Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-134-2011.pdf
PDF · 98.55 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/134/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Ing. Q. F., nar. X.X.XXXX, bytom W., R.. N. XX, zastúpeného JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Svätoplukova 12, proti odporcovi Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A.Reimana v Prešove, Hollého 14, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., IČO. 36 863 947, so sídlom Košice, Žriedlova 3, o určenie neplatnosti výpovede, takto
rozhodol:
u r č u j e , že výpoveď odporcu zo dňa 26.09.2007 z dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce daná navrhovateľovi j e n e p l a t - n á ,
odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trova konania, vo výške 1.230,96 Eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.2.2008 žiadal navrhovateľ určiť, že výpoveď odporcu zo dňa 26.9.2007, ktorá mu bola daná, je neplatná.
Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že písomná výpoveď z pracovného pomeru daná mu podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce z dôvodu zrušenia časti zamestnávateľa, je neplatná tým, že u odporcu nedošlo k zrušeniu časti zamestnávateľa a tým nebol daný výpovedný dôvod pre jeho výpoveď. Taktiež považoval výpoveď za neplatnú z dôvodu nesplnenia podmienky danej v § 74 Zákonníka práce ohľadom jej prerokovania s príslušným odborovým orgánom a z dôvodu, že nebola splnená ponuková povinnosť zamestnávateľa ohľadom vhodnej práce.
Odporca nesúhlasil s návrhom, žiadal tento zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že naozaj došlo ku zrušeniu časti organizácie, pričom oddelenie marketingu a oddelenie riadenia kvality bolo organizačnou jednotkou u odporcu, čo vyplýva aj z jeho organizačného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že nemal v čase dania výpovede pre navrhovateľa inú vhodnú prácu, a že splnil svoju povinnosť danú mu Zákonníkom práce ohľadom prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov Ing. V. V., J. C., Bc. P. B.Á., V. X., V. Y., Mgr. J. M., Ing. T. Š., MUDr. V. W., MUDr. Š. S., oboznámením pracovnej zmluvy, menovacieho dekrétu, pracovnej náplne vedúceho odboru marketingu a riadenia kvality, výpovede, oznámenia o trvaní pracovného pomeru, organizačného poriadku odporcu zo dňa 30.12.2006, oznámenia Základnej organizácie SOZ ZaSS pri Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove, zápisnice zo stretnutia zo zástupcami LOZ a SOZ zo dňa 4.9.2007, oznámenia o pripravovanom skončení pracovného pomeru
a návrhu na jeho prerokovanie, oznámenia Základnej organizácie LOZ pri FNsP v Prešove zo dňa 11.9.2007, Kolektívnej zmluvy na rok 2006 u odporcu, organizačnej štruktúry odporcu, stanov Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb, pracovnej náplne Ing. Š., V. Y., V. X.Y., pracovnej zmluvy J. C., dohody o zmene jej pracovnej zmluvy, zoznamu vedúcich funkcií u odporcu ku dňa 1.1.2007 a jeho organizačnej štruktúry, zápisnice zo schôdze výboru LOZ zo dňa 6.9.2007 ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.12.2005 medzi účastníkmi konania pracoval navrhovateľ u odporcu vo funkcii samostatného odborného referenta. Na základe menovacieho dekrétu zo dňa 29.6.2006 sa stal vedúcim odboru marketingu a riadenia kvality zdravotnej starostlivosti odporcu. Podaním zo dňa 26.9.2007 dal zamestnávateľ navrhovateľovi výpoveď z dôvodu zrušenia časti zamestnávateľa - FNsP Prešov spočívajúceho v zrušení oddelenia marketingu a oddelenia riadenia kvality zdravotnej starostlivosti. V zmysle výpovede z pracovného pomeru mal skončiť pracovný pomer medzi účastníkmi konania uplynutím výpovednej doby, t. j. 31.12.2007. Podaním zo dňa 21.2.2008 oznámil navrhovateľ odporcovi, že nesúhlasí s podanou výpoveďou a považuje túto za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy. Odporca s týmto nesúhlasil. Podaním zo dňa 4.9.2007 podal odporca návrh na prerokovanie ako aj oznámenie o pripravovanom skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov na Základnú organizáciu lekárskeho odborového zväzu ako aj na Základnú organizáciu SOZ ZaSS pri Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove, pričom z dôvodu zrušenia časti zamestnávateľa mala byť prerokovaná aj výpoveď u navrhovateľa zamestnaného v pracovnom zaradení vedúceho odboru marketingu a riadenia kvality ZS. Obe odborové organizácie podaniami z 11.9.2007 podpísanými MUDr. Š. S., resp. MUDr. V.J. W. oznámili, že predmetné skončenia pracovných pomerov, medzi ktorými bolo aj skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom, boli prerokované a s týmito súhlasia. V zmysle organizačného poriadku odporcu účinného od 1.1.2007 v rámci organizačnej štruktúry odporcu sa riadiaca jednotka v organizačnej štruktúre FNsP člení okrem iného na úsek pre rozvoj FNsP, ktorý je špecifikovaný v článku 39 organizačného poriadku. Rozhodnutím odporcu bol tento úsek zrušený, tak ako to vyplýva zo súčasnej organizačnej štruktúry FNsP (č. l. 145 spisu), v zmysle ktorého má odporca v súčasnosti úsek riaditeľa, úsek LPS pre nechirurgické odbory, úsek LPS pre chirurgické odbory, úsek pre ošetrovateľskú starostlivosť a technicko-ekonomický úsek. Súčasťou úseku pre rozvoj FNsP bol aj odbor marketingu a riadenia kvality zdravotníckej starostlivosti, kde pracoval aj navrhovateľ ako vedúci, pričom ďalší štyria zamestnanci boli na oddelení kvality a dvaja na oddelení marketingu. Navrhovateľ ako ich priamy nadriadený riadil tento úsek, pričom pracovníci sedeli v dvoch oddelených kanceláriách vybavených počítačmi a nábytkom. Z pracovníkov, ktorí pracovali na zrušenom úseku, ostali pracovať u odporcu p. M., a to na úseku riaditeľa, p. X. na technickom úseku, p. Y. na technickom úseku a p. Š. na odbore informatiky. Navrhovateľovi nebolo ponúknuté žiadne iné pracovné miesto.
Z výpovede svedkyne Ing. V. V. vyplynulo, že táto pracovala ako ekonomická námestníčka v čase dania výpovede navrhovateľovi, pričom štruktúra nemocnice je daná organizačným poriadkom, v ktorom nie sú dané počty zamestnancov na jednotlivých úsekoch, resp. odboroch, či oddeleniach, o počte pracovníkov na týchto zložkách rozhoduje vedenie nemocnice podľa aktuálnej potreby odporcu. Svedkyňa poukázala na skutočnosť, že v čase podania výpovede navrhovateľovi nemal odporca žiadne voľné pracovné miesto. Z úseku marketingu a riadenia kvality, ktorý bol zrušený, boli presunutí niektorí pracovníci, ktorých organizácia potrebovala. V tom čase sa uvoľnilo miesto vedúceho personálno- mzdového odboru, ktoré doposiaľ nie je obsadené u odporcu a výkonom tejto funkcie je poverená pracovníčka z tohto odboru. Svedkyňa poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ nemá požadovanú prax ani kvalifikáciu na toto pracovné miesto.
Z výpovede svedkyne J. C. vyplynulo, že miesto na pracovnej zdravotnej službe vo funkcii referenta jej bolo ponúknuté v novembri 2007.
Svedkyňa Bc. P. B. uviedla, že dostala výpoveď spoločne s navrhovateľom, pričom po prevzatí výpovede sa rozprávala námestníčkou ohľadom toho, že v budúcnosti by malo byť zriadené pracovné miesto na pracovnej zdravotnej službe, o čom však už svedkyňa neuvažovala z dôvodu, že mala v úmysle nájsť si iné pracovné miesto.
Svedkovia V. X., V. Y., Mgr. J. M.Ý. a Ing. T. Š. poukázali na skutočnosť, že im po zrušení úseku, na ktorom pracovali, bolo ponúknuté preradenie na inú prácu, čo prijali, pričom zväčša vykonávajú tú istú prácu, ktorú vykonávali a podpísali dodatky k pracovnej zmluve. Svedkovia MUDr. V. W. a MUDr. Š. S. ako štatutárni zástupcovia odborových zväzov pôsobiacich u odporcu poukázali, že výpoveď navrhovateľa bola štandardným spôsobom prerokovaná so zástupcami zamestnancov, ktorí k tejto nemali pripomienok.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce (účinného v čase podania výpovede - 26.9.2007) (ďalej ZP) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.
Podľa § 63 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer iba vtedy, ak:
a/ zamestnávateľ ani jeho nástupca nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave,
b/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo v jeho bydlisku alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto prácu.
Podľa § 74 ZP účinného v čase dania výpovede, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu platí, že k prerokovaniu došlo.
V ustanoveniach § 63 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákonníka práce sú vymedzené výpovedné dôvody, pre ktoré zamestnávateľ môže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer, spočívajúci v tom, že zamestnávateľ v dôsledku organizačných zmien v týchto ustanoveniach uvedených nemôže zamestnancovi naďalej prideľovať prácu, ktorú pre neho doposiaľ vykonával buď vôbec (§ 63 ods. 1 písm. a/), alebo preto, že sa zamestnanec v dôsledku takejto zmeny stal nadbytočným (§ 63 ods. 1 písm. b/). Výpovedné dôvody uvedené v ustanoveniach § 63 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákonníka práce majú spoločné to, že sa vzťahujú na organizačné zmeny, ktoré nastali u zamestnávateľa. Tieto výpovedné dôvody treba dôsledne rozlišovať podľa toho, aká organizačná zmena u zamestnávateľa nastala. Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť ruší alebo premiestňuje ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Organizačné zmeny podľa § 63 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona spočívajú v tom, že bolo rozhodnuté o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách. Z dôvodu takejto organizačnej zmeny zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to len pri splnení predpokladu, že sa pracovník stal v dôsledku tejto organizačnej zmeny nadbytočným.
Časťou zamestnávateľa sa v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (predtým § 46 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce) rozumie organizačná jednotka, útvar alebo iná zložka zamestnávateľa, ktorá vyvíja v rámci zamestnávateľa relatívne samostatnú činnosť, ktorou sa podieľa na plnení úloh (na predmete činnosti) zamestnávateľa samotného, takáto zložka zamestnávateľa má vyčlenené určité prostriedky (napr. budovy, stroje, náradia, zariadenia a pod.) a priestory k prevádzkovaniu tejto činnosti, spravidla je uvedená vo vnútornom organizačnom predpise zamestnávateľa (napr. v organizačnom
poriadku) a v jej čele spravidla stojí vedúci zamestnanec zamestnávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 6. mája 1997 sp. zn. X E. XXXX/XX).
Z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že o výpovedný dôvod - narušenia zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce sa môže jednať len vtedy, ak organizačná zmena spočíva v zrušení organizačnej jednotky, útvaru alebo inej zložky zamestnávateľa, ktorá predstavuje časť zamestnávateľa, zároveň musí dôjsť k tomu, že zamestnávateľ prestane naďalej vyvíjať činnosť, ktorú doposiaľ vykonávala zrušená časť.
V prejednávanej veci však podľa výsledkov dokazovania k uvedenému nedošlo. Na základe rozhodnutia žalovanej bol zrušený úsek pre rozvoj FNsP, avšak štyria jeho zamestnanci prešli na iné úseky či odbory, kde viac menej vykonávajú tú istú (predchádzajúcu prácu) a preto pokiaľ len žalobcovi (a ďalším dvom pracovníkom) bola daná výpoveď z pracovného pomeru, nešlo o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, ale bol splnený predpoklad výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (v dôsledku organizačnej zmeny sa žalobca stal nadbytočným). So zreteľom na uvedené preto závery súdov oboch stupňov, na ktorých založili napadnuté rozhodnutia nie je možné považovať za správne.
Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Zamestnávateľovi dáva dve alternatívy. Po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu ( ide tu o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. PO druhé, ak má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce a výpoveď je preto neplatná, treba uviesť, že splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strana zamestnávateľa, t. j. či zamestnávateľ má, resp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede. Ponuková povinnosť zamestnávateľa platí rovnako aj v prípade, ak v rámci organizačnej zmeny sa súčasne stali nadbytoční viacerí zamestnanci (v danej veci celkom sedem zamestnancov). Zamestnávateľ má voči každému z nich osobitne ponukovú povinnosť, pričom aj v tomto prípade jediným rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či v čase dania výpovede zamestnávateľ má z dispozície voľné pracovné miesto, ktoré je pre zamestnanca vhodné. Aj v prípade, že zamestnávateľ má len jedno voľné pre zamestnancov vhodné pracovné miesto, je povinný toto pracovné miesto ponúknuť všetkým do úvahy prichádzajúcim zamestnancom (tu neplatí oprávnenie zamestnávateľa vybrať si zamestnanca, ktorému voľné miesto ponúkne(. Je potom na každom z nich ako sa rozhodne, pričom ku zmene dojednaných pracovných podmienok týkajúcich sa dohodnutého druhu práce v zmysle § 54 Zákonníka práce dôjde u toho zamestnanca, ktorý prijal ponuku voľného pracovného miesta ako prvý. U tohto zamestnanca odpadá potreba rozviazania pracovného pomeru. U ostatných zamestnancov, či už tých, ktorú ponuku odmietli alebo tých, ktorí síce ponuku prijali, ale neskôr, je potom dovŕšená podmienka uvedená v ustanovení § 63 ods. 2 Zákonníka práce (obdobný názor zaujal dovolací súd vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. X E. XXX/XXXX).
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania vo výške 1.230,96 Eur, a to v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 takto:
rok 2008 - prevzatie právneho zastúpenia dňa 20.02.2008 po 48,63 €, spracovanie a podanie žaloby dňa 26.02.2008 po 48,63 €, účasť na pojednávaní v dňoch 16.04.2008 po 48,63 €, 28.05.2008 po 48,63 €, 15.10.2008 po 48,63 €, 21.10.2008 (1/2 odmeny) po 24,31 €, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 30.09.2008 po 48,63 €, odvolanie navrhovateľa zo dňa 03.11.2008 po 48,63 € + osem krát režijný paušál po 6,31 €;
rok 2009 - návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 23.01.2009 po 53,49 €, účasť na pojednávaniach dňa 04.03.2009, 20.03.2009, 17.06.2009 po 53,49 €, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 10.03.2009 po 53,49 €, odvolanie navrhovateľa zo dňa 23.04.2009 po 53,49 €, odvolanie voči priznaným trovám konania zo
dňa 02.10.2009 po 53,49 €, podnet GP SR na podanie mimoriadneho dovolania 19.08.2009 po 53,49 € + osem krát režijný paušál po 6,95 €;
rok 2010 - písomné vyjadrenie navrhovateľa na NS SR zo dňa 25.05.2010 po 55,49 € + jeden krát režijný paušál po 6,95 €;
rok 2011 - účasť na pojednávaní dňa 07.10.2011 po 57 € + jeden krát režijný paušál po 7,41€.
K tomu je nutné pripočítať 20 % DPH vo výške 205,16 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.