Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_19CoE-29-2011.pdf
PDF · 85.05 KB
No categories available
19CoE/29/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného P. X. Y., s.r.o., so sídlom C. X, U., IČO: 35 724 803, právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, R., o vymoženie 700,72 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 11Er/247/2010-9 zo dňa 22.02.2011 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex/7123/10u zo dňa 27.04.2010.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Y. F. X., s.r.o., so sídlom J. X, X. zo dňa 29.01.2010 sp. zn. EP 22395/09. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o pôžičke č. 1326805 zo dňa 14.02.2006, ktorú povinný riadne a včas neplnil. V časti všeobecné obchodné podmienky pôžičky pod bodom XI. písm. r/ bolo dohodnuté, že všetky spory budú riešené dohodou zmluvných strán, ak k dohode nedôjde, budú riešené v rozhodcovskom konaní Rozhodcovským súdom Y. F. X., s.r.o., a to jediným rozhodcom.
Prvostupňový súd citujúc ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z Exekučného poriadku, ako aj § 52, § 53 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 skonštatoval, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať Stály rozhodcovský súd, čím je obmedzené právo „slabšej" zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde SR.
Prvostupňový súd preto podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 OZ.
Prvostupňový súd svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (Európskej únie) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.
Prvostupňový súd preto považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky Všeobecných podmienok poskytnutia pôžičky, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným.
Bolo konštatované, že dojednanie rozhodcovskej doložky aj následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo všetkých dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odobratá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. OZ a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. OZ, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že prvostupňový súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. S poukazom na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Citujúc ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Poukázal na to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, pričom súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd a nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Je neprípustné, aby exekučný súd pôsobil a konal ako súd o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom.
Vzhľadom na dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo to, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym predpisom (napr. účastníkovi by sa ukladala povinnosť spáchať trestný čin, alebo by ho zaväzovalo na iné výslovne právnym predpisom zakázané konanie). Existencia či neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2009, sp. zn. 33Cdo 2675/2007.
Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, v bode 37 ktorého sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov.
Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať ..., aby vnútroštátny kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva,... a
taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08).
Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Odvolateľ dal do pozornosti to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ aj na zmluvy podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008. Znamená to, že pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinností vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.
Vyslovil tiež názor, že v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby exekučný súd priznal jeho nároku ochranu a spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným rozhodnutím súdu totiž dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty.
Podľa dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, cieľom uvedenej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ si môže svoje právo uplatniť v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 39,46 eur.
Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
V prejednávanom prípade súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a právnom posúdení veci sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými, na ktoré v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. poukazuje.
K odvolacím námietkam odvolateľa je treba uviesť, že oprávnený v odvolaní namieta predovšetkým postup súdu prvého stupňa, ktorým preskúmaval rozhodcovský rozsudok po materiálnej ako aj formálnej stránke. S poukazom na uvedené mal za to, že k takémuto postupu nebol exekučný súd oprávnený.
Odvolací súd k uvedenému dodáva, že preskúmavanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu po formálnej ako aj materiálnej stránke exekučným súdom je namieste. Aj keď rozhodcovský rozsudok nadobúda účinky rozsudku, zákonodarca upravil postup, ako zabrániť tomu, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Exekučný súd podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má zmocnenie preskúmavať exekučný titul z hľadísk uvedených v citovanom ustanovení. Exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v ust. § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti alebo podľa § 44 ods. 2 citovaného exekučného poriadku dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd po zistení nedostatkov uvedených v § 40 písm. a/ alebo b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen možnosť, ale aj povinnosť, či už zastaviť exekučné konanie alebo zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný titul nespĺňa zákonné podmienky. Práve uvedené ustanovenia zákonov umožňujú exekučnému súdu preskúmavať materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku.
K ďalšej námietke odvolateľa, podľa ktorej na zmluvu uzavretú pred 01.01.2008 nie je možné aplikovať terajšie znenie ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka odvolací súd dodáva, že v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení pred 01.01.2008 bolo uvedené, že za neprijateľné podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré pod písm. a/ až j/ sú špecifikované, znamená, že zákonodarca má v úmysle iba príkladmo uviesť neprijateľné podmienky, čomu nasvedčuje slovíčko „najmä". Je preto potrebné pod uvedené ustanovenie subsumovať aj iné neprijateľné podmienky, nie iba vyslovene uvedené.
V súlade s uvedeným preto správne postupoval súd prvého stupňa, keď preskúmaval rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním ako uznesenie vo výroku vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Oprávnený nebol v konaní na odvolacom súde úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, ale ani si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.