Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-11P/186/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, J. S. J. I. a otca S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, J. S. J. I., o striedavej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

I. Maloletý S. S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že v osobnej starostlivosti sa rodičia budú striedať po týždňoch tak, že každý párny týždeň bude maloletý u otca a každý nepárny týždeň u matky. Rodičia si maloletého S. odovzdajú vždy v piatok o 17:00 hod. v mieste bydliska rodiča, ktorému starostlivosť končí.

II. Výživné na maloletého S. sa neurčuje.

III. Poberateľkou prídavku na dieťa a daňového bonusu je matka.

IV. Týmto sa v časti o úprave práv a povinností k mal. S. mení rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. -18 zo dňa 14.11.2007.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 07.09.2010 sa otec domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, tak že sa s matkou maloletého budú v starostlivosti striedať v týždňových intervaloch. Otec výživné určiť nežiadal a súhlasil, aby poberateľkou prídavku na dieťa a daňového bonusu zostala matka. Uviedol, že manželstvo s matkou maloletého bolo rozvedené v r. 2007. Na čas po rozvode bol maloletý na základe rodičovskej dohody zverený matke, zo strany otca bolo stanovené výživné na 100 Eur mesačne a stretávanie maloletého s otcom bolo upravené tak, že boli oprávnení sa stretávať každý párny týždeň od štvrtka 16:00 do nedele 18:00 hod., v stanovené dni počas Vianoc, jarných prázdnin, Veľkej noci a 4 týždne v rámci letných prázdnin. Aj po rozvode udržiaval otec s maloletým intenzívny kontakt, stretával sa s ním aj nad rámec rozvodovej úpravy. Citové väzby maloletého na oboch rodičov považuje za intenzívne. V čase predchádzajúcom podaniu návrhu bolo zo strany maloletého vznesené prianie, že by rád ostal u otca aj dlhšie ako len počas určenej doby stretávania, čo bolo základným podnetom na využitie novozavedeného inštitútu striedavej osobnej starostlivosti zo strany otca. Otec považuje podmienky na svojej strane za vyhovujúce pre starostlivosť o maloletého a sám je spôsobilý (rovnako ako matka) starostlivosť vykonávať. Má za to, že dokáže zabezpečiť tiež riadne plnenie školských povinností maloletého aj jeho zdravotnú starostlivosť. Za vhodné riešenie otec považoval, aby bol maloletý v starostlivosti otca v týždni, v ktorom má matka poobednú zmenu.

Matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila. Ako hlavné dôvody uviedla obavy o riadne plnenie školských povinností maloletého a riadne zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o maloletého. Poukázala na skutočnosť, že v rámci doterajšieho stretávania bolo plnenie povinností maloletého vyžadované hlavne z jej strany, zatiaľ čo počas stretnutí s otcom sa maloletý venuje najmä zábave, a to je podľa matky hlavnou príčinou záujmu maloletého o dlhší pobyt u otca. Za negatívum považovala aj rozdielny prístup uplatňovaný pri učení z jej strany a zo strany otca. Vyslovila obavu, že striedavá osobná starostlivosť vnesie do života maloletého chaos a zhorší sa v škole. Matka poukázala na skutočnosť, že učenie s maloletým bude zabezpečovať otcova matka a nie otec sám, ako je tomu v prípade, že sa maloletý u otca učí aj v súčasnosti. Pre prípad, že by práca matky na dve zmeny mala byť dôvodom pre striedavú osobnú starostlivosť, bola matka ochotná zabezpečiť si prácu v jednozmennej prevádzke.

Kolízny opatrovník nepovažoval prípadné nariadenie striedavej osobnej starostlivosti za rozporné so záujmami maloletého. Poukázal na záujem samotného maloletého o tento spôsob výchovy a mal za to, že otec je schopný sa riadne o maloletého postarať. Za problémovú považoval komunikáciu medzi rodičmi vo finančných otázkach, čo by mohla byť hlavná prekážka riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámil potvrdenie o príjme matky, rozhodnutie riaditeľky ZŠ o pokarhaní maloletého, vysvedčenia maloletého, správa Referátu PPS, výplatné pásky otca, výpisy z účtu otca, rodný list maloletého, predchádzajúce potvrdenie o príjme matky, rozpis výdavkov matky, výdavkové a pokladničné doklady predložené matkou a zistil tento skutkový stav veci:

Maloletý je od rozvodu manželstva jeho rodičov zverený matke, v domácnosti ktorej trávi väčšinu času a s otcom sa stretáva podľa dohody rodičov schválenej pri rozvode manželstva. Stretnutia otca s maloletým sa však realizovali aj nad rámec stanoveného rozsahu na základe návštevy maloletého u otca alebo dohody rodičov súvisiacej s rodinnými návštevami alebo voľnočasovými aktivitami. Otec maloletého vodí z pravidelných tréningov futbalu k matke. V roku 2011 prespával maloletý u otca počas cca dvoch mesiacov, kedy pracovala matka výnimočne aj v nočnej zmene. Takéto riešenie bolo prijaté rodičmi na základe žiadosti maloletého.

Maloletý navštevuje VI. ročník ZŠ na Y. ulici v Novom Meste nad Váhom. V štvrtom ročníku bol na koncoročnom vysvedčení hodnotený dvojkou zo slovenského jazyka a trojkou z anglického jazyka, v ostatnom jednotkami. V piatom ročníku na polroku jednotkami, jednou trojkou a štyrmi dvojkami a na konci roka jednotkami, tromi trojkami a štyrmi dvojkami. Správanie bolo vždy hodnotené ako veľmi dobré, no na konci roka bolo maloletému uložené pokarhanie od triedneho učiteľa, ktorého dôvodom bola podľa rodičov skutočnosť, že v priebehu roka dostal poznámky, ktorých dôsledkom je pri určitom počte za rok práve pokarhanie na konci roka. V rámci mimoškolských aktivít sa maloletý aktívne venuje futbalu.

Maloletý bol vypočutý na tunajšom referáte poradensko-psychologických služieb, kde uviedol, že je rád s oboma rodičmi a jeho vzťah voči obom je kladný. U každého je mu smutno za druhým rodičom. Čas s otcom trávi najmä voľnočasovými aktivitami, no spolu s otcom alebo starou matkou zo strany otca sa aj učievajú. Výraznejšia fixácia na domáce prostredie niektorého z rodičov u maloletého nie je, pretože obaja bývajú inde ako v čase manželstva. Maloletý čiastočne potvrdil vyjadrenie matky a uviedol, že otec si príležitostne vypije, no k zhoršeniu správania otca voči maloletému nedochádza a otec vtedy autom nejazdí.

Matka maloletého žila s maloletým v prenajatom byte, no v priebehu konania sa presťahovali do domácnosti starej matky zo strany matky kde býva aj sestra matky. Matka je zamestnaná v spoločnosti I., s.r.o. E. N. s príjmom cca 500 Eur mesačne. V súčasnosti pracuje na dve zmeny, s tým, že v nepárnom týždni má rannú zmenu a v párnom týždni poobednú. V nočnej zmene pracovala v minulosti výnimočne. Matka má partnera, s ktorým však nežijú v jednej domácnosti. Maloletý sa s partnerom matky stretáva a bez problémov spolu vychádzajú.

Otec žije v trojizbovom byte v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je dôchodkyňa a vedie domácnosť. Domáce práce však vie zabezpečiť aj otec. Otec je zamestnaný ako administratívny pracovník s pružnou pracovnou dobou v spoločnosti N. s.r.o. Nové mesto nad Váhom s príjmom cca 540 Eur. Otec má partnerku, s ktorou však nežijú v jednej domácnosti. Maloletý sa s partnerkou otca stretáva a bez problémov spolu vychádzajú.

Podľa Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(§ 24 ods. 2, 3, 4 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. (§ 62 Zákona o rodine)

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods. 1 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).

Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že v tomto prípade sú podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti splnené. Záujem oboch rodičov o starostlivosť o maloletého je nesporný. Súd má tiež za to, že obaja sú spôsobilí maloletého vychovávať. Spôsobilosť matky v konaní nikto nespochybnil a je daná doterajšou vyhovujúcou starostlivosťou z jej strany. Matka však spochybnila spôsobilosť otca postarať sa o maloletého, a to v oblasti učenia a zabezpečenia riadnej zdravotnej starostlivosti o maloletého. I keď túto otázku s úplnou istotou bude možné zodpovedať až potom, čo otec dostane možnosť sa o maloletého postarať, má súd za to, že spôsobilosť otca riadne zabezpečiť plnenie školských povinností maloletého a starostlivosť o jeho zdravotný stav je vysoko pravdepodobná a v konaní nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodné pochybnosti. Čo sa týka plnenia školských povinností bolo i samotnou matkou uvedené, že maloletý sa u otca učieva a vypracováva aj domáce úlohy. Otec mal prehľad o školských výsledkoch maloletého a výsledky dosiahnuté maloletým na vysvedčení popísal dokonca presnejšie ako matka. Uvedené nie je výčitkou matke, pretože pri plnení každodenných povinností je prirodzené, že si nemožno detailne a dlhodobo pamätať konkrétne známky, je to však jednoznačným preukázaním záujmu otca o vzdelávanie maloletého ako jednej z

priorít každého zodpovedného rodiča. Pokiaľ je teda na strane otca záujem o vzdelávanie maloletého je dôvodné predpokladať, že otec bude v súlade s týmto záujmom aj konať a prípravu maloletého do školy riadne zabezpečí. Obavy matky z nejednotného prístupu k učeniu nie sú namieste. Maloletý je vo veku, kedy by už mal k učeniu pristupovať samostatnejšie ako na prvom stupni ZŠ a tak by si spôsob učenia mal vytvárať hlavne on sám. Úlohou rodiča by v tomto veku mal byť skôr dohľad či sa maloletý skutočne učí a vysvetlenie otázok, ktorým maloletý sám neporozumie. V otázke školských povinností majú obaja rodičia záujem na ich riadnom plnení. Obaja však rozdielne posudzujú závažnosť jednotlivého neúspechu v podobe zlej známky, tak ako to bolo v prípade angličtiny, ktorý matka popisovala v priebehu konania. Súd nepovažuje za závažné ak sa stane, že dieťa dostane zlú známku, čo je bežné u väčšiny žiakov. Je dôležité, aby malo dieťa a aj rodičia záujem takýto čiastkový neúspech opraviť a dosiahnuť tak dobré výsledné hodnotenie na vysvedčení. Takýto prístup u otca existuje a aj preto súd nemá dôvod pochybovať o jeho schopnosti zabezpečiť riadne vzdelávanie maloletého. Je potrebné si tiež uvedomiť, že na školské výsledky nemá zďaleka vplyv iba prístup rodiča alebo dieťaťa k učeniu a dieťaťom dosiahnuté známky nie sú vždy vyjadrením jeho skutočných schopností. Napriek zhoršeniu na koncoročnom vysvedčení v piatom ročníku a pokarhaniu možno konštatovať, že sa nejedná o žiadny závažný stav a maloletý sa nijako nevymyká obrazu väčšiny ostatných detí v jeho veku. Matkou namietanú nespôsobilosť otca o zabezpečenie riadnej zdravotnej starostlivosti maloletého súd považuje v tomto prípade za vylúčenú. Je nepochybné, že otec má prirodzený záujem na zdraví maloletého a nepochybne dokáže posúdiť zdravotné komplikácie u maloletého a zabezpečiť návštevu lekára a úkony s tým spojené. Dôvod tejto námietky matky je daný skôr jej zvýšenou citlivosťou voči maloletému, čo je ostatne pri porovnaní postojov otcov a matiek prirodzený jav. Je potrebné si však uvedomiť, že maloletý prichádza do veku, kedy nebude ochotný akceptovať niektoré požiadavky vznesené rodičom v záujme ochrany jeho zdravia. Je to napríklad neochota detí v tomto veku nosiť niektoré druhy oblečenia a pod. Bol to aj prípad opisovaný matkou, kedy sa maloletý chcel po futbale v mieste tréningu osprchovať, pretože sa tam sprchujú všetci a nechcel dať na matkine obavy, že by po sprche mohol vonku nachladnúť. V žiadnom prípade sa však v obdobných situáciách nejedná o nespôsobilosť rodiča zabezpečiť zdravie dieťaťa, ak požiadavke dieťaťa vyhovie.

Schopnosť otca vykonávať riadnu starostlivosť o maloletého ani najmenej nespochybňuje matkou uvádzané požívanie alkoholických nápojov zo strany otca. Príležitostné vypitie primeraného množstva piva, vína, ale aj tvrdého alkoholu nemožno považovať za prehrešok vylučujúci riadnu starostlivosť takejto osoby o maloleté dieťa. V opačnom prípade by bola väčšina rodičov nespôsobilá postarať sa o svoje deti. Iná situácia by samozrejme bola v prípade nadmerného požívania alkoholu rodičom, na čo však v tomto prípade nebolo podozrenie. Z výpovede maloletého možno dovodiť iba popísané príležitostné vypitie, no určite nie nadmerné požívanie alkoholu.

Popri splnení podmienky spôsobilosti oboch rodičov vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa musí byť striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa a musí byť daný predpoklad, že ňou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť tak musí byť pre dieťa vhodnejšia ako starostlivosť iba jedného z rodičov. Vo väčšine prípadov ostáva práve táto podmienka nenaplnená. Dôvodom môže byť faktická náročnosť realizácie striedavej starostlivosti pri vzdialenom bydlisku rodičov, s tým spojené rozdvojenie spoločenského priestoru dieťaťa a nemožnosť návštevy jedného školského zariadenia ako aj prílišné oslabenie citovej väzby k rodičovi, ktorému nebolo dieťa predtým zverené. Striedavá osobná starostlivosť je tiež nevhodná v nízkom veku dieťaťa. Ani jedna z takýchto prekážok však v danom prípade nie je. Vzhľadom na bydlisko rodičov maloletého v tom istom meste nie je s týždenným striedaním výchovného prostredia maloletého spojené cestovanie, zmena školy a maloletému sa nezmení ani blízkych okruh rovesníkov. Rovnako intenzita citovej väzby na otca je v danom prípade v zásade totožná ako v prípade matky, preto maloletý nebude mať žiadny problém zvyknúť si na spolužitie s otcom. Sám sa ostatne v tomto zmysle vyjadril keď uviedol, že v prítomnosti rodiča mu vždy chýba ten druhý. Doterajším intenzívnym stretávaním otca s maloletým sa okrem vytvorenia silných citových väzieb vytvorila u otca konkrétna predstava realizácie dlhodobejšej starostlivosti o maloletého a je teda predpoklad, že otec s takýmto „nácvikom“ celotýždennú starostlivosť o maloletého zvládne bez komplikácií. Prekážkou striedavej osobnej starostlivosti nie je ani nízky vek maloletého. Naopak, maloletý je vo veku, keď v jeho vývoji môže pozitívnu úlohu zohrať mužský vzor, ktorý sa mu striedavou osobnou starostlivosťou dostáva v najväčšom možnom rozsahu, dostupnom v neúplnej rodine.

I keď úplnú rodinu nemožno dieťaťu ničím nahradiť, je striedavá osobná starostlivosť najbližšie takémuto ideálnemu stavu. To však iba v prípade, že nie je realizovaná napriek faktickej zložitosti pri zmene pobytu

dieťaťa, napriek nedostatočnej citovej väzbe k niektorému z rodičov, napriek nízkemu veku dieťaťa alebo napriek destabilizácii vzťahov dieťaťa s okolím. Ako bolo uvedené vyššie, ani jedna z týchto prekážok v prípade maloletého Martina nie je daná a jeho situáciu považuje súd pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti za optimálnu. Striedavou osobnou starostlivosťou budú potreby maloletého zaistené ešte lepšie ako v doterajšej starostlivosti matky, pretože sa ich uspokojovanie priblíži k stavu v úplnej rodine. Vzhľadom na uvedené súd v prípade maloletého striedavú osobnú starostlivosť nariadil. Čo sa týka intervalu striedania, zohľadnil súd skutočnosť, že v týždni, v ktorom je maloletý zverený otcovi má matka poobednú zmenu a naopak v čase jej rannej zmeny bude v starostlivosti matky. Týmto spôsobom bude zabezpečený intenzívnejší kontakt s matkou a zároveň bude maloletý u otca v čase, kedy by popoludní i tak nebol s matkou. Každopádne však matka nemôže vnímať zohľadnenie jej popoludňajšej zmeny ako výčitku alebo nedostatok na jej strane, práve naopak. Táto skutočnosť bola zohľadnená iba pre účely optimálneho nastavenie spôsobu realizácie striedavej starostlivosti.

Vyživovaciu povinnosť zo strany niektorého z rodičov súd neurčil, pretože obaja majú obdobný príjem, výdavky i majetkové pomery. Z praktických dôvodov súd určil za poberateľku prídavku na dieťa a daňového bonusu matku, keďže otec takéto riešenie sám navrhol.

Konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).