Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/197/2008

Rozhodnutie

Samosudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Húšťová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. 10. 2011 takto

rozhodol:

obžalovaný

K. K. M. n H. M. , J.. XX. XX. XXXX v Ružomberku, trvale bytom I. H., W.. G. J. Č.. X, Y..Č.. G. Č., W.. K. Č.. XXX, K.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

ako otec syna X. K., J.. XX. XX. XXXX, O. H. K., J.. XX. XX. XXXX M. dc S. K., J.. XX. XX. XXXX, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovení Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. (S 222/2003) zo dňa 24. 11. 2003, právoplatným dňa 24. 08. 2004, vykonateľným dňa 21. 09. 2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 30. 04. 2004, platiť zvýšené výživné na syna X. po 1.300,- Sk (43,15 €), dcéru H. po 1.200,- Sk (39,83 €) a dcéru S. po 1.100,- Sk (36,51 €) mesačne od 01. 04. 2003 vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ktorej boli deti zverené do výchovy a opatery - Y. K.H., V.. E., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. S., W.. X. Č.. XXXX/XX, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. zo dňa 23. 07. 1997 vo výroku v časti o výživnom, taktiež u dcéry H. K. upravené výživné samostatným rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. , ev. č. spisu: 5707209314 zo dňa 03. 04. 2008, právoplatným dňa 06. 06. 2008, vykonateľným dňa 21. 06. 2008 na sumu 2.500,- Sk (82,98 €) mesačne odo dňa 05. 09. 2007 vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám H. K. s určením, že zameškané výživné od 05. 09. 2007 do 03. 04. 2008 v sume 9.004,- Sk (298,88 €), je obž. K. K. povinný splácať po 500,- Sk (16,60 €) mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, a taktiež u dcéry S. K. upravené výživné samostatným rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. ev. č. spisu: 5708203475 zo dňa 02. 04. 2009, právoplatným a vykonateľným dňa 24. 07. 2009 na sumu 66,- € mesačne počnúc dňom 04. 04. 2008 vždy do každého 20-teho dňa nasledujúceho mesiaca vopred k rukám S. K. s určením, že zameškané výživné od 04. 04. 2008 do 02. 04. 2009 vo výške 328,61 € je obž. K. K. povinný splácať po 30,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok; pričom túto vyživovaciu povinnosť si obžalovaný neplnil v určených sumách a lehotách odo dňa 01. 04. 2003 a dlhuje tak na výživnom:

- k rukám matky Y. K. doposiaľ: za rok 2004 sumu 1.022,37 € (pôvodne 30.800,- Sk) za rok 2005 sumu 293,65 € (pôvodne 8.846,50 Sk)

- k rukám dcéry H. K.:

za rok 2007 sumu 331,94 € (10.000,- Sk) za rok 2008 sumu 318,58 € (9.597,50 Sk) za rok 2011 sumu 166,- €

- k rukám dcéry S. K.:

za rok 2008 sumu 318,58 € (9.597, 50 Sk) za rok 2011 sumu 134,- €,

celkom teda sumu vo výške 2.285,12 €

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 / jeden / rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obvinenému u r č u j e skúšobnú dobu na 1 /jeden / rok.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala dňa 23. 12. 2008 tunajšiemu súdu na obvineného K. K. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Okresný súd Martin nariadil v danej veci hlavné pojednávanie. Po otvorení hlavného pojednávania sa obžalovaný vyjadril tak, že v danej veci nechce konať o dohode o vine a treste. Po prednesení obžaloby prokurátorom súd poučil obžalovaného o jeho právach a umožnil mu postupom podľa urobiť niektoré z vyhlásení ohľadom viny. Obžalovaný vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, výživné platil v plnej výške. Pokiaľ vznikli nejaké nezrovnalosti vo výške zameškaného výživného, tak to mohlo byť spôsobené zlou komunikáciou jeho a bývalej manželky.

Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K. K., výsluchom svedkyne Y. K., oboznámil sa s výpoveďami svedkov H. K., X. K. M. Michaely , s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný K. K. na hlavnom pojednávaní presne popísal spôsob plnenia vyživovacej povinnosti voči deťom X., H. M. Michaele . Svoje tvrdenia i dokladoval potvrdeniami o platbách, ich fotokópie súd založil do súdneho spisu. Obžalovaný priznal, že celková suma zameškaného výživného po takomto výpočte predstavuje sumu 2.285,12 eur. Prehlásil, že túto sumu je schopný zaplatiť najneskôr do septembra 2011. Požiadal súd, aby mu bola poskytnutá na úhradu uvedená lehota, čomu súd v plnej miere vyhovel. Ako dôvod vzniku dlžoby z titulu zameškaného výživného uviedol zlú komunikáciu s bývalou manželkou.

Svedkyňa Y. K. po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní popísala priebeh plnenia vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného k ich trom deťom - X., H. M. Michaele - v podstate zhodne, ako to uviedol obžalovaný K. K.. Ich manželstvo bolo rozvedené v roku 2002, obžalovaný si prestal riadne a včas plniť vyživovaciu povinnosť k deťom od 01. 04. 2003, pričom k októbru 2011 jeho dlh predstavuje celkovú sumu 2.583,12 €. Všetky tri deti sú už plnoleté. Lukáš pracuje, u neho vyživovacia povinnosť zanikla k septembru roku 2007, dievčatá H. M. Michaela študujú na vysokých školách, zo študijných dôvodov si nemôžu dovoliť vymeškávať vyučovanie. Obe študujú v Bratislave, bývajú v podnájme, svedkyňa sama býva u tety, ktorá je bezvládna a o ktorú sa stará. S dcérami má veľmi dobrý vzťah, je s nimi denne v kontakte, preto má presný prehľad o plnení resp. neplnení si vyživovacej povinnosti zo strany ich otca. V poslednej dobe posiela obžalovaný výživné buď na meno H. M. S., ako - kedy.

Všetky doklady o úhradách priebežne posielala OČTK a neskôr súdu vo fotokópiách. Čo sa týka dlhu obžalovaného na výživnom za jednotlivé roky, tak v roku 2004 eviduje nedoplatok vo výške 30.800 ,- Sk, v roku 2005 dlh 16.000 ,- Sk, v roku 2006 nedoplatok 7.200,- Sk, v roku 2007 dlh na výživnom predstavuje celkovú sumu 25.200,- Sk, pričom v septembri 2007 zanikla vyživovacia povinnosť na syna X., H. si požiadala o určenie výživného samostatne, to jej bolo od septembra 2007 priznané v sume 2.500 ,- Sk. Z vyššie uvedenej celkovej dlžoby mal teda priamo do rúk dcéry H. uhradiť 10.000 ,- Sk, čo je 331,94 € a zvyšok, teda 15.200,- Sk z dlžoby mal uhradiť k rukám svedkyne. V roku 2008 si o výživné požiadala samostatne aj S., od apríla 2008 jej bola určená sumu 66 €, celková dlžoba obžalovaného za rok 2008 bola 19.195,- Sk, teda 637,16 Eur; pričom k rukám svedkyne mal uhradiť prvé tri mesiace roku 2008 za S., čo bolo spolu 3.300,- Sk (109,54 Eur), k rukám S. za zvyšných deväť mesiacov po 66 €, čo je spolu 594 € k rukám dcéry. V roku 2009 už mal platiť len k rukám dievčat, tam mal preplatok 964 €. V roku 2010 mal preplatok 12 € na bežnom výživnom, v roku 2011 poslal dievčatám sedem úhrad po 150 €, výživné v mesiaci máj a teraz v mesiaci september doručené nebolo. Celkovo na výživnom obžalovaný teda dlhuje k októbru 2011 vyššie uvedených 2.583,12 €. Peniaze z výživného jej a aj deťom chýbali, neboli vystavené nejakej trvalejšej núdzi, zvládli to. Dievčatá si museli aj brigádne privyrábať. Obe sa veľmi dobre učia.

Postupom podľa súd so súhlasom prokurátora prečítal svedecké výpovede H. K., X. K. M. Michaely z prípravného konania. Všetci traja popísali skutkový stav v podstate zhodne ako obžalovaný a ich matka.

Postupom podľa sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do súdneho spisu. Výška dlžnej sumy zameškaného výživného po výpovedi obžalovaného a oprávnených nebola sporná, rovnako i spôsob jednotlivých úhrad, s vyjadreniami obžalovaného a oprávnených korešpondovali i predložené doklady o vykonaných úhradách výživného obžalovaným K. K.. Súd sa oboznámil v rámci vykonávaného dokazovania i s rozhodnutiami civilných súdov, ktorými sa určovala resp. neskôr menila výška vyživovacej povinnosti obžalovaného. Zistené skutočnosti zodpovedajú zneniu skutkovej vety rozhodnutia súdu. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol dosiaľ nikdy súdom potrestaný, nemá žiaden záznam ani v evidencii priestupkov.

V súlade s ustanovením súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

V súlade s súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania ustálil, že obžalovaný K. K. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhšiu dobu, teda sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v žalovanom období obžalovaný K. K. objektívne neplnil oprávneným vyživovaciu povinnosť riadne a včas tak, ako bol k tomu zaviazaný rozhodnutím súdu. V dôsledku toho vznikol celkový dlh na výživnom k momentu konania hlavného pojednávania vo výške 2.583,12 eur. Vznik dlžoby obžalovaný odôvodnil zlou komunikáciou s bývalou manželkou, zaviazal sa ho splatiť do konca septembra 2011, čo však nedodržal. Súd pri ustaľovaní výšky vyživovacej povinnosti a posudzovaní jej plnenia zo strany obžalovaného vychádzal z údajov uvedených zhodne obžalovaným a svedkyňou Y. K., ako i z listinných podkladov nimi predložených. Súd sa pri rozhodovaní o výške a skutočnom rozsahu vyživovacej povinnosti stotožnil s jej určením rozhodnutiami súdov v rámci civilného konania.

Objektom trestného činu zanedbania povinnej výživy je nárok na výživu, pokiaľ je založený na ustanoveniach zákona o rodine, teda priamo z neho vyplýva. V danom prípade ide o zákonnú vyživovaciu

povinnosť rodiča k dieťaťu. Nevyžaduje sa pritom, aby jej rozsah bol určený rozhodnutím súdu. Povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať spočíva nielen v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej forme, t. j. vo faktickej starostlivosti poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a pod. Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto vyživovacia povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pokiaľ je obvinený bez zamestnania a poberá iba príslušný príspevok od štátu, súd musí brať do úvahy i to, či sa obvinený bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu. Osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálnej možnej výške splnila. Nepôjde o splnenie vyživovacej povinnosti a nárok voči povinnému nezaniká, ak oprávnená osoba dostala výživné inak než plnením povinného, napríklad od štátu alebo plnením tretej osoby bez súčinnosti s povinným. Trestný čin je dokonaný uplynutím posledného dňa predchádzajúceho mesiaca určeného na zaplatenie splátky výživného. Trestný čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu, preto pojem „ pokračovanie v konaní “ zahŕňa aj trváce trestné činy a trestné činy hromadné. Páchateľom tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Predmetom útoku je osoba, voči ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ak páchateľ neplní svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k viacerým deťom, súd posúdi, či ide o jeden alebo viac trestných činov spáchaných v reálnom súbehu podľa počtu výchovných prostredí, v ktorých deti žijú. Dlh páchateľa spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. Preto nemožno uplatniť dlžné výživné v trestnom konaní. V prípade, ak bola oprávnená osoba vydaná nebezpečenstvu núdze, ide o okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby. Stav núdze nemusí v skutočnosti nastať, stačí ak hrozí. To znamená, že v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti dôjde k situácii, že oprávnená ( vyživovaná ) osoba by si sama nemohla bez pomoci iných osôb resp. štátu zadovážiť ani základné prostriedky na život. Ich mieru treba posúdiť objektívne vo vzťahu k aktuálnej priemernej životnej úrovni občanov, o ktorých obvinený vedel alebo mal a mohol vedieť a aj subjektívne vo vzťahu k odôvodneným potrebám oprávneného. Núdza hrozí aj vtedy, ak ju matka odvráti na vlastný úkor. V prípade, že poskytovanie náhradného výživného oddialilo vznik reálneho nebezpečenstva núdze oprávnenej osoby, môže byť jeho vyplácanie jedným z dôkazov o neplnení pojmového znaku stav núdze.

Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu riadil zákonom stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere po uznaní viny v zmysle podanej obžaloby u obžalovaného K. K., pri úprave skutkovej vety v zmysle aktuálneho stavu zisteného tak z výpovede obžalovaného, ako i ostatných vykonaných dôkazov, súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (u obžalovaného nekonštatoval žiadnu priťažujúcu okolnosť, poľahčovalo mu, že doposiaľ viedol riadny život a k spáchaniu trestnej činnosti, pre ktorú je na neho aktuálne vedené trestné stíhanie sa priznal a úprimne ju ľutoval), tiež na osobu páchateľa, ktorý riadne pracuje a stará sa o svoju terajšiu rodinu, jeho pomery, možnosť jeho nápravy a vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Obžalovaný žil dosiaľ bezúhonným životom. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených okolností a úvah, obžalovanému K. K. uložil podmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, teda vo výmere 1 rok a určil skúšobnú dobu v najkratšej možnej výmere, teda na 1 rok. Súd mal za to, že takto uložený trest bude dostatočným na nápravu a prevýchovu páchateľa, tiež ako nástroj individuálnej i generálnej prevencie, a v plnej miere splní účel trestu tak, ako ho má na mysli .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.