Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-344-2010.pdf
PDF · 98.7 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/344/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky R. V., bytom K., Y. XXX, zast. matkou Y. C., bytom K., Y. XXX proti odporcovi K. V., bytom Z., V., N. XXX o zvýšenie výživného
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/115/2005-311- zo dňa 19.01.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k 17CoP/41/2006-345- zo dňa 04.07.2006, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 110,- € mesačne s a m e n í tak, že toto výživné s a z v y š u j e na čiastku 160,- €, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť navrhovateľke na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, číslo účtu v tvare K. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo U. D., a. s., Y. nivy X, F. XX, na meno majiteľa účtu R. V., Y. XXX/X, K., rodné číslo XXXXXX/XXXX, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 04.11.2010.
Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 04.11.2010 do 31.10.2011 vo výške 595,- € je odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 17,- €, vždy spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Štátu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19. januára 2006, č.k. 31P/115/2005-311 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. júla 2006, č.k. 17CoP/41/2006-345, bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 110,- € mesačne.
Podaným návrhom navrhovateľka požiadala o zvýšenie takto stanoveného výživného na čiastku 250,- € mesačne počnúc dňom 4. november 2010 s odôvodnením, že sa výrazne, v dôsledku toho, že študuje na vysokej škole, zvýšili jej potreby.
Odporca so zvýšením výživného nesúhlasil, doposiaľ stanovené výživné považuje za dostačujúce.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku tunajšieho súdu, sp. zn. 31P/115/2005-311 mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 19. januára 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. júla 2006, č.k. 17CoP/41/2006-345 na sumu 110,- € mesačne. Vtedy, v čase rozhodovania súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka navštevovala stredný typ školy, a to konkrétne kvartu osemročného gymnázia v W., jej potreby sa prakticky rovnali potrebám dospelého človeka. Navrhovateľka už v tom čase trpela závažnými zdravotnými problémami so zrakom. Ďalej súd v čase rozhodovania zohľadnil i tú skutočnosť, že matka navrhovateľky ako i odporca boli nezamestnanými. Súd pri ostatnej úprave výživného prihliadol i k tej skutočnosti, že odporca uzatvoril dňa XX. februára XXXX so svojou súčasnou manželkou A. T. V. zmluvu o doživotnom zaopatrení a ako odmenu za zaopatrenie jej prenechal nehnuteľnosti, ktoré vlastní v obci N., a to stavebnú budovu a záhumienok. Taktiež súd v čase posledného rozhodovania zohľadnil i tú skutočnosť, že rodinný dom, ktorého je odporca vlastníkom a v ktorom spolu so súčasnou manželkou býva má 6 izieb a tento sa nachádza v prímorskej oblasti, čo je dôležitá skutočnosť, pretože ho odporca môže využívať na komerčné účely v čase letného obdobia, takisto ako aj vlastníctvo plachetnice „H.“, ako i mandarínkový sad, ktorý vlastní. Súd zdôraznil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičom. Keďže už v čase posledného rozhodovania o výživnom bol odporca nezamestnaný od roku 1998, t. j. približne 7 rokov, uvedenú skutočnosť súd vyhodnotil tak, že odporca nevynakladá všetko úsilie k tomu, aby si našiel prácu, z ktorej by mal pravidelný príjem a plnil by si tak najzákladnejšiu povinnosť voči navrhovateľke, ktorou je povinnosť prispievať jej na výživu. Ako ďalej súd skonštatoval v poslednom rozhodnutí, súd nadobudol dojem, že otec má snahu vyhnúť sa riadnemu a zodpovednému postoju k plneniu si vyživovacej povinnosti, zdravotné problémy v konaní nepreukázal a taktiež okolnosť, že zaplatil vyživovaciu povinnosť v podstate v štyroch splátkach vysokými finančnými čiastkami spolu sumou 7.730,-euro nasvedčuje tomu, že netrpí hmotnou núdzou.
Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa XX. septembra XXXX súd zistil, že v akademickom roku XXXX/ XXXX od X. septembra XXXX do XX. augusta XXXX, je navrhovateľka študentkou X. ročníka denného bakalárskeho štúdia T. vysokej školy v F..
Zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka je v súčasnosti študentkou X. ročníka denného bakalárskeho štúdia T. vysokej školy v F.. Cez týždeň býva navrhovateľka v F. a nakoľko nedostala internát, musí si platiť privát. Na víkendy sa väčšinou navrhovateľka vracia domov, t. j. do K., kde spoločne aj so starými rodičmi bývajú v trojizbovom byte. Výdavky navrhovateľky sú tvorené nielen výdavkami na vysokoškolské štúdium, ale aj výdavkami na jej zdravotný stav. Navrhovateľka totiž trpí silnou krátkozrakosťou, v súčasnosti má dioptrie vo výške - 9. Striedavo nosí kontaktné šošovky a okuliare. Iné zdravotné problémy vážnejšieho charakteru navrhovateľka nemá. Z mimoškolských aktivít sa nevenuje navrhovateľka ničomu. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky navrhovateľky, táto je od roku XXXX živnostníčkou, na základe čoho vykonáva opatrovateľskú službu. Jej priemerný čistý mesačný príjem sa pohybuje v rozmedzí 650,- až 700,- euro. Matka navrhovateľky iné vyživovacie povinnosti nemá. Vo vzťahu k odporcovi zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že odporca sa už v čase poslednej úpravy výživného bránil tvrdením, že nie je spôsobilý platiť výživné v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Pokiaľ by však zdravotný stav odporcu bol nepriaznivý ako uvádza, musel by byť uznaný ako invalid, čo však nie je. Zástupkyňa navrhovateľky vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že odporca má dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil výživné. Už aj v minulosti totiž na pojednávaniach odporca deklaroval, že má nulové príjmy, nakoniec však výživné vždy zaplatil. Odporca je vlastníkom nehnuteľnosti - staršieho rodinného domu, ktorý je však zrekonštruovaný, riadne zariadený, pozostávajúci z ôsmich izieb. Zástupkyňa navrhovateľky ďalej vo svojom vyjadrení zdôraznila, že odporca uzavrel so svojou súčasnou manželkou dohodu, podľa ktorej jej zanecháva všetok majetok s tým, že ho doopatruje. Z uvedeného podľa zástupkyne navrhovateľky vyplýva, že ich dcéra nebude po odporcovi nič dediť.
Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 24. júla 2011 k žalobnému návrhu vyplýva, že odporca nepovažuje za dôvodné požadovať zvýšenie výšky výživného o 128 % len z toho dôvodu, že výživné nebolo upravované 8 rokov. Žiadal, aby súd prihliadal nielen na potreby navrhovateľky, ale tiež na
možnosti odporcu. Vo svojom písomnom vyjadrení sa bránil tým, že nezamestnaným je z objektívnych dôvodov, a nie preto, že by bol lenivý, ako uvádza zástupkyňa navrhovateľky. Odporca je nezamestnaný predovšetkým kvôli svojmu zdravotnému stavu. Ako uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, je chorý na V. má W. Fyzické práce preto nemôže a nesmie vykonávať. Navyše v Z. na rozdiel od L. je omnoho väčšia nezamestnanosť. I sama zástupkyňa navrhovateľky mala dlhodobo problémy sa zamestnať, hoci žije na L. Odporca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že zástupkyňa navrhovateľky je v súčasnosti už roky zamestnaná ako opatrovateľka v C. z čoho má nemalý príjem. Zamestnať sa, ako uviedol odporca, mala v Z. problémy aj jeho súčasná manželka, ktorá už XX rokov denne cestuje za prácou vyše XX kilometrov a kvôli zlým spojom tak stráca X hodiny. Odporca poukázal na skutočnosť, že si nemôžu dovoliť kúpiť a udržiavať ani len ten najlacnejší automobil. Pritom aj jeho súčasná manželka je ťažko chorá. Musela sa podrobiť už dvom operáciám I., jej liečba a terapia je nákladná a dlhodobá. Pokiaľ ide o majetkové pomery, odporca priznal že je vlastníkom rodinného domu, tento sa však nachádza XXX metrov od pobrežia a nevedie k nemu príjazd z cesty. Dom je malý, postavený v roku XXXX. Pozemky odporca nevlastní, po babke, ktorá umrela v roku XXXX nič nezdedil, jeho matka mu darovala okolo XXXXX mX, čo však predal ešte T. Odporca poprel, že by on alebo jeho matka reštituovali nejaký majetok. Ako totiž vyplýva z rozhodnutia štátneho orgánu Z., žiadosť jeho matky o reštitúciu bola zamietnutá. Pokiaľ ide o vilu v H. túto vlastnil jeho otec, ktorý všetko, ešte za svojho života daroval svojmu vnukovi E. Odporca tak okrem nehnuteľnosti v N. nie je vlastníkom žiadneho iného hnuteľného ani nehnuteľného majetku.
Z lekárskeho osvedčenia zo dňa 21. júla 2011 vyplýva, že odporca je liečený na viaceré chronické choroby, počnúc I.Z.
Zo správy W.yplýva, že uvedeného dňa XX. decembra XXXX bola manželka odporcu T. prepustená z uvedenej kliniky, do ktorej bola prijatá dňa XX. H. XXXX, a na základe lekárskeho vyšetrenia jej bolo diagnostikované I..
Z rozhodnutia Z. vyplýva, že vyššie menovaný úrad štátnej správy zamietol žiadosť R. o náhradu, alebo vrátenie odobraného majetku a to bežná zem XXXX Z. U. XX K. O. N. Z potvrdenia o stave majetku zo dňa 21. júla 2011, S. vyplýva, že odporca dosiahol v priebehu bežného roka príjem vo výške 0,00 V. v priebehu predchádzajúceho roka celkový príjem vo výške X.XXX,XX V.. Nehnuteľnosť, ktorú má vo vlastníctve bola ocenená na sumu XXX.XXX,XX V.. Z uvedeného potvrdenia ďalej vyplýva, že odporcova partnerka dosiahla v priebehu bežného roka príjem vo výške XX.XXX,XX V. a v minulom roku celkový príjem vo výške XX.XXX,XX V., pričom iný majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný nevlastní.
Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov, a to najmä na strane navrhovateľky.
Pokiaľ sa jedná o situáciu navrhovateľky, v čase poslednej úpravy navštevovala navrhovateľka kvartu osemročného gymnázia v W. v súčasnosti je už študentkou 2. ročníka denného bakalárskeho štúdia T.. Už samotnú túto okolnosť je potrebné samu o sebe považovať za podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľky, ktorá odôvodňuje aj zmenu výživného. Je nepochybné, že v tejto súvislosti došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na potreby navrhovateľky. Tak ako v čase posledného rozhodovania o výške výživného, i v súčasnej dobe navrhovateľka trpí závažnými zdravotnými problémami so zrakom, s čím má nepochybne zvýšené výdavky. V neposlednom rade sa čiastočne zvýšili náklady na uspokojenie základných životných potrieb navrhovateľky a to v súvislosti s ekonomickým vývojom na Slovensku, keď sa celkovo zvýšili životné náklady.
Pokiaľ sa jedná o pomery rodičov, u matky navrhovateľky došlo od poslednej úpravy k zvýšeniu jej príjmu, keď oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného, kedy bola nezamestnanou, je v súčasnej dobe živnostníčkou s priemerným čistým mesačným príjmom XXX,- až XXX,- euro.
U odporcu oproti poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej výraznejšej zmene pomerov. Odporca je naďalej nezamestnaný, čo ho však samozrejme nezbavuje ako rodiča vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke ako jeho dcére. Vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom je totiž základnou
povinnosťou, ktorú si rodičia musia plniť a sú povinní vynaložiť všetko úsilie na to, aby táto povinnosť bola riadne a včas splnená.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vzhľadom na vyššie popísané zmeny pomerov ako na strane navrhovateľky, tak i na strane jej matky, keď výživné už nebolo upravované 5 rokov, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre zvýšenie výživného bol prechod navrhovateľky v štúdiu zo strednej školy na školu vysokú, súd dôvodil, že zvýšenie výživného zo sumy 110,-€ mesačne na čiastku 160,- € mesačne sa javí ako primerané, v súlade so zákonnými kritériami vyššie uvedenými. Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáhala výživného vo vyššom rozsahu, musel byť v tejto časti jej žalobný návrh zamietnutý.
S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné zvýšené o čiastku 50,- € mesačne, činí za dobu 11 mesiacov a 27 dní nedoplatok na výživnom čiastku 595,- € (11 x 50 + 27/30 x 50). Súd umožnil odporcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach 17,- €, pretože táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľa, tak i celkovej situácii odporcu. Možnosť uhradiť nedoplatok na výživnom v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok znamená, že ak nebudú dohodnuté splátky dodržané, môže navrhovateľka žiadať zaplatenie celého nedoplatku, toto právo však môže použiť len do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľka mala v konaní len čiastočný úspech a navyše si trovy konania ani neuplatnila. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách konania štátu bolo rozhodnuté v súlade s § 141 ods. 2 O.s.p. tak, že štátu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva vzhľadom k tom, že trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa o doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.