Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26C-117-2011.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/117/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci navrhovateľky E. Š., rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š., C. XXXX/X, proti odporcovi R. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., C. XXXX/X, t.č. ÚVTOS V., o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Š.: Y., nar. X.X.XXXX, E., nar. X.X.XXXX a L., nar. X.X.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky E. Š. rodenej U. a odporcu R. Š., uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu U., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté deti Š.: Y., nar. X.X.XXXX, E., nar. X.X.XXXX a L., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec je povinný platiť na výživu maloletej Y. sumu 70,- EUR mesačne, na maloletú E. sumu 60,- Eur mesačne a na maloletého L. sumu 60,- EUR mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v každú párnu sobotu v kalendárnom roku od 14,00 h do 16,00 h za prítomnosti matky maloletých detí.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 4.5.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a maloleté deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude na ich výživu povinný platiť spolu sumu 190,- EUR mesačne.
Otec s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, súhlasil však s návrhom v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 12P/108/2010-80 zo dňa 13.7.2010, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/78/2010-95 zo dňa 17.12.2010, rozhodnutiami ÚPSVaR v Nových Zámkoch zo dňa 4.11.2010, z 1.10.2010, potvrdením Strednej zdravotníckej školy v Trnave, ročným zúčtovaním preddavkov na daň za rok 2010, kalkuláciou o zmene záloh od
1.7.2010, kópiami výdavkových dokladov navrhovateľky, písomnými vyjadreniami odporcu, rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 2T/220/2010-173 zo dňa 22.9.2010, č.k. 17P/102/2009-156 z 18.8.2010, č.k. 13P/120/2010-46 z 18.8.2010 a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa X.X.XXXX, z ktorého manželstva pochádzajú tri maloleté deti, Y., E. a L.. V spoločnej domácnosti však vychovávajú spolu šesť detí, a to dcéry navrhovateľky z prvého manželstva - L. T. a L. T.T., ďalej odporcovu dcéru T. Š.. Výchova zo strany odporcu hraničila s agresivitou, deti pociťovali strach. Podstatným však bolo to, že odporca bol právoplatne odsúdený pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 pís,. a, b Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. g, j tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c, d Tr. zák., ktorého sa dopustil práve na maloletých deťoch. Navrhovateľka poberá náhradné výživné v sume 66,- Eur mesačne na maloleté L. a L. T., s deťmi obýva trojizbový mestský byt, kde platí nájomné a energie spolu v sume 290,- Eur mesačne. Za materskú školu maloletého L. platí 30,- Eur mesačne, pričom priemerný mesačný príjem matky je 550,- Eur netto (zamestnaná je v V. L. U..I..L..) a poberá rodinné prídavky na 5 detí. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. S odporcom nezdieľa spoločnú domácnosť od 30.3.2010, kedy bol vzatý do väzby, od toho času sa s ním ani intímne nestýka. Mimomanželskú známosť nemá ani nemala. Výživné na deti odporca neposiela, na výdavkoch domácnosti sa nijak nepodieľa.
Odporca sa k návrhu na rozvod vyjadril tak, že napriek tomu, že sa dopustil toho zločinu, za ktorý bol odsúdený, podrobuje sa ambulantnej liečbe a myslí si, že toto spoločne s navrhovateľkou prekonajú, lebo ju naďalej ľúbi, ako aj svoje deti a s rozvodom manželstva nesúhlasí. Uviedol, že vo výkone trestu odňatia slobody nie je pracovne zaradený, na základe čoho nemá žiaden príjem, avšak s navrhnutou výškou výživného ako aj s ostatnými časťami úpravy práv a povinností navrhnutými matkou pre prípad rozvodu manželstva súhlasil.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 12P/108/2010-80 z 13.7.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/73/2010-95 z 17.12.2010, právoplatným 13.8.2010 boli maloleté deti Y., E. a L. Š. zverené na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť v sume po 60,- Eur mesačne na maloletú E. a L. a 70,- Eur mesačne na maloletú Y.. Zároveň súd rozhodol o splatnom výživnom. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi na každý párny víkend v sobotu od 14,00 h do 16,00 za prítomnosti matky v jej bydlisku. Z vykonaného dokazovania v uvedenom konaní vyplynulo, že v čase rozhodnutia bola matka zamestnaná v V. L. U..I..L.. s priemerným príjmom 582,69 Eur a otec maloletých detí bol do 17.9.2009 zamestnaný v K. U. L..C..I.. Š. s priemerným mesačným príjmom vo výške 431,87 Eur netto, pričom pracovný pomer ukončil dohodou. Z daňového priznania za rok 2009 bolo zistené, že základ dane v tomto roku mal otec vo výške 4.288,05 Eur. Zo správy ÚVTOS a ÚVV N. bolo zistené, že k 2.6.2010 otec maloletých detí nebol pracovne zaradený a nemal žiaden pracovný príjem.
Kolízna opatrovníčka navrhla pre prípad rozvodu manželstva upraviť práva a povinnosti rodičov v zhode s návrhom matky, ako aj v zhode s rozsudkom OS Galanta č.k. 12P/108/2010-80 z 13.7.2010, nakoľko rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce takúto úpravy sa od času vydania uvedeného rozhodnutia nezmenili. Vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody otcom maloletých detí navrhla miesto styku otca s maloletými deťmi neupraviť, ponechať na dohode rodičov.
Z rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 2T/220/2010-173 zo dňa 22.9.2010, právoplatného dňa 22.9.2010 bolo zistené, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. g/, j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Zo skutkovej časti vyplynulo, že odporca najneskôr od leta 2009 sexuálne zneužíval vlastnú dcéru, ako aj nevlastné dcéry.
Kolízna opatrovníčka navrhla súdu pre prípad rozvodu manželstva účastníkov rozhodnúť v časti úpravy práv a povinností rodičov k deťom v zhode s návrhom navrhovateľky, nakoľko mala za to, že ako
rozvod manželstva, tak i navrhnutá úprava práv a povinností bude plne zohľadňovať oprávnené záujmy maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Podľa § 18 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods.1 Os.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods.1 až 4 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods.1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvale a vážne rozvrátené, nakoľko účastníci nezdieľajú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú a nehospodária spolu. Nesúhlas odporcu s rozvodom manželstva súd nepovažoval za rozhodujúci argument, nakoľko mal za to, že rozvrat manželstva účastníkov bol spôsobený práve neprípustným správaním sa odporcu, za ktoré bol v konečnom dôsledku právoplatné odsúdený. Vzhľadom na závažnosť trestného činu spáchaného odporcom a jeho charakter mal súd za to, že je jednoznačne v záujme ochrany maloletých detí, aby bolo manželstvo ich rodičov rozvedené.
O úprave práv a povinností rozhodol v súlade s návrhom matky, nakoľko od času úpravy práv a povinností rodičov s maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva nedošlo k podstatnej zmene rozhodujúcich okolností, na základe čoho zveril všetky tri maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá im sústavne zabezpečuje osobnú starostlivosť, pričom o výške výživného rozhodol podľa druhej vety ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko odporca sa svojím výlučne subjektívnym pričinením dostal do situácie, kedy je bez príjmu, pričom predtým bol zárobkovo činný či už ako zamestnanec alebo následne živnostník. Pri určení výšky výživného súd vychádzal rovnako z príjmu matky maloletých detí, ako aj z oprávnených potrieb maloletých detí daného veku. Styk otca s maloletými deťmi upravil na minimálny čas za prítomnosti ich matky práve s prihliadnutím na trestný čin, ktorý otec na niektorých z maloletých detí spáchal.
Podľa § 144 veta prvá O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 144 prvej vety O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.