Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/180/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobkyne: B. U., A.. XX. X. XXXX, bytom Ľ. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, proti žalovanému: I. U. D. P., X. T., so sídlom v D. P., J.. X. P. XX, G.: XXX 963, právne zastúpeného JUDr. Annou Dávidekovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ondrašovecká 632, o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka pozemku, takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške, 193,23 eur, tieto na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Anny Dávidekovej, advokátky so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ondrašovecká č. 632, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 22. 7. 2011 domáhala, aby súd zriadil v prospech jej osoby ako vlastníčky pozemku parc. č. O. XXX o výmere 849 m2, záhrady, k. ú. O. Ľ.J., zapísaný na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Ž., Správa katastra D. P., vecné bremeno, spočívajúce v práve cesty peši a motorovými vozidlami cez priľahlý pozemok parc. č. O. XXX o výmere 1288 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. O. Ľ., zapísaný na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Ž., Správa katastra D. P., vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa plánuje na svojom pozemku postaviť rodinný dom. Požiadala žalovaného o využívanie prístupovej komunikácie, navrhujúc mu rôzne varianty, aby prístupovú cestu, nachádzajúcu sa na pozemku, dal do trvalého užívania obce Ľ., keďže bola aj je využívaná občanmi obce, alebo odpredal žalobkyni časť pozemku, alebo aby zriadil v prospech žalobkyne vecné bremeno. Žalovaný nesúhlasil s návrhmi žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že prístup k pozemku vo vlastníctve žalobkyne nemožno zabezpečiť inak, dochádza tým k obmedzeniu vlastníckych práv žalobkyne a daný stav je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne sú zavádzajúce a účelové. Nie je daný dôvod na navrhované závažné obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného súdom. Predmetný pozemok bol pôvodne vedený na LV č. XXX ako záhrady, patril jednému vlastníkovi a to matke žalobkyne B. U., A.. XX. X. XXXX. Keďže všetky pozemky vlastnila jedna vlastníčka, mala k nim všetkým zabezpečený prístup, vrátane predmetného pozemku. V roku XXXX sa matka žalobkyne rozhodla darovať záhradu za domom žalobkyni. Obidve vedeli, že podmienkou riadneho užívania daru je právne vyriešenie prístupu k darovanému pozemku. Napriek tomu, prístup k pozemku neriešili. Hoci žalobkyňa od začiatku problém chýbajúceho prístupu k svojmu pozemku dobre poznala, bezdôvodne sa spoliehala na to, že sa jej podarí vynútiť si odkúpenie časti pozemku žalobcu, prípadne prechod cez pozemok. Žalovaný navrhol riešiť prístup cez pozemok matky žalobkyne, popri rodinnom dome. Podľa

judikatúry (R 37/1985) súd môže autoritatívne rozhodnúť o zriadení vecného bremena len v prípade, ak mu to umožňuje zákon. Je právne irelevantné, či žalobkyňa chce na svojom pozemku postaviť rodinný dom alebo pozemok ostane záhradou. Pozemok, ktorý vlastní žalovaný vždy patril k stavbe predajni, nikdy nebol pozemkom verejným, slúžiacim ako komunikácia. Žalovaný pozemok pre svoje podnikanie nevyhnutne potrebuje. Perspektívne uvažuje aj so stavebnými úpravami a prebudovaním budovy s možnou prístavbou, čo by mu právo vecného bremena znemožnilo. V najbližšom období žalovaný zabezpečí aj oplotenie a uzavretie pozemku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami, výpismi z listu vlastníctva, žiadosťami žalobkyne, kópiou mapy, zistiac nasledovné:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný pozemok nadobudla od svojej matky v roku XXXX. Od počiatku mala zámer postaviť na pozemku rodinný dom. Myslela si, že susedný pozemok je obecný, bola na ňom prístupová cesta. Starosta obce ju informoval, že vlastníkom je Obvodný úrad D. P., pričom prednostné právo kúpy prislúchalo žalovanému. Ten nesúhlasil s navrhovanými alternatívami žalobkyne. Susedný pozemok z druhej strany vlastni fyzická osoba, ktorá taktiež neprejavila záujem predať pozemok žalobkyni. Prístup cez pozemok žalovaného predstavuje jedinú prístupovú cestu. Pred nadobudnutím vlastníctva k predmetnému pozemku si žalobkyňa nezisťovala, kto je vlastníkom priľahlého pozemku. Ak by to bola vedela, postupovala by zrejme inak. Brána na pozemku bola v čase, keď stavba predajne Jednoty ešte nebola. Vozidlami sa dalo prejsť okolo celej budovy. Cez bránu aj v minulosti nebolo bránené v prístupe na pozemok. Zvažovala možnosť vstupu cez pozemok svojej matky. Keďže sú tam postavené humno, maštaľ a garáž, v ktorých stará matka žalobkyne chová, nemôže jej to žalobkyňa urobiť, aby stavby zvalila.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v roku XXXX budova predajne, ktorá je postavená na predmetnom pozemku žalovaného, bola odkúpená od obce. Vzhľadom na v tom čase platnú legislatívu, žalovaný sa nemohol stať vlastníkom pozemku, bolo mu zriadené právo trvalého užívania, ktoré sa zmenilo na nájom. Žalovanému prislúchalo predkupné právo, ktoré bolo uplatnené. Do mája XXXX bola vlastníkom pozemku Slovenská republika, žalovaný v roku XXXX predmetný pozemok nadobudol. Na pozemku žalovaného nie je vybudovaná žiadna príjazdová cesta. Nachádza sa tam len spevnená plocha, ktorá slúži na príjazd áut, zásobujúcich predajňu, aby mohli zozadu nacúvať do tejto predajne. Pozemok žalovaného nebol oplotený, preto bol možný prístup cez pozemok. Žalobkyňa mala a má iné možnosti ako riešiť svoj prístup na pozemok. Konkrétne, cez pozemok svojej rodiny. Pred darovaním pozemku žalobkyni bol tento prístup aj zabezpečený. Navrhované riešenie zo strany žalobkyne predstavuje výrazný zásah a obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. Vlastnícke právo žalovaného požíva rovnakú právnu ochranu. Žalovaný má záujem prevádzku stavby predajne rekonštruovať. Budova sa nachádza v strede pozemku, prechod z ktorejkoľvek strany predstavuje bezprostredný prístup popri budove. Bude potrebné zabezpečiť aj prechod stavebných mechanizmov. Žalovaný do konca kalendárneho roku oplotí pozemok, keďže občania vyhadzujú odpadky na pozemok. Nejedná sa o priechodový pozemok, obyvatelia obce nemajú kam cez neho prechádzať. Projekty, týkajúce sa rekonštrukcie prevádzkových budov žalovaného majú tendenciu mať väčšiu predajnú plochu a menšiu skladovú časť.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Katastrálneho úradu Ž., Správa katastra D. P., O.. Ú.. O. Ľ.J., E. Ľ. bolo zistené, že vlastníčkou pozemku par. č. O. XXX o výmere 849 m2, záhrady je žalobkyňa, na základe darovacej zmluvy Q. 1543/2009. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX Katastrálneho úradu Ž., Správa katastra D. P. bolo zistené, že vlastníkom pozemku parc. č. O. XXX o výmere 1288 m2, zastavané plochy a nádvoria ako aj stavby na pozemku súp. č. XXX, predajňa, je žalovaný. Listom zo dňa XX. X. XXXX, XX. X. XXXX a doručeným XX. X. XXXX, žalobkyňa žiadala žalovaného o prerokovanie možnosti prístupu na jej pozemok. Z informatívnej kópie mapy bolo zistené, že predajňa I. U. je umiestnená na pozemku parc. č. XXX v strede pozemku. Susedným pozemkom je pozemok žalobkyne parc. č. XXX, ktorý susedí s pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X Y. 463, vo vlastníctve darcu žalobkyne.

Podľa článku 2 odsek 2 SR:

Štátne orgány môžu konať iba na základe , je v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 20 odsek 1 veta prvá, druhá, odsek 4 SR:

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa článku 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. zákonov):

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa :

Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Vlastnícke právo má charakter vecného práva, ktoré je absolútne. Je charakterizované tým, že vlastník veci vykonáva svoje oprávnenie svojou mocou, teda mocou nezávislou na súčasnej existencii moci kohokoľvek iného k tejto veci. Vlastníctvo je absolútnym právom, ktorému zodpovedá povinnosť ostatných subjektov vlastníka nerušiť, je trvalé, neobmedzené. Listina základných práv a slobôd vyslovuje zákaz zneužitia vlastníckeho práva (článok 1 odsek 3) a umožňuje jeho vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie len za určitých podmienok, pričom vlastnícke právo možno obmedziť len výnimočne. Jedným z legálnych inštitútov obmedzenia vlastníckeho práva sú aj vecné bremená. V ustanovení sú explicitne vymedzené spôsoby vzniku vecných bremien (písomnou zmluvou, na základe závetu, dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona, vydržaním, zmluvou). Súd môže vecné bremeno zriadiť pri vyporiadaní neoprávnenej stavby ( Obč. zák.), pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci ( Obč. zák.) a pri zabezpečení tzv. nevyhnutného prístupu k stavbe ( Obč. zák.). V iných prípadoch, než ktoré sú upravené v zákone, nemôže súd zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, ak by z okolnosti prípadu sa javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho riešeniu (R 47/1991). Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena nemožno vydať ani na základe analogickej aplikácie zákona (rozsudok NS ČR sp. zn. ). Na základe ustanovenia Obč. zák., podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, nemožno aktom aplikácie práva konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť vlastníka (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ).

S poukazom na vyššie uvedené, žalobkyňa neuviedla žiaden zákonom stanovený dôvod, pre ktorý by súd mohol svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno a tým obmedziť vlastnícke právo žalovaného. Novelou () zákonodarca umožnil zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v prípade, ak vlastník stavby nie je súčasne zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Aktívne legitimovanou osobou na podaní takejto žaloby je len vlastník stavby, ktorým žalobkyňa nie je. Je vlastníčkou pozemku.

Zákonodarca však neupravil ako legálny dôvod obmedzenia vlastníckeho práva, právo vlastníka pozemku domáhať sa zriadenia vecného bremena cez priľahlý pozemok (v danom prípade vo vlastníctve žalovaného). Nárok žalobkyne nemal tak oporu v žiadnom zákonnom dôvode zriadenia vecného bremena súdom, pričom na základe analógie práva alebo prostredníctvom inštitútu dobrých mravov, ktoré majú len výkladový, interpretačný charakter. Zriadenie vecného bremena nie je prípustné.

Vyhovením žalobe by súd protiústavne zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného, ktoré požíva rovnakú právnu ochranu ako žalobkyňa (vo vzťahu k predmetu svojho vlastníckeho práva). Došlo by tým aj k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku žalovaným, garantovaného Európskym dohovorom o ľudských právach. Keďže súd môže autoritatívne rozhodnúť o zriadení vecného bremena len v prípade, ak mu to umožňuje zákon, žaloba žalobkyne musela byť zamietnutá.

Nemožno prehliadať ani skutočnosť, že žalobkyňa sa do predmetnej situácie a vlastníckych pomerov dostala v dôsledku toho, že nepristupovala s dostatočnou obozretnosťou, starostlivosťou pri prijímaní daru (vzhľadom na jej zámer postaviť na pozemku stavbu). Potvrdila, že pred nadobudnutím vlastníctva k pozemku si nezisťovala, kto je vlastníkom priľahlého pozemku. Jej spoliehanie sa na prechádzanie cez pozemok právnymi predchodcami, príp. zdržiavania sa iných osôb na pozemku (v dôsledku charakteru stavby na pozemku, budovy predajne žalovaného), nelegitimovalo žalobkyňu domáhať sa zriadenia prístupu k darovanému pozemku prostredníctvom súdu. V konaní bolo taktiež preukázané, že prístup k pozemku je možné zabezpečiť inak, napr. cez pozemok jej právnej predchodkyne (matky), keďže postavenie hospodárskych budov a ich využívanie starou matkou žalobkyne, nepredstavuje vyššie právo než ochrana vlastníckeho práva dotknutých subjektov, ako ani nezáujem vlastníka druhého priľahlého pozemku, ktorou je fyzická osoba. Ak došlo k inému dôvodu vzniku a trvania vecného bremena, odvíjajúceho sa od pomerov v minulosti, prichádzal by do úvahy žalobný nárok iného druhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, prislúchala plná náhrada trov konania voči žalobkyni, ktorá je v konaní neúspešná. Trovy konania predstavovali odmenu právnej zástupkyne žalovaného za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby jej prislúchala odmena vo výške 57 eur, t. j. za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na súdnom pojednávaní dňa 6. 10. 2011, t.j. tri krát 57 eur, spolu 171 eur ( v spojení s , b, c, Vyhlášky č. zákonov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Podľa Vyhlášky č. zákonov v znení neskorších predpisov, popri odmene právnej zástupkyni prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkoch za tri úkony právnej služby, t. j. tri krát 7,41 eur, spolu 22,23 eur. Žalobkyňa je preto povinná zaplatiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 193,23 eur, na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Anny Dávidekovej, advokátke so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ondrašovecká č. 632, podľa .

V súlade s ustanovením , súd stanovil lehotu na zaplatenie náhrady trov konania v trvaní 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.