný v dávnejšej minulosti. Aj vo vrchnej časti pozemku medzi záhradami účastníkov je oplotenie, ktoré muselo byť zhotovované veľmi dávno. Pozostáva zo starej pletivovej mriežky, starých kokových stĺpov, na ktorých sa nachádza drevené latkové oplotenie zo strany od domu žalovaných.
Žalovaný 1) nepoprel, že na pôvodnom betónovom, alebo kamennom múriku pristavil a nadstavil časť oplotenia do výšky, ako aj garážovú stenu a na nej polykarbonátovú stenu. Na mieste samom je však vidieť, že tieto nadstavby boli realizované na pôvodných starých múrikoch. Z výsluchu žalobcu je zrejmé, že k dostavbe garážovej steny, nadstavbe časti múrika v prednej časti medzi domami, došlo predtým, ako žalobca nehnuteľnosti kúpil. Po ich kúpe realizovali žalovaní iba časť predstavujúcu polykarbonátovú priesvitnú stenu s prístreškom orientovaným do svojho pozemku.
Z výsluchu svedka F.. K. E. vyplynulo, že pôvodné múriky, ktoré sú postavené medzi pozemkami žalobcu a žalovaného sú v nezmenenej podobe dlhé roky. Poukázal na to, že tam chodieval ešte v čase, keď deti pôvodných vlastníkov žalobcovho domu, teda deti rodiny H. boli malé. Uviedol, že nikdy medzi susedmi nebol problém týkajúci sa tohto oplotenia. Tvrdil, že múrik a oplotenie (pokiaľ sa jedná o jeho základ) tam je veľmi dlho a odkedy boli postavené, sa na tom nič nezmenilo.
Svedok Z. S. uviedol, že od r. 1975 začal chodiť pomáhať búrať strechu na chalupe žalovaných. Tiež poukázal na to, že múriky sú stále v takom istom stave ako boli predtým, pokiaľ ide o ich základy. Na týchto sa nadstavovalo oplotenie z dreva, ale aj polykarbonátová nadstavba múrika.
Z vykonaného dokazovanie jednoznačne vyplynulo, že oplotenie medzi pozemkami žalobcu a žalovaných v zadnej časti bolo postavené prinajmenšom v r. 1937. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa F.. E., ktorá vykonávala zameranie v prospech žalobcu. Z ohliadky na mieste samom je zrejmé, že toto oplotenie je veľmi staré, pôvodné a v jeho základoch nebolo menené, čo doznal aj žalobca. Prirábané boli iba latovky na oplotenie medzi kovovými stĺpikmi, a to zo strany žalovaných. Stalo sa tak zrejme na základe súhlasu stavebného úradu zo dňa 12.12.2007, kde mesto Trenčianske Teplice potvrdilo, že žalovaný dňa 26.11.2007 na stavebnom úrade ohlásil uskutočnenie udržiavacích prác na oplotenie medzi pozemkom parc. č. XXX/X a pozemkami parc. č. XXX/X a XXX/X. Podľa tohto potvrdenia išlo o udržiavacie práce spočívajúce vo výmene pletiva na oplotení, za latovanie. Mestský úrad dal žalovanému na vedomie v zmysle stavebného zákona, že na uskutočnenie týchto prác nie je potrebné ani ohlásenie.
Z rozhodnutia mesta Trenčianske Teplice zo dňa 03.06.2009 č. XXXX/XXX/BVVS/XXXX vyplýva, že žalobca bol odkázaný ako vlastník pozemku s námietkou na súd a z toho dôvodu došlo k prerušeniu stavebného konania. Podľa tohto rozhodnutia žalobca, ktorý je vlastníkom pozemku par. č. XXX/X, bol odkázaný na súd preto, lebo nesúhlasil s dodatočným povolením stavby na jeho pozemku v konaní o stavebné povolenie, drobné stavby, „oplotenia“, ktoré sú postavené na hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X. Mesto Trenčianske Teplice dospelo k záveru, že žalobca predložil stavebnému úradu vytyčovací náčrt hranice pozemkov spolu s protokolom o vytýčení hranice vypracovaný geodetickou spoločnosťou Geoplán, pričom z tohto náčrtu vyplynulo, že stavba oplotenia je postavená, resp. zasahuje na pozemok žalobcu.
Zrejme pod vplyvom tohto rozhodnutia samosprávneho orgánu žiadal žalobca, aby súd vyslovil, že „súd nachádza porušenie stavebného zákona“. V tejto časti žalobného petitu však bolo potrebné žalobu zamietnuť, pretože takýto výrok súdu by nemal oporu v hmotnom práve.
Predmetom žaloby bolo (podľa upresnenia žalobcu) odstránenie plotov, garáže a vstupnej brány. Je potrebné poukázať na to, že ide vlastne o tri časti oplotenia, ktoré sa nachádzajú medzi pozemkami žalobcu a žalovaných. Jedna časť sa nachádza v zadnej - vrchnej časti (z pohľadu od ulice umiestnené najďalej) pozemkov a ide o oplotenie medzi záhradami účastníkov v svahovitom teréne. Z pripojenej fotodokumentácie a ohliadky na mieste samom, je už na prvý pohľad vidno, že toto oplotenie bolo postavené v dávnej minulosti a zodpovedá umiestnením (aj podľa svedkyne F.. E.) oploteniu, ktoré sa tam nachádzalo už v r. 1937, tak ako to vyplýva z vytyčovacieho náčrtu predloženého svedkyňou F.. E.. Ďalšia časť oplotenia medzi pozemkami žalobcu a žalovaných sa nachádza na mieste medzi ich domami. Na tejto časti oplotenia je na pôvodnom betónovom múriku (ktorý v spodných častiach tiež zodpovedá starému, kameninovému a dobetónovanému múriku) je postavená jedna stena garáže patriacej žalovaným. Tretia časť sporného oplotenia sa nachádza medzi domom žalobcu a žalovaných, v časti tvoriacej oddelenie predzáhradok rodinných domov a je umiestnená najbližšie k ulici. Z tohto pohľadu bolo potrebné vyhodnocovať aj skutkové a právne závery predmetnej žaloby.
Vzhľadom k tomu, že žalobca namietal znalecký posudok F.. I., súd sa zaoberal týmito jeho námietkami. Žalobca navrhol na preukázanie nesprávnosti tohto posudku vypočuť ako svedkyňu F.. E., ktorá pracovala na zameraní hranice na požiadanie žalobcu. Z jej výpovede vyplynulo, že znalecký posudok F.. I. by mal nedostatky vyplývajúce z vyhlášky č. 461/2009, ak by išlo o znalecký posudok na zameranie hranice medzi pozemkami účastníkov. O takýto posudok však v danej veci nešlo (aj keď hranicu bolo potrebné riešiť ako predbežnú otázku), pretože podstatou úlohy znalca podľa pokynov súdu bolo určiť na koho pozemku sa nachádza oplotenie, ktoré sa má podľa žalobného petitu odstrániť. Preto sa súd ďalej výhradami v tomto smere nezaoberal. Pokiaľ ide o skutočnosť, či postavený plot, alebo múrik sa nachádza na pozemku žalobcu, alebo žalovaných, potom aj podľa svedkyne F.. E. je posudok F.. I. správny v tomto konštatovaní. Svedkyňa poukázala na to, že, ak by znalecký posudok F.. I. mal slúžiť zápisu pre kataster, tak by určite takýto posudok overený a zapísaný nemohol byť z dôvodu, že došlo k formálnym chybám v tomto posudku. O takýto prípad však nešlo.
Z výpovede svedkyne F.. E. vyplýva, že medzi prácou geodetickej kancelárie a znalca došlo k niektorým rozdielnostiam, ale zhodne uviedli, že časť stavieb, ktoré sú sporné (oplotenie) sa nachádzajú na pozemku žalobcu. V prednej časti (najbližšej k ulici) sa zhodli v tom, že je to približne v rovnakom rozsahu a v rovnakej výmere, teda asi 50 cm, ktoré predstavujú posun v neprospech žalobcu a v ďalších častiach je rozdiel v tom, že F.. I. uvádza, že je to plocha asi 10 cm, ale podľa merania urobeného v súlade s vyhláškou č. 461/2009 je to až 70 cm (ide o vrchnú časť oplotenia medzi záhradami účastníkov). . Z výpovede svedkyne F.. E. je tiež zrejmé, že ľudia, keď si stavali v uvedenej lokalite rodinné domy, vychádzali z meračských náčrtov z r. 1937 a zrejme už vtedy sa stala chyba. V minulosti podľa nej nebolo povinnosťou dať si zamerať hranice ani pozemky pod stavby. Ľudia rešpektovali stav, ktorý si dohodli. Nikto o zameranie nežiadal a zrejme podľa vzájomnej dohody si stavali aj ploty medzi jednotlivými pozemkami.
Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže ide súkromnoprávny vzťah medzi občanmi.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1) Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neoprávnene zadržuje.
Citované zákonné ustanovenia upravujú nárok vlastníka na súdnu ochranu, ktorú možno realizovať prostredníctvom reivindikačnej žaloby. Takáto žaloba predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec vlastníkovi, obmedzuje výkon jeho vlastníckych práv tým, že mu ju odmieta vydať do úplnej dispozície. Aktívna legitimácia na podanie uvedenej žaloby patrí vlastníkovi a pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden aprobovaný dôvod. U nehnuteľnosti (ktorá je samozrejme z hľadiska právneho tiež vecou) plní funkciu reivindikačnej žaloby, žaloba na jej vypratanie. Práve takúto žalobu podal v predmetnej veci žalobca, ktorý žiadal odstrániť ploty, garáž a vstupnú bránu. Tvrdil pri tom, že žalovaní užívajú jeho vlastníctvo, zasahujú doňho tým, že majú postavené oplotenie na pozemku, ktorého je on výlučným vlastníkom.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci jednoznačne vyplynulo, že ploty postavené medzi pozemkami žalobcu a žalovaných v zadnej - vrchnej časti (najvzdialenejšej od ulice), ktoré sa nachádzajú medzi záhradami účastníkov, ale aj v strednej časti medzi domami, boli postavené ešte právnymi predchodcami účastníkov. Toto nepoprel ani žalobca a vo svojej účastníckej výpovedi to potvrdil.
Pozemky, ako parcely, sú od seba oddelené hranicami. Hranice parciel sa zapisujú do katastrálnej mapy, prípadne aj do iných častí katastrálneho operátu. Vlastníci si vyznačujú v teréne hranice svojich pozemkov, napríklad oplotením, alebo iba lomovými bodmi hraníc (napr. kamenným medzníkom). V rámci susedských vzťahov predstavuje presné vymedzenie hraníc pozemkov jeden z kľúčových inštitútov, ktorým sa zabezpečuje ochrana vlastníckeho práva majiteľov nehnuteľností. O hraniciach pozemkov sa zmieňujú viaceré právne predpisy. Prameňom práva v tejto oblasti je najmä Zákon o katastri nehnuteľnosti a vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon.
Za hranicu susedných pozemkov, vymedzenú vlastníckym právom sa považuje aj hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná (§ 3 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona).
V konkrétnom prípade nebola hranica medzi pozemkami na jednej strane (a to parc. č. č. XXX/X o výmere 275 m2 - zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXX/X o výmere 500 m2 - záhrady kat. územia Y. Y.) a pozemkami na strane druhej (ako parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X kat. územia Y. Y.) v minulosti sporná. Rešpektovali ju právni predchodcovia žalobcu i právni predchodcovia žalovaných. Spor nastal, keď si žalobca dal túto hranicu technicky zamerať v prírode podľa výkazov katastra nehnuteľností, nie podľa dohodnutého oplotenia. Predmetom tohto súdneho konania nebolo určenie hranice, ale odstránenie plotov, ktoré podľa žalovaných hranicu tvoria. Žalobca tvrdil, že priebeh hranice je v iných miestach ako stojí oplotenie, a preto podľa neho oplotenie zasahuje do jeho vlastníctva. Z toho dôvodu súd musel riešiť ako predbežnú otázku skutočnosť, či nedošlo k určeniu miesta tejto hranice medzi pozemkami žalobcu a žalovanými na základe vydržania tak ako to tvrdili žalovaní 1, 2.
Vydržanie je jedným zo spôsobov originálneho nadobudnutia vlastníctva. Toto vlastníctvo síce vzniká ex lege (priamo zo zákona), ale okamihom splnenia všetkých zákonom predpísaných náležitostí. Zákonnou podmienkou vydržania je, že ide o spôsobilý predmet vydržania s tým, že držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas zákonnej doby.
Inštitút vydržanie teda predpokladá dobromyseľnosť držby, t. j. vedomie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že mu vec vlastnícky patrí na základe nejakého právneho titulu. Pre posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný , nie je rozhodujúce len subjektívne presvedčenie držiteľa, že je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, ale to, či objektívne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu možno usudzovať, že držiteľ má dostatočný dôvod domnievať sa, že jednal v dobrej viere v existenciu právneho stavu.
Občiansky zákonník z roku 1964 č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., t.j. do apríla 1983 neupravoval. Až táto novela nanovo v § 132 a 135a upravila ochranu držby a vydržania s možnosťou započítania predchádzajúcej nepretržitej držby s tým, že sa tento čas neskončil skôr ako 1.4.1984.
Ak žalovaní 1, 2 opierali existenciu hranice o vydržanie, bolo v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p ich povinnosťou preukázať všetky atribúty tohto právneho inštitútu, pretože v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.
Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu žalobcu, výsluchu žalovaných, výsluchu všetkých vypočúvaných svedkov (vrátane svedkyne F.. E.), ale i z ohliadky na mieste samom bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaných bola vytvorená ich právnymi predchodcami v dávnej minulosti na základe ich vzájomnej dohody vytvorením oplotenia. Zadná časť bola vybudovaná už v roku 1937 (svedčí o tom aj jej zakreslenie vo vytyčovacom náčrte z tohto roku, ktorý predložila k nahliadnutiu svedkyňa F.. E.). Stredná časť oplotenia bola vybudovaná pri začatí výstavby domov, čo bolo najneskôr v polovici 70. rokov, čo zhodne potvrdili žalobca, žalovaní, ale i vypočúvaní svedkovia. Žalovaní 1, 2 teda nehnuteľnosti za hranicou dohodnutou ich právnymi predchodcami užívali v dobrej viere ako svoje vlastné. Nadstavovali oplotenie (v strednej časti), prípadne ho opravovali (v zadnej časti) v domnení, že ide o spoločnú hranicu určenú dohodou so susedmi. Z hľadiska občianskoprávneho nie je pre kvalifikáciu takejto stavby rozhodujúce, či mali k tomu stavebné povolenie. To je záležitosťou stavebného konania, ktoré nie je v konaní o odstránenie stavby v občianskoprávnom konaní právne významné. Rozhodujúce pre toto konanie je, že žalovaní 1, 2 nezasiahli neoprávnene do vlastníctva žalobcu. V zadnej časti oplotenia žalovaní iba zo svojej strany olatkovali plot postavený v dávnej minulosti, ktorý tvoril hranicu. V strednej časti na múriku, ktorý tvoril dohodnutú hranicu, dostavili stenu garáže za súhlasu právneho predchodcu žalobcu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd nemal aprobovaný dôvod na to, aby mohol nariadiť žalovaným 1, 2 odstránenie plota v občianskoprávnom konaní v jeho strednej a zadnej časti tak, ako sa žalobca domáhal. Nebol ani žiaden právny dôvod na odstránenie - vypratanie garáže. Z občianskoprávneho hľadiska nie je pre kvalifikáciu neoprávnenej stavby (ktorá by zakladala možnosť jej odstránenia) významné, či stavebník mal alebo nemal stavebné povolenie. Keďže oplotenie aj garáž sú z hľadiska vydržania na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, súd žalobu v tejto časti z dôvodov vydržania zamietol.
Z rovnakých dôvodov (vydržania) zamietol súd aj žalobu o odstránenie oplotenia, ktoré tvorí bambusové pletivo na múriku vo výške asi 20-30 cm medzi predzáhradkami účastníkov. Naviac, vchodová brána, ktorej odstránenia sa žalobca domáha, nie je stavbou a takmer celá sa nachádza výlučne a nesporne na pozemku žalovaných. Ak by nešlo o vydržanie, zasiahol by do vlastníctva žalobcu iba 50 cm, čo zhodne uviedli F.. I. vo svojom posudku a F.. E. pri technickom zameraní hranice, a preto vzhľadom na všetky okolnosti prípadu (najmä skutočnosť, že žalovaný 1) postavil bránu a oplotenie medzi predzáhradkami v dobrej viere, že s tým právni predchodcovia žalobcu súhlasili, ako aj vzhľadom na to, že od jej postavenia uplynula doba viac ako 10 rokov a predchádzajúci vlastník pozemku nezakročil proti tejto stavbe, ale jeden z nich podľa tvrdenia svedkov prijal peňažné odškodnenie) dospel súd k záveru, že by nebolo možné žalobe vyhovieť ani z týchto dôvodov.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Keďže žalovaní 1, 2 boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, patrí im aj náhrada celých trov konania vo výške 739,11 Eur. Tie pozostávajú z trov znaleckého dokazovania v sume 270,-Eur tak, ako tieto
vyplývajú zo spisu a trov právneho zastúpenia vo výške 469,11 Eur (za 6 úkonov právnej pomoci, a to príprava a prevzatie 85,58 Eur + 6,95 Eur režijný paušál + účasť na pojednávaní 10.09.2009 85,58 Eur + 6,95 Eur režijný paušál, účasť na pojednávaní 08.10.2009 85,58 Eur + 6,95 Eur, účasť na pojednávaní 12.10.2010 55,49 Eur + 7,21 Eur režijný paušál, účasť na ohliadke 11.07.2011 + 7,41 Eur režijný paušál, účasť na pojednávaní 11.10.2011 57,-Eur + 7,41 Eur režijný paušál). Povinnosť zaplatiť túto náhradu trov konania v prospech advokáta vyplýva z predtým citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).