Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-833-2008.pdf
PDF · 76.61 KB
No categories available
5C/833/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku, v právnej veci navrhovateľa Q. V., X. P. Bratislave, Č. XX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Belkom, advokátom v Bratislave, Poľnohospodárska 36, proti odporkyni N. Š., C. G. L. Z. P. Senci, V. X, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 30.8.2005 sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 145.000,-Sk titulom škody spôsobenej mu z pozície vyšetrovateľky, tým, že navrhovateľovi po vznesení obvinenia až po uzavretie prípadu znemožnila uplatnenia § 33 ods. Trestného poriadku.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila dňa 08.6.2007. Uviedla, že právo obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia v zmysle § 33 ods. 1 Trestného poriadku, bolo navrhovateľovi v celom rozsahu umožnené a ani prokurátor nezistil v tomto smere žiadne pochybenie. Spis, ktorého číslo uvádza navrhovateľ nikdy neexistoval. Všetky výpovede navrhovateľa a jeho vyjadrenie sú súčasťou spisu ČVS : C. -XXX/X-C.-X.-XXXX. Podotkla, že navrhovateľ sa jej počas vedenia trestného stíhania niekoľko krát vyhrážal rôznou ujmou. Nespočetne krát podával rôzne sťažnosti, pričom všetky boli vyhodnotené ako neoprávnené.
Nakoľko navrhovateľ sa v čase začatia konania i počas neho nachádzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, súd mu na jeho žiadosť ustanovil právneho zástupcu ex offo a to uznesením 5C 833/2008-43, zo dňa 24.11.2008, v spojení z uznesením 4Co 373/2009-70, zo dňa 28.12.2009 - JUDr. Jaroslava Belka.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom, vypočul odporkyňu, právneho zástupcu navrhovateľa a po takto vykonanom dokazovaní ustáli nasledujúci skutkový stav veci
Navrhovateľ bol obvinený z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1, písm. a , ods. 3 trestného zákona. V rámci vyšetrovania bol daný príkaz na vyšetrenie duševného stavu navrhovateľa. Presne v nezistenom čase od roku 1992 do 30.8.2002 navrhovateľ fyzicky a psychicky bezdôvodne a dlhšiu dobu týral blízku osobu - svoju manželku. Bol liečený na psychiatrii, má tendenciu zľahčovať a bagatelizovať svoje konanie a svoj podiel viny. Znaleckým posudkom bolo
zistené, že navrhovateľ netrpí duševnou chorobou, dokáže rozoznať a ovládať svoje konanie. Ide však o psychopatickú osobnosť polyformného charakteru.
Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa mu nepodarilo spojiť s navrhovateľom. K meritu veci sa vyjadrovať nebude, nakoľko navrhovateľ je chronickým sťažovateľom.
Odporkyňa uviedla, že ako vyšetrovateľka viedla trestné stíhanie voči navrhovateľovi, robila si iba svoju prácu. Nijako navrhovateľovi neublížila, ani úmyselne, ani z nedbanlivosti. Naopak, navrhovateľ už od roku 2002 ubližuje jej a ona má s tým, iba starosti. Navrhovateľ sa vyjadril, že kým bude živý, bude ju vláčiť po súdoch, čo sa mu aj darí.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. K tomu záveru viedli súd nasledujúce skutkové a právne zistenia.
Podľa § 3 ods. 1 z. č. 514/2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V konaní navrhovateľ žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že by sa odporkyňa voči nemu dopustila konania, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako nesprávny úradný postup a že by v príčinnej súvislosti s ním, vznikla navrhovateľovi ujma vyjadriteľná v peniazoch. Ako jediný dôkaz navrhol navrhovateľ priložiť vyšetrovací spis - ČVS : C. XXX/XX - C.-X. - XXXX. Z uvedeného spisu malo vyplývať, že odporkyňa mu neumožnila vyjadriť sa a doplniť výpovede, čím porušila jeho právo zakotvené v § 33 ods. 1, Tr. poriadku.
Súd výzvou zo dňa 16.06.2011 vyzval navrhovateľa, aby navrhol a označil dôkazy, ktoré požaduje v konaní vykonať. Navrhovateľ výzvu prevzal dňa 18.7.2011, avšak na výzvu súdu nereagoval.
Navrhovateľ žaloval odporkyňu ako fyzickú osobu, ktorá v rámci svojich pracovných povinností mala nesprávne úradne postupovať pri vedení vyšetrovania proti osobe navrhovateľa. Za postup orgánov verejnej moci, ktorej zástupcom je i vyšetrovateľ pri plnení svojich pracovných povinností, zodpovedá štát, pričom pasívne legitimovaným je v danom prípade SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že označená odporkyňa, nie je v konaní pasívne legitimovaná.
Pre neunesenie dôkazného bremena a nedostatok pasívnej legitimácie odporkyne, nezostávalo súdu iné, ako návrh na začatie konania pre jeho nedôvodnosť zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keď úspešnej účastníčke konania prináležala náhrada trov konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že si ich náhradu odporkyňa neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.