Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-88-2009.pdf
PDF · 115 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/88/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa O. Š., H. XXX/X, XXX XX O., IČO: 34 810 188 proti odporcovi TIMEVAR-stav, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 36 457 736, o zaplatenie 5.652,56 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.1.2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi, v tom čase podnikajúcemu pod obchodným menom PAM-STAV s.r.o., so sídlom Hurbanova 17, Bardejov zaplatiť mu sumu 5.652,56 € a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodňoval tým, že s odporcom mal uzatvorenú „Zmluvu o vykonaní stavebných a iných prác, aktivít spoločnosti PAM-STAV s.r.o Bardejov“ zo dňa 1.1.2006 na základe ktorej boli uzatvorené ďalšie ústne zmluvy podľa ktorých vykonával so svojimi pracovníkmi pre odporcu stavebné práce. V návrhu tvrdil, že v mesiaci jún 2008 takto boli pre odporcu vykonané stavebné práce na stavbe - hala Senec spočívajúce v prácach na kanalizácii a výstavbe cesty vrátane pokladky obrubníkov v celkovej hodnote 367.353,-Sk ( 12.193,89 € ) s tým, že na stavbe odpracovalo 11 pracovníkov navrhovateľa spolu 2282 hodín, avšak uhradených bolo len 1222 hodín, prácu za zvyšných 1060 hodín odporca podľa tvrdenia navrhovateľa nezaplatil. Podľa navrhovateľa odporca ústnu zmluvu medzi nimi nemôže poprieť, lebo za práce na stavbe hala- Senec v mesiaci jún 2008 zaplatil dňa 25.7.2008 faktúru číslo 2008011 znejúcu na sumu 197.064,-Sk ( 6.541,33 € ), avšak zvyšné práce v hodnote 170.289,-Sk ( 5.652,56 € ) neuhradil, hoci podľa dohody s navrhovateľom ich mal uhradiť v mesiaci august
-2- 3Cb 88/2009
2008. Podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu, odporca túto ústnu dohodu nedodržal a cenu týchto prác v žalovanej výške, ktorá mu bola vyúčtovaná k zaplateniu faktúrou číslo 2008016 ku dňu podania návrhu neuhradil, pričom uvedenú faktúru vrátil tvrdiac, že úhradou faktúry číslo 2008011 už cenu prác za mesiac jún 2008 na stavbe hala- Senec zaplatil v plnom rozsahu.
Vo veci bol dňa 15.5.2009 súdom vydaný platobný rozkaz č.k.1Rob 12/2009-22, ktorý bol po včasnom podaní odporu odporcom zo zákona zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie( § 174 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ). Odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že uplatnenú pohľadávku namieta a v celom rozsahu ju považuje za neopodstatnenú a bez právneho
dôvodu. Podľa odporcu zmluva o vykonaní stavebných prác zo dňa 1.1.2006 na ktorú sa navrhovateľ odvoláva neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy a to presné určenie jej predmetu tak, aby navrhovateľ mohol jednoznačne a jasne stanoviť rozsah vykonaných prác pre odporcu. Odporca poprel, žeby navrhovateľ pre neho v júni 2008 vykonal pri výstavbe cesty, kanalizácie a pokladke obrubníkov práce v celkovej hodnote 367.353,-Sk ( 12.193,89 € ) s tým, že vykonané boli len práce v hodnote 197.064,- Sk ( 6.541,33 € ) tak ako boli vyúčtované faktúrou číslo 2008011 znejúcou na túto sumu ktorú odporca v celom rozsahu uhradil. Odporca tvrdil, že ak by malo byť pravdou tvrdenie navrhovateľa že výška jeho pohľadávky za vykonané práce bola podľa dohody účastníkov 367.353,-Sk ( 12.193,89 € ), tak pri vyhotovovaní faktúry číslo 2008011 zo dňa 24.7.2008 by logicky vyúčtoval celú túto sumu, čo neurobil čím podľa odporcu potvrdil, že k žiadnej takej dohode nedošlo.
Navrhovateľ podaním zo dňa 2.7.2009 na tvrdenia odporcu v odpore proti platobnému rozkazu reagoval tak, že zmluvu zo dňa 1.1.2006 navrhol odporca, spochybňovaním jej predmetu preto spochybňuje sám seba s tým, že podľa zmluvy a podľa následných ústnych dohôd spolupráca s odporcom riadne prebiehala a bola bezproblémová, odporca okrem faktúry číslo 2008016 všetky ostatné riadne uhradil, a to aj za práce vykonané neskôr, v mesiaci júl 2008. Tvrdil, že cenu vykonaných prác za mesiac jún 2008 rozdelil do dvoch faktúr práve na návrh odporcu, podľa navrhovateľa je logické že inak by tak neurobil lebo by bol takýmto vyúčtovaním sám proti sebe, nakoľko výhodnejšie by bolo vyhotoviť faktúru na celú sumu 367.353,-Sk ( 12.193,89 € ), mať pokoj a čakať na jej úhradu.
V priebehu konania, počnúc dňom 22.5.2010 došlo k zmene obchodného mena odporcu z pôvodného PAM.-STAV, s.r.o. na TIMEVAR- stav, s.r.o., ako aj k zmene jeho sídla na adresu Suché Mýto 19, Bratislava, čo bolo zistené z výpisu z obchodného registra odporcu.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie.
Navrhovateľ na pojednávaní na podanom návrhu trval s tým, že odporca mu doposiaľ cenu vykonaných prác v rozsahu 1060 hodín tak ako bola vyúčtovaná faktúrou číslo 2008016 neuhradil s odôvodnením že už nič platiť nebude, nakoľko za práce už zaplatil. Podľa navrhovateľa s odporcom od začiatku bola dohodnutá za vykonané práce hodinová odmena, avšak do faktúr sa písala úkolová odmena po odsúhlasení hodín. Faktúra číslo 2008011, ktorou bol vyúčtovaná prvá časť ceny prác za mesiac jún 2008 bola vystavená na úkolovú odmenu podľa navrhovateľovho tvrdenia preto, lebo odporca mu hovoril, čo má do faktúry písať s tým, že spornú faktúru číslo 2008016 vystavil na hodinovú odmenu preto, lebo s odporcom sa mu nepodarilo skontaktovať a tak nevedel čo má do nej uviesť.
-3- 3Cb 88/2009-114-
Odporca na pojednávaní trval na tom, že návrh je nedôvodný, nakoľko práce za mesiac jún 2008 boli v celom rozsahu navrhovateľovi uhradené. Na vystavenie faktúry číslo 2008016 na sumu 170.289,-Sk nebol podľa odporcu žiaden dôvod pretože práce v nej uvedené neboli vykonané a neboli odporcom odsúhlasené. Poukazoval pritom na článok III a článok IV zmluvy zo dňa 1.1.2006 v zmysle ktorých cena za vykonané práce bude účtovaná na základe dohody a po odsúhlasení vykonaných prác, čo sa stalo pri prvej faktúre znejúcej na sumu 197.064,-Sk, ktorej predchádzalo telefonické odsúhlasenie oboma zmluvnými stranami a ktorá bola uhradená. Podľa odporcu v zmysle článku IV zmluvy sa práce mali faktúrovať mesačne s tým, že objednávateľ ich po kontrole uhradí do 30 dní od doručenia a odsúhlasenia faktúry a súpisu prác podpisom objednávateľa pričom faktúra musí obsahovať súpis prác a hodín, ktoré musia byť potvrdené objednávateľom, čo v prípade spornej faktúry nenastalo. Podľa odporcu na akcii hala- Senec bola s navrhovateľom dohodnutá práca na úkol, pričom na konci mesiaca sa odsúhlasili vykonané práce a na základe toho navrhovateľ vystavoval faktúry s tým, že nebol žiaden dôvod, aby za mesiac jún 2008 navrhovateľ vystavoval dve faktúry. Podľa odporcu vzhľadom na dohodu o odmene za úkol nie je dôvod uznať práce v rozsahu 1060 hodín. Odporca na pojednávaní dňa 9.4.2010 poprel tvrdenie navrhovateľa, žeby mu v mesiaci júl 2008 uviedol, že faktúru na žalovanú sumu mu uhradí v mesiaci august 2008. Odporca na pojednávaní poukazoval na to, že uhradená faktúra za práce za mesiac jún 2008 číslo 2008011 bola vystavená za úkol, za odpracované metre a žalovaná faktúra je vystavená na hodiny, čo je v rozpore s ústnou dohodou.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 7.10.2011 v neprítomnosti účastníkov, keďže tí sa naň napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Navrhovateľovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 31.5.2011. Ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 5.10.2011 uskutočnené telefonicky osobou, ktorá sa predstavila ako manželka navrhovateľa súd nepovažoval za dostatočné, spĺňajúce náležitosti predpokladané ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku . Podľa § 42 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku podanie na súd možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Ak teda chcel navrhovateľ požiadať o odročenie pojednávania, mal tak uskutočniť podaním uskutočneným v niektorej z uvedených foriem ( písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami, t.j. elektronickou poštou alebo telefaxom ). Pri telefonickej komunikácii nie je možné relevantným spôsobom overiť totožnosť volajúcej osoby, súd preto na takúto žiadosť o odročenie pojednávania nemohol prihliadať. Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca, u ktorého sa predvolanie považuje za doručené v súlade s ust.§ 48 ods.2 O.s.p. dňom 4.6.2011, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p. “) preto súd na pojednávaní dňa 7.10.2011 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Po oboznámení sa s obsahom návrhu a písomných podaní účastníkov konania vrátane ich príloh a po dokazovaní vykonanom výsluchom účastníkov, výsluchom nimi navrhnutých svedkov A. Š. a M. N. a oboznámením sa s obsahom v spise pripojených listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav :
Dňa 1.1.2006 účastníci uzavreli zmluvu označenú ako „Zmluva o vykonaní stavebných a iných prác aktivít spoločnosti PAM - STAV, s.r.o. Bardejov“. V článku I tejto zmluvy je uvedené, že jej predmetom je vykonávanie stavebných prác v dohodnutom čase na stavbách, ktoré vykonáva subdodávateľ PAM- STAV s.r.o. s tým, že zhotoviteľ ( navrhovateľ) bude
-4- 3Cb 88/2009
vykonávať práce podľa dispozície objednávateľa ( odporcu ) a ním povereného pracovníka. V článku II bod 1 Zmluvy je uvedené, že zhotoviteľ ( navrhovateľ) zaháji výkon stavebných prác podľa tejto zmluvy na stavbách dňom 1.1.2006 a ukončí tieto práce k 31.12.2006. Vyššieuvedené skutočnosti boli zistené z písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy.
V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že i keď predmetná zmluva upravovala len vykonávanie stavebných prác na stavbách v období od 1.1.2006 do 31.12.2006, navrhovateľ ako zhotoviteľ vykonával pre odporcu ako objednávateľa stavebné práce aj naďalej, a to na základe ústnych dohôd. Nebolo tiež medzi nimi sporné, že navrhovateľ takto vykonával pre odporcu v mesiaci jún 2008 práce na stavbe hala - Senec.
Z faktúry číslo 2008016 zo dňa 30.6.2008 bolo zistené, že navrhovateľ ňou odporcovi vyúčtoval za vykonané práce v Senci v mesiaci jún 2008 k zaplateniu sumu 170.289,-Sk. Vo faktúre je uvedené, že uvedená cena je cenou za 1060 hodín prác pri cene 135,-Sk za hodinu. Faktúra bola odporcovi doručená dňa 14.11.2008, čo je na nej potvrdené odtlačkom jeho prijímacej pečiatky. Ako dátum splatnosti je na nej uvedený deň 18.11.2008.
Z faktúry číslo 2008011 zo dňa 24.7.2008 bolo zistené, že navrhovateľ ňou odporcovi vyúčtoval za pokládku obrubníkov k zaplateniu sumu 197.064,-Sk. Vo faktúre je uvedené, že uvedená cena je cenou za 1.656 metrov tejto pokládky pri cene 100,-Sk za meter. Faktúra bola odporcovi doručená dňa 24.7.2008, čo je na nej potvrdené odtlačkom jeho prijímacej pečiatky. Ako dátum splatnosti je na nej uvedený deň 28.7.2008.
Z listu odporcu navrhovateľovi zo dňa 7.10.2008 ( čl.69 spisu) bolo zistené, že odporca ním navrhovateľovi oznámil, že faktúru číslo 2008016 s vyúčtovanou cenou prác vykonaných v Senci mu
ako neopodstatnenú vracia späť z dôvodu, že v období august a september 2008 neeviduje žiadne vykonané práce.
Z listu odporcu navrhovateľovi zo dňa 26.11.2008 ( čl.70 spisu ) bolo zistené, že odporca ním navrhovateľovi oznámil, že faktúru číslo 2008016 s vyúčtovanou cenou prác vykonaných v Senci v mesiaci jún 2008 mu ako neopodstatnenú vracia späť z dôvodu, že za vykonané práce na stavbe Senec v mesiaci jún 2008 bola vystavená faktúra číslo 2008011 zo dňa 24.7.2008, ktorá bola vkladom na účet uhradená dňa 25.7.2008.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že faktúru číslo 2008011 znejúcu na sumu 197.064,-Sk odporca navrhovateľovi v celom rozsahu uhradil, ani to, že faktúru číslo 2008016 znejúcu na sumu 170.289,- Sk mu neuhradil ani čiastočne, čo odporca zdôvodňoval v konaní tým, že na vystavenie tejto faktúry nebol žiaden dôvod, pretože práce v nej uvedené neboli vykonané a neboli odporcom odsúhlasené a dohodnutá úkolová odmena za vykonané práce v mesiaci jún 2008 bola navrhovateľovi v celom rozsahu zaplatená úhradou faktúry číslo 2008011.
Tak navrhovateľ ako aj odporca v čase vzniku záväzkového vzťahu boli podnikateľmi, predmetom ich podnikania je okrem iného rôzna stavebná činnosť, a tak je nesporné, že záväzkový vzťah, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok sa týkal ich podnikateľskej činnosti ( § 261 ods.1 Obchodného zákonníka ). Z tvrdení účastníkov vyplýva, že navrhovateľ so svojimi pracovníkmi vykonával pre odporcu stavebné práce na stavbách vykonávaných odporcom na základe pokynov odporcu najskôr podľa písomnej zmluvy o vykonaní stavebných a iných prác zo dňa 1.1.2006 a po 1.1.2007 v zmysle ústnych zmlúv. Zmluva
-5- 3Cb 88/2009 -115-
o vykonávaní prác nie je vymedzená ako takto pomenovaný zmluvný typ ani v Obchodnom zákonníku ani v Občianskom zákonníku . Najbližšie k nej má Zmluva o dielo upravená v ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka , pričom Obchodný zákonník v § 269 ods.2 podobne ako Občiansky zákonník v § 51 pripúšťa uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy ak účastníci dostatočne určia predmet svojich záväzkov.
Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
V tomto prípade zmluvné strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov, záväzkom navrhovateľa bolo vykonávať pre odporcu stavebné práce na stavbách vykonávaných odporcom ako subdodávateľom na základe pokynov odporcu a záväzkom odporcu bolo zaplatiť za výkon týchto prác navrhovateľovi odmenu, preto pri právnom posúdení záväzkového vzťahu medzi nimi súd vychádzal zo zisteného obsahu ústnej zmluvy a z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka .
Obsah písomnej zmluvy účastníkmi uzavretej dňa 1.1.2006 súd nemohol mať za smerodatný, nakoľko podľa jej článku II bod 1 sa ňou malo riadiť len vykonávanie prác v roku 2006. Účastníci zhodne uviedli, že neskôr ich spolupráca prebiehala na základe ústnych dohôd, ktoré vzhľadom na čl.VI bod 1 Zmluvy, v zmysle ktorého ju možno meniť iba dohodou strán v písomnej forme a vzhľadom na ust.§ 272 ods.2 Obchodného zákonníka nemožno považovať za zmeny, resp. dodatky k zmluve, či predĺženie jej účinnosti ale treba ich posudzovať samostatne.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá ústnou formou zmluva o vykonávaní stavebných prác, na základe ktorej mal navrhovateľ vykonávať so svojimi pracovníkmi pre odporcu podľa jeho pokynov dohodnuté stavebné práce na stavbe hala Senec a odporca zaplatiť cenu za ich vykonanie. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, keď účastníci zhodne potvrdili, že napriek tomu, že písomná zmluva zo dňa 1.1.2006 upravovala
výkon prác iba pre obdobie roka 2006, ich spolupráca na základe ústnych dohôd prebiehala naďalej. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že za mesiac jún 2008 mu vznikol nárok na zaplatenie ceny vykonaných stavebných prác podľa počtu odpracovaných hodín vo výške spolu 367.353,-Sk ( 12.193,89 € ). Odporca nepopieral, že navrhovateľovi vznikol nárok na cenu vykonaných prác za mesiac jún 2008, avšak poprel jej navrhovateľom tvrdenú výšku s tým, že navrhovateľovi vznikol len nárok na úkolovú odmenu za vykonané práce vo výške 197.064,-Sk ( 6.541,33 €) tak ako je uvedená vo faktúre číslo 2008011 a ako bola navrhovateľovi aj uhradená.
Vychádzajúc z platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania sa sporové veci na súdoch prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na účastníkoch konania.
Podľa § 101 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
-6- 3Cb 88/2009
V zmysle ust.§ 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 odsek 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a .
Podľa ust.§ 153 odsek 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Povinnosťou účastníkov sporového konania vyplývajúcou im z ust.§ 120 odsek 1 O.s.p. , ale aj z ustanovenia § 101 odsek 1 O.s.p. je teda označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nesplnenie tejto povinnosti nie je procesne sankciované, avšak prejavuje sa v rozhodnutí vo veci samej, keďže neunesenie dôkazného bremena spočívajúceho v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže má za následok jeho neúspech v konaní.
V danom prípade navrhovateľ domáhajúci sa zaplatenia odmeny za vykonané práce vo výške spolu 5.652,56 € ( 170.289,-Sk ) niesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie, že takýto nárok v žalovanej výške mu vznikol a trvá, toto dôkazné bremeno však neuniesol. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že v mesiaci jún 2008 bolo pre odporcu odpracovaných 2282 hodín, ale zaplatených mu bolo len 1222 hodín, 1060 hodín mu nebolo zaplatených, ich zaplatenia sa preto domáha. Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, žeby cena vykonaných prác bola s odporcom dohodnutá tak, že ten mu uhradí sumu 135,-Sk za každú odpracovanú hodinu ako mu to navrhovateľ vyúčtoval žalovanou faktúrou. Naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, a potvrdil to aj sám navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.9.2010, že dohodnutým postupom medzi účastníkmi, ktorý sa aj v praxi realizoval bolo, že faktúrou sa účtovala úkolová odmena po odsúhlasení hodín. V súlade s tým bola vystavená aj prvá faktúra za mesiac jún 2008 číslo 2008011 v zmysle ktorej mal odporca navrhovateľovi za pokládku obrubníkov na 1.656 metroch pri cene 100 Sk za meter uhradiť sumu 197.064,-Sk vrátane DPH, čo aj urobil. Z uvedenej faktúry však nie je možné
nijako určiť, či táto úkolová odmena vychádza z odpracovaných 1222 hodín, ako to tvrdí navrhovateľ, alebo kryje odpracovaných 2282 hodín v mesiaci jún 2008. Vzhľadom k dohode účastníkov, že bude sa účtovať úkolová odmena po odsúhlasení hodín je potom v konečnom dôsledku pre rozhodnutie vo veci nepodstatné, koľko hodín navrhovateľ odpracoval v mesiaci jún 2008 pre odporcu ani za koľko odpracovaných hodín musel vyplatiť mzdu svojim zamestnancom. Keďže sám navrhovateľ potvrdil, že účtovala sa vždy úkolová odmena po odsúhlasení hodín, je zrejmé, že navrhovateľ postupoval v rozpore s týmto dohodnutým a zaužívaným postupom, keď faktúrou číslo 2008016 zo dňa 30.6.2008 vyúčtoval odmenu za hodiny ( 1060 hodín ) v sume 135,-Sk za hodinu. V konaní to odôvodňoval tým, že tak urobil preto, lebo nevedel čo má do faktúry písať, nakoľko sa mu nepodarilo skontaktovať s odporcom, ktorý mu sľúbil
-7- 3Cb 88/2009 -116-
uhradiť faktúru v mesiaci august 2008. Odporca takýto sľub poprel a tvrdil, že dohodnutá bola úkolová odmena a faktúry boli vystavované na základe odsúhlasenia prác.
Svedok N. na pojednávaní dňa 29.9.2010 vypovedal, že odporca robil pre svojho objednávateľa na úkol a navrhovateľ pre odporcu robil na hodiny, teda hodina bola podložená úkolom. Avšak ani z uvedeného vzhľadom na to, že sám navrhovateľ potvrdil, že faktúry vždy zneli na „úkol“ vychádzajúci z odsúhlasených hodín nevyplýva, žeby mal navrhovateľ automatický nárok na zaplatenie hodinovej odmeny vo výške 135,-Sk za každú odpracovanú hodinu. Ani údaje na navrhovateľom predloženej listine na čl.56 spisu pri menách jednotlivých pracovníkov, ktoré podľa výpovede svedka Š. môžu byť údajmi o počte odpracovaných hodín nič nemenia na tom, že v konečnom dôsledku výška ceny za navrhovateľom vykonané práce závisela od toho, ako po dohode s odporcom bol odpracovaný počet hodín premietnutý na „úkol“ uvedený vo faktúre, ktorú odporca následne hradil. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, žeby odmena za úkol za mesiac jún 2008 vo výške 197.064,-Sk ktorú mu odporca na základe faktúry 2008011 uhradil odzrkadľovala len 1222 odpracovaných hodín, nie celých 2282 hodín, z uvedenej faktúry to nie je možné nijako zistiť. Keďže premietnutie odpracovaných hodín na odmeňovaný úkol bolo vychádzajúc z tvrdení účastníkov závislé na ich dohode, navrhovateľ pri tvrdení odporcu, že úhradou sumy 197.064,-Sk za 1656 metrov podkládky obrubníkov v mesiaci jún 2008 celý nárok navrhovateľa uspokojil v podstate od začiatku bol vo veľmi ťažkej dôkaznej pozícii. Bolo pritom v záujme predovšetkým navrhovateľa odmeňovanie s odporcom dohodnúť na báze presných kritérií, t.j. buď podľa počtu odpracovaných hodín s dohodnutou výškou ceny za hodinu alebo podľa úkolu s dohodnutou cenou za určitú jednotku. Keď navrhovateľ pristúpil na dohodu, že faktúrovať sa bude úkolová odmena po odsúhlasení hodín bez toho, aby trval na tom, alebo na faktúre uviedol, koľko odpracovaných hodín kryje daný úkol, od začiatku sa dostal do rizika, že v prípade nesúhlasu odporcu s premietnutím odpracovaných hodín na úkol resp. tvrdenia odporcu, že už uhradená odmena za úkol v mesiaci jún 2008 pokrýva celý rozsah vykonaných prác bude nárok veľmi ťažké preukázať.
Navrhovateľ pri vystavení faktúry číslo 2008016 postupoval tak, že za 1060 hodín ňou vyúčtoval odporcovi pri cene 135,-Sk za hodinu k zaplateniu sumu 170.289,-Sk s DPH. Z obsahu ním predložených listinných dôkazov však nevyplýva, ani výpoveďou svedkov nebolo preukázané, žeby účastníci mali dohodnutú hodinovú odmenu vo výške 135,-Sk za každú odpracovanú hodinu. Navrhovateľ nepreukázal ani svoje tvrdenie, že pri vystavení faktúr číslo 2008011 a 2008016 postupoval v zmysle dohody s odporcom, podľa ktorej mal úhradu prác za mesiac jún 2008 rozúčtovať do dvoch faktúr s tým, že sumu vo výške 170.289,-Sk sa mu odporca mal zaviazať uhradiť v auguste 2008. Keďže odporca to poprel, rovnako ako poprel, žeby sa s navrhovateľom dohodol na hodinovej odmene 135,-Sk za odpracovanú hodinu ako aj to, žeby navrhovateľ ešte mal nejaký neuhradený nárok za práce v mesiaci jún 2008, bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať svoje tvrdenia dôkazmi. Navrhovateľ však žiadne dôkazy z ktorých by tieto skutočnosti vyplývali v priebehu konania nepredložil, dôkazné bremeno neuniesol, preto súdu neostávalo nič iné než návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj s poukazom na opakovanú neúčasť svedkov W. a M. na pojednávaniach, ktorých navrhol vypočuť navrhovateľ, súd už nepovažoval za potrené vykonať dokazovanie výsluchom uvedených svedkov.
-8- 3Cb 88/2009
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 a 2 O.s.p. Vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu plný úspech v konaní mal odporca a tak mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporca si toto právo uplatnil podaním zo dňa 14.7.2009, súd mu preto vo výroku vyhláseného rozsudku o trovách konania náhradu trov konania pôvodne priznal. Odporca však výšku trov konania v priebehu konania, ani v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. ( t.j. najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku na pojednávaní dňa 7.10.2011 ) nevyčíslil. Zo spisu mu ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadne trovy nevyplývajú, keďže súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu odporca nezaplatil a tak vzhľadom na uvedené súd postupujúc podľa § 151 ods.2 veta za bodkočiarkou výrok rozsudku o trovách konania zmenil a náhradu trov konania odporcovi nepriznal, keďže v tomto prípade nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi pri vyhlásení rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia