Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3T-117-2011.pdf
PDF · 80.16 KB
No categories available
3T/117/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovanej F. X. na hlavnom pojednávaní dňa 7.10.2011 takto
rozhodol:
Obžalovaná F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., Š. XXX/X,
s a u z n á v a v i n n o u , ž e :
od 6.11.2008 do bližšie nezisteného dňa začiatkom roku 2010 v presne nezistených miestach v meste Nováky, okres Prievidza, postupne prevzala finančnú hotovosť od E. X. v celkovej sume 565,- eur, ktorá jej bola zverená na zaplatenie splátok za pôžičku v spoločnosti X., s.r.o., X. č. XX, Bratislava, o čom vystavila aj potvrdenia, peniaze tejto spoločnosti neodviedla, tieto použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila škodu majiteľovi týchto peňazí E. X. v celkovej sume 565,- eur,
t e d a :
prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku škodu malú,
č í m s p á c h a l a :
prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno k) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona k trestu povinných prác v trvaní 250 (dvestopäťdesiat) hodín, ktorá je obžalovaná povinná vykonať do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú F. X., svedkov E. X., PhDr. Ľ. U., V. E., K. U., oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi.
Obžalovaná F. X. vypovedala, že pracovala ako obchodný zástupca spoločnosti X.. Za túto spoločnosť spísala i úverovú zmluvu s poškodeným E. X.. Poškodený, jeho družka nosili splátky v určenej sume jej s tým, že ona mala tieto odovzdávať spoločnosti X.. Je pravdou i to, že prestala byť zástupcom tejto spoločnosti, no i napriek tomu stále splátky úveru od poškodeného preberala, prečo, nevedela vysvetliť. Priznala, že i vystavovala písomné potvrdenia o prevzatí jednotlivých splátok. Prečo ich riadne a včas neodviedla hneď po tej ktorej splátke, nevedela logicky vysvetliť. Vypovedala, že peniaze mala doma a tieto v sume nad 500,- eur odovzdala osobe J. U., ktorého stretla v starej budove Jednoty v Prievidzi, kde išla do kancelárie spoločnosti X., a kde tieto peniaze chcela odovzdať, no pracovníčka spoločnosti tu nebola a tento svedok sa podujal, že peniaze odovzdá. Nevzala si od neho žiadne potvrdenie, nepovedala za koho, za ktorú zmluvu majú byť peniaze určené. Túto osobu poznala zvidenia, z ubytovne, kde býval, a kde býval i poškodený. Nepamätala si, že by poškodenému tvrdila o potrebe poukázania ďalších peňazí ako úrokov z omeškania. Na mnohé okolnosti ohľadne danej pôžičky, ako uviedla, si nepamätá, pretože mala zdravotné problémy, peniaze odovzdávala v čase, keď mala ísť na vyšetrenia v súvislosti s jej zdravotným stavom, operáciou. Pred hlavným pojednávaním poškodenému zaplatila 565,- eur, to i súdu dokladovala potvrdením č.l. 98.
Svedkovia E. X. a K. U. zhodne vypovedali, že E. X. uzatvoril so spoločnosťou X. úverovú zmluvu, túto spisovala obžalovaná. Úver bol vo výške 14.000,- Sk, mal byť splácaný v dvanástich mesačných splátkach. Peniaze nosila ako splátky svedkyňa U., nejaké splátky boli platené Poštovou bankou cez banku, no podstatnú časť platila obžalovanej osobne, tá jej vždy o prevzatí splátok vystavila i písomné potvrdenie. Prvú splátku vo výške 75,68 eur vyplatila v novembri, potom jej spolu dala dve splátky vo výške 175,- eur, ďalej jej dala splátky v mesiacoch marec až august 2009, september a október platila cez VÚB banku, no potom dve splátky 90,- a 85,- eur dala obžalovanej. O tom, že peniaze neboli poukázané spoločnosti X., sa dozvedeli z následného konania zástupcu tejto spoločnosti, ktorý začal tvrdiť, že ich spoločnosť žiadne peniaze nedostala, vymáhané boli i úroky z omeškania, dlžná suma. Potvrdili, že obžalovaná im v Partizánskom, na podklade jej iniciatívy o stretnutia, vyplatila dlžnú sumu vo výške 565,- eur, čím považujú dlžnú sumu za uhradenú.
Svedkyňa PhDr. Ľ. U. vypovedala, že je regionálnou vedúcou pre kraj Trenčín spoločnosti X., s.r.o. Pôvodne bola ich zástupkyňou i obžalovaná, no tá prestala s nimi spolupracovať 28.4.2009, dokedy mala i oprávnenie za spoločnosť preberať finančné prostriedky. Po tomto dátume už na to nebola oprávnená. Obžalovaná uzatvorila za spoločnosť X. úverovú zmluvu o poskytnutí úveru 14.000,- Sk, peniaze v takejto sume boli i poškodenému vyplatené. Klient zaplatil ich spoločnosti celkovo 519,04 eur, táto suma bola zaplatená v siedmych splátkach. Ostatné peniaze nedostali. V Prievidzi nie je žiaden zástupca, ktorý by mal služobné postavenie, z titulu ktorého by mohol preberať súhrnné platby za iných zástupcov.
Svedkyňa V. E. potvrdzovala, že bola s obžalovanou v Prievidzi, tu bola svedkom, ako sa obžalovaná rozprávala s mužom - J. U., dávala mu i nejaké peniaze, no svedkyňa presne nepočula, o čo sa to jednalo, ani nevedela presne povedať, o akú sumu peňazí sa malo jednať. Vie o tom, že tento muž zomrel, poznala ho z Novák.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi č.l. 56-59, a to potvrdeniami o prevzatí finančných prostriedkov, z ktorých vyplývajú sumy, ktoré obžalovaná postupne na zmluvu o úvere č. 3870134 prevzala od poškodeného E. X., zmluvou o úvere s príslušným splátkovým kalendárom č.l. 64-66, vyúčtovaním č.l. 69, z ktorého jednoznačne vyplýva neoprávnené ponechanie si a neodvedenie sumy vo výške 565,- eur, úradným záznamom č.l. 70, z ktorého vyplýva, že osoba J. U. umrel dňa 2.10.2010.
Prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu je zverená a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, z neho čiastočne na samotnú výpoveď obžalovanej, ktorá doznala preberanie
peňazí ako splátok úveru od poškodeného v sume spolu 565,- eur, výpovede svedkov X., U., U., listinné dôkazy mal súd preukázané, že obžalovaná finančné prostriedky v sume 565,- eur, ktoré jej boli zverené na poukázanie veriteľovi spoločnosti X., s.r.o., ako splátky poskytnutého úveru, neodovzdala tomu v prospech koho boli určené, zverené prostriedky si ponechala a minula pre vlastnú potrebu. Jej obrana, že peniaze dala osobe J. U., súdu sa javí ako účelová, nevierohodná, rovnako v tom smere i výpoveď svedkyne E., motivovaná snahou zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanú, zvaľovaním nepreukázanej skutočnosti na osobu, ktorú nie je možné k daným okolnostiam vypočuť pre fakt, že zomrel. Dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaná v čase, keď pôsobila ako obchodný zástupca, no dokonca i po strate tohto postavenia, keď už pre spoločnosť X. nevykonávala prácu obchodného zástupcu, preberala splátky úveru, neupozornila poškodeného, že už nie je oprávnená platby prijímať, tieto platby obratom nepoukázala spoločnosti X., pre koho bolo určené. Konala úmyselne, keď vedomá si vzniku omeškania dlžníka, v prípade nepoukázania splátok v lehotách určených splátkovým kalendárom, mesačne platby neodvádzala, ale naďalej ďalšie platby - splátky prijímala, vystavovala príslušné potvrdenia, hoci už nebola obchodnou zástupkyňou. Ponechala a použila pre vlastnú potrebu si finančnú hotovosť spolu vo výške 565,- eur, čím spôsobila škodu nie malú, ktorou sa v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona rovná suma prevyšujúca 266,- eur. Týmto konaním tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona.
Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb. Zaručuje nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Obžalovaná F. X. svojim konaním porušila záujem spoločnosti na nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva.
Súd sa oboznámil so správami charakterizujúcimi osobu obžalovanej F. X., s pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/93/2010. Obžalovaná nebola doposiaľ postihnutá v priestupkovom konaní správa č.l. 74, v mieste bydliska, ako to vyplynulo zo správy o povesti č.l. 75, nie sú o nej známe žiadne negatívne poznatky, obžalovaná bola doposiaľ dvakrát súdne trestaná, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/93/2010, ktorým bola uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 2, 3 písmeno a) Trestného zákona a bol jej uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe v trvaní 54 mesiacov, zákaz stretávať sa s v rozsudku uloženými osobami, zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/45/2008.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil účel trestu vyplývajúci z § 34 odsek 1 Trestného zákona, zohľadniac okolnosti spáchania skutku, jeho následky, zohľadniac poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno k) Trestného zákona - že obžalovaná nahradila spôsobenú škodu, na i existenciu jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, okolnosť, že obvinená už bola súdne trestaná, zohľadniac osobu obvinenej, jej doterajší spôsob života, možnosť jej nápravy, resp. ostatné skutočnosti významné a určujúce pri určovaní druhu a výmery trestu a dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, morálne odsúdenie konania obvinenej, no predovšetkým i na jej prevýchovu, bude dostatočný i primeraný nie trest spojený s odňatím slobody, ktorý by s prihliadnutím na fakt, že obvinená sa trestnej činnosti zo spáchania, ktorej je rozsudkom uznávaná vinnou, dopustila v čase plynutia skúšobnej doby jej posledného odsúdenia a ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona o nemožnosti použiť ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu v prípade, že súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin, ktorý spáchal v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, súd musel ukladať, ale trest na slobode, trest povinných prác v trvaní 250 hodín, ktorý je obvinená povinná vykonať do 1 roka od jeho nariadenia (obvinená s uložením takéhoto trestu vyslovila súhlas vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní). Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý, dostatočný, z hľadiska tak individuálnej ako i generálne prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.