Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Sf-46-2023.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Subarea
4Sf/46/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: protectus s. r. o. (pôvodné obchodné meno BONUL, s.r.o.), so sídlom Novozámocká 224, 949 05 Nitra, IČO: 36 528 170, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. č. 101794454/2023 zo dňa 17.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 31.08.2023, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 31.08.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 31.08.2023, doručenou súdu dňa 31.08.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101794454/2023 zo dňa 17.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100783559/2023 zo dňa 14.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 v sume X.XXX.XXX,XX eura. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.
2. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu hrozí finančná škoda a závažná ujma spočívajúca v nenapraviteľnom následku. Vzhľadom na výšku daňovej povinnosti vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia a finančný stav žalobcu je nepochybne zrejmé, že žalobca nebude schopný riadne splatiť svoje záväzky (vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia), a preto bude musieť nastúpiť daňová exekúcia. Vzhľadom na výšku daňovej povinnosti a hroziacu daňovú exekúciu je reálne ohrozená ďalšia činnosť žalobcu, pričom je potrebné poukázať na aktuálny počet zamestnancov, ktorý ku dňu 31.08.2023 predstavuje XXX v trvalom pracovnom pomere. Žalobca síce má na bankových účtoch čiastku vo výške cca X.XXX.XXX eur, čo preukázal výpisom z analytických účtov, súčasne však uviedol, že mesačné náklady na činnosť spoločnosti predstavujú čiastku vo výške min. X.XXX.XXX eur, z toho len mesačné náklady na zamestnancov a ich odvodové povinnosti predstavujú čiastku vo výške X.XXX.XXX eur, čiastka XXX.XXX eur predstavuje približnú daňovú povinnosť na platbe DPH a čiastka vo výške XX.XXX eur predstavuje mesačný preddavok na daň z príjmov právnickej osoby. Žalobca však nevyhnutne potrebuje rezervu vo výške X.XXX.XXX eur, čo predstavuje náhradu nákladov vo výške 2 mesiacov. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že jeho niektorí odberatelia si neplnia svoje povinnosti platiť splatné záväzky. Činnosť žalobcu je zväčša naviazaná na zákazky prideľované v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 32 ods.
1 písm. c/ uvedeného zákona platí, že verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, pričom takouto podmienkou je i to, že subjekt nemá evidované daňové nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike. Napadnuté rozhodnutie teda spôsobí, že sa žalobca nebude môcť ďalej uchádzať o zákazky v procese verejného obstarávania, čím sa paralyzuje jeho ďalšia podnikateľská činnosť. Žalobca poukázal na aktuálne prebiehajúce verejné obstarávania, v ktorých nebude spĺňať podmienku osobného postavenia a priložil zoznam zmlúv uzavretých na základe verejného obstarávania. Žalobca taktiež uviedol, že hroziaca exekúcia bude mať závažný vplyv i na platné obchodné vzťahy s bankovými inštitúciami, pre ktorých žalobca vykonáva mnohé podnikateľské služby (prevažne prevoz hotovosti), a s ostatnými subjektmi z verejného sektora; poukázal na závažné riziko konkurzného konania resp. reštrukturalizačného konania, čoho dôsledkom bude ukončenie mnohých zmluvných vzťahov. Žalobca v prílohe k žalobe priložil platné zmluvy, z ktorých vyplýva oprávnenie odberateľov žalobcu odstúpiť od zmluvy v prípade konkurzného konania resp. reštrukturalizačného konania, predložil výpisy z účtovnej evidencie, účtovnú súvahu. 3. Dňa 11.09.2023 a 18.10.2023 žalobca predložil správnemu súdu odborné vyjadrenie č. 545/2023 vypracované A., B., znaleckou organizáciou so sídlom B. XX, XXX XX C., ktorého obsahom bolo posúdenie možnosti ekonomických škôd v súvislosti s výkonom rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „odborné vyjadrenie“).
4. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 23.11.2023, kde uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobkyňu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“), znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.
9. Podľa § 17 ods. 5 zákona o znalcoch, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe.
10. Podľa § 18 ods. 1 zákona o znalcoch, na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane použije ustanovenie § 17 ods. 5. V každom znaleckom úkone musí byť odôvodnený postup a musí byť zabezpečená jeho preskúmateľnosť.
11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh podložil odborným vyjadrením o ekonomickej situácii žalobcu a možných ekonomických škodách, ktoré by mohli vzniknúť výkonom napadnutého rozhodnutia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odborného vyjadrenia dospel k záveru, že tento znalecký úkon nespĺňa obsahové náležitosti tak, ako sú vymedzené v zákone o znalcoch, v dôsledku čoho je tento úkon nepreskúmateľný. Odborné vyjadrenie, obdobne ako znalecký posudok, musí byť vypracovaný tak, aby bolo jasné ako znalec postupoval a dospel k záveru v ňom uvedenom a musí byť umožnené preskúmať jeho obsah a odôvodnenosť postupu znalca pri jeho vypracovaní. Záver odborného vyjadrenia musí byť odôvodnený, pričom je znalec povinný primerane odôvodniť ako sa k uvedenému záveru dopracoval. Bez toho, aby odborné vyjadrenie obsahovalo tieto náležitosti, je jeho obsah ako aj samotný záver nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Žalobcom predložené odborné vyjadrenie celkom zjavne takéto náležitosti neobsahuje, keďže súd z jeho obsahu nevedel vyvodiť, na základe akých postupov určil znalec hodnotu jednotlivých položiek uvedených v účtovnej závierke ku dňu 31.12.2023 v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia ako aj v prípade, že k výkonu tohto rozhodnutia nedôjde, k odbornému vyjadreniu neboli pripojené iné prílohy okrem jeho objednávky. Odborné vyjadrenie neobsahuje žiadne úvahy, ktorými sa znalec pri určení týchto položiek riadil, resp. odôvodnenie, prečo bude mať výkon rozhodnutia vplyv na konkrétne vybrané účtovné položky.
14. Správny súd považuje za zmätočne aj samotné označenie predloženého odborného vyjadrenia, keďže v prílohe sa nachádza objednávka na vypracovanie znaleckého posudku, jednotlivé stránky sú označené pojmom „znalecký posudok 545/2003“, avšak na titulnej strane je označenie znaleckého úkonu – odborné vyjadrenie, pričom v zmysle zákona o znalcoch ide o dva úplne odlišné úkony znaleckej činnosti. Znalec taktiež na strane 2 odborného vyjadrenia používa pojem znalecký posudok (účel znaleckého posudku, dátum, ku ktorému je vypracovaný znalecký posudok, podklady na vypracovanie znaleckého posudku). Vzhľadom na vyššie uvedené, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť predloženého odborného vyjadrenia, správny súd pri rozhodovaní o odkladnom účinku správnej žalobe na predložené odborné vyjadrenie neprihliadal.
15. Správny súd sa oboznámil i s predloženou účtovnou závierkou k 31.07.2023, pričom dospel k záveru, že údaje uvedené v položke osobné náklady (riadok 15 v časti náklady na hospodársku činnosť), ktoré predstavujú súčet mzdových nákladov a odvodov, odporujú tvrdeniu žalobcu o predpokladanej výške týchto nákladov uvedených v prílohe č. 2 k žalobe. V predloženej účtovnej závierke je uvedená výška osobných nákladov za obdobie 7 mesiacov kalendárneho roka 2023 vo výške X.XXX.XXX,XX eur, čo predstavuje mesačné náklady vo výške cca XXX.XXX,XX eur. V prílohe č. 2 žalobca uviedol mesačné náklady (mzdy + odvody), ktoré je povinný platiť vo výške X.XXX.XXX,XX eur, resp. X.XXX.XXX,XX eur. Uvedený rozpor spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť žalobcových tvrdení o mesačných
nákladoch na činnosť žalobcu a tým súvisiacej reálnej hrozbe vzniku majetkovej škody v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil i toto tvrdenie žalobcu ako nepreukázané.
16. Žalobca, ako ďalší dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že jeho činnosť je zväčša naviazaná na zákazky prideľované podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, pričom napadnuté rozhodnutie spôsobí, že sa žalobca nebude môcť ďalej uchádzať o zákazky v procese verejného obstarávania, pretože nebude spĺňať podmienky týkajúce sa evidovaných daňových nedoplatkov. Uvedené tvrdenie žalobcu však nepreukazuje okamžitý vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia. Za škodu nemožno považovať neistý výsledok verejného obstarávania a správny súd dodáva, že žalobca nemá vopred daný právny nárok na to, aby s ním verejný obstarávateľ uzatvoril zmluvu na predmet verejného obstarávania, a to ani za predpokladu, že by pri opačnom rozhodnutí žalovaného splnil všetky podmienky a kritéria a teoreticky by sa mohla stať jeho ponuka úspešnou.
17. Žalobca v žalobe poukázal i na závažné riziko konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania, pričom predložil zmluvy preukazujúce platné zmluvné vzťahy s odberateľmi, z ktorých vyplýva oprávnenie odberateľov odstúpiť od zmluvy v prípade začatia konkurzného, alebo reštrukturalizačného konania, vyhlásenia konkurzu, resp. reštrukturalizácie na majetok žalobcu, straty licencie, výmazu žalobcu z registra partnerov verejného sektora, prípadne vstupu žalobcu do likvidácie. Aj toto tvrdenie vyhodnotil správny súd ako všeobecné a hypotetické. Z predložených zmlúv vyplýva, že v prípade, ak nastanú vyššie uvedené skutočností, odberatelia sú oprávnení odstúpiť od existujúcich zmlúv, z čoho vyplýva, že nenastane automatické ukončenie zmluvných vzťahov. Naviac, samotná hrozba konkurzu, ani reštrukturalizácie nebola zo strany žalobcu nijako preukázaná. Ak žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré môžu nastať iba hypoteticky (napr. vyhlásenie konkurzu a následne odstúpenie od zmlúv), nemôže ani z týchto dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný.
18. Dňa 18.09.2023 žalobca doručil správnemu súdu oznámenie o začatí daňovej exekúcie. Správny súd po oboznámení sa s obsahom daňovej exekučnej výzvy zo dňa 14.09.2023 nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku, pretože samotné začatie daňového exekučného konania bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP (príp. § 185 písm. b/ SSP), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.
19. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda ako nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby túto hrozbu relevantným spôsobom preukázal. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku správnej žalobe.
20. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
21. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobkyňu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
22. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobkyňu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
23. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)