Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/95/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľov 1. W. G., nar. XXXX, bývajúcej v N. - O. T., U.. Ž. X, 2. V. G., nar. XXXX, bývajúceho v N. - O. T., U.. Ž. X, 3. R.. V. G., nar. XXXX, bývajúceho v N. - E., I. XXX/XX, adresa pre doručovanie N. - O. T., U.. Ž. X, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody spolu vo výške 10.788,02 Eur, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v prvom rade, návrh navrhovateľa v druhom rade a návrh navrhovateľa v treťom rade v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania voči navrhovateľke v prvom rade, navrhovateľovi v druhom rade a navrhovateľovi v treťom rade nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Košice I dňa 18. marca 2010, neskôr postúpeným tunajšiemu súdu, sa navrhovatelia v prvom a druhom rade domáhali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 110.000,-Sk (3.651,33 Eur) navrhovateľke v 1. rade a vo výške 215.000,-Sk (7.136,69 Eur) navrhovateľovi v 2. rade spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% od 4.3.2002, ako aj na náhradu trov konania titulom všeobecnej zodpovednosti a zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup podľa Dôvodili, že s nebankovými subjektami Horizont Slovakia a.s. a BMG Invest, s.r.o. (ďalej len "nebankový subjekt") uzavreli zmluvy o pôžičke a investovali do nich bona fide peňažné prostriedky. Vláda Slovenskej republiky, resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti štatutárov, majiteľov, konateľov a iných osôb v nebankovom subjekte, čím ich značne poškodili na ústavných právach zakotvených v článkoch 12, 19 ods. 1, článku 20 ods.1 a 3, čl. 46 ods. 3

- 2 -

. Vláda Slovenskej republiky ako vrcholný orgán výkonnej moci porušila uvedené články tým, že včas nekonala a nezakročila voči činnosti nebankových subjektov tak ako jej to ukladá a . Rovnako zostalo pasívne aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky a daňové úrady, ktoré napriek podozreniu z páchania trestnej činnosti nebankovými subjektami od nich naďalej vyberali dane a nepostavili ich činnosť mimo zákon. Podľa navrhovateľov vláda Slovenskej republiky a jej výkonné orgány mali dostatok informácií o porušovaní zákona nebankovými subjektami, mali aj dostatok nástrojov na zamedzenie tohto porušovania. Tým, že nekonali, resp. konali povrchne a zdĺhavo, de facto umožnili páchanie trestnej činnosti a sú povinní niesť za to zodpovednosť.

Odporca sa v rámci prípravy pojednávania k vecnej stránke návrhu navrhovateľov nevyjadril.

Navrhovatelia v prvom a druhom rade podaním doručeným súdu 10. mája 2010 navrhli rozšíriť okruh účastníkov konania na strane navrhovateľov o Ing. Jána Tkáča, nar. 1977, ako navrhovateľa v treťom rade. Konajúci súd uznesením z 14. apríla 2011, č.k. -33, pripustil, aby do konania pristúpil ako navrhovateľ v treťom rade Ján Tkáč, nar. 1977. Vzhľadom na žiadosť navrhovateľov o zmenu žalobného petitu konajúci súd uznesením z 28.júla 2011 č.k. -37, konanie o návrhu navrhovateľa v druhom rade v časti o zaplatenie sumy 5.676,16 Eur zastavil a pripustil zmenu petitu, podľa ktorého bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v prvom rade sumu vo výške 3.651,33 Eur, navrhovateľovi v druhom rade sumu vo výške 1.460,53 Eur a navrhovateľovi v treťom rade sumu vo výške 5.676,13 Eur, všetko spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 4.3.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 7.októbra 2011, na ktoré riadne a včas predvolal všetkých účastníkov konania. Pojednávanie viedol podľa v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní nijako neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Po vykonaní dokazovania súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v prvom rade, navrhovateľa v druhom a navrhovateľa v treťom rade, oboznámil sa s listinnými dokladmi založenými v súdnom spise, a to najmä zmluvou o pôžičke PZ č. 22110106309135992 z 22.11.2001, zmluvou o pôžičke PZ č. 05110112308117579 z 5.11.2001, zmluvou o pôžičke PZ-KP-2001 /OS-OS z 20.11.2001 a 13.11.2001, oznámením Krajskej prokuratúry v Košiciach z 1.3.2004, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2004, sp. zn. , prihláškami konkurzných veriteľov z 17.6.2002 a 30.9.2002, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v prvom rade uzatvorila s nebankovým subjektom HORIZONT SLOVAKIA o.c.p., a.s. ako veriteľka dňa 5.11. a 22.11.2001 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička peňažných prostriedkov vo výške 1.991,64 Eur (60.000,-Sk) a 1.659,70 Eur (50.000,-Sk), t.j. spolu 3.651,33 Eur (110.000,-Sk). Obe zmluvy o pôžičke boli uzatvorené na dobu určitú (12 mesiacov a 6 mesiacov), pričom ich súčasťou bola aj zmenka vystavená nebankovým subjektom v prospech navrhovateľky v prvom rade. Finančné prostriedky navrhovateľka v prvom rade odovzdala nebankovému subjektu s prísľubom, že jej ich vráti spolu

- 3 -

s úrokmi, k čomu však z jeho strany nedošlo. Zmluvu o pôžičke uzatvárala dobrovoľne, na podnet svojho staršieho otca, neodstúpila od nej, ani si nebola vedomá, že by tak učinil nebankový subjekt. O tom, že jej vznikla škoda sa dozvedela zo správ v médiách, ktoré informovali, že pobočky B.M.G - Invest s.r.o. a Horizont Slovakia a.s. sa zatvárajú. V rámci trestného konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach proti konateľom nebankového subjektu si ako poškodená uplatnila nárok na náhradu škody. Neskôr obdržala oznámenie prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach z 1.marca 2004, ktorým ustanovil poškodeným klientom nebankových subjektov spoločných zástupcov, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2004, sp. zn. , v zmysle ktorého súd nepripustil účasť poškodených v trestnej veci proti obvinenému Vladimírovi Frunimu a spol. vedenej na prezídiu Policajného zboru Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Východ pod sp. zn. PPZ-7/BPK- V-2004. Písomnou prihláškou zo 17.júna 2002 si prihlásila pohľadávku v celkovej výške 4.643 Eur (139.875,-Sk) v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi Horizont Slovakia a.s. na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. . Krajský súd v Košiciach ju dňa 9.mája 2006 upovedomil, že jej pohľadávku uznal len čo do sumy 4.313,55 Eur (129.950,-Sk). V konkurznom konaní nebola doposiaľ uspokojená.

Navrhovateľ v druhom rade uzavrel dňa 20.11.2001 s nebankovým subjektom B.M.G. Invest s.r.o. zmluvu o pôžičke znejúcu na sumu 1.460,53 Eur (44.000,-Sk). Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 12 mesiacov, pričom nebankový subjekt sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s ročným úrokom 35%. Keďže nebankový subjekt poskytnuté peňažné prostriedky

navrhovateľovi v druhom rade nevrátil, uplatnil si ich navrhovateľ v druhom rade ako poškodený obdobne ako navrhovateľka v prvom rade v rámci trestného konania a neskôr (30.9.2002) aj formou prihlášky v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

Navrhovateľ v treťom rade uzavrel s nebankovým subjektom B.M.G. Invest s.r.o. dňa 13.11.2001 zmluvu o pôžičke na dobu určitú v trvaní 12 mesiacov, v zmysle ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 5.676,16 Eur (171.000,-Sk). Zmluvu o pôžičke uzatvoril na podnet svojho starého otca. Podobne ako navrhovateľka v prvom rade a navrhovateľ v druhom rade sa o vzniku škody dozvedel z médií a hneď si uplatnil ako poškodený nárok na náhradu škody v trestnom konaní a po nepripustení jeho účasti v trestnom konaní na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2004, aj v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , a to formou prihlášky z 30.9.2002. V rámci konkurzného konania nebol uspokojený.

Z výpisu z Obchodného registra vedeného na spoločnosť Horizont Slovakia a.s., pôvodne Horizont Slovakia o.c.p. a.s., súd zistil, že uznesením z 28.5.2002, č.k. -41, Krajský súd v Košiciach vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Horizont Slovakia a.s. a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. O. Z., ako aj osobitných správcov pre odbor ekonomika a účtovníctvo. Krajský súd v Košiciach uznesením z 3.9.2002, č.k. -125, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.M.G. INVEST .s.r.o. a ako správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. J. K..

- 4 -

Uznesením č. 1943 z 13.3.2002 zobrala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie komplexnú informáciu vlády Slovenskej republiky o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády Slovenskej republiky a požiadala vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj zmluvných vzťahov a finančných operácií spôsobilých poškodzovať veriteľov a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie nákladov subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy.

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila v apríli 2002 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona o jednorazovom odškodnení osôb postihnutých nedôslednou kontrolou štátu nad činnosťou nebankových finančných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky v rokoch 1992-2001.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo listom z 23.mája 2003 občianskemu združeniu SVOJPOMOC zotrvanie na stanovisku ohľadne "komplexnej informácie vlády SR o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády SR". Nebankové subjekty podnikali v právnej forme akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným podľa a štát im neudelil žiadne povolenie, resp. licenciu na výkon ich činnosti, pričom samotná činnosť nepodliehala štátnemu dozoru.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "") štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa , o investičných spoločnostiach a investičných fondoch (ďalej len ""), investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré

podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika spôsobmi ustanovenými týmto zákonom. Investičná spoločnosť a investičný fond môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti a nemôžu byť založené na základe výzvy na upisovanie akcií.

Podľa činnosť uvedenú v nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa ak ministerstvo zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25. 000.000 Sk.

- 5 -

Podľa , o kolektívnom investovaní, správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra. Správcovská spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona, môže mať iba právnu formu akciovej spoločnosti a nesmie zmeniť predmet svojej činnosti, ani svoju právnu formu.

Podľa o bankách (ďalej len "") sa bankami na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako akciová spoločnosť alebo založené a povolené ako štátny peňažný ústav podľa tohto zákona, ktoré: a) prijímajú vklady a b) poskytujú úvery a ktoré na výkon činností podľa písmen a) a b) majú povolenie pôsobiť ako banka.

Podľa bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu.

Podľa činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky v prvom rade, navrhovateľa v druhom rade a navrhovateľa v treťom rade nie je dôvodný.

Podľa obsahu sa navrhovatelia domáhali voči odporcovi náhrady škody, a to tak titulom jeho zodpovednosti v zmysle všeobecných ustanovení upravujúcich zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti ( a nasl. ), ako aj titulom zodpovednosti za nesprávny úradný postup podľa

Ustanovenie zakotvuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za vzniknutú škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podrobne upravená v osobitnom predpise, ktorým je Zb, je osobitným druhom zodpovednosti za škodu. Má teda prednosť pred úpravou všeobecnej zodpovednosti za škodu nachádzajúcou sa v ustanoveniach . Vzhľadom na túto skutočnosť súd právne posudzoval nárok navrhovateľov podľa .

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu podľa ustanovení Zb, ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to:

1/ nesprávny úradný postup orgánu štátu

- 6 -

2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu.

Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení () a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje.

presne definuje, aký subjekt možno považovať za investičnú spoločnosť a investičný fond, a tiež akým spôsobom môže taká právnická osoba vykonávať svoju činnosť. Ide o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými zákonom, teda predajom podielových listov a upisovaním alebo vydávaním akcií. Iné osoby nesmú túto činnosť vykonávať. Zákon upravuje aj povinnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri zistení, že túto činnosť vykonáva iná právnická osoba ako investičná spoločnosť alebo investičný fond, a to tak, že zakáže spoločnosti túto činnosť.

Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec, odporca mohol v rámci výkonu štátneho dozoru v medziach svojej kompetencie zakázať neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa osobitného môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy. Muselo by však nepochybne ísť o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však v tomto prípade zo strany nebankových subjektov B.M.G. Invest s.r.o., ani Horizont Slovakia a.s. nešlo. Odporca preto nemal oprávnenie činnosť vykonávanú danými subjektami zakázať.

Obdobne možno konštatovať, že podľa v období od 1.1.2000 do nadobudnutia účinnosti o Úrade pre finančný trh mohol odporca zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom táto činnosť bola vymedzená vo vyššie citovanom tohto zákona. Ani v tomto prípade však činnosť spoločností B.M.G. Invest s.r.o., ani Horizont Slovakia a.s. nezodpovedala tej, ktorá je zákonom zverená správcovskej spoločnosti; odporca teda

- 7 -

nemohol ani v tomto prípade uplatniť túto zákonnú právomoc. Keďže nebankové subjekty nespĺňali ani charakter a znaky banky v zmysle zákona o bankách, odporca nemal oprávnenie zasahovať do ich činnosti, keďže ich činnosť nepodliehala dozoru štátu.

Nečinnosť zo strany odporcu nemohla založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu totiž v tomto ohľade nemožno zakladať rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené, a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.

Naviac, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania navrhovatelia uzatvorili s nebankovými subjektami zmluvy o pôžičke podriadené režimu . Išlo o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne ( ). Ešte pred ich uzavretím sa navrhovatelia mohli aspoň laicky presvedčiť už z označenia spoločnosti, s ktorou vstúpili do záväzkového vzťahu, že táto nie je investičnou spoločnosťou, ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti a nemala ani formu a znaky banky. Mali teda postupovať s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika investovania svojich vkladov. Na základe slobodného rozhodnutia však vstúpili do dvojstranného vzťahu, v ktorom prevzali na seba určité práva a povinnosti. Vzhľadom na to, že medzi nimi a obchodnými spoločnosťami B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia a.s. vznikol súkromnoprávny vzťah, štát zastúpený Ministerstvom financií Slovenskej republiky do tohto vzťahu nemohol žiadnym spôsobom zasahovať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovatelia v konaní nepreukázali, že by sa odporca dopustil vytýkaného nesprávneho úradného postupu, a teda nepreukázali splnenie prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu.

Súd sa domnieva, že navrhovatelia rovnako nepreukázali splnenie ani ďalšej podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu, a to samotný vznik škody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na majetok nebankových subjektov B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia a.s. boli uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. a sp. zn. vyhlásené konkurzy. Navrhovatelia si ako konkurzní veritelia prihlásili svoje existujúce pohľadávky zo zmlúv o pôžičke v konkurznom konaní, a to navrhovateľka v prvom rade dňa 17.6.2002 v celkovej výške 4.643 Eur (139.875,-Sk), navrhovateľ v druhom rade dňa 30.9.2002 v celkovej výške 1.971,72 Eur (59.400,-Sk) a navrhovateľ v treťom rade dňa 30.9.2002 v celkovej výške 7.166 Eur (215.883,-Sk). Keďže z výpisu z obchodného registra pre jednotlivé spoločnosti mal súd za preukázané, že konkurzné konania neboli do dnešného dňa právoplatne skončené, je možné, aby nároky navrhovateľov (ešte) boli uspokojené v rámci speňažovania majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcov. S poukazom na prebiehajúce konkurzné konania považoval súd nárok navrhovateľky v prvom rade, navrhovateľa v druhom rade a navrhovateľa v treťom rade za predčasne uplatnený. Podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. , vo veci sp. zn. ) môže byť nárok na náhradu škody voči štátu úspešne uplatnený v občianskom súdnom konaní až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči tomu, kto prospech získal a je povinný ho vydať. Preto pokiaľ navrhovatelia nepreukázali bezúspešné domáhanie sa vydania majetkového prospechu od nebankových

- 8 -

subjektov v konkurznom konaní, nemôže byť daný základný predpoklad zodpovednosti štátu podľa ; nie je daný predpoklad existencie škody.

So zreteľom na vyššie uvedené možno teda zhrnúť, že navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu, ktorej sa mal dopustiť v dôsledku nesprávneho úradného postupu podľa Súd preto

posúdil návrh navrhovateľky v prvom rade, návrh navrhovateľa v druhom rade a návrh navrhovateľa v treťom rade za nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke v prvom rade, navrhovateľovi v druhom rade a navrhovateľovi v treťom rade, ktorí vo veci úspech nemali, nakoľko odporca nepodal návrh na ich priznanie a z obsahu spisu vyplýva, že mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 7. októbra 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Henčeková A.