Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Ps/10/2023

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., v konaní o návrhu E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/X, H. H., právne zastúpeného PAICEK LEGAL s. r. o., Panská 17, 811 01 Bratislava, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd do právoplatného skončenia konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. ustanovuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený vykonávať za A. B., nar. XX.XX.XXXX, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, v jej mene, všetky bežné právne úkony v nasledovnom rozsahu:

- zastupovať osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná pred orgánmi štátnej moci a miestnej samosprávy,

- rozhodovať o spôsobe zdravotnej a sociálnej starostlivosti osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná,

- spravovať v bežnej miere hnuteľný i nehnuteľný majetok osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, za účelom jeho ochrany.

odôvodnenie:

Dňa 13.11.2023 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ- syn osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, domáhal, aby súd rozhodol tak, že zakáže osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná-matke navrhovateľa, nakladať s vecným bremenom, spočívajúcim v práve jej doživotného užívania nehnuteľnosti, záhradného domčeka so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č.XXXX/X, v obci D..

2. Návrhom vo veci samej, ktorý bol súdu doručený dňa 22.09.2023, sa navrhovateľ domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd obmedzil jeho matku v spôsobilosti na jednotlivé právne úkony, a to v dôsledku jej zdravotného stavu a aby ustanovil matke za opatrovníka navrhovateľa. K návrhu doložil lekárske správy o zdravotnom stave svojej matky a rozhodnutia príslušnej obce o odkázanosti fyzickej osoby na sociálne služby (formou zariadenia opatrovateľskej služby a formou zariadenia pre seniorov), potvrdenie Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok.

3. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že matka (osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná) obýva menší záhradný domček vo vlastníctve svojho vnuka, syna navrhovateľa. Vnuk zriadil v prospech navrhovateľovej matky vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného užívania záhradného domčeka, pričom navrhovateľ poukázal na existujúcu dohodu vnuka a navrhovateľa, podľa ktorej mal vnuk nadobudnúť pozemok spolu so záhradným domčekom a k domčeku malo navrhovateľovej matke prislúchať právo doživotného užívania a súčasne záväzok vnuka pomáhať navrhovateľovej matke s každodennými potrebami. Skutočnosť sa však, podľa tvrdenia navrhovateľa, od prísľubov líši a vnuk o navrhovateľovu matku (svoju starú matku) nejaví záujem

a pozemok so záhradným domčekom sú zanedbané. Starostlivosť o navrhovateľovu matku a o záhradný domček zabezpečuje výhradne navrhovateľ. Tento rok dal navrhovateľ domček vymaľovať, zabezpečil deratizáciu, čistiace prostriedky, aby mohol dom udržiavať v čistote a obývateľnom stave. Podľa vyššie uvedenej existujúcej dohody mal vnuk, žijúci v susednom dome, na starú matku denne dohliadať a zabezpečovať pomoc. Náklady presahujúce starobný dôchodok navrhovateľovej matky hradí navrhovateľ. Obrátil sa preto s dopytom na svoje deti, vnuka a pani C. B., na vysvetlenie, akým spôsobom sa deti chcú spolupodieľať na dennej starostlivosti o navrhovateľovu matku (ich starú matku). Deti na dopyt neodpovedali. Navrhovateľ prejavil obavu, aby právnymi krokmi vnuka vo vzťahu k domu (napríklad jeho predajom) nebolo ohrozené samotné bývanie navrhovateľovej matky. Navrhovateľ má disponovať informáciou od osôb z okolia svojej matky, že vnuk má záujem dom s pozemkom predať. Keďže ako vlastník je oprávnený s nehnuteľnosťami voľne nakladať a podľa dostupných informácii navrhovateľa sa tieto nehnuteľnosti rozhodol predať, vykonáva aj kroky potrebné na ich predaj bez akýkoľvek tiarch. Navrhovateľ mal za to, že v danom prípade postačí, aby vnuk s navrhovateľovou matkou ako oprávnenou z vecného bremena uzatvoril dohodu o zrušení vecného bremena a následne predaj domu bez viaznucej ťarchy, na základe čoho by navrhovateľova matka prišla o strechu nad hlavou, čím bude vystavená existenciálnemu problému, ak sa nový majiteľ rozhodne navrhovateľovu matku vysťahovať, nakoľko jej týmto zanikne právny titul užívania nehnuteľnosti. Na preukázanie dôvodnosti obáv navrhovateľ predložil fotokópiu kúpnej zmluvy (vyžiadanej zo zbierky listín katastra nehnuteľností v októbri 2023), z ktorej má vyplývať, že navrhovateľova matka ako predávajúca previedla dňa 02.10.2019 vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 na pozemku, parcelné číslo XXXX o celkovej výmere 5147 m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území D., kedy kúpna cena za prevádzaný spoluvlastnícky podiel podľa tejto zmluvy predstavovala sumu 1100,00 Eur a mala byť navrhovateľovej matke vyplatená kupujúcim v hotovosti v deň podpisu zmluvy. K tejto skutočnosti navrhovateľ uviedol, že o tomto predaji matka nikoho v rodine neinformovala. Je otázne, či k vyplateniu kúpnej ceny, ktorej výšku vzhľadom na lokalitu a výmeru pozemku možno považovať za absurdne nízku, reálne došlo, nakoľko o tom nejestvuje žiadny dôkaz. Navrhovateľ sa domnieva, že aj v tomto prípade bola do predaja zmanipulovaná a bez toho, aby chápala súvislosti, svoj spoluvlastnícky podiel predala. Aj keď k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo koncom roka 2019, už v tomto čase bolo jej duševné zdravie ovplyvnené demenciou. Svoje tvrdenie navrhovateľ preukazoval aj lekárskou správou D. I. J., psychiatričky, zo dňa 10.11.2020, ktorá konštatovala, že matka trpí vaskulárnou demenciou – kognitívnou poruchou stredne ťažkého stupňa. Navrhoval tým chcel preukázať, akým ľahkým spôsobom sa dá s jeho matkou manipulovať, ak chcú tretie osoby dosiahnuť prospech. Je nespochybniteľné, že za obdobie posledných štyroch rokov ku dňu podania návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa zdravotný stav navrhovateľovej matky zhoršil natoľko, že je navrhovateľ presvedčený, že jeho matka je v súčasnosti ešte zraniteľnejšia a nespôsobilá posúdiť následky svojich právnych úkonov. Navrhovateľ v dôsledku nepredvídateľného správania svojej matky, ktoré v mnohých situáciách postráda racionalitu, vyjadril obavu, aby jeho matka nebola prinútená k zrušeniu vecného bremena, spočívajúceho v jej práve doživotného užívania nehnuteľnosti. Z ktorého dôvodu sa navrhovateľ snaží do času, kým súd rozhodne o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jeho matky, formou neodkladného opatrenia dosiahnuť, aby jeho matka s právom vecného bremena nenakladala, čím má byť zabezpečené bývanie navrhovateľovej matky a má byť zabránené neistote, ktorej by bola matka vystavená, ak by došlo k predaju domu.

4. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa prvej vety , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Z právnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že toto slúži na bezodkladné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania. Neodkladné opatrenie má vždy charakter preventívneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia účastníka. Subjekt navrhujúci vydanie neodkladného opatrenia musí preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán sa rozumie stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.

11. Z povahy neodkladných opatrení ďalej vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie (rozhodnutie NS SR č. , nález ÚS SR ). Pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, pretože prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení účastníka bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia.

12. Súd po oboznámení sa s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, v kontexte návrhu navrhovateľa vo veci samej a po vykonaní dokazovania v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd v navrhovateľom opísaných dôvodoch, pre ktoré žiadal nariadiť, aby jeho matka nenakladala s vecným bremenom, nevzhliadol potrebu bezodkladne upraviť jej pomery, a to z dôvodu, že na ochranu matkinho potenciálne ohrozeného práva doživotného užívania vyššie špecifikovaných nehnuteľností už teraz v právnom poriadku existuje a slúži ustanovenie, ktoré upravuje neplatnosť právnych úkonov z dôvodu, že boli urobené v duševnej poruche osoby, kedy táto osoba nie je schopná posúdiť následky svojho konania, porozumieť im, a to aj bez toho, aby bola osoba vopred obmedzovaná vo svojej spôsobilosti vykonať konkrétny úkon. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ ani nepreukázal, že matka plánuje s právom vecného bremena nakladať, navrhovateľ sa iba subjektívne domnieva, že matke môže byť predostretá na podpis pre ňu nevýhodná dohoda, prípadne nejaké nevýhodné vyhlásenie zo strany vnuka, nakoľko už v roku 2019 mala matka predať svoj spoluvlastnícky podiel na inej nehnuteľnosti inému nadobúdateľovi, pričom uvedené mala matka pred rodinou zatajiť a následne malo vysvitnúť, že matka mala nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom nehospodárne. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že subjektívne navrhovateľove obavy, že matka nesprávnym nakladaním s právom vecného bremena si privodí ujmu na bývaní, nemožno z objektívneho hľadiska vyhodnotiť ako reálnu hrozbu pre matkine majetkové práva. Navrhovateľ mal iba z počutia zistiť, že vnuk, ktorý neprejavuje záujem o starostlivosť o starú matku, ako aj o obhospodarovanie nehnuteľností, ktoré sú jeho vlastníctvom a ku ktorým prislúcha matkino právo vecného bremena, má mať údajne v pláne predaj nehnuteľností, na ktorých viazne právo doživotného bývania jeho starej matky.

Uvedené dohady ostávajú v rovine ničím nepodložených tvrdení navrhovateľa, pričom navrhovateľom pripojená kúpna zmluva z 02.10.2019, ktorú uzavrela navrhovateľova matka so zmluvnou stranou p. K. H., neosvedčuje dostatočne, že existuje hrozba, že matka sa pripraví aj o právo doživotného užívania špecifikovaných nehnuteľností.

13. Na druhej strane, súd, predbežne posudzujúc, že navrhovateľova matka trpí ochorením, ktoré je pravdepodobne nezvratné, a ktoré jej spôsobuje pravdepodobne poruchy pamäti, pozornosti, či iného neracionálneho správania (ako vyplýva z lekárskych správ založených v súdnom spise), nespochybňuje navrhovateľove obavy, že jeho matka si svojim neuváženým konaním, ktorého následky pre chorobu nedokáže dostatočne posúdiť, môže privodiť ujmu, no aj v takom prípade je súd toho názoru, že naliehavá potreba neodkladne upraviť pomery navrhovateľovej matky osvedčená nebola, a to predovšetkým s ohľadom na existenciu právnej úpravy , ktorá zabezpečuje ochranu práv matky práve pre tie prípady, kedy by vykonala úkon (napríklad podpísanie pre ňu nevýhodného vyhlásenia), na ktorý by nebola pre duševné ochorenie spôsobilá (konkrétne ust. ). Takýto úkon by bol bez ďalšieho neplatný a matkino právo doživotného užívania by tak ani pri prípadnom podpísaní pre ňu nevýhodného vyhlásenia nebolo nenávratne poškodené. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze matke nakladať s vecným bremenom vo výroku I. uznesenia zamietol.

14. Súčasne však vo výroku II. tohto uznesenia súd ex offo predbežne ustanovil matke procesného opatrovníka samotného navrhovateľa, a to aj keď navrhovateľ uvedené nežiadal. Súd tak postupoval práve s ohľadom na skutočnosť, že zdravotný stav matky podľa lekárskych správ vyžaduje asistenciu pri denných činnostiach, lekár v odbore psychiatria odporúčal matke umiestnenie v domove seniorov a z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že matka nakladá nerozvážne so svojimi finančnými prostriedkami, a to požičiava ľudom peniaze a nepamätá si komu a koľko požičala alebo utratí hotovosť na nepotrebné veci, pretože si nemá uvedomovať hodnotu peňazí.

15. Z uvedeného dôvodu súd dočasne, do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej, kedy až v rozhodnutí vo veci samej bude rozhodnuté o tom, či navrhovateľova matka bude obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu alebo nebude, a tiež jej bude ustanovený riadny hmotnoprávny opatrovník, ak k obmedzeniu jej spôsobilosti dôjde. Vzhľadom na to, že v konaní musí prebehnúť riadne dokazovanie, čo trvá istý čas, a navrhovateľova matka preukázateľne trpí duševným ochorením, súd ustanovil matke za dočasného opatrovníka navrhovateľa ako svojho syna s oprávneniami tak, aby mal možnosť dôsledne ochrániť majetok svojej matky, resp. napomáhať matke pri konaniach, na ktoré by nebola samostatne schopná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon číslo 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).