Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-35-2011.pdf
PDF · 113.28 KB
No categories available
1Co/35/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. C. K. a sudcov JUDr. Ľ. Q. a JUDr. U. A. v právnej veci žalobcov: 1. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XX, 2. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ulica X.L. Č.. XX, 3. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., U.Č. X, zastúpených JUDr. I. T., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom F. B., F. Č.. X, proti žalovanému L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Č. XX, zastúpenému JUDr. D. C., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., U. XX o zaplatenie 31.595,07 euro, o odvolaní žalovaného a žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 18C 123/2008-193 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
M e n í rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 16.12.2010 vo výroku o trovách konania medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy prvostupňového konania každému z nich po 1 997,92 eur a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. I. T. v lehote do 3. dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. až 3. rade trovy odvolacieho konania v sume 503,70 euro a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. I. T. do 3. dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 7.898,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy ročne od 2.5.2008 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade sumu 7.898,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy ročne od 2.5.2008 do zaplatenia a žalobcovi v 3. rade 15.797, 53 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy ročne od 2.5.2008 do zaplatenia to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania každému z nich po 500 eur a žalovanému v 3. rade trovy konania v sume 2.965,77 eur to všetko v lehote do 30 dní odo právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho zástupcu.
Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcov uplatnenom v rovnakej výške v akej bolo ich žalobe vyhovené a to na základe ich tvrdenia o tom, že žalovaný ako právny nástupca po svojom nebohom otcovi T. P. si voči nim nesplnil povinnosť vyplývajúcu z dedičského rozhodnutia po ich spoločnom nebohom starom otcovi vyplatiť im ako ostatným dedičom alikvotnú časť z kúpnej ceny za predaj pozemkov.
Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pôvodnými spoluvlastníkmi pozemku KN č. XXX/XX zapísaného v pozemnoknižnej
vložke č. XXX kat. úz. G. bol L. P. starší s manželkou J. P. každý v 1/2-ici . Podiel po L. P. staršom zomrelom XX.XX.XXXX bol prejednaný Štátnym notárstvom v Košiciach, ktoré vydalo uznesenie dňa 18.5. 1960, č. k. D 402/60-19 o vysporiadaní dedičstva týkajúceho sa poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území G., zapísanej v pozemnoknižnej vložke Č.. XX pod Q., pkvl. Č.. XX pod Q. , pkvl. číslo XXX pod Q., pkvl.Č..XXX pod Q., pkvl. číslo XXX pod Q. a v katastrálnom území B. M. W. v pkvl. č. XXX pod Q., ktoré nehnuteľnosti predstavovali asi 1 ha 80 árov poľnohospodárskej pôdy, 1/4 rodinného domu vnútornosti. Dedičstvo nadobudli zo zákona deti a vnukovia poručiteľa, a to dcéra J. L., rod. P. v 1/3-tine , po zomrelom synovi poručiteľa L. P. jeho podiel dedili jeho deti, teda vnuci poručiteľa , a to T. P., U. A., rod. P. a L. P., rod. Slezáková každý v 1/9-tine a po nebohej dcére L. Q., rod. P.j dedil v 1/3-tine maloletý vnuk poručiteľa B. Q. (žalobca v 3. rade). Podľa dohody dedičov nehnuteľností prevzal ako preberateľ T. P., ktorý mal vyplatiť hodnotu podielu ostatných dedičov do 5 rokov bezúročne, ohľadom maloletého B. Q. aj s pozemnoknižným zaistením, pričom výplata sa rozumela len z hodnoty domu. Z hodnoty poľnohospodárskej pôdy mal dať výplatu iba vtedy, ak by z pôdy bolo niečo uvoľnené, predané alebo vyvlastnené, potom do 6 mesiacov odo dňa , kedy sa tak prípadne stane mal zaplatiť každému z dedičovo podiel z kúpnej resp. vyvlastňovacej ceny podľa zákonných dedičských podielov. V odôvodnení uznesenia Štátneho notárstva ohľadom prevzatia dedičstva len jedným z dedičov T.C. P., je konštatované, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu v bezplatnom užívaní JRD, pričom sa jedná o organizovaný súhrnný celok majúci charakter roľníckeho podniku, preto sa uplatňovali ustanovenia zákona č. 139/47 Zb. Je konštatované, že dohoda dedičov bola za maloletého schválená poručenským súdom, zodpovedá ustanoveniam tohto zákona , neprieči sa ani inému záujmu, keďže je pôda sústredená v JRD, čo posiľňuje socialistický výrobný sektor.
Po dcére L. P. st., J. L., rod. P. sa dedičmi v rozsahu jej podielu stali žalobcovia v 1. a 2. rade U. L. a T. L. na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.7.2001 vydané JUDr. T. U., ako súdnym komisárom v konaní sp. zn. 40D 364/01 D not 53/01.
Právnym nástupcom T. P., ktorý prevzal celé dedičstvo v časti nehnuteľnosti podľa dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach č.k. D 402/60-19, sa stal žalovaný na základe výsledkov dedičského konania sp. zn. 28D 92/95, D not 58/95, tako ako bolo vyššie zmienené, s povinnosťou výplaty ustupujúcim dedičom.
Podiel manželky L. P. st., J. P. rod. A. zomrelej XX.XX.XXXX, k parcele KN XXX/XX uvedenej v pkvl. č. XXX, katastrálneho územia G. bol vysporiadaný osvedčením o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX v konaní sp. zn. 40D 368/01 D not 44/2001 vedeného na notárskom úrade JUDr. R. B. ako súdnej komisárky, podľa ktorého dedičský podiel rovnakým dielom nadobudli len žalobcovia v 1. a 2. rade U. L. a T. L.. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že zákonnou dedičskou poručiteľky mala byť iba jej dcéra -matka žalobcov J. L. rod. P., zomrelá XX.XX.XXXX. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2002.
Podľa kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX kupujúci C. R. B., s.r.o. S. XX, B., IČO: XXXXX 835 odkúpil od predávajúcich L. P. , U. L. a T. L. časť výmery pozemku prac. č. XXX/XX zapísanom na C. č. XXXX kat. úz. B. v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, a to od L. P. (žalovaného ) v podiele 1/2-ice k celku, od U. L. (žalobcu v 1. rade) a T. L. (žalobcu v 2. rade) podiel v rozsahu 1/4-tiny k celku nehnuteľnosti u každého z nich. Za predaj pozemkov žalovaný obdržal kúpnu cenu 47.392,62 eur (1.427.750,-Sk) a žalobcovia v 1. a 2. rade každý sumu 23.696 eur (712.875,-Sk). Podľa oznámenia kupujúceho kúpna cena bola poukázaná žalovanému dňa 03.06. alebo 03.07.2007.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že predmet kúpno- predajnej zmluvy vymedzený ako orná pôda parcela č. XXX/XX zapísaná na LV č. XXXX katastrálneho územia B. - B. je totožný s poľnohospodárskym pozemkom uvedeným v dedičskom rozhodnutí Štátneho notárstva v Košiciach sp. zn. D 402/60 zo dňa 18.05.1960, v tom čase zapísanom v pozemnoknižnej vložke č. XXX katastrálneho územia G. (totožnosť nehnuteľnosti bola potvrdená aj identifikáciou parciel vykonanou bývalým Okresným úradom, odboru katastra Košice IV, pod č. XXX/XX).
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu mal za to, že dedičská dohoda z ktorej vyplývajú práva a povinnosti zaväzovala nielen jej účastníkov ale aj ich právnych nástupcov, teda súčasných účastníkov konania. Mal teda za to, že žalobcom patrí v rozsahu ich zákonných dedičských podielov právo na výplatu časti kúpnej ceny, ktorú za predaj zdedenej nehnuteľnosti získal žalovaný. Žalobcovia v 1. a 2.
rade ako právni nástupcovia po dcére L. P. staršieho J. L. majú právo na úhradu kúpnej ceny každý v rozsahu 1/6-tiny z celku a žalobca v 3. rade ako jediný dedič po dcére nebohého L. P. staršieho L. Q. má právo na výplatu 1/3-tiny dedičského podielu. Konštatoval, že žalovaný si splnil svoju povinnosť výplaty vyplývajúcu z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi jeho otcovi T. P. sp. zn. 28D 92/95 a svojím súrodencom T. W. a D. P. vyplatil po 1/3-ine z obdržanej kúpnej ceny toto ho však ho nezbavuje povinnosti vyplatiť náhradu žalobcom.
Právne závery súd prvého stupňa vyvodil s poukazom na právny záver odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesením zo dňa 29.04.2010 podľa ktorého žalobcom vzniká v rozsahu dedičských podielov právo na úhradu kúpnej ceny získanej žalovaným za prevod pozemkov a to titulom prechodu tohto záväzku z T. P. na žalovaného ako jeho právneho nástupcu. Mal za to, že podľa charakteru dedičskej dohody ustupujúci dedičia sa oproti nároku na výplatu vzdali užívania poľnohospodárskej pôdy vtedy v bezplatnom užívaní JRD majúcej charakter roľníckeho podniku, ktorú v zmysle ustanovení zákona 139/1947 Zb. mohol prevziať iba jediný dedič. Rozdelenie náhrady za pôdu, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva jednému z dedičov pre prípad jej scudzenia medzi ustupujúcich dedičov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov predstavovala vzhľadom na uvedené okolnosti za ktorých k vysporiadaniu dedičstva došlo spravodlivú alternatívu oproti takému vysporiadaniu dedičstva pri ktorom by vzniklo podielové spoluvlastníctvo dedičov k nehnuteľnosti. Mal za to, že vzhľadom na podmienky scudzenia pôdy v budúcnosti je zrejmé, že právo na náhradu nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale vzťahovalo sa aj na ich právnych nástupcov a tomu zodpovedala povinnosť poskytnúť náhradu nielen u toho dediča, ktorému pripadla pôda do vlastníctva, ale aj jeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú vlastníkmi a pripadne im náhrada za pôdu v prípade jej scudzenia. S poukazom na tieto závery nároku žalobcov v 1. až 3. rade vyhovel.
S poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa s plnením svojho záväzku ocitol v omeškaní priznal žalobcom aj úrok z omeškania.
Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa založil na ust. § 142 ods. 1 a § 150 O.s.p.. V súlade s vyčíslením trov právnym zástupcom žalobcov uzavrel, že žalobcom v 1. a 2. rade patrí celková náhrada trov konania v sume po 1.997,92 eur pre každého z nich a u žalobcu v 3. rade to predstavovalo sumu 2.965,77 eur. Takto vyčíslené trovy konania aj položkovite konkretizoval. Pri rozhodovaní o priznanej výške trov konania s poukazom na § 150 O.s.p. prihliadol na skutočnosť, že sporové strany sú vo vzájomnom príbuzenskom pomere a v prípade žalobcov v 1. a 2. rade došlo k situácii, že títo sa stali výlučnými dedičmi podielu po J. P., rod. A. ( manželke L. P.) na spornej nehnuteľnosti KN 117/32 aj napriek tomu, že ich matka J. L. nebola jedinou dedičkou poručiteľky, ale táto mala spoločné deti s L. P. starším. Konštatoval, že z predaja tejto nehnuteľnosti obdržali žalobcovia v 1. a 2. rade aj kúpnu cenu v rozsahu svojho podielu rovnako ako žalovaný. Na základe toho považoval súd zníženie náhrady trov konania žalobcov za postup zodpovedajúci spravodlivému usporiadaniu pomerov a priznal im len sumu odrážajúci hodnotu súdneho poplatku a plnú náhradu trov konania, teda vrátane trov právneho zastúpenia priznal iba žalobcovi v 3. rade.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a, b, c, d, a f/ O.s.p..
V odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa v tejto veci vydal dve rozdielne rozhodnutia. Prvým rozsudkom z 15.4.2009 žalobu zamietol a druhým zo dňa 13.10.2010 žalobe vyhovel poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.04.2010. Poukázal na to, že všetky uvedené rozhodnutia sa opierajú o platné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a 2Cdo 95/98 a 5Cdo 96/2000, pričom však predmetné rozhodnutia si navzájom odporujú, keďže umožňujú riešenie rovnakej právnej otázky rozdielnym teda protichodným spôsobom. Má teda za to, že v danom prípade došlo hlavne zo strany Krajského súdu v Košiciach k neprimeranému zvýhodneniu žalobcov a boli porušené práva žalovaného predovšetkým jeho právo na rovnosť účastníkov, keďže odvolací súd aj napriek tomu, že sú účinné dve rozhodnutia Najvyššieho súdu uviedol, že sa zhoduje s právnym záverom jedného z nich. Nezdôvodnil však prečo sa nestotožňuje s druhým rozhodnutím, keďže aj toto predstavuje platnú a účinnú judikatúru zaoberajúcu sa danou problematikou.
Za procesné porušenie súdu prvého stupňa považoval aj skutočnosť, že na poslednom pojednávaní 13.10.2010 nebol prítomný žalovaný. Súd po začatí konania oboznámil listinu, ktorú žalobcovia doručili do spisu a to osvedčenie o dedičstve sp. zn. 40D 368/01, ktorým nadobudli po poručiteľke J. P., rod. A.A. podiel na nehnuteľnosti parcelného čísla XXX/XX. Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že uvedená listina mu nebola doručená a teda nemal možnosť sa s ňou oboznámiť samotný žalovaný, ktorý nebol na pojednávaní prítomný, preto žiadal toto pojednávanie odročiť. Reakcia súdu na takúto požiadavku spočívala v tom, že právny zástupca žalovaného bol poučený, že jeho konanie napĺňa dôvody pre uloženie poriadkovej pokuty. Má za to, že pokiaľ boli súdu do spisu doručené nové listiny pre ktorých absenciu bolo predchadzajúce pojednávanie odročené, tak tieto listiny sám súd považoval za podstatné, ich kópie však neboli právnemu zástupcovi žalovaného doručené podľa § 115 ods. 2 O.s.p. a teda nebola splnená podmienka na to, aby súd mohol vo veci pojednávať. Z tohto dôvodu právny zástupca odmietol ponuku súdu na pojednávaní, aby sa tento s obsahom uvedenej listiny oboznámil aj nahliadnutím do jej obsahu v spise. Na to reagoval odpoveďou, že on sa takýmto spôsobom oboznamovať s listinnými dôkazmi nebude. Tým, že súd prvého stupňa jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel má za to, že mu takto bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal aj na to, že po poslednom pojednávaní uviedol, že chcel, aby v konaní bola vypočutá aj jeho matka T. P., ktorá mohla súdu poskytnúť dôležité svedectvo, to však už nebolo možné.
Ako ďalšiu odvolaciu námietku uviedol skutočnosť, že v konaní bola riešená aj otázka rozsahu spoluvlastníckych podielov účastníkov konania k spornej nehnuteľnosti a keďže odkúpená bola časť výmery parcely č. XXX/XX považuje za pochybenie žalobcov, že títo počas celého konania nešpecifikovali presne v metroch štvorcových a aj z prílohy k predmetnej kúpnej zmluve výmeru za ktorú žiadajú náhradu, keďže táto bola iná než ako mala parcela pôvodná zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Má za to, že súd neúplne zistil skutkový stav aj v tom, že podľa názoru žalobcu z internetového portálu Z..B..P.k <http://www.katasterportál.sk> vyplýva, že bola predaná nie časť výmery pozemku XXX/ XX, ale zrejme celá parcela o výmere X.XXX L.. Takýto záver vyvodil zo skutočností, že na LV č. XXXX sa už nenachádza parcela č. XXX/XX resp. jej ďalšia časť. Má teda za to, že z rozsudku nie je zrejmé, z akých metrov štvorcových a z akej ceny za jeden meter štvorcový súd vychádzal a akým vzorcom priznal žalobcom uplatňovaný nárok.
V odvolaní ďalej uviedol, že nebol správne označený okruh účastníkov konania na strane žalovaného, keďže podľa dedičského rozhodnutia po poručiteľovi T.C. P. sa on zaviazal vyplatiť spoludedičom v zmysle dedičskej dohody a pre prípad predaja, alebo iného scudzenia nehnuteľnosti ich dedičské podiely. Toto aj vykonal keď T. W. a D. P. vyplatil hodnotu ich dedičských podielov vo výške 1/3- tiny z obdržanej kúpnej ceny. Mal preto za to, že pokiaľ bol k povinnosti uhradiť peňažnú sumu žalobcom zaviazaný iba on, bol takto porušený zákon, ako aj dobré mravy, pretože jeho zaväzovalo aj ďalšie dedičské rozhodnutie vyplatiť hodnotu podielom jeho spoludedičom. V odvolaní taktiež tvrdil, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keďže on podľa dedičského rozhodnutia po poručiteľovi T. P. vyplatil spoludedičom v zmysle dedičskej dohody pre prípad predaja alebo iného scudzenia nehnuteľnosti ich podiely sú podľa jeho názoru aj oni spolu s ním chránení v zmysle § 486 Občianskeho zákonníka.
Proti výroku o trovách konania podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Títo žiadali v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a priznať im náhradu trov konania vo výške u každého z nich po 1.997,92 euro. V odvolaní poukázali na to, že súd prvého stupňa nesprávne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 150 O.s.p. , keďže na to neboli splnené zákonné podmienky, majúc za to, že skutočnosť, že oni dedili po J. P., rod. A.j nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Konštatovali, že J. P. vlastnila druhú polovicu spornej parcely, pričom jej podiel nebol predmetom tohto súdneho konania. To, že po J. P. dedili iba oni, ako právni nástupcovia jej dcéry J. L. nie je podľa nich pre toto konanie právne významné. Poukazujú na to, že v rozhodnutí bola táto skutočnosť len konštatovaná, neboli však zisťované dôvody dedenia len jednej dcéry a preto majú za to, že uvedená skutočnosť s predmetom sporu priamo nesúvisí. Majú za to, že aplikáciu ust. § 150 O.s.p. neumožňujú ani majetkové osobné a zárobkové pomery účastníkov konania, tieto totiž nie sú také, aby povinný účastník nemohol uhradiť náhradu trov konania. Poukázali na to, že žalovaný z predanej parcely získal sumu viac ako 47.000,- euro a je teda zrejmé, že jeho majetková situácia v žiadnom prípade nemôže odôvodňovať uplatnenie moderačného práva súdu a zníženie jeho povinnosti nahradiť trovy konania.
Opravným uznesením zo dňa 16.12.2010 súd prvého stupňa opravil napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného na náhradu trov konania tak, že tento je povinný nahradiť žalobcovi v 3. rade trovy konania vo výške 2.965,77 eur. Toto uznesenie odôvodnil tým, že vo výroku zrejmým pochybením bol žalobca v 3. rade nesprávne označený ako žalovaný v 3. rade.
Aj proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný a tento odôvodnil tým, že jeho odvolanie vo veci samej sa dotýka všetkých výrokov prvostupňového rozsudku a teda toto sa vzťahuje aj na opravné uznesenie z rovnakých dôvodov.
Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku vo veci samej nie je dôvodné a odvolanie žalobcov proti výroku o trovách konania je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku vo veci samej a preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k obsahu odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné dodať:
Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného týkajúcu sa tvrdeného odňatia možnosti žalovanému konať pred súdom postupom súdu v tom, že tento neodročil pojednávanie zo dňa 13.10.2010 za účelom umožnenia žalovanému oboznámiť sa s obsahom osvedčenia o dedičstve po nebohej J. P.. Z obsahu zápisnice o pojednávaní z uvedeného dňa vyplýva, že uvedený listinný dôkaz bol súdom prvého stupňa vykonaný na tomto pojednávaní na ktorom bol prítomný ako zástupca žalovaného advokát JUDr. D. C.. Tomuto súd umožnil do uvedenej listiny aj osobne nahliadnuť, čo však odmietol s požiadavkou odročiť toto pojednávanie s tým, aby sa s ním osobne mohol oboznámiť aj žalovaný.
Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa odseku 2 advokát je povinný účelne využiť všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že účastník občianskeho sporového konania môže svoje procesné práva a povinnosti realizovať nielen osobne, ale aj prostredníctvom právneho zástupcu. Pokiaľ je týmto zástupcom advokát nemožno rozsah jeho zastupovania obmedziť a teda tento je oprávnený vykonať všetky procesné úkony rovnako, ako aj samotný účastník konania, ktorého zastupuje. Za takejto situácie skutočnosť, že na pojednávaní nebol osobne prítomní žalovaný, ktorý bol na toto pojednávanie riadne predvolaný, nezakladá súdu povinnosť odročiť pojednávanie pre potrebu zabezpečenia možnosti vykonania konkrétneho procesného úkonu samotným účastníkom konania.
K odvolacej námietke spočívajúcej v tvrdení o nerešpektovaní, resp. nedostatočnom odôvodnení právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, z ktorého súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vychádzal odvolací súd uvádza, že žalovaným označený rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo 99/98 na ktoré sa odvoláva nerieši právnu otázku, ktorá bola základom pre rozhodnutie v prejednávanej veci a to, či záväzok jedného z dedičov vyplývajúci z rozhodnutia o vyporiadaní dedičstva podľa ktorého sa preberateľom dedičstva - poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov zaväzuje iba uvedeného dediča, alebo či tento záväzok prechádza aj na jeho právnych nástupcov. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené rozhodnutie upravuje inú otázku ako otázku pasívnej legitimácie účastníkov v konaní o vyrovnaní dedičských podielov podľa zákona č. 293/1992 Zb. v prípade pozemkov, ktoré boli v čase vyporiadania dedičstva v užívaní socialistickej organizácie. Takýto nárok (na vyrovnanie dedičských podielov) nemožno stotožniť s nárokom jedného z dedičov na poskytnutie adekvátnej časti náhrady v prípade scudzenia pozemkov jedným z dedičov, ktorý bol preberateľom dedičstva. Právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uvedenom rozhodnutí spočívajúci v tom, že za pasívne legitimovanú osobu v takomto konaní je treba považovať aj osobu, ktorá je vedená v katastri nehnuteľnosti ako vlastník pozemkov, je pre rozhodnutie v prejednávanej veci právne bezvýznamný.
V tomto konaní spornú právnu otázku právneho nástupníctva po preberateľovi pozemkov vo vzťahu k ustupujúcim dedičom pri úhrade alikvotnej časti kúpnej ceny v prípade scudzenia pozemku riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Cdo 96/2000 z ktorého odvolací súd vychádzal aj pri formulovaní právneho názoru v zrušujúcom uznesení .
Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku ohľadne neurčitosti predmetu zmluvy z hľadiska označenia predávaného pozemku resp. jeho výmery. Z obsahu kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Košiciach dňa 19.06.2007 pod číslom F. 5285/2007 vyplýva, že tak žalobcovia v 1. a 2. rade ako aj žalovaný odpredali svoje spoluvlastnícke podiely z parcely zapísanej na LV č. XXXX pod parcelným číslom XXX/XX a to v rozsahu časti vyčlenenej geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotovenom Y. B., s.r.o. a overenom správou Katastra Košice dňa 22.05.2007 o celkovej výmere 5.711m2. Žalovaný z tejto výmery odpredal svoj spoluvlastnícky podiel 1/2-ice za ktorý obdržal kúpnu cenu 1.427.750,-Sk a žalobcovia odpredali po 1/4-tine a za to každý z nich obdržal kúpnu cenu vo výške 713.875,-Sk. Pokiaľ teda bola odpredaná časť parcely ku ktorej mali účastníci konania ustálený spoluvlastnícky podiel v konkrétnom pomere je zachovaný aj ich pomer na kúpnej cene a to bez ohľadu na rozsah odpredanej výmery. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že tak sporná parcela č. XXX/XX ako aj ostatné prevádzané parcely mali dohodnutú kúpnu cenu 500,-Sk /1m2. Otázka identifikácie ostávajúcej v časti parcely XXX/XX o výmere X.XXXmX je riešená v citovanom geometrickom pláne, táto však nebola predmetom zmluvy dotknutá.
Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvého stupňa v tom, že na povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcom im patriacu časť kúpnej ceny mená vplyv skutočnosť, že žalovaný časť kúpnej ceny vyplatil svojim súrodencom ako spoludedičom po ich spoločnom otcovi. Táto skutočnosť môže zakladať iba prípadné vzájomné nároky medzi žalovaným a jeho súrodencami, nemá to však žiadny vplyv na jeho povinnosť vyplatiť žalobcom hodnotu im pripadajúceho spoluvlastníckeho podielu.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcov v 1. a v 2. rade proti výroku o trovách konania. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o trovách konania na ust. § 150 O.s.p. aj keď k tomu neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch keď sú inak naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú preukázané dôvody zvláštneho zreteľa pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti úspešnému účastníkovi neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí zdôvodnený. Táto výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach prejednávanej veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Posudzovanie okolnosti veci sa však môže dotýkať iba tých okolností, ktoré boli predmetom konania a toto nemožno zakladať na skutočnostiach, ktoré s konaním nesúviseli. Odvolací súd je toho názoru, že skutočnosť, že si žalobcovia uplatňovali peňažný nárok voči žalovanému, ktorý im tento neoprávnene zadržiaval a títo boli so svojím nárokom v konaní úspešný zakladá ich právo na náhradu trov konania. Odvolací súd nepovažuje za správny postup súdu prvého stupňa pokiaľ tento prihliadal na ďalšie okolnosti, teda, že žalobcovia v 1. a 2. rade zdedili po starej matke celý jej patriaci podiel zo spornej parcely. Skutočnosť, prečo sa tak stalo nebola predmetom dokazovania v prebiehajúcom konaní a teda nemožno ju ani použiť v úvahe o posudzovaní mimoriadnych okolností danej veci. V prospech žalovaného nemožno zohľadniť
ani existujúci príbuzenský pomer k žalobcom, keďže práve tento príbuzenský pomer bol žalovaným v konaní bezdôvodne zneužitý a takýto jeho postup vyvolal potrebu súdnej ochrany zo strany žalobcov. Odvolací súd je toho názoru, že z takto uzavretých okolností nevyplýva dôvodnosť záveru o tom, že od žalobcov ako úspešných účastníkov v konaní možno spravodlivo žiadať, aby si títo napriek svojmu úspechu znášali trovy konania sami. Na základe toho odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným podľa § 220 O.s.p. a obom žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške po 1.997,92 eur v súlade s tým, ako tieto trovy súd prvého stupňa položkovite konkretizoval v dôvodoch prvostupňového rozsudku.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní a preto im patrí náhrada trov odvolacieho konania. Tieto pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie advokátom podľa § 9 vyhl. č. 655/2004 Z.z. u žalobcov v 1. a 2. rade vychádzajúc z hodnoty veci po 7.898,77 euro znížená o 50% v zmysle § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom od 1.6.2010, teda v odmene za jeden úkon vo výške 118,67 euro a to za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu. Obom súd priznal aj náhradu režijného paušálu v sume po 7,41 euro a DPH v sume 25,22 euro. Spolu takto predstavujú trovy odvolacieho konania pre každého zo žalobcov v 1. a 2. rade 151,30 euro.
U žalobcu v 3. rade predstavuje odmena za jeden úkon právnej pomoci vychádzajúc z hodnoty veci 15.797,53 euro krátenej o 50% sumu 160,17 euro a s pripočítaním režijného paušálu 7,41 euro a DPH v sume 33,52 euro takto predstavujú trovy odvolacieho konania v sume 201,10 euro. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia všetkých žalobcov sumu 503,70 euro a bude povinnosťou žalovaného tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.