Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-136-2011.pdf
PDF · 94.1 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/136/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom v právnej veci navrhovateľky: L.. O. A. D., bytom v Bratislave, Y. X, občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená: JUDr. Pavol Kracina, advokát so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 25 proti odporcovi: M. A., bytom S. Rige, B. L. XX-XX, Lotyšská republika, občan Lotyšskej republiky o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému O. M. A., nar. XX.XX.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania M. A., nar. XX. XX. XXXX, občana Lotyšskej republiky a L.. O. A. D., F.. D., nar. XX. XX. XXXX, občianky Slovenskej republiky, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v osobitnej matrike MV SR, vo zväzku OM/36, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
Maloletý O. M. A., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje do osobnej starostlivosti matky L.. O. A. D., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec M. A. je povinný prispievať na výživu maloletého O. M. A. sumou po 250,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode tohto rozsudku.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 16.02.2011 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom s odôvodnením, že asi po polročnom spolužití po uzavretí manželstva došlo k vzájomnému citovému ochladnutiu. Navrhovateľka sa odsťahovala na Slovensko aj s maloletým synom, kde dodnes býva. S odporcom od r. 2007 nežijú v spoločnej domácnosti. O maloletého syna sa výlučne stará navrhovateľka, pričom otec na syna prispieva mesačne sumou po 250,- Eur.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu súhlasil s rozvodom manželstva, ako aj s príčinami ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Súhlasil so zverením maloletého O. M. A. do výchovy a opatery navrhovateľky, ktorá bude spravovať jeho majetok. Po dohode s matkou navrhol prispievať na výživu maloletého syna mesačne sumou po 250,- Eur.
Z obsahu vyjadrenia odporcu tiež vyplynulo, že súhlasí, aby sa rozvod manželstva prejednával pred Okresným súdom Bratislava IV a že sa vzdáva osobnej účasti na tomto pojednávaní, preto súd konal podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./ a vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky.
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou Ministerstva zahraničných vecí SR a jej dočasné pracovné pôsobisko je v Bruseli. Manželstvo s odporcom považuje za harmonické iba prvé mesiace od uzavretia manželstva. Potom nastali problémy, ktoré sa týkali okrem iných aj pracovného vyťaženia manželov. Hlboké nedorozumenia pramenili aj zo zásahov odporcovej matky, ktoré boli na dennom poriadku, vyvolávalo to v rodine zlú atmosféru. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od r. 2007. Navrhovateľka sa odsťahovala na Slovensko, odporca bol vyslaný na zastupiteľský úrad do Minska. Teraz odporca žije a pracuje v USA. Od r. 2007 odporca prakticky maloletého ani nevidel, osobne s ním nebol, zaujíma sa o neho spôsobom, že mu napíše pohľadnicu na narodeniny. V kontakte nie sú ani telefonicky, pretože otec mu nezavolá. Pokiaľ ide o výživné otec viac-menej prispieva pravidelne sumou 300,- Eur mesačne. Za hlavnú príčinu rozvratu ich vzťahu považuje vzájomné citové odcudzenie a neúmerné zásahy odporcovej najbližšej rodiny do manželstva. Čo sa týka maloletého syna, tento navštevuje druhý ročník európskej školy v Bruseli. Maloletý býva spoločne s ňou, nakoľko ona je diplomatkou, ktorej pracovné zaradenie je na stálom zastúpení SR pri EÚ. S odporcom už ako manželia spolu nežijú, nestretávajú sa, nepomáhajú si, nehospodária spolu a každý žijú vlastným spôsobom života. Na otázku kolízneho opatrovníka navrhovateľka vypovedala: nemá známosť s iným mužom, o dieťa sa stará viac-menej sama s tým, že jej pomáha matka, ktorá je s ňou v Bruseli. Mužským vzorom pre maloletého je jej otec, s ktorým majú výborný vzťah.
Súdna právomoc v tejto veci bola určená nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ktoré sa v zmysle článku 1 bodu 1 písm. a) uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.
Podľa článku 3 bod. 1 písm. a) nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
Podľa článku 12 bod. 1 písm. a) a b) nariadenia, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Súdna právomoc Okresného súdu Bratislava IV je daná tým, že navrhovateľka ktorá má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, má k maloletému O. M. A. rodičovské práva a povinnosti a manželia v čase začatia konania prijali právomoc tohto súdu jednoznačným spôsobom. Súčasne prejednanie veci pred slovenskými justičnými orgánmi je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a to s poukazom na jeho osobnú starostlivosť matkou, ktorá je občiankou Slovenskej republiky.
Súd sa oboznámil s obsahom sobášneho listu manželov /číslo listu 4 a 5/ a rodného listu mal. O. M. A. /č.l. 6/, z ktorých zistil, že účastníci konania dňa XX. XX. XXXX uzavreli manželstvo v F., Lotyšská republika. Odporca je štátnym občanom Lotyšskej republiky. U oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádza maloleté dieťa O. M. A., D.. XX. XX. XXXX.
Súd dokazovanie vykonal tiež oznámením obsahu oznámenia zamestnávateľa odporcu o jeho priemernom mesačnom zárobku /č.l. 24/, z ktorého vyplýva jeho čistý príjem za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 vo výške 9. 104,77 LVL t.j. cca. 18. 208,- Eur.
Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky o jej priemernom mesačnom zárobku /č.l. 48/ súd zistil, že priemerný mesačný netto príjem navrhovateľky je vo výške 4.140,- Eur.
Podľa § 23 ods. 1, Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1, Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. .
Podľa § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2, Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2, Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, že si neplní svoj účel, ktorým je harmonické a trvalé spoločenstvo muža a ženy založené na pevných citových vzťahoch, vzájomnej úcte a tolerancii. K tomuto záveru súd dospel na základe zistenia, že manželia od roku 2007 nežijú v spoločnej domácnosti. Účastníci nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia, pretože k sebe stratili pozitívny citový vzťah. Súd vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi posúdil so zreteľom na ich celkové správanie, manželia spolu dlhodobo nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú. Z výpovede navrhovateľky je zjavná aj absencia akejkoľvek vzájomnej pomoci v oblasti morálnej a psychickej, z čoho súd vyvodil poznatok, že v danom prípade chýbajú základné predpoklady, aby manželstvo mohlo riadne plniť svoj hlavný účel, ktorým je riadna výchova detí. Vychádzajúc zo zákonnej zásady, že pri rozhodovaní o rozvode sa vždy prihliada na záujem maloletých detí, súd po zvážení všetkých okolností veci dospel k záveru, že rozvod manželstva je na mieste aj z tohto hľadiska. Možno teda zhrnúť, že medzi účastníkmi vo vzájomných vzťahoch prevládajú dlhodobo také rozpory a nedorozumenia, ktorých celková intenzita spôsobila vážny a trvalý rozvrat bez možnosti reálneho obnovenia základných funkcií manželstva, obaja účastníci s rozvodom súhlasili a preto súd v zmysle cit. zákonných ustanovení takéto neperspektívne manželstvo rozviedol.
Príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd zistil v nevere navrhovateľa, v rozdielnych názoroch na manželské spolužitie ako aj v rozdielnych povahových vlastnostiach manželov. V nadväznosti na túto skutočnosť už účastníci nedokázali vyriešiť manželskú krízu vzájomnou úctou, toleranciou a porozumením. /§ 23 ods. 2 Zákona o rodine/
Súd na čas po rozvode zveril mal. O. M. A. do osobnej starostlivosti matky. S takouto úpravou zverenia súhlasili obaja účastníci a je iba potvrdením súčasného stavu, kedy maloletý žije s matkou v jednej domácnosti; prostredie u matky v danej chvíli lepšie vyhovuje požiadavke na riadnu výchovu dieťaťa a rozvoj jeho osobnosti. Súd zároveň rozhodol, že matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. /§ 24 ods. 1, Zákona o rodine/
Súd skúmal zárobkové pomery navrhovateľky ako aj zárobkové a majetkové pomery odporcu a pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého O. M. A. v sume 250,- Eur mesačne dospel k záveru, že jeho výška dostatočne zodpovedá zákonným kritériám t.j. odporcovým možnostiam, schopnostiam, jeho majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám maloletého, ktorý mal 26.10. 2011 sedem rokov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odôvodnené potreby maloletého zodpovedajú obvyklej základnej miere potrieb, ktoré sú nevyhnutné a prospešné pre uspokojivý život dieťaťa v jeho veku a adekvátne zodpovedajú možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorý má také zárobkové pomery, ktoré sú úmerné týmto predpokladom. Osobná starostlivosť navrhovateľky o výchovu maloletého pritom čiastočne vyvažuje jej vyživovaciu povinnosť. Celková výška súdom určeného výživného zodpovedá zásade o podieľaní sa detí na životnej úrovni svojich rodičov s poukazom na zákonnú zásadu, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd v súlade § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil styk otca s maloletým dieťaťom, nakoľko rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., na základe ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania, pričom súd ich náhradu môže priznať len ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania však v prejednávanej veci splnené neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v štyroch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa Exekučného poriadku.