Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-499-2010.pdf
PDF · 91.08 KB
No categories available
30P/499/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, O. B., bydliskom I. X., B.. T.. K. XX/X, štátnej občianky Slovenskej republiky a otca, R.. V. B., trvale bydliskom G. G., G. XX, t. č. bydliskom G., Š. XXXX/ XX-XX, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Styk otca s maloletým Y. sa u p r a v u j e tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Y. každú párnu sobotu v roku počas prvého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku v čase od 13.00 h do 15.00 h, počas druhého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku v čase od 10.00 h do 15.00 h a od tretieho mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku v čase od 09.00 h do 19.00 h.
Matka dieťaťa je p o v i n n á styk otcovi s dieťaťom umožniť, dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je otec p o v i n n ý dieťa matke v stanovenom čase vrátiť.
Týmto sa v časti úpravy styku z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín, číslo konania 14C/211/2007-43 zo dňa 19.11.2008.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dieťaťa svojím návrhom žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa so synom každý nepárny víkend v sobotu od 10.00 h do 18.00 h. Uviedla, že maloletý pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené v roku 2008. Maloletý bol zverený pri rozvode do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 3.000,- Sk mesačne. Po narodení maloletého otec odišiel pracovať do Írska na tri roky. Postupne sa začali odcudzovať a po príchode otca z Írska, začal matku vyhadzovať z bytu. Matka sa preto v roku 2007 od otca maloletého definitívne spolu s maloletým odsťahovala. Maloletý nemá na otca najlepšie spomienky, bojí sa ho, nemá k nemu vzťah a nechce sa s ním stretávať. V súčasnosti žije matka spolu s maloletým v 3-izbovom byte, ktorý je vlastníctvom jej rodičov. V byte žije spolu so svojimi rodičmi. Maloletý má 8 rokov. S otcom sa nechce stretávať, nakoľko k nemu nemá vzťah. Pokiaľ sa má maloletý stretnúť s otcom podľa rozsudku o úpravu styku, bojí sa odchodu k otcovi a zo stretnutí má strach. Počas pobytu u otca nesmie matke telefonovať, lebo otec mu to zakázal. Počas dvoch týždňov, kedy otec s dieťaťom nie je, o neho neprejavuje žiaden záujem, iba mu pošle SMS, že si pre neho príde a matka mu SMS prečíta. Matka
poukázala, že otec sa s maloletým riadne nestretol od februára 2011 a neprišiel si ho prevziať podľa úpravy uvedenej v rozsudku. Kontaktoval sa na matku iba dopytom prostredníctvom SMS, či Y. príde. Keďže maloletý k otcovi nechcel ísť, matka túto vôľu dieťaťa oznámila otcovi opäť SMS. Matka poukázala na to, že napriek nesúhlasu maloletého si mohol otec pre dieťa prísť. Stretli sa iba pri psychologických konzultáciách tak, ako bolo dohodnuté s psychológom úradu práce.
Otec dieťaťa nesúhlasil so zmenou v úprave styku podľa návrhu matky. Uviedol, že žije v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom jeho otca, spolu s otcom. S maloletým chodí počas stretnutí do prírody, navštevujú rôzne akcie v Trenčíne a bol s ním v Rakúsku, kde mu zakúpil oblečenie. O všetkých svojich aktivitách so synom vie súdu predložiť doklady, a to fotografie a tiež svedectvo jeho priateľky. Otec poukázal na to, že matka mu od rozvodu manželstva bráni v stretávaní sa so synom. Z možných stretnutí sa realizovalo iba asi 40 %. 60 % stretnutí sa nerealizovalo z rôznych dôvodov. V roku 2010 sa tak so synom nestretol tri mesiace. V tom čase mu zomierala jeho matka, chcel vidieť maloletého, ale matka mu toto stretnutie neumožnila. Otec tiež poukázal, že matka má zrejme problém s alkoholom a domnieva sa, že bola na protialkoholickom liečení. Odmietol tvrdenie matky, že sa o syna nestará. Keď sa opýtal maloletého čo mu matka kúpila, tento mu doslova odpovedal, že matka korunky prefajčí a nekúpi mu nič. Chcel vziať syna na dovolenku, s čím matka súhlasila iba pod podmienkou, že na dovolenku pôjde aj ona. Otec odmietol tvrdenia matky, že sú dôvody pre zúženie styku otca s maloletým.
Kolízny opatrovník odporučil vypočuť maloletého psychológom oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR Trenčín.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil spis tunajšieho súdu spis. zn. 30P/499/2010, rozsudok tunajšieho súdu č. k. 14C/211/2007-43 zo dňa 19.11.2008, správu zo sociálneho prieskumu, vyjadrenia psychológa ÚPSVaR Trenčín ku konzultáciám rodičov a maloletého 2x a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý sa narodil z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14C/211/2007-43 zo dňa 19.11.2008, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť maloletému výživné sumou po 3.000,- Sk mesačne. Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s dieťaťom tak, že otec bol oprávnený sa s maloletým stýkať každý nepárny víkend od soboty od 08.00 h do nedele do 19.00 h nepretržite s tým, že po dieťa si bude chodiť k navrhovateľke. Zo správy psychológa úradu práce zo dňa 15.06.2011 vyplynulo, že maloletý hneď na úvod stretnutia uviedol, že nechce u otca spávať, nakoľko mu je smutno za mamou. Na otázky kedy bol naposledy u otca odpovedať nevedel. Popisoval, že otec žije v domácnosti so svojou priateľkou (tetou F.) v malom paneláku. S tetou si rozumie a dokonca teta pri ňom spí. Problém mu robí večerné zaspávanie. Uvádzal, že keď zaspáva tak plače, lebo mu je smutno. Potreboval by, aby otec zostal pri ňom ležať. Pri otázke či by mu viac vyhovovalo, keby išiel na noc domov uviedol, že radšej by už na druhý deň zostal doma. Potvrdil, že pokiaľ by sa mu otec viac venoval a večer by pri ňom ležal, tak by mu bolo lepšie a vedel by u otca aj prespať. Matka v konzultácii s psychológom uviedla, že maloletý plače, nechce ísť k otcovi a sťažoval sa na neho, že otec sa s ním nehrá, iba mu vysype lego a to je všetko. Chcela by, aby sa otec viac o dieťa zaujímal a venoval sa mu. Otec psychológovi úradu potvrdil, že od februára 2011 do konca mája 2011 u neho maloletý nebol. Poukázal na problematickú komunikáciu s matkou maloletého a na to, že počas ich stretnutia matka vždy večer maloletému volala, či mu nie je smutno. Otec uviedol, že sa maloletému snaží vytvoriť program počas celého pobytu u neho. Boli spolu v zoologickej záhrade a skladal s ním lego, ktoré má maloletý rád. Nemyslí si, že by zúženie styku bolo vhodné. Psychológ dohodol s rodičmi a maloletým ďalšie termíny stretnutia. V závere svojej správy psychológ úradu odporučil, aby súdne pojednávanie bolo odročené za účelom opätovného nadviazania vzťahu dieťaťa s otcom. Považoval za zjavné, že väzby medzi otcom a synom sa pretrhli, nakoľko maloletý nebol u otca od februára 2011. V lehote ďalších troch mesiacoch odporučil psychológ stretávanie sa maloletého s otcom na ÚPSVaR Trenčín za prítomnosti psychológa s tým, že psychológ podľa situácie zváži, či je počas interakcie otec
- dieťa potrebná prítomnosť matky, alebo nie.
Súd s uvedeného dôvodu odročil termín pojednávania z júna 2011 na 06.10.2011. Na tomto pojednávaní súd oboznámil správu psychológa úradu práce Trenčín zo dňa 26.09.2011. Otec dieťaťa sa na
toto pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal ani o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. V správe psychológ úradu potvrdil, že s rodičmi a maloletým sa dohodli na stretávaní sa s otcom 2x za mesiac po dobu troch mesiacov na ÚPSVaR Trenčín za prítomnosti psychológa. Nakoľko počas prázdnin bolo dovolenkové obdobie a zároveň vzhľadom na otcovu dochádzku na dané stretnutia (dňa 08.07.2011 a dňa 19.09.2011 sa otec na stretnutie nedostavil) sa stretnutia realizovali v termínoch 28.07.2011 a 23.08.2011. Maloletý sa o stretnutiach vyjadril, že boli dobré, ale stále nechce u otca prespávať. Negatívne boli aj Y. reakcie na ponuku otca ísť na zmrzlinu, alebo pozrieť psíkov. Nakoľko stretnutia prebiehali iba sporadicky, psychológ uviedol, že je potrebné pokračovať v nadväzovaní vzťahu. Dňa 19.09.2011 otec na stretnutie neprišiel a konzultácie boli vykonané iba s maloletým a matkou. Matka potvrdila, že maloletý zvládne stretnutia, pokiaľ sa bude časový interval zvyšovať. V závere svojej správy psychológ úradu navrhol, aby sa maloletý stretával s otcom každú párnu sobotu počas prvého mesiaca od rozhodnutia súdu v čase od 13.00 h do 15.00 h, počas druhého mesiaca od rozhodnutia súdu v čase od 10.00 h do 15.00 h a od tretieho mesiaca od rozhodnutia súdu v čase od 09.00 h do 19.00 h. Matke psychológ odporučil, aby podporovala maloletého v postupnom nadväzovaní vzťahu s otcom, s čím matka súhlasila. Otcovi v závere správy odporučil zvýšiť záujem o maloletého, ako aj zvýšiť pozitívne prejavy voči nemu. Keď dôjde k nadviazaniu vzťahu medzi ním a maloletým, môže otec podať návrh na rozšírenie styku s dieťaťom. V súčasnosti prespávanie maloletého u otca psychológ neodporučil, nakoľko styk medzi maloletým a otcom od februára 2011 neprebiehal a maloletý naďalej u otca prespávať nechce.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že rozsah styku otca s maloletým je potrebné upraviť novým súdnym rozhodnutím, nakoľko rodičia sa o úprave styku nevedia jednoznačne dohodnúť. Styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré patria bez rozdielu každému rodičovi s výnimkou prípadov v zákone uvedených. Hlavným účelom styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s maloletým dieťaťom je zabezpečenie spoluúčasti tohto rodiča na výchove dieťaťa, udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Rodičia by sa mali na úprave styku s maloletým dieťaťom predovšetkým dohodnúť. Až v prípade, že dohoda medzi nimi nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd. Styk upraví tak, aby bol v prospech maloletého dieťaťa, pričom prihliadne na potreby, okolnosti a povinnosti ako dieťaťa, tak i rodičov. V danom prípade mal súd preukázané, že otec síce má záujem stretávať sa s maloletým, ale jeho záujem nie je dôsledný, stály a vytrvalý. Pokiaľ narazí na prekážku v komunikácii s matkou, stretnutia s maloletým sa vzdáva. Nedožaduje sa dôsledne úpravy styku podľa rozsudku súdu. V konaní bolo preukázané, že otec nemá dostatok pozitívnych prejavov voči maloletému, ktorý potom nechce byť v jeho prítomnosti počas noci a žiada si návrat k matke. Túto nežiaducu situáciu v úprave styku otca s maloletým sa pokúsil riešiť psychológ úradu práce psychologickými konzultáciami všetkých účastníkov konania a stretnutiami rodičov s maloletým, stretnutiami maloletého s otcom na úrade práce za prítomnosti psychológa. Stretnutia však prebiehali iba sporadicky, stalo sa, že otec na stretnutie neprišiel a hoci maloletý vyjadril, že stretnutia boli dobré, stále nechcel u otca prespávať. Súd vzhľadom na uvedené okolnosti upravil styk otca s maloletým tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Takto upravený styk otca s maloletým považuje súd v súčasnosti za primeraný psychickému stavu maloletého, s možnosťou jeho budúceho rozšírenia tak, ako to navrhol psychológ úradu práce.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.