Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-266-2010.pdf
PDF · 90 KB
No categories available
4Co/266/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov 1/ Z. Q., bytom V., D. B.. D. XXX/ XX, 2/ X. Q., bytom V., D. B.. D. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. S. Q., advokátkou so sídlom v V., Z. XX/ X proti odporkyni Q. B., bytom V., Z. XXXX/X, zastúpenej JUDr. V. P., advokátom so sídlom v V., Q. W. X, o uloženie povinnosti strpieť exhumáciu, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 08. júla 2010 č.k. 6C/43/2010-38 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov 1/,2/ na uloženie povinnosti strpieť exhumáciu telesných pozostatkov neb. V. Q., zomr. XX.XX.XXXX zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl jednak v predmete konania a jednak vo veku a zdravotnom stave navrhovateľov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že smrť človeka je vždy spojovaná s pietou a bázňou. Mŕtvemu človeku sa preukazuje úcta, pohrebné obrady majú dôstojný priebeh, zohľadňujú ľudské, náboženské i etické cítenie. Dôstojnosť a úcta sa preukazuje i ľudským pozostatkom. Nie je vylúčené a to ani z náboženského hľadiska, aby ľudské pozostatky boli po uložení do hrobu následne exhumované. Podmienky k exhumácii ľudských pozostatkov upravuje príslušný právny predpis. Toho času je už platný, v Zbierke zákonov publikovaný, nový zákon upravujúci oblasť pohrebníctva, a to zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ktorý ruší zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon však nadobúda účinnosť až dňom 01.01.2011. Na problematiku tohto konania sa preto vzťahuje ešte zák. č. 470/2005 Z.z. V oboch predpisoch sa pripúšťa možnosť exhumácie ľudských pozostatkov na základe žiadosti obstarávateľa pohrebu. Až následne, ak by obstarávateľ pohrebu už nežil, iných osôb. V konaní bolo listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že obstarávateľom pohrebu bola odporkyňa. Len odporkyni preto náleží právo podať žiadosť o exhumáciu. Medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporkyňou nedošlo k dohode, odporkyňa odmietla udeliť súhlas s exhumáciou telesných pozostatkov zosnulého. Navrhovatelia 1/, 2/ preukázali dôvody podania svojho návrhu - vysoký vek, zlý zdravotný stav a nedostatok financií, zabraňujúce im navštevovať v dostatočnej miere cintorín v Partizánskom. Napriek tomu má súd za to, že tieto dôvody samé osebe nepostačujú na to, aby bola odporkyni uložená povinnosť strpieť exhumáciu telesných pozostatkov neb. V. Q.. Navrhovatelia 1/, 2/ udelili splnomocnenie na obstaranie všetkých záležitostí týkajúcich sa obstarania pohrebu slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Splnomocnenie bolo koncipované v advokátskej kancelárii, podpisy boli overené u notára. Nebolo preukázané, že by navrhovatelia 1/, 2/
udelili splnomocnenie v takom psychickom stave, ktorý by spôsobil neplatnosť tohto právneho úkonu. Z výsluchu navrhovateľky 1/ i výsluchu odporkyne mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovatelia svoje rozhodnutie dať pochovať svojho syna v Partizánskom urobili slobodne, súhlasili so zaobstaraním dvojhrobu, kde by sami mohli byť v budúcnosti pochovaní. Zo strany odporkyne im bola ponúknutá možnosť bývania v Partizánskom, s odporkyňou mali i po smrti svojho syna veľmi dobré vzťahy. Z výpovedí vyplynulo, že navrhovatelia zmenili svoj názor až pol roka po pohrebe nebohého, vtedy sa vzťahy navrhovateľov s odporkyňou výrazne narušili. Táto skutočnosť však nespochybňuje právny úkon udelenia splnomocnenia. Súd nemal za preukázané ani to, že by konanie odporkyne bolo v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda že by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa preukázala, že riadne zabezpečila pohreb zosnulého, vybavila kar, zaplatila mu hrobové miesto, postarala sa o všetky záležitosti týkajúce sa jeho smrti. V konaní neboli zistené ani žiadne skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že by sa odporkyňa nestarala o hrob zosnulého. Konanie odporkyne nevykazuje žiadne znaky konania priečiaceho sa dobrým mravom. Odporkyňa uviedla dôvody, pre ktoré s exhumáciou nesúhlasí, súhlas s exhumáciou nie je možné od odporkyni vynucovať. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že návrhu na uloženie povinnosti strpieť exhumáciu telesných pozostatkov neb. V. Q. nie je možné vyhovieť, preto návrh zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/,2/, navrhli ho zmeniť tak, že ich návrhu odvolací súd v celom rozsahu vyhovie. Namietali, že súd prvého stupňa sčasti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázali na to, že zo splnomocnenia zo dňa 28.11.2005 vyplýva, že týmto splnomocnili odporkyňu na zastupovanie vo všetkých úkonoch súvisiacich s úmrtím neb. V. Q. a tak medzi nimi ako splnomocniteľmi a odporkyňou ako splnomocnencom vznikol vzťah založený na dohode o zastupovaní. Obsahom dohody o zastupovaní okrem iného malo byť i zabezpečenie záležitostí spojených s obstaraním, pohrebom a pochovaním neb. V. Q., teda činností, ktorých vykonanie prináleží obstarávateľovi pohrebu v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 470/2005 Z.z. Všetky tieto úkony mala vykonať odporkyňa v mene navrhovateľov a na ich účet. Pritom odporkyňa nemala konať a nekonala ako obstarávateľ pohrebu /vo svojom mene/, ale na základe uvedeného splnomocnenia. Mali za to, že obstarávateľom neb. V. Q. teda boli oni a nie odporkyňa. Poukázali na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastupovaní. Uviedli, že jedinou okolnosťou, ktorá naďalej bráni navrhovateľom 1/, 2/ vykonať exhumáciu pozostatkov neb. V. Q. a jeho prevezenie na cintorín do Prievidze, je skutočnosť, že zmluvu o nájme hrobového miesta uzatvorila odporkyňa nie v mene navrhovateľov 1/, 2/, ale vo svojom vlastnom mene. Takýmto postupom /uzatvorením zmluvy o nájme hrobového miesta vo svojom mene/ odporkyňa síce nedodržala pokyny a medze oprávnenia zatupovať navrhovateľov 1/, 2/ pri obstaraní pohrebu neb. V. Q., ktoré vyplývali z ústnej dohody navrhovateľov a odporkyne, ako aj z obsahu písomného splnomocnenia zo dňa 28.11.2005, táto skutočnosť však nič nemení na tom, že obstarávateľmi jeho pohrebu boli navrhovatelia. Odporkyňa ako nájomca hrobového miesta na cintoríne Šípok v Partizánskom je potom výlučne sama oprávnená rozhodovať o využití tohto hrobového miesta, ako aj o tom, či exhumáciu pozostatkov neb. V. Q. a ich premiestnenie navrhovateľom vykonať umožní alebo nie, čo vyplýva zo zmluvy o nájme hrobového miesta. Uviedli, že v prejednávanej veci totiž existujú dva právne vzťahy - jedným je právny vzťah obstarávateľa (navrhovateľov 1/,2/) k pozostatkom neb. V. Q. a tým druhým právnym vzťahom je právny vzťah nájomcu (odporkyne) k hrobovému miestu, na ktorom sú pozostatky neb. V. Q. uložené, pričom oba tieto právne vzťahy sú navzájom na sebe nezávislé. Navrhovatelia ako obstarávatelia pohrebu neb. V. Q. preto nemôžu bez súhlasu odporkyne zabezpečiť exhumáciu jeho pozostatkov z uvedeného hrobového miesta, t. j. zrealizovať svoje oprávnenie obstarávateľa pohrebu podľa § 22 ods. 5 zákona č. 470/2005 Z.z.. Preto sa podaným návrhom domáhajú, aby bol nesúhlas odporkyne „nahradený" rozhodnutím súdu. Mali za to, že odporkyňa v priebehu konania nepreukázala žiadne osobitné významné dôvody, ktoré ju viedli k odmietnutiu súhlasu s exhumáciou pozostatkov neb. V. Q.. Preto by podľa ich názoru v podanej veci mal v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nad dispozičným oprávnením odporkyne s hrobovým miestom vyplývajúcim z nájomného vzťahu prevážiť oprávnený záujem navrhovateľov ako rodičov neb. V. Q., aby ich syn bol pochovaný v blízkosti miesta ich trvalého pobytu, na cintoríne v Prievidzi.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení navrhovateľov 1/, 2/ navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že po smrti V. Q. na základe dohody s jeho rodičmi a splnomocnenia zo dňa 28.11.2005 obstarala a zabezpečila pohreb neb. V. Q.. Po dohode s navrhovateľmi nebohého dala pochovať na cintoríne v Partizánskom Šípok v sekcii D hrob č. XX Zabezpečila všetky záležitosti súvisiace s
pohrebom vo svojom mene a na svoj účet a taktiež vybavila hrobové miesto ako obstarávateľka pohrebu. Ako obstarávateľka pohrebu uzatvorila dohodu s Technickými službami Partizánske dňa 01.12.2005 o pohrebných službách a o prenájme hrobového miesta. Ako obstarávateľka pohrebu taktiež za svoje finančné prostriedky vo svojom mene uhradila všetky náklady na pohreb. Pokiaľ sa týka námietok navrhovateľa, že všetky činnosti mala vykonať na základe splnomocnenia v mene navrhovateľov a na ich účet a že teda sú skutočnými obstarávateľmi pohrebu, poukázala na to, že už pred dňom podpísania splnomocnenia vykonávala úkony vo svojom mene za účelom obstarania záležitostí spojených s ohliadkou, pitvou, ako aj pohrebom neb. V. Q.. Za mylný považovala názor navrhovateľov, že na základe uvedeného splnomocnenia sú oni obstarávateľmi pohrebu neb. V. Q.. Poukázala na dôkazy, ktoré sú jednoznačné a nespochybniteľné, že ona bola obstarávateľkou pohrebu. Navrhovatelia tak nesplnili právne podmienky, aby mohli žiadať a zabezpečiť exhumáciu pozostatkov neb. V. Q.. Mala za to, že súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že konanie odporkyne nebolo v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď aplikácia tohto ustanovenia je na tento prípad konania odporkyne právne nedôvodná a neopodstatnená. Navrhovatelia právne neopodstatnili a neodôvodnili právny teoretický záver, že oprávnený záujem navrhovateľov ako rodičov neb. V. Q. je nad dispozičným oprávnením odporkyne.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/,2/ nie je dôvodné.
Navrhovatelia 1/,2/ ako odvolací dôvod uplatnili nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľmi vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Navrhovatelia 1/,2/ v podanom odvolaní neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:
V danej veci sa navrhovatelia 1/,2/ návrhom na začatie konania domáhali, aby súd uložil odporkyni strpieť exhumáciu telesných pozostatkov ich syna neb. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, z hrobového miesta na cintoríne Šípok sekcia D hrob č.XX v Partizánskom. Navrhovatelia 1/,2/ dôvodili, že odporkyňa, ktorá ako nájomkyňa hrobového miesta má dispozičné oprávnenie k udeleniu súhlasu na vykonanie exhumácie, nemá žiadne osobitne významné dôvody, pre ktoré nesúhlasí s exhumáciou pozostatkov neb. V. Q.. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že návrh navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodný, nakoľko odporkyňa preukázala, že riadne zabezpečila pohreb zosnulého, vybavila kar, zaplatila mu hrobové miesto, postarala sa o všetky náležitosti týkajúce sa jeho smrti. V konaní neboli zistené ani žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by sa odporkyňa nestarala o hrob zosnulého. Konanie odporkyne nevykazuje ani žiadne znaky konania priečiaceho sa dobrým mravom a odporkyňa uviedla dôvody, pre ktoré s exhumáciou nesúhlasí, súhlas s exhumáciou nie je možné od odporkyne vynucovať.
Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje.
Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov pred uplynutím tlecej doby možno ľudské pozostatky exhumovať na žiadosť a/ orgánov činných v trestnom konaní, b/ obstarávateľa pohrebu, alebo c/ blízkej osoby, ak obstarávateľ pohrebu už nežije, alebo ak obstarávateľom pohrebu bola obec.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vychádzal pri posúdení otázky, kto bol obstarávateľom pohrebu neb. V. Q. z právne významných okolností, ktoré vyšli z vykonaného
dokazovania najavo, a z ktorých bolo možno usúdiť, že obstarávateľom pohrebu neb. V. Q. bola odporkyňa.
Navrhovateľka 1/ na pojednávaní dňa 01.7.2010 uviedla, že ona i navrhovateľ 2/ po úmrtí syna boli vo veľmi zlom psychickom stave, všetky záležitosti ohľadom pohrebu preto vybavovala odporkyňa, s týmto ona aj navrhovateľ 2/ súhlasili. Taktiež na uvedenom pojednávaní navrhovateľka 1/ uviedla, že udelila súhlas odporkyni k tomu, aby jej neb. syn bol pochovaný v Partizánskom a taktiež aby navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/ boli pochovaní tiež v Partizánskom. V konaní vedenom na Okresnom súde v Partizánskom pod sp.zn. 4C/ 131/2008 v totožnej veci, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľmi 1/,2/, navrhovateľka 1/ na pojednávaní dňa 25.03.2008 uviedla, že obstarávateľkou pohrebu bola odporkyňa. Z dodacieho listu Technických služieb mesta Partizánske zo dňa 01.12.2005 jednoznačne vyplýva, že objednávateľom pohrebu neb. V. Q. bola odporkyňa. Navrhovateľka 1/ nepoprela, že dňa 24.11.2005, kedy boli spolu s odporkyňou vypočúvané na polícii ohľadne smrti neb. V. Q., sa ústne s odporkyňou dohodla, že odporkyňa zabezpečí pohreb neb. V. Q.. Tieto okolnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne svedčia o tom, že obstarávateľom pohrebu neb. V. Q. bola odporkyňa. Neobstojí preto námietka navrhovateľov 1/, 2/ uvádzaná v odvolaní, že obstarávateľom pohrebu neb. V. Q. boli navrhovatelia, ktorí sa pri zabezpečení záležitostí spojených s jeho pohrebom nechali zastupovať odporkyňou. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že odporkyňa zmluvu o nájme hrobového miesta uzatvorila nie v mene navrhovateľov, ale vo svojom vlastnom mene. I keď navrhovatelia 1/, 2/ v odvolaní namietali, že týmto postupom odporkyňa síce nedodržala pokyny a medze oprávnenia zastupovať ich pri obstarávaní pohrebu, táto ich námietka však nekorešponduje s výpoveďou navrhovateľky 1/ v prvostupňovom konaní. Navrhovateľka 1/ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdila, že udelila súhlas k tomu, aby jej neb. syn bol pochovaný v Partizánskom a taktiež súhlasila s tým, aby ona a navrhovateľ 2/ boli pochovaní v Partizánskom. Neobstojí ani námietka navrhovateľov uvádzaná v odvolaní, že konanie odporkyne bolo v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda že bolo v rozpore s dobrými mravmi. Aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že konanie odporkyne nevykazuje žiadne znaky konania priečiaceho sa dobrým mravom, keď odporkyňa uviedla dôvody, pre ktoré s exhumáciou nesúhlasí a súhlas od odporkyne nie je možné vynucovať.
Keďže navrhovatelia nespĺňajú hmotnoprávne podmienky pre to, aby mohli žiadať a zabezpečiť exhumáciu pozostatkov neb. V. Q. podľa ust. § 22 ods. 5 písm. b/ zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve, súd prvého stupňa správne žalobu zamietol.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná, nakoľko si ju neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .