Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Cb-66-2011.pdf
PDF · 84.76 KB
No categories available
22Cb/66/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: ŠTEFÁNIKOVÁ, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves 052 01, Lipová 11/13, IČO: 36 772 526, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, so sídlom v Prešove, Masarykova ul. č. 8, proti žalovanému: BETABYT Prešov, s.r.o., so sídlom Prešov 080 01, Masarykova 8, IČO: 36 464 228, právne zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Ilavským, so sídlom v Prešove 080 01, Námestie legionárov č. 5, o neplatnosti dodatku k zmluve o podnájme nebytových priestorov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k.22Cb/66/2011-88 zo dňa 25.7.2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zakázal žalovanému až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej predať, darovať, prenajať, založiť alebo inak scudziť alebo zaťažiť právami tretích osôb hnuteľné veci vymenované vo výrokovej časti tohoto uznesenia.
Ako dôvod súd uviedol, že svoj návrh žalobca zdôvodnil tým, že dodatkom k zmluve o podnájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 1.8.2007 mal žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k veciam žalobcu, ktoré následne mienil odpredať. Podľa informácie žalobcu kupujúcim mal byť O.. Žalobca sa opakovane dožadoval prístupu k majetku, avšak neúspešne z dôvodu, že má u žalovaného dlh za nezaplatené nájomné a žalovaný si majetok ponecháva na uspokojenie svojich nárokov. K podpisu sporného dodatku datovaného dňom 1.12.2007 došlo dňa 14.2.2011 s tým, že bol antidatovaný a zo strany žalobcu podpísaný pod nátlakom. Hodnota dlhu ku dňu 1.12.2007 bola 10.000,-- eur, pričom hodnota zadržiavaného majetku je 100.000,-- eur. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V danom prípade je dôvodné obmedziť žalovaného v dispozícii s predmetným tovarom, keďže bez nariadenia tohto predbežného opatrenia by mohlo dôjsť zo strany žalovaného k zmareniu výkonu očakávaného rozhodnutia vo veci samej v dôsledku predaja, darovania dotknutého tovaru tretej osobe, alebo v dôsledku inej dispozície s dotknutým tovarom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Namietal, že v návrhu sú uvedené nepravdy v tom, že hodnota zadržiavaného majetku žalobkyne je cca 100.000,-- eur a hodnota jej dlhu činí 10.000,-- eur.
V skutočnosti jej dlh predstavuje 52.751,82 eur (nájomné 52.091,82 eur plus energie ako ostatné náklady 660,-- eur), a to ku dňu odstúpenia od zmluvy vo februári 2011. Uvedená hodnota „tzv. majetku žalobkyne“ je nereálna, vysoko nadsadená, v skutočnosti hodnota hnuteľných vecí (opotrebených po užívaní) je podstatne nižšia ako pohľadávka žalovaného a dlh žalobkyne voči žalovanému. Je tu nepomer, ale nie v prospech žalovaného medzi hodnotou jeho pohľadávky a hodnotou sporných hnuteľných vecí. Návrh na predbežné opatrenie nie je právne perfektný a predbežné opatrenie nemožno
vydať iba na základe tvrdení žalobkyne bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobkyni. Výslovným klamstvom je aj tvrdenie, že žalovaný ponúka zásoby tovaru a majetku O., ktorý je tiež podnájomníkom žalovaného. Nikdy, nikomu hnuteľné veci a zariadenia žalovaný neponúka, do času, kým nie je právoplatne o spore rozhodnuté. Predtým prenajatá miestnosť žalobkyňou je od skončenia podnájmu od februára 2011 riadne zabezpečená, zamknutá a dvere sú dokonca zabezpečené reťazami, nikto s hnuteľnými vecami nedisponuje, pokiaľ nebude o vecnej platnosti dodatku právoplatne rozhodnuté. Preto neexistuje žiadna hrozba, aby došlo k odpredaju hnuteľných vecí. Žalobkyňa ničím neosvedčila existenciu nároku a preukázania hrozby majetkovej ujmy bezprostredne hroziacej zo strany žalovaného. Súd pochybil a porušil predovšetkým § 153 ods. 2 s väzbou na § 167 ods. 2 O.s.p. v tom, že prekročil návrh žalobkyne a porušil zásadu viazanosti súdu rozsahom návrhu. Nejedná sa o prípad, na ktorý sa vzťahuje výnimka podľa § 153 ods. 2 O.s.p.. Súd podrobne a nie v súlade s návrhom špecifikoval rozsah obmedzení ... zákaz predať, darovať, prenajať, založiť ... atď., pričom ale žalobkyňa v návrhu výslovne uviedla, že žiada zakázať žalovanému užívať a disponovať s majetkom žalovanej (správne malo byť uvedené žalobkyni). Naviac žalobkyňa už nemá majetok uvedený v súpise vo vlastníctve, tento prešiel platným a účinným, žalobkyňou bez nátlaku podpísaným dodatkom k podnájomnej zmluve, do vlastníctva žalovaného. V tomto štádiu je bezvýznamné, že platnosť dodatku je napadnutá. Dodatok je stále platný a účinný, kým nie je právoplatne rozhodnuté o jeho prípadnej neplatnosti, alebo platnosti. Preto ani takto formulovaný petit žalobkyni nemôže byť správny. Napriek tomu súd návrhu vykazujúcemu zjavné viaceré vady vyhovel.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne dôkazy preukazujúce, že majetok odporkyne (zrejme žalobcu), ktorý má v držbe a ku ktorému mu bráni prístup a nedovolí nakladať s ním, nie je potrebné zabezpečiť predbežným opatrením. Indície o tom, že žalovaný má záujem o majetok žalobcu, svedčia už jeho úkony smerujúce k žalobcovi, keď je tento v tiesni a pod nátlakom musel podpísať listinu, ktorá ju nelegitímnym spôsobom mala pripraviť o majetok. Už toto samotné konanie žalovaného je dôvodom na ochranu žalobcu a jemu vlastných práv k hnuteľným veciam voči žalovanému. Z konania K. a žalobcu v čase, kedy mal tento záujem o kúpu jej zariadenia, žalobca má pocit, že s vecou akoby disponoval a reguloval predaj žalovaný. Všetky tieto okolnosti podporujú opodstatnenosť vydaného predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie bolo nariadené na návrh žalobcu a neuplatnil sa ním návrh hmotnoprávnej povahy, ale len nárok číslo procesnej povahy. Rozhodnutie o ňom nebolo rozhodnutím o veci samej a bolo teda vydané v súlade so zákonom. Predbežné opatrenie môže mať nariadiť súd a tento môže disponovať aj petitom predbežného opatrenia. Vydané predbežné opatrenie nijako neobmedzuje a nepoškodzuje práva žalovaného. Ak žalovaný nemá záujem tento majetok scudziť, resp. previesť ho do svojho vlastníctva obchádzaním
zákona, tak žalobca nevidí dôvod, prečo voči predbežnému opatreniu podal odvolanie. Žalobca dostatočne preukázal základnú podmienku predbežného opatrenia, a to existenciu zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Súd mal za preukázaný taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu. Z povahy predbežného opatrenia sa vyvodzuje, že nárok nemusí byť obchádzaný ako dôvodný, ale stačí, aby bol len osvedčený. V prípade bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva tak, ako to bolo v danom prípade, by bolo dokonca možné povoliť predbežné opatrenie aj bez obvyklého osvedčenia nároku. Žalobca splnil i podmienku prípustnosti vydania predbežného opatrenia, t. j. návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahoval označenie nároku, právnych vzťahov, ktoré majú byť chránené s uvedením ich príslušného právneho dôvodu, výšku ohrozeného nároku, označenie dôkazov svedčiacich o vlastnom ohrození, vrátane doby, na ktorú sa predbežné opatrenie navrhuje, ako aj preukázanie, že je vlastníkom majetku, ktorý je popísaný v predbežnom opatrení.
Pretože rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej, preskúmal odvolací súd predložený spis bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať toto uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania neuvedené v podanom odvolaní, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je v konečnom dôsledku opodstatnené.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie.
Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, potrebu tejto dočasnej úpravy, že sa vydaním predbežného opatrenia nevytvorí medzi účastníkmi nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Jedná sa o dočasnú procesnú úpravu pomerov účastníkov, avšak táto úprava pomerov má súvisieť s návrhom vo veci samej, pričom takýto návrh vo veci samej má riešiť právne vzťahy súvisiace s pomermi, ktoré majú byť upravené predbežným opatrením.
V preskúmavanej veci bol právny vzťah medzi účastníkmi upravený postupne zmluvou o podnájme zo dňa 1.8.2007 a jej dodatkami, včítane dodatku datovaného dňom 1.12.2007. Týmito listinami sa osvedčuje aj záložné právo žalovaného uvedené v článku 5/17/D zmluvy zo dňa 1.8.2007. Osvedčené však bolo aj nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného ku všetkým zadržaným veciam žalobcu, a to ich prevzatím titulom kúpnej zmluvy uvedené v Dodatku k zmluve o podnájme datovanom dňom 1.12.2007. Aj keď žalobca podanou žalobu namieta neplatnosť práve tohoto dodatku, naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov nie je možné vyvodiť len z podania takejto žaloby. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný vykonával úkony osvedčujúce dispozíciu so zadržanými vecami a že by tieto veci mienil previesť do vlastníctva tretích osôb. To v konečnom dôsledku uznal aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení v podanom odvolaní, keď z jednania O. „mal pocit, že s vecou akoby disponoval a reguloval predaj odporca“. Tento pocit žalobca
nadobudol v čase, keď on jednal s O. o odkúpení jeho zariadenia, t. j. vecí, ktoré sú predmetom predbežného opatrenia. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že medzi účastníkmi nie je sporné právo žalovaného „ponechať si“ veci, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve žalobcu na zabezpečenie úhrady nezaplateného dlhu žalobcu.
Pre terajšie rozhodnutie nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že predmetom žaloby o určenie neplatnosti dodatku k zmluve o podnájme nebytových priestorov datovaného dňa 1.12.2007 a uzavretého dňa 14.2.2011, nie je žaloba o vydanie hnuteľných vecí zadržiavaných žalovaným. Vzťah medzi účastníkmi konania podľa podanej žaloby je iný (vzťah podnájomníka s nájomníkom), ako právny vzťah osvedčovaný v návrhu na predbežné opatrenie (vzťah bývalého vlastníka a súčasného vlastníka hnuteľných vecí).
Za čiastočne opodstatnené považuje aj odvolací súd tvrdenie žalovaného, že prvostupňový súd napadnutým uznesením nerozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie nariaďuje súd na návrh, s výnimkou vecí, v ktorých môže súd začať konať aj bez návrhu. Návrh má obsahovať náležitosti návrhu uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p., teda musí obsahovať aj to, čo sa ním navrhovateľ domáha - tzv. petit návrhu. Tým sa rozumie také vymedzenie práv a ním zodpovedajúcich povinností, ktoré je presné a jednoznačné, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť na jeho základe nariadený a vykonaný výkon rozhodnutia, t. j. aby bol po materiálnej stránke vykonateľný. To neznamená, že navrhovateľ v návrhu na predbežné opatrenie je povinný naformulovať návrh na konečné znenie výroku súdneho rozhodnutia. Ak označí navrhovateľ v návrhu na predbežné opatrenie presne práva a povinnosti účastníkov v súvislosti s navrhovanou úpravou pomerov, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal v podanom návrhu. Avšak pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať o to, aby tento výrok vyjadroval z hľadiska obsahového všetko to, čoho sa navrhovateľ návrhom skutočne domáhal. Význam formulácie a obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia je o to významnejší, že v konaní o predbežnom opatrení sa spravidla nevykonáva dokazovanie. Viazanosť súdu podaným návrhom sa teda týka obsahu návrhu v konečnom dôsledku formulovanom v petite návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
V preskúmavanej veci sa žalobca podaným návrhom na vydanie predbežného opatrenia, okrem iného, domáhal vyslovenia zákazu žalovanému užívať a disponovať s majetkom žalovaného uvedenom v ďalšej časti petitu, a to až do právoplatnosti skončenia konania o neplatnosť Dodatku k zmluve o podnájme nebytových priestorov.
Z hľadiska hmotnoprávneho pojem vec „užívať“ sa považuje za súčasť práv vlastníka veci vymedzených v § 123 Občianskeho zákonníka. Užívaním veci sa rozumie realizácia úžitkovej hodnoty veci, ktorá zahrňuje aj právo vec spotrebovať. Ak by šlo o plodotvornú vec, je súčasťou práva vec užívať aj právo brať z nej plody a iné úžitky. Pojem „disponovať“ s vecou je súčasťou pojmu nakladania s vecou a zahrňuje právo ju previesť, prenajať, vypožičať, opustiť, brániť sa proti neoprávneným zásahom a podobne. Pokiaľ sa teda navrhovateľ v návrhu na predbežné opatrenie domáha zákazu dispozície s majetkom, je možné z hľadiska obsahového pod tento pojem zahrnúť právo vec predať, darovať, prenajať, založiť alebo inak scudziť alebo zaťažiť právami tretích osôb, teda práva vymedzené
v preskúmavanom predbežnom opatrení prvostupňovým súdom. Pokiaľ teda prvostupňový súd týmto spôsobom naformuloval pôvodný návrh žalobcu na zákaz dispozície s majetkom žalobcu, nedošlo vydaním predbežného opatrenia v preskúmavanom znení k rozhodnutiu o inom návrhu.
Žalobca sa však podaným návrhom domáhal aj zákazu žalovanému užívať tam označené hnuteľné veci. O tejto časti návrhu nebolo preskúmavaným predbežným opatrením rozhodnuté.
Nakoľko však žalobca neosvedčil, že jeho vlastnícke právo k označeným veciam pretrváva aj v čase podania tohto návrhu, neosvedčil, že zo strany žalovaného hrozí nakladanie s týmto majetkom, pričom bolo osvedčené právo žalovaného označené veci si ponechať na zabezpečenie svojich pohľadávok voči žalobcovi a pretože predmetom žaloby nie je priame vydanie označených vecí, nie je skôr spomínaná vada napadnutého rozhodnutia právne významná pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Všetky tieto skutočnosti sú dôvodom pre nevyhovenie podanému návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách tohoto odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.