Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-18-2011.pdf
PDF · 104.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-2T/18/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného Z. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.10.2011, takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., M., na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 30.10.2010 o 15.12 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. A. po ceste č. I/59 v smere od obce Jasenová na obec Valaská Dubová a i napriek zníženej viditeľnosti (výrazne oslnenie slnkom) sa nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a neznížil rýchlosť, v dôsledku čoho ľavou prednou časťou vozidla zrazil vo svojom jazdnom pruhu chodkyňu P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala vozovku z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča a ktorá utrpela viaceré zranenia v oblasti hlavy, hrudníka, panvy a horných a dolných končatín, ktorým v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou Dolný Kubín dňa 30.10.2010 o 16.45 hod. podľahla,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
t ý m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa §§ 149 ods. 1, 36 písm. j), 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne podal dňa 22.07.2011 na Z. obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 30.10.2010 o 15.12 hod. viedol osobné motorové vozidlo M. po ceste č. I/59 v smere od obce Jasenová na obec Valaská Dubová a i napriek zníženej viditeľnosti (výrazne oslnenie slnkom) sa nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a neznížil rýchlosť, v dôsledku čoho ľavou prednou časťou vozidla zrazil vo svojom jazdnom pruhu chodkyňu P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala vozovku z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča a ktorá utrpela viaceré zranenia v oblasti hlavy, hrudníka, panvy a horných a dolných končatín, ktorým v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou Dolný Kubín dňa 30.10.2010 o 16.45 hod. podľahla.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný k veci uviedol, že dňa 30.10.2010 okolo 15.10 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo po hlavnej ceste od obce Jasenová na obec Valaská Dubová. Za obcou Vyšný Kubín predchádzal turecký kamión, takže mohol vtedy ísť rýchlosťou okolo 90 km/h a následne začal vchádzať do tiahlej pravotočivej zákruty, pričom mu mierne z boku svietilo slnko. Cestu riadne evidoval a videl stredovú čiaru aj celý úsek svojho jazdného pruhu a pred výjazdom zo zákruty sa dostal do priameho postavenia oproti slnku. Orientoval sa podľa vodiacich čiar. Vôbec nevidel, že by chodkyňa bola na ceste, pretože vošiel zo slnka do tieňa a na vozovke len videl tieň. Pocítil náraz na prednej časti vozidla. Začal brzdiť a vozidlo odstavil na odstavné miesto, ktoré bolo pri ceste. Zistil čo sa stalo a s manželkou a synom išli poškodenej podávať prvú pomoc. Do dvoch tretín pravotočivej zákruty mal slnko pred sebou kolmo. Potom sa začal od slnka odkláňať a svietilo mu zľava. Pani poškodená sa musela nachádzať v tieni na vozovke, tých tieňov bolo viac. Jednak vozovka prechádzala lesom, ďalej po krajoch boli kríky. Oproti nešlo žiadne vozidlo a ani by ho nenapadlo, že na vozovke v lese sa môže nachádzať človek. Pred jazdou bol oddýchnutý a najedený, nikam sa neponáhľal. V aute sa ničím iným nerozptyľoval. Keďže bol tzv. dušičkový čas, dbal na zvýšenú opatrnosť hlavne okolo cintorínov, kostolov a tiež na pohyb tzv. sviatočných vodičov. Nikde v okolí si nevšimol označenie odstavnej plochy. V čase skutku bol zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy. Bežne ročne robil okolo 150000 km a túto prácu vykonával 10 rokov. Predtým v predchádzajúcej práci taktiež používal služobné motorové vozidlo a často jazdil. Takže bez nehody za uplynulé obdobie najazdil cez 1,5 mil. km. Ako profesionálny vodič sa podrobil psychotestom, tiež pravidelným lekárskym prehliadkam a každoročným preskúšaniam odbornej spôsobilosti, pričom aj vlastní certifikát medzinárodného vodiča. Bezprostredne po nehode manželka volala RZP. On poskytoval poškodenej prvú pomoc. Na mieste zastavil ďalší vodič a pomáhal mu s poskytovaním prvej pomoci, syn označil miesto nehody výstražným trojuholníkom. Takže všetci traja sa zapojili do úkonov bezprostredne po nehode. Dopravná nehoda v ňom zanechala veľmi traumatizujúci zážitok, je to jedno z najväčších prežívaní v živote, ku vedeniu vozidla získal taký odpor, že zamestnávateľ ho preradil z miesta vodiča na inú pracovnú pozíciu, kde sa venuje zaškoľovaniu vodičov a sledovaniu ich jázd cez satelitné systémy.
Znalec Z. pred súdom zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 14/2011 a uviedol, že rastlinný porast okolo cesty mohol mať vplyv na vytváranie tieňov na vozovke. Tiene mali vplyv aj na rozhľadové pomery účastníkov cestnej premávky. V tieni človek nemusí vidieť tak, ako dobre osvetlenej ploche. Z technického hľadiska vodič skôr zaregistruje niečo, čo sa pohybuje rýchlejšie ako to, čo sa pohybuje pomalšie alebo čo stojí. Človek vníma pred sebou v pomerne úzkom uhle, máme aj tzv. periférne videnie do strán, avšak človek pokiaľ v obraze periférneho videnia nedostane nejaký impulz, tak zvyčajne ten objekt nevníma a pozornosť prenáša na iné. Z technického hľadiska je prijateľné, že v tieni obžalovaný chodkyňu nemusel zaregistrovať, pretože pokiaľ je niečo dobre osvetlené, človek vníma inak aj kontrast farieb. V tieni tomu tak nemuselo byť. Na ceste I. triedy mimo vyznačených odpočívadiel, parkovísk a označených odstavných plôch nemá vozidlo čo stavať. Pokiaľ tam takéto vozidlo zastane, malo by byť
viditeľne označené ako prekážka na ceste a vodič by mal byť oblečený do reflexnej vesty. Iné osoby z posádky vozidla musia byť reflexným prvkom označené len za zníženej viditeľnosti. Vtedy už sú v pozícii chodca a to sú otázky právne, ku ktorým sa vyjadriť nechcel. Pokiaľ vodič sklopil zrak kvôli intenzívnemu slnečnému žiareniu, pozeral sa na vozovku pred sebou v obmedzenej vzdialenosti a pokiaľ sústredil zrak takýmto spôsobom na jazdný pruh pred sebou, menej mohol vnímať cez periférne videnie. Rýchlosť vozidla nemá vplyv na spozorovanie prekážky. Konkrétne pri prekážke v tieni vplyv na jej rozpoznanie má napr. kontrast oblečenia alebo nejaký viditeľný prvok. Vplyv má prispôsobenie oka jasnému svetlu, resp. prechodu z jasného svetla do tieňa. Výška porastu a jeho vzdialenosť od vozovky mala vplyv na tiene na vozovke. Je to vidieť na str. 34 znaleckého posudku kde tiene sú premenlivé. Na premenlivosť tieňov mal vplyv aj čas kedy došlo ku skutku a akým spôsobom sa pohybovalo slnko. Výhľadové pomery vodiča sediaceho v nákladovom motorovom vozidla sú lepšie ako sediaceho v osobnom motorovom vozidle vo vzťahu ku priamemu slnku. V prípade, ak by vodič viedol vozidlo nižšou rýchlosťou, oko by malo viac času prispôsobiť videnie z priameho svetla do tieňa a mohol by objekt v tieni spozorovať skôr. Ak sa oko prispôsobí videniu v tieni, už objekty rozpoznáva viditeľnejšie. Už od obce Jasenová, na ktorú je odbočka z hlavnej cesty až po miesto kde sa stala nehoda, bolo viacero úsekov s rôznymi rozhľadovými pomermi, teda čiastočne aj úplne osvetlené slnko a čiastočne aj s tieňmi, takže toto už bol technický signál na to, že na vozovke môže dochádzať ku rôznym rozhľadovým pomerom. Odstavná plocha po pravej strene vozovky smere od Dolného Kubína nie je označená dopravným značením.
Súd ďalšie dokazovanie vykonal za súhlasu obžalovaného a prokurátora prečítaním svedeckých výpovedí M., D., T., Z., znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo súdne lekárstvo, ďalej prečítaním listinných dôkazov a to: záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, fotodokumentácie, lekárskeho potvrdenia, zápisu o dychovej skúške, protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi, náčrtu miesta dopravnej nehody, evidenčnej karty vodiča, správy Obvodného úradu Banská Bystrica, správy o povesti, pracovného posudku, odpisu z registra trestov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Svedkyňa M. v prípravnom konaní uviedla, že vo vozidle sedela na sedadle spolujazdca vpredu. Svietilo ostré slnko, ktoré ich oslňovalo a po prejdení tiahlej pravotočivej zákruty pocítila náraz do prednej časti vozidla, následne na to do čelného skla, pričom obžalovaný začal brzdiť a následne vozidlo odstavil. Keď zistila, že zrazili staršiu pani, privolali záchrannú zdravotnú službu a poskytli jej prvú pomoc.
Svedok D. v prípravnom konaní vypovedal, že vo vozidle sedel vzadu za mamou a po vôjdení vozidla do pravotočivej zákruty svietilo slnko do očí, na to vošli do tieňa a potom už počul iba ranu. Keď vozidlo zastavilo, všetci poskytovali poškodenej prvú pomoc.
Poškodený Z. v prípravnom konaní uviedol, že sa pripojil k trestnému konaniu voči obžalovanému. Priamo od neho si však neuplatnil majetkovú ujmu pretože náklady na pohreb bude uplatňovať v poisťovni kde bolo povinne zmluvne poistené osobné motorového vozidlo obžalovaného.
Svedkyňa Z. sa v prípravnom konaní vyjadrila, že 30.10.2010 išla so svojou starou mamou - poškodenou a starým otcom nad Obec Jasenová do časti zvanej Brestová. Ostala sedieť vo vozidle, ktoré bolo odstavené na odpočívadle po pravej strane cesty. Poškodená išla do lesa nachystať čečinu na vence pred Pamiatkou zosnulých. Spolu s ňou do lesa išiel aj starý otec, ktorý čečinu doniesol do auta a vtedy videla, ako z lesa vyšla poškodená a rozhodla sa prejsť na druhú stranu cesty. V tom čase bolo jasno, svietilo ostré slnko a cesta bola suchá. Pred tým ako stúpila do vozovky z krajnice zastala, pozrela sa najskôr smerom na Valaskú Dubovú potom smerom na Jasenovú a v tom čase po vozovke nešlo žiadne auto. Poškodená začala cez cestu prechádzať a vtedy sa už do strán nepozrela. Svedkyňa videla, že smere od Jasenovej vyšlo osobné motorové vozidlo rýchlosťou okolo 60 km/h , pričom poškodená prechádzala cestu skôr šikmo, pomalším krokom, prešla cez jeden jazdný pruh až za stredovú čiaru a keď sa nachádzala vo vzdialenosti okolo 0,5 m za stredovou čiarou v jazdnom pruhu vozidla, toto do nej narazilo prednou časťou. Telo pri zrážke nadhodilo a potom ho od miesta zrážky odhodilo asi 10 m dopredu.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo - súdne lekárstvo vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej bol traumaticko-hemoragický šok pri polytraume - viacpočetných zlomeninách skeletu a vnútrohrudných a vnútrobrušných poraneniach spojených s krvácaním predovšetkým do dutiny hrudnej, mäkkých tkanív a navonok v koincidencii s tukovou embóliou do pľúc II. stupňa ako komplikáciou úrazových zmien skeletu a podkožia, ktoré poškodená utrpela ako chodkyňa pri dopravnej nehode.
Zo záznamu dopravnej nehody a zápisnice o ohliadke cestnej dopravnej nehody vyplýva, že obžalovaný v čase vedenia vozidla nebol pod vplyvom alkoholu, povrch vozovky bol suchý, neznečistený, povolená rýchlosť 90 km/h, z fotodokumentácie je zrejmé, ako slnko osvetľovalo vozovku a v akom postavení bolo oproti prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu. Podľa protokolu o lekárskom vyšetrení alkoholu v krvi poškodená v čase dopravnej nehody nebola pod vplyvom alkoholických nápojov. Podľa evidenčnej karty vodiča bolo preukázané, že obžalovaný nebol evidovaný pre priestupok a trestný čin v cestnej premávke. Priestupkovo riešený nebol, požíva dobrú povesť, zamestnávateľ ho hodnotí ako spoľahlivého pracovníka a doposiaľ súdom trestaný nebol.
Hodnotiac každý dôkaz jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti vykonaým dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný ako vodič viedol svoje osobné motorové vozidlo po ceste č. I/59 dňa 30.10.2010 o 15.12 hod. v smere od obce Jasenová na obec Valaská Dubová. Vozovka bola preukázateľne (č.l. 49) suchá a neznečistená, rýchlostný limit v danom úseku bol 90 km/hod. Obžalovaný vozidlo viedol rýchlosťou 67 km/hod. v čase zrážky, čo bolo preukázané znaleckým posudkom na čl. 84. Rozhľadové podmienky na vozovke boli zlé vplyvom profilu komunikácie (neprehľadný vrchol stúpania, zárez komunikácie). Ku dopravnej nehode došlo mimo intravilánu obce, situácia obžalovaného bola sťažená svietiacim slnkom, v dôsledku čoho obžalovaný nedostatočne videl objekty pred sebou a toto si vyžadovalo zvýšenú pozornosť. Reakčný čas vodiča bol znalcom stanovený na 1 s. Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva bola prvotne kontaktovaná vozidlom do pravého boku, čiže do vozovky vstupovala z ľavého okraja. Podľa svedeckých výpovedí sa chodkyňa pohybovala po vozovke pomalším krokom. K dopravnej nehode došlo tak, že chodkyňa začala vstupovať do vozovky z ľavého okraja vozovky v čase cca 4 s pred zrážkou, keď sa vozidlo idúce priemernou rýchlosťou 67 km/hod. nachádzalo 74 m pred miestom zrážky. Profil komunikácie nebránil vo vzájomnom spozorovaní, výhľad obžalovaného bol však obmedzený svietiacim slnkom, ktoré sa nachádzalo pomerne nízko nad obzorom a vytváralo cez stromy na ľavej strane tieň, čo vodičovi zhoršovalo možnosti rozpoznania chodkyne. Vodič mohol nehode zabrániť skoršou reakciou, alebo jazdou nižšou rýchlosťou. Svetelné lúče v čase nehody svietili oproti vodičovi ponad stromy, čo mu mohlo sťažiť okamih rozpoznania chodkyne, miestu nehody predchádzala pravotočivá zákruta, ktorá čiastočne zhoršovala okamih rozpoznania úseku cesty, na ktorej bol tieň. Aj cez polomer zákruty bolo vidieť dopredu na vzdialenosť cca 68 m, v tejto vzdialenosti obžalovaný už mohol vidieť tieň na vozovke. Ak by reagoval nenáhlym brzdením, mohol by zastaviť pred miestom zrážky. Z technického hľadiska mal obžalovaný signál o tom, že sa dostane do zatienenej oblasti a mal čas na upravenie techniky jazdy tak, aby mohol rozpoznať možné prekážky (č.l. 77). Je pravdou, že chodkyňa vstupovala na vozovku bez toho, aby sa presvedčila o tom, či tak môže bezpečne urobiť, jej prechod cez vozovku nebol správny, pretože ju prechádzala pomaly, šikmo, pričom vstúpila do jazdného pruhu vozidla bez toho, aby sa presvedčila, či týmto nevytvorí kritickú situáciu. Avšak technika jazdy obžalovaného nebola správna (oneskorená reakcia na situáciu, pretože neupravil techniku svojej jazdy tak, aby mohol včas rozpoznať objekty na vozovke v tieni, v dôsledku čoho reagoval na situáciu s oneskorením minimálne 2,1 s), chodkyňa preto obžalovanému nevytvorila prekážku náhlu (č.l. 81 ).
Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona sa prečinu usmrtenia dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. Objektom tohto trestného činu je ľudský život, trestný čin je nedbanlivostným, pretože páchateľ nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobiť akúkoľvek ujmu na zdraví.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na akú ma rozhľad.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) citovaného zákona vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Súd mal povinnosť hodnotiť nielen správanie sa obžalovaného, ale aj poškodenej na vozovke, pričom jednoznačne dospel k záveru, že poškodená, hoci sa pohybovala po vozovke mimo priechodu pre chodcov, pomalým krokom a šikmo cez vozovku, nevytvorila pre obžalovaného prekážku náhlu, pretože tento viedol vozidlo počas intenzívneho slnečného žiarenia po úsekoch cesty, ktorá sa nachádzala striedavo v tieni, aj na slnku a tým, že po takejto vozovke, kde sa striedalo slnko a tieň sa pohyboval dlhšie, mohol a mal upraviť techniku jazdy tak, aby v oblasti tieňa mal nižšiu rýchlosť a mohol spozorovať objekty na vozovke. Porušenie ust. §§ 4 ods. 1 písm. c) a 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. zo strany obžalovaného bolo v príčinnej súvislosti so vznikom a následkom dopravnej nehody.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom na ich rozhodnutie. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je riadne zamestnaný, zamestnávateľ ho hodnotí kladne, doposiaľ nebol súdom trestaný, priestupkovo riešený a to ani na úseku priestupkov v doprave. Z tohto dôvodu súd rozhodol o uložení trestu vo výmere 12 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 roky, pričom zároveň neukladal trest zákazu činnosti vzhľadom na mieru spoluzavinenia vzniku dopravnej nehody zo strany poškodenej chodkyne.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Z. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko podľa vyjadrenia poškodeného pohrebné náklady mu boli zaplatené poisťovňou a v trestnom konaní sa domáhal tzv. nemajetkovej ujmy v sume 1.500 EUR, pričom podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu tejto škody.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde Dolný Kubín do 15 dní od oznámenia rozsudku, v dvoch
vyhotoveniach. Odvolanie má odkladný účinok.
(§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj
prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho
prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je
obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody
(§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj
preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.