Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Sas-2-2023.pdf
PDF · 157.37 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sas/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.04.2023, takto
rozhodol:
Správny súd rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.04.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
1) Žalobca žiadosťou zo dňa 23. novembra 2022 požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodla o predmetnej žiadosti žalobcu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2023 tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 23. novembra 2022. 2) V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 23. novembra 2022 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou predmetného rozhodnutia bol i odborný posudok o invalidite žalobcu zo dňa 23. novembra 2022.
3) Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 17. februára 2023, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu. Namietal nedostatočne odôvodnený záver posudkového lekára, ktorý nevychádzal z predložených lekárskych správ. Ďalej namietal pracovnú nekomandáciu, poukazujúc na posúdenie jeho zdravotného stavu v neprítomnosti. Navrhol ustanoviť znalca z odboru psychiatrie, ktorý v predmetnej veci vypracuje odborný znalecký posudok za účelom
zistenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Rozhodnutie žalovaného
4) O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. apríla 2023 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zmenil tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietol. Poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 09. marca 2023, ktorý zmenil svoj posudkový záver a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na 45 % od 23. februára 2023. Keďže odvolaniu nevyhovel v plnom rozsahu, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Banskej Bystrici, ktorý zdravotný stav žalobcu posúdil dňa 04. apríla 2023 v jeho neprítomnosti, v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., vychádzajúc z dostupnej dokumentácie, pričom v odbornom posudku došiel k nasledovným záverom:
5) „Akútne psychické prejavy u účastníka konania boli dôvodom ambulantného psychiatrického vyšetrenia dňa 24. októbra 2019. V závere uvedeného vyšetrenia je konštatovaná depresívna porucha stredne ťažká, podľa dosiahnutej hodnoty SDS škály (63), v rámci stupnice depresie podľa Zunga, v úvode s plánom psychiatrie. V decembri 2019 však bola začatá liečba antidepresívom pri rozhodujúcom ochorení - depresívna porucha, pri diferenciálne diagnostickom uvažovaní o bipolárnej afektívnej poruche, respektíve prítomnosti ochorenia z okruhu schizofrénie. Za účelom upresnenia diagnostiky absolvoval v júni 2020 psychodiagnostické vyšetrenie, podľa ktorého boli potvrdené znaky depresie so sprievodnou úzkosťou a poruchou adaptácie file_0.jpg
file_1.wmf
pri zistenom nadpriemernom IQ (130). Psychotické ochorenie nebolo potvrdené, stav bol kolísavý, pri dosiahnutom zlepšení s ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti ku dňu 29. septembra 2020 (dočasná pracovná neschopnosť: od 18. december 2019 do 29. september 2020). Následne nastúpil na dištančné (diaľkové) štúdium na vysokej škole. V uvedenom období zdravotný stav nepodmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úroveň invalidity. V nasledujúcom období pokračovala kontinuálna farmakoterapia, ako aj sledovanie v odbornej ambulancii za využitia intenzívnej psychoterapie, a to aj pri zmene odborných lekárov vo februári 2021. V tomto období bol stav hodnotený ako epizóda stredne ťažkej depresie, následne v roku 2022 s prehodnotením na ochorenie z okruhu schizofrénie, v kompenzovanom stave, na pravidelnej medikamentóznej liečbe s využitím spomínanej psychoterapie. Pri takomto sledovaní a manažovaní zdravotného stavu bol stav zhodnotený dňa 14. októbra 2022. V odbornom náleze sa uvádza: objektívne nie sú prítomné kvalitatívne poruchy vnímania, myslenie je koherentné, bez bludných prejavov, dokumentovaný je pomalý rozvoj procesuálnych schizofrénnych známok, pri záťaži sú prítomné sklzy do depresívnych dysforických rozlád, prítomná je negatívna schizofrénna symptomatológiafile_2.jpg
file_3.wmf
a to aj napriek komplexnej farmako-terapie a psycho-terapie. Uvedený nález potvrdzuje ustálený zdravotný stav. Vychádzajúc z kolísavého priebehu ochorenia, objektivizujúceho odbornými nálezmi, a dosiahnutím parciálnej úpravy na komplexnej liečbe, berúc do úvahy aj záver psychiatrického vyšetrenia so zákazom vykonávania rizikových prác, je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia, zodpovedajúca stredne ťažkej forme. V percentuálnom zvýšení o 10 % sú zohľadnené ostatné pridružené psychické zmeny ovplyvňujúce rozhodujúce ochorenie. Aktuálne posudkovo nie sú hodnotené pneumologické problémy, ktoré vyžadujú ďalšie diagnostické a terapeutické doriešenie. Účastník konania je uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % od 14. októbra 2022, čo je vyjadrenie odborného lekára
- psychiatra pre posudkové účely.“
6) Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil ochorenie – schizofrénia bližšie neurčená, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 2 – schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písmena a) stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %. Za iné zdravotné postihnutia, ostatné pridružené ochorenia, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to od 14. októbra 2022. Žalovaný konštatoval, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca splnil, pričom ku dňu vzniku invalidity dosiahol vek 25 rokov.
7) Pred vznikom invalidity, t.j. pred 14. októbrom 2022 získal žalobca 650 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane ďob, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 1 rok a 285 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím podľa vyjadrenia žalovaného nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení.
8) Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj napriek zmene v posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia, t.j. uznaniu invalidity od 14. októbra 2022, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, žalobca podľa vyjadrenia žalovaného nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok a preto žalovaný žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok opätovne zamietol.
Správna žaloba – žalobné body
9) Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 30.06.2023 sa žalobca domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) a g) SSP a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
10) Žalobca po opísaní skutkového stavu, ktorý vydaniu tak prvostupňového, ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného predchádzal, poukázal na to, že v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu navrhol vykonať znalecké dokazovanie, ktoré mal vykonať znalec z odboru psychiatrie, aby tento zistil rozhodujúce zdravotné ochorenia žalobcu a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré toto ochorenie spôsobuje. K tomuto návrhu na vykonanie dokazovania sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyjadril a znalecké dokazovanie bez odôvodnenia nevykonal. V kontexte uvedeného žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 10/2005 z 28.03.2006 podľa ktorého: „V konaní o priznanie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je orgán sociálneho poistenia povinný vykonať všetky dôkazy, potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci, vrátane prípadného dokazovania súdnym znalcom. Nadradenosť záverov jeho posudkových orgánov nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplývajú zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“
11) Tým, že žalovaný nevykonal žalobcom navrhované znalecké dokazovanie a jeho nevykonanie náležite neodôvodnil, v konaní tak podľa názoru žalobcu nebol dostatočne zistený skutkový stav. Riadne zistenie skutkového stavu je žalovaný pritom povinný vykonať, keďže len na jeho základe možno objektívne posúdiť a rozhodnúť o žiadosti žalobcu na invalidný dôchodok. Vyššie uvedené konštatovanie o tom, že v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav veci podľa presvedčenia žalobcu potvrdzujú aj rozdielne odborné posudky s rozdielnymi závermi. V prvom odbornom posudku o invalidite zo dňa 23.11.2022 posudkový lekár určil žalobcovi invaliditu na 35 %. Na základe žalobcom podaného odvolania došlo k preskúmaniu tohto odborného posudku tým istým posudkovým lekárom, pričom po jeho preskúmaní žalobcovi ten istý posudkový lekár určil invaliditu na 45 % a jej vznik bez odôvodnenia určil ku dňu 23.02.2023. Následne bol posudkový materiál predložený posudkovému lekárovi z Banskej Bystrice, ktorý určil žalobcovi invaliditu na 55 % a jej vznik určil ku dňu 24.10.2022. Žalovaný vzhľadom
na uvedené zdôraznil, že v tomto konaní tak dvaja posudkoví lekári na základe rovnakých podkladov došli k trom rôznym záverom, pričom žalobca v odvolacom konaní vychádzal z posledného prijatého posudkového záveru, a to bez toho, aby odôvodnil prečo považoval tento posudkový záver za vecne správny a objektívny, a prečo na ostatné prijaté posudkové závery neprihliadal.
12) Žalobca má za to, že posudkový záver z odborného posudku zo dňa 04.04.2023, ktorým žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie, je rozpore s predloženými lekárskymi správami, ktoré boli podkladom pre jeho vyhotovenie. Odborný lekár určil vznik invalidity žalobcu ku dňu 14.10.2022 bez toho, aby uvedené riadne odôvodnil, prečo vznik invalidity viaže práve k tomuto dátumu. Podľa žalobcu sa možno len domnievať, že posudkový lekár k uvedenému dospel na základe toho, že dňa 14.10.2022 žalobcovi do lekárskej správy jeho ošetrujúci psychiater uviedol, že mu bola diagnostikovaná choroba F20.9 Schizofrénia bližšie neurčitého typu. Avšak aj tento záver je podľa názoru žalobcu v rozpore s ostatnými predloženými lekárskymi správami, z ktorých mal posudkový lekár pri vyhotovovaní posudku vychádzať. Z týchto lekárskych správ vyplýva, že choroba F20.9 Schizofrénia bližšie neurčitého typu bola ošetrujúcim psychiatrom žalobcu mu prvýkrát diagnostikovaná už dňa 21.02.2022, táto mu bola diagnostikovaná aj v lekárskej správe zo dňa 17.03.2022, v lekárskej správe zo dňa 13.04.2022 a v ďalších iných lekárskych správach. Za podstatné v tejto veci považoval žalobca uvedenie toho, že na chorobu z okruhu schizofrénie je ambulantne liečený už od roku 2019, kedy mu túto diagnózu určila v danom čase ošetrujúca psychiatrička E. C. B., čo vyplýva z lekárskych správ, ktoré žalobca predložil pri podanom odvolaní. Túto diagnózu potvrdil a následne aj liečil súčasný ošetrujúci psychiater žalobcu, a to od februára 2021.
13) V kontexte vyššie uvedeného žalobca poukázal na to, že sa jeho stav od roku 2019 výrazne nezmenil, jeho choroba mu bráni vykonávať zárobkovú činnosť a túto činnosť mu bránila vykonávať i v minulosti, čomu nasvedčuje aj to, že žalobca bol v roku 2020 viac ako 9 mesiacov práceneschopný (práceneschopnosť žalobcu z dôvodu jeho zdravotného stavu trvala od 18.12.2019 do 29.09.2020). Už len skutočnosť, že bol žalobca od decembra 2019 do septembra 2020 dočasne práceneschopný pre svoj zdravotný stav, podľa jeho názoru potvrdzuje, že vznik jeho ochorenia spôsobujúci mu invaliditu nastal oveľa skôr, ako to určil posudkový lekár v odbornom posudku zo dňa 04.04.2023. Žalobca je presvedčený, že posudkový lekár pri vypracovaní odborného posudku na všetky vyššie uvedené skutočnosti neprihliadal a invaliditu žalobcu určil svojvoľne, k dátumu lekárskej správy jeho ošetrujúceho lekára.
14) Žalobca má taktiež za to, že žalovaný v odvolacom konaní neobjasnil skutkový stav úplne a riadne a nezabezpečil dostatok dôkazov na jeho zistenie. V priebehu konania, potom ako mal žalovaný k dispozícii tri rôzne posudkové závery nevykonal žiadne dokazovanie za účelom objasnenia skutkového stavu. Nevykonal ani žalobcom navrhované dokazovanie znalcom, ktorý by posúdil podstatné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie veci. Žalobca je presvedčený o tom, že znalec z odboru psychiatrie by sa nepochybne odborne vyjadril a posúdil tri rozdielne závery vyhotovených odborných posudkov. V znaleckom dokazovaní by zároveň odborne posúdil aj vznik invalidity žalobcu a tento vznik dostatočne odborne odôvodnil, čím by vznik invalidity nebol určený bez odôvodnenia tak, ako to určili odborný lekári v ich posudkoch. Objektívne zodpovedanie otázky vzniku invalidity žalobcu je pre správne posúdenie jeho žiadosti o invalidný dôchodok podstatné. Žalobca poukázal na to, že z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že do 29.09.2020 bol poistený do dôchodkového poistenia jeden rok a 285 dní. V psychiatrickej ambulancii E. C. B. sa pre ochorenie z oblasti schizofrénie začal liečiť od októbra 2019, keď mal žalobca 22 rokov, pričom je od tejto doby liečený kontinuálne. Počas liečby žalobcu došlo vo februári 2021 k zmene jeho ošetrujúceho lekára, ktorý ho naďalej liečil na ochorenie z oblasti schizofrénie, pričom vo februári 2022 bola žalobcovi určená diagnóza F20.9 Schizofrénia bližšie neurčená. Žalobca sa vychádzajúc z uvedeného domnieva, že nariadením znaleckého dokazovania by v konaní boli odstránené rozpory z odborných posudkov vyhotovených v tejto veci.
15) Opísané skutočnosti podľa názoru žalobcu zakladajú opodstatnenosť napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s jeho prvostupňovým rozhodnutím zrušiť, a to z nasledovných dôvodov, že:
- žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci,
- žalovaným uvedený skutkový stav v odôvodnení obidvoch rozhodnutí je v rozpore s podkladmi, ktoré boli žalobcom predložené do konania,
- žalovaný podstatne porušil ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, keď bol povinný za účelom riadneho zistenia skutkového stavu vykonať aj dôkazy, ktoré neboli v konaní navrhnuté a tieto napriek tomu nevykonal, čím podstatne porušil povinnosti kladené mu právnymi predpismi, čo viedlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí,
- žalovaný podstatne porušil ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, keď nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie, ktoré by viedlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu, ktorý je žalovaný povinný zisťovať, čo viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia,
- žalovaný nevykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezdôvodnil, čím založil jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti,
- žalovaný napadnuté rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil, keď v ňom uviedol, dva rôzne odborné posudkové závery a v rozhodnutí absentuje jeho úvaha prečo vychádzal z odborného posudku zo dňa 04.04.2023 a prečo určil dátum vzniku invalidity v zhode s orgánom prvého stupňa a aj prvým posudkom, ktorý dátum nestanovil správne a je v rozpore so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a
- žalovaný prvostupňové rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil, keď v ňom uviedol len odkaz na odborný posudok, čím v rozhodnutí absentuje úvaha prečo rozhodol tak, ako rozhodol, čím je takého rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti.
16) V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že má za to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím, ako aj jeho prvostupňovým rozhodnutím porušil jeho subjektívne práva a vydal rozhodnutia, ktorú sú nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, v ktorých dostatočne nebol zistený skutkový stav a procesným postupom v konaní boli porušené ustanovenia Zákona o sociálnom poistení. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného
17) Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.08.2023 uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 04. apríla 2023, podľa ktorého je žalobca invalidný od 14. októbra 2022 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný poukázal na to, že žalobca síce splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, nesplnil však druhú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 14. októbru 2022 nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení.
18) Vo vzťahu k námietke žalobcu, že pre chorobu z okruhu schizofrénie je liečený od roku 2019 žalovaný uviedol, že z lekárskych nálezov vyplýva, že žalobca je psychiatricky liečený od roku 2019 pre depresívnu poruchu. Schizofrénia bola žalobcovi diagnostikovaná psychiatrom až v roku 2022. Na základe uvedeného posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil v odbornom lekárskom posudku zo dňa 04. apríla 2023 dátum vzniku invalidity od 14. októbra 2022, t.j. dňom psychiatrického vyšetrenia. Dátum vzniku invalidity tak považuje žalovaný za medicínsky odôvodnený.
19) K návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania žalovaný uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere podľa § 153 Zákona o sociálnom poistení zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. So 109/2003, kde súd konštatuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by znalecký posudok mal vyššiu právnu silu alebo právny význam ako odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia. Ďalej žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 So 7/99, ktorý v odôvodnení uviedol, že znalecký posudok znalca a zhodné posudky posudkových komisií sociálneho zabezpečenia sú rovnocenné a súd ich hodnotí na základe ich odbornosti a presvedčivosti. S poukazom na uvedené má žalovaný za zo, že nie je potrebné odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici verifikovať znalcom.
20) Žalovaný je toho názoru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu poškodenia zdravotného stavu žalobcu boli dostatočne ozrejmené, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi. Žalovaný je toho presvedčenia, že odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici
zo dňa 04. apríla 2023, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia je odôvodnený, presvedčivý úplný a zodpovedá kritériám upraveným v Zákone o sociálnom poistení. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trval na jeho správnosti. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len ako „SSP“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného
21) Žalobca sa k duplike žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 10.10.2023. Hneď na úvod skonštatoval, že so žalovaným v duplike uvedenými tvrdeniami nesúhlasí. Opätovne zdôraznil, že jeho zdravotný stav a invaliditu posudzovali dvaja posudkoví lekári sociálneho poistenia, ktorí vypracovali tri odborné posudky. Všetky odborné posudky si vzájomne odporovali a uvádzali rôzne závery ohľadom rozsahu a vzniku invalidity žalobcu. Vykonanie znaleckého dokazovania v administratívnom konaní bolo podľa tvrdenia žalobcu potrebné nielen pre ním namietané skutočnosti, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní, ale aj pre účely zjednotenia rozdielnych záverov z troch odborných lekárskych posudkov. Žalobca taktiež opakovane poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil na akom základe v administratívnom konaní neprihliadol na dva odborné posudky vypracované posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen, a to na odborný posudok zo dňa 23.11.2022 a na odborný posudok zo dňa 09.03.2023. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil na akom základe prevzal závery len z odborného posudku zo dňa 04.04.2023, ktorý vypracoval odborný lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatočné zdôvodnenie a pre jeho nezrozumiteľnosť. Okrem toho takýto postup žalovaného podľa vyjadrenia žalobcu len preukazuje, že žalovaný nezistil presný a úplný skutočný stav veci v zmysle § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
22) V kontexte vyššie uvedeného žalobca rovnako ako žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 So 7/99 z odôvodnenia ktorého vyplýva: „Odvolanie predovšetkým vyčíta napadnutému rozsudku, že sa prvostupňový súd oprel o znalecký posudok znalca a nebral do úvahy zhodné posudky posudkových komisií sociálneho zabezpečenia. V zmysle hore uvedených odkazov na zákonné ustanovenia, upravujúce vykonanie a hodnotenie dôkazov ohľadne zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej pracovnej schopnosti treba zdôrazniť, že vykonané dôkazy sú rovnocenné a súd ich hodnotil len na základe ich odbornosti a presvedčivosti, bez ohľadu na to, či ide o znalecký posudok z odboru zdravotníctva. Prvostupňový súd znalca vypočul na súde a zástupca odporkyne mal možnosť mu položiť otázky. Posudok znalca bol postúpený tiež posudkovej komisii sociálneho zabezpečenia, aby sa k nemu vyjadrila, čo sa aj v posudku Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. IV Sociálnej poisťovne v K. z 30. mája 1997 stalo. Napriek tomu táto posudková komisia nepovažovala navrhovateľa za invalidného, ale za invalidného ho uznala až ďalšia Posudková komisia sociálneho zabezpečenia v P. posudkom z 27. júna 1997, na základe tých istých podkladov, s počiatkom invalidity od 28. marca 1997, to je od dátumu posudku znalca na základe ním zistených skutočností. Pozoruhodné je to, že takémuto záveru predchádzalo 6 posudkov posudkových komisií, ktoré svoje posudky jednoznačne uzavreli tak, že navrhovateľ je čiastočne invalidný. Túto skutočnosť odporkyňa vysvetľuje tým, že navrhovateľ sa invalidným stal až podstatným zhoršením stavu chrbtice, ktoré bolo po prvý raz zistené až znalcom. Takýto záver však nevyplýva ani z posudku Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne v P., ktorá v posudku z 27. júna 1997 uvádza, že je ťažké oddiferencovať, čo je dôvodom tak závažného postihu hybnosti v celom úseku chrbtice. Predpokladá, že etiologicky by mohlo byť podstatou úrazové poškodenie, ale aj v predúrazovom období prekonané ťažkosti, pre ktoré bol už v roku 1984 liečený a ktoré sa mohli úrazom zvýrazniť.
Znalec pri svojom výsluchu k citovanému posudku uviedol, že z konziliárneho vyšetrenia navrhovateľa 9. mája 1995, ktoré viedol E. F. vyplýva, že navrhovateľ už v tej dobe nebol schopný výkonu akéhokoľvek zamestnania a tieto závery boli posudkovými komisiami sociálneho zabezpečenia nesprávne hodnotené. Neprichádzalo do úvahy ani sedavé zamestnanie, pretože záťaž na chrbticu, ktorá sa prenáša i na lymfatický systém dolných končatín, vyvoláva neustály opuch končatiny poškodenej úrazom. Znalec popísal i mechaniku poškodenia skrátenej dolnej končatiny a vplyv na zhoršenie stavu poškodenej chrbtice. Poukázal tiež na to, že pri úraze došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice, čo zhoršilo poškodenie chrbtice, zistené už pred úrazom.
Odvolací súd po preskúmaní všetkých dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa, konštatoval, že sa krajský súd zaoberal vecou tak, aby skutkový stav náležite zistil a vykonané dôkazy i správne hodnotil. Znalecký posudok znalca sa javí ako presvedčivý v závere, že navrhovateľ bol invalidný v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. už v čase, kedy požiadal o dávku invalidného dôchodku. Jeho posudok hodnotil zdravotný stav navrhovateľa komplexne z hľadiska poškodenia chrbtice a nielen poškodenia dolnej končatiny a tiež z hľadiska psychického poškodenia navrhovateľa, na základe následkov utrpeného úrazu a straty pracovnej schopnosti. Vznik invalidity znalec presvedčivo časovo ohraničil a toto jeho zistenie nie je v rozpore ani s konštatovaním Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne v P., ktorá invaliditu navrhovateľa uznala a o jej pôvode, pokiaľ ide o poškodenie chrbtice, nevylúčila, že ide o následok pracovného úrazu navrhovateľa.“
23) Z vyššie uvedeného rozsudku podľa presvedčenia žalobcu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ktorá rozhoduje o invalidite navrhovateľa má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. To znamená, že má vychádzať z presvedčivých záverov posudkov, či už znaleckých alebo odborných, ktoré hodnotia zdravotný stav komplexne.
24) V ďalšom texte žaloby poukázal žalobca na to, že záver z odborného posudku zo dňa 04.04.2023, ktorý mu určil vznik invalidity ku dňu 24.10.2023 a ktorý prevzal žalovaný do napadnutého rozhodnutia je nedôvodný, nelogický a tento je priamo v rozpore so štandardným postupom účinným od 01.01.2019, ktoré vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ako aj inou odbornou literatúrou pre určenie vzniku schizofrénie u pacienta.
25) V kontexte vyššie uvedeného žalobca upriamil pozornosť súdu na stranu 19 štandardného postupu účinného od 01.01.2019, ktoré vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky z obsahu ktorej vyplýva: „Premorbitné štádium ochorenia nemá špecifický charakter a môže byť úplne nenápadné, vzniká u časti jedincov už v mladšom školskom veku a prejavuje sa poruchami pozornosti, výkonu v neuropsychologických testoch a sociálnym stiahnutím. V prodromálnom štádiu sa môžu nešpecifické prejavy zvýrazňovať, no ani v tomto štádiu nie sú špecifické väzby medzi ich prítomnosťou a prepuknutím schizofrénneho ochorenia, ktoré spĺňa diagnostické kritéria.“
26) Vychádzajúc z vyššie uvedeného štandardného postupu, žalobca zdôraznil, že pacient môže trpieť ochorením schizofrénie skôr, ako je možné toto ochorenie diagnostikovať. Má za to že rovnaký vznik ochorenia nastal aj u neho, keď ošetrujúca lekárka E. C. B. už v decembri 2019 u žalobcu diagnostikovala ochorenie z okruhu schizofrénie ktoré mu bola následne presnejšie diagnostikovaná až vo februári 2022. To, že diagnostika ochorenia F20.9 schizofrénie, bližšie neurčenej v prípade žalobcu trvala viac ako 2 roky podľa žalobcu neznamená, že toto ochorenie vzniklo v deň jej diagnostiky, resp. tak ako uviedol posudkový lekár sociálnej poisťovne v odbornom posudku zo dňa 04.04.2023, až osem mesiacov po jej diagnostike do lekárskej správy.
27) Žalobca ďalej poukázal na to, že za objektívnu skutočnosť, ktorú mali obidvaja posudkový lekári zohľadniť pri prijímaní záverov ich odborných posudkov bolo podľa žalobcu i to, že od marca 2020 do mája 2022 bola obmedzená ambulantná starostlivosť v súvislosti s ochorením COVID-19. Aj pandémia koronavírusu a s ňou spojené obmedzenia v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku mohli podľa presvedčenia žalobcu spôsobiť, že ochorenie F20.9 schizofrénia, bližšie neurčitá mu boli diagnostikované až vo februári 2022.
28) Z vyššie uvedených skutočností podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, keď v administratívnom konaní presne a úplne nezistil skutočný stav veci, pričom podľa vyjadrenia žalobcu je presné a úplné zistenie skutočného stavu veci možné dosiahnuť len prostredníctvom znaleckého dokazovania, ktorý komplexne vyhodnotí zdravotný stav, rozsah invalidity a zároveň aj jej vznik u žaloncu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd žalovanému po vrátení veci na ďalšie konanie uložil povinnosť vykonať vo veci znalecké dokazovanie.
29) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.10.2023 ďalej nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
30) Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe, sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe priznal úspech a rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok bol vyhlásený dňa 26.08.2024 postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP a oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 11.07.2028 do 26.08.2024.
Relevantná právna úprava
31) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
32) Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
34) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
35) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
36) Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
37) Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
38) Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
39) Podľa § 71 ods. 1 až 8 Zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
40) Podľa § 72 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky.
41) Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
42) Podľa § 196 ods. 1 a 3 Zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
43) Podľa § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
44) Podľa § 209 ods.1 Zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
45) Sporným v danom prípade bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu, určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v neposlednom rade určenie dátumu vzniku invalidity. Vzhľadom na to, že ide o otázky medicínskeho charakteru a súd nemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere, pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp. zn. 10So/22/2017). Podľa názoru správneho súdu lekárske posudky posudkových lekárov prvého aj druhého stupňa uvedené požiadavky nespĺňajú, a to vzhľadom na skutočnosť, že rozdielnosť v prijatých záveroch náležite neodôvodňujú.
46) Z odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen o invalidite žalobcu zo dňa 23.11.2022 vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu sú duševné poruchy a poruchy správania. Schizofrénia. Poruchy schizotypové a poruchy s bludmi – stredne ťažké formy podľa kapitoly V., položky 2. písm. a). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 35 % bez navýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti za ostatné ochorenia. Žalobca podľa uvedeného posudku nebol podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení uznaný invalidným, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár konštatoval nasledovné: „Účastník konania je od februára 2021 ambulantne sledovaný a liečený psychiatrom pre bližšie neurčenú schizofréniu. Podľa posledných psychiatrických nálezov je lucídny, auto a alopsychicky orientovaný, bez halucinotórnych vnemov, myslenie je koherentné s kolísavým asociačným tokom bez bludných koncepcií. Ladenie je depresívne s parathýmnymi prejavmi. Hospitalizovaný v psychiatrickom zariadení nebol. Psychologické vyšetrenie nedoložil. Duševné ochorenie účastníka konania zodpovedá stredne ťažkej forme ochorenia a podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 %.“
47) Podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen o invalidite žalobcu zo dňa 09.03.2023 správny súd zistil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu sú duševné poruchy a poruchy správania. Schizofrénia. Poruchy schizotypové a poruchy s bludmi – stredne ťažké formy podľa kapitoly V., položky 2. písm. a). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 45 % bez navýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti za ostatné ochorenia. Žalobca podľa uvedeného posudku bol podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení uznaný invalidným, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár konštatoval nasledovné: „Účastník konania je od októbra 2019 ambulantne sledovaný psychiatrom pre inú depresívnu poruchu, neskôr pribudla aj schizofrénia bližšie neurčená a porucha osobnosti bližšie neurčená. Podľa posledných psychiatrických vyšetrení ide o nepsychotickú usmerniteľnú osobnosť vo vývoji prítomný pomalý rozvoj schizofénneho procesuálneho ochorenia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, čo predstavuje hornú hranicu rozpätia. Vo februári – marci 2023 bol hospitalizovaný na Klinike pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky v Bratislave pre prítomnosť apnoe zmiešaného typu, kde bol nastavený na liečbu. Dátum vzniku invalidity je od 23. februára 2023, t.j. dňom posledného odborného vyšetrenia, ktoré dokumentuje súčasný zdravotný stav účastníka konania. Posudkový lekár po znovu zhodnotení zdravotného stavu účastníka konania ako aj po zhodnotení novo doložených odborných lekárskych nálezov, v rámci odvolacieho konania mení pôvodný posudok zo dňa 23. novembra 2022“.
48) Z odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie v Banskej Bystrici o invalidite žalobcu zo dňa 04.04.2023, ktorý bol vypracovaný v rámci odvolacieho konania mal správny súd za preukázané, že žalobcovi bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovené duševné
poruchy a poruchy správania. Schizofrénia. Poruchy schizotypové a poruchy s bludmi – stredne ťažké formy podľa kapitoly V., položky 2. písm. a). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 45 % s navýšením percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti za ostatné ochorenia. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola stanovená na 55 %. Žalobca bol podľa predmetného posudku v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení uznaný invalidným, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár konštatoval nasledovné: „Akútne psychické prejavy u účastníka konania boli dôvodom ambulantného psychiatrického vyšetrenia dňa 24. októbra 2019. V závere uvedeného vyšetrenia je konštatovaná depresívna porucha stredne ťažká, podľa dosiahnutej hodnoty SDS škály (63), v rámci stupnice depresie podľa Zunga, v úvode s plánom psychiatrie. V decembri 2019 však bola začatá liečba antidepresívom pri rozhodujúcom ochorení - depresívna porucha, pri diferenciálne diagnostickom uvažovaní o bipolárnej afektívnej poruche, respektíve prítomnosti ochorenia z okruhu schizofrénie. Za účelom upresnenia diagnostiky absolvoval v júni 2020 psychodiagnostické vyšetrenie, podľa ktorého boli potvrdené znaky depresie so sprievodnou úzkosťou a poruchou adaptácie file_4.jpg
file_5.wmf
pri zistenom nadpriemernom IQ (130). Psychotické ochorenie nebolo potvrdené, stav bol kolísavý, pri dosiahnutom zlepšení s ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti ku dňu 29. septembra 2020 (dočasná pracovná neschopnosť': od 18. december 2019 do 29. september 2020). Následne nastúpil na dištančné (diaľkové) štúdium na vysokej škole. V uvedenom období zdravotný stav nepodmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úroveň invalidity. V nasledujúcom období pokračovala kontinuálna farmakoterapia, ako aj sledovanie v odbornej ambulancii za využitia intenzívnej psychoterapie, a to aj pri zmene odborných lekárov vo februári 2021. V tomto období bol stav hodnotený ako epizóda stredne ťažkej depresie, následne v roku 2022 s prehodnotením na ochorenie z okruhu schizofrénie, v kompenzovanom stave, na pravidelnej medikamentóznej liečbe s využitím spomínanej psychoterapie. Pri takomto sledovaní a manažovaní zdravotného stavu bol stav zhodnotený dňa 14. októbra 2022. V odbornom náleze sa uvádza: objektívne nie sú prítomné kvalitatívne poruchy vnímania, myslenie je koherentné, bez bludných prejavov, dokumentovaný je pomalý rozvoj procesuálnych schizofrénnych známok, pri záťaži sú prítomné sklzy do depresívnych dysforických rozlád, prítomná je negatívna schizofrénna symptomatológiafile_6.jpg
file_7.wmf
a to aj napriek komplexnej farmako-terapie a psycho-terapie. Uvedený nález potvrdzuje ustálený zdravotný stav. Vychádzajúc z kolísavého priebehu ochorenia, objektivizujúceho odbornými nálezmi, a dosiahnutím parciálnej úpravy na komplexnej liečbe, berúc do úvahy aj záver psychiatrického vyšetrenia so zákazom vykonávania rizikových prác, je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia, zodpovedajúca stredne ťažkej forme. V percentuálnom zvýšení o 10 % sú zohľadnené ostatné pridružené psychické zmeny ovplyvňujúce rozhodujúce ochorenie. Aktuálne posudkovo nie sú hodnotené pneumologické problémy, ktoré vyžadujú ďalšie diagnostické a terapeutické doriešenie. Účastník konania je uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % od 14. októbra 2022, čo je vyjadrenie odborného lekára
- psychiatra pre posudkové účely.“
49) Vychádzajúc z vyššie uvedených posudkov posudkových lekárov možno konštatovať, že žalovaný vychádzal v odvolacom konaní z posledne prijatého posudkového záveru, avšak bez toho, aby odôvodnil prečo považoval tento posudkový záver za vecne správny a objektívny, a prečo na ostatné prijaté posudkové závery neprihliadal. Pokiaľ dôjde k rozdielnemu posúdeniu zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok a rozdielnemu určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, žiadateľ má právo vedieť, prečo posudkový lekár posúdil jeho zdravotný stav odlišne, určil odlišne mieru poklesu ako aj dôvod, prečo najskôr nepriznal a potom priznal zvýšenie miery poklesu pre iné postihnutia.
50) Okrem uvedeného správny súd ďalej poukazuje na to, že posudkový lekár určil v posudku zo dňa 04.04.2023 začiatok invalidity u žalobcu ku dňu 14.10.2022 (hoci v posudku zo dňa 09.03.2023 ju priznal od 23.02.2023), a to na základe lekárskej správy žalobcovho ošetrujúceho psychiatra zo dňa 14.10.2023, avšak v danom prípade musí dať správny súd za pravdu námietke žalobcu, že tento záver je v rozpore
s lekárskymi správami ním v administratívnom konaní predloženými z ktorých vyplýva, že choroba F20.9 Schizofrénia bližšie neurčeného typu bola žalobcovi diagnostikovaná už v lekárskej správe zo dňa 17.03.2022, v lekárskej správe zo dňa 13.04.2022, ako i v ďalších lekárskych správach (napr. zo dňa 08.06.2022, 26.08.2022 a 14.10.2022). Všetky tieto lekárske správy mal posudkový lekár žalovaného k dispozícii, keďže boli žalobcom predložené k žiadosti o invalidný dôchodok, resp. predložené spolu s odvolaním.
51) Ohľadom námietky žalobcu, že žalovaný v administratívnom konaní nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria a jeho nevykonanie náležite neodôvodnil, čo malo za následok, že nebol dostatočne zistený skutkový stav správny súd poukazuje na to, že vychádzajúc z ustanovenia § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Je pravdou, že podľa ustanovenia § 196 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, ale nie je to jej povinnosťou. V kontexte vyššie opísaného skutkového stavu však aj napriek tomu, že žalovaný v rámci administratívneho konania povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie nemal, na strane druhej mal povinnosť sa s uvedeným návrhom žalobcu v podanom odvolaní náležite vysporiadať, a to zrozumiteľným objasnením dôvodov pre ktoré vychádzajúc z rozdielnych výsledkov odborných posudkov znalecké dokazovanie na odstránenie akýchkoľvek pochybností (či už v otázke rozdielneho určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, alebo dátumu vzniku invalidity) nenariadil.
52) Na základe vyššie opísaných skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil, pričom na návrh žalobcu súčasne zrušil i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
53) V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a v správnom konaní odstrániť rozpory v posúdení zdravotného stavu žalobcu, určení miery poklesu schopnosti vykonávať jeho zárobkovú činnosť, ako i v dátume vzniku jeho invalidity, vo veci znova rozhodnúť a prijaté závery dostatočne a presvedčivo odôvodniť. Iba v prípade, že je vzhľadom na zdravotné ochorenie žalobcu na náležité odstránenie rozporov nevyhnutné nariadiť i znalecké dokazovanie, tak je toto povinný nariadiť.
54) Keďže bol žalobca v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, a) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, b) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), c) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.