Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-122-2011.pdf
PDF · 101.03 KB
No categories available
2C/122/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľky: J. štátny občan SR, proti odporcovi: V. štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: A. zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, detašované pracovisko Bytča, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania J. a V., uzavreté dňa XX.XX.XXXX. pred MsNV v K. zapísané v knihe manželstiev MsNV K., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd s ch v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu.
Súd maloletú A. z v e r u j e na čas po rozvode do výchovy a opatery otca, t. j. odporcu, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka, t. j. navrhovateľka sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletú A. v sume 50 eur mesačne vždy do 20.teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Matka, t. j. navrhovateľka j e o p r á v n e n á sa stretávať s maloletou Biankou neobmedzene po predchádzajúcom dohovore s otcom maloletej.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 25.5.2011, doplneným dňa 6.6.2011 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti odporcu a ju aby súd zaviazal platením výživného vo výške 20€.
Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli po 18-mesačnej známosti. Z manželstva pochádzajú dve deti, z toho syn F.e už plnoletý. Dvadsať rokov žili v harmonickom manželstve. V januári 2011 došlo k vážnemu narušeniu manželských vzťahov, k odporcovi stratila navrhovateľka citový vzťah a nevidí nádej na obnovu manželstva.
Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2011 navrhovateľka uviedla, že hlavnou príčinou rozvratu je citové ochladenie. K odporcovi nič necíti, nemá k nemu žiaden vzťah. V súčasnosti odporca býva v novo postavenom dome s ich dcérou, navrhovateľka býva u svojej mamy, ich syn býva raz u navrhovateľky, raz u odporcu. Na tvrdenie odporcu, že navrhovateľka chodí po chatách, navrhovateľka s takýmto tvrdením odporcu nesúhlasila. Uviedla, že jeden krát sa zdržala s kamarátkou v meste, ale na druhý deň bola doma a aj z toho mala strach, že čo z toho bude. Na pojednávaní navrhovateľka navrhla, že je ochotná platiť výživné na maloletú dcéru 50€.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril na pojednávaní dňa 6.10.2011 kde uviedol, že 7 rokov bývali u matky navrhovateľky, potom začali stavať rodinný dom. Vzhľadom k tomu, že nemali dostatok finančných prostriedkov, stavba trvala 4 roky. Museli sa výrazne uskromniť, navrhovateľka si nemohla kupovať ošatenie, kozmetiku, nechodili na dovolenky ako predtým. V januári tohto roku povedala, že „teraz si idem užívať, deti máme odrastené“ a odvtedy navrhovateľka býva u svojej matky. Odporca si myslí, že navrhovateľka má nejakú známosť, lebo nevie pochopiť, aby sa zrazu rozhodla, že prestane s nimi žiť. Keď povedala, že si ide užívať, odporca si myslel, že budú chodiť spoločne na dovolenky, tak ako chodili v minulosti. Navrhovateľka začala chodiť po chatách, dva - tri dni nebola doma a odporca nevedel, kde je. Ohľadom výživného odporca uviedol, že súhlasí s výškou, akú navrhla navrhovateľka.
Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2011 kolízny opatrovník uviedol, že podali písomnú správu. Navrhla maloletú A. zveriť do starostlivosti otca a matku zaviazať platením výživného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s rodným listom, sobášnym listom účastníkov konania, so správou od opatrovníka, so správou o zárobku navrhovateľky, so správou daňového úradu o príjme odporcu i a s celým spisový materiálom, pričom zistil:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23.11.1989 v K. Z manželstva pochádzajú dve deti, pričom syn F.e toho času plnoletý a maloletá A. nar. X.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v K.Z nespochybnených častí výpovede navrhovateľky a odporcu súd zistil, že manželstvo už dlhšiu dobu neplní svoju spoločenskú funkciu a je trvalo rozvrátené.
Zo správy opatrovníka súd zistil, že účastníci konania bývajú v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je matka navrhovateľky, pričom tá obýva suterén s jednou izbou, na prvom poschodí sú 3 izby, kuchyňa a príslušenstvo, ktoré obývajú účastníci konania s deťmi a vrchné poschodie obýva sestra navrhovateľky s manželom a dvoma deťmi. V prípade rozvodu navrhol opatrovník zveriť maloletú A. do starostlivosti otca a matku zaviazať platením výživného.
Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka pracuje vo firme TT. a jej priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 6/2010 - 5/2011 bol vo výške 457,47€.
Podľa § 114 zák. o rodine č. 36/2005 Z. z., právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoje základné spoločenské funkcie. Manželia spolu nebývajú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, ani nevychovávajú spolu maloleté dieťa. Rozvrat možno charakterizovať aj ako trvalý vzhľadom na to, že navrhovateľka nežije s odporcom v spoločnej domácnosti od januára 2011 a účastníci doteraz neobnovili spolužitie. Taktiež z vyjadrenia účastníkov na pojednávaní súd má zato, že nemienia obnoviť spolužitie ani do budúcnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve sa vytratila dôvera, vzájomná úcta medzi manželmi. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka má nejakú známosť, nebolo zo strany odporcu preukázané a navrhovateľka nepotvrdila presvedčenie odporcu.
Manželstvo je zákonom definovaným spoločenstvom muža a ženy. Prekonanie zisteného rozvratu manželstva účastníkov by bolo možné iba obnovením manželského spolužitia zo strany obidvoch účastníkov. Za týchto okolností súd prihliadol práve na postoj oboch účastníkov, od ktorých nie možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto súd toto manželstvo rozviedol.
Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil rozdielne povahové vlastnosti účastníkov konania, ktoré im nedovolili dohodnúť sa na vyriešení konfliktných situácií, ktoré prináša manželské spolužitie. Taktiež nesúlad účastníkov konania sa prejavil aj v ich intímnom živote, ktorý trvá dlhšiu dobu.
O rozvode manželstva účastníkov súd rozhodol podľa cit. ust. § 23 ods. 1 s prihliadnutím na §1 odsek 2 a § 22 zák. o rodine č. 36/2005 Z. z.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 63 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 24 ods. 2 z. č. 36/2005 súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, lebo zverenie dieťaťa otcovi zachováva umiestnenie dieťaťa v prostredí, na ktoré je zvyknuté, a otec sa aj doteraz o dieťa primerane osobne staral, čo vyplynulo i z výpovede navrhovateľky, ktorá uviedla, že maloletá dcéra žije v spoločnej domácnosti s odporcom. Súd schválil aj dohodu rodičov o výške výživného, keď prihliadol na to, že navrhovateľka ma stály mesačný príjem, ktorý vyplynul z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky. Súd má za to, že výška výživného 50€ mesačne na maloletú A.e na vek dieťaťa zatiaľ postačujúca a zodpovedá príjmovým možnostiam navrhovateľky.
Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
O styku rodičov s maloletým dieťaťom súd schválil dohodu rodičov podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, keď uvážil, že dohodnutá úprava styku umožňuje zachovanie kontaktu dieťaťa s obidvomi jeho rodičmi a pritom nezaťažuje účastníkov nad mieru primeranú pomerom. Zároveň súd poukazuje i na tú skutočnosť, že účastníci konania bývajú v jednom rodinnom dome, pričom styk navrhovateľky s maloletou A. nie je možné nejako obmedziť vzhľadom i na vek maloletého dieťa, ktoré je schopné sa už samostatne rozhodovať.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), keď ani jeden z účastníkov si túto náhradu navyše neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Žiline, v 5 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko /§ 27 Zákona o rodine/.