Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-187-2010.pdf
PDF · 118.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/187/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľky: N. W., nar. XX. XX. XXXX, L. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, Kolárska 4, Bratislava, proti odporcom: 1. Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2. M.. Ľ. W., nar. XX. XX. XXXX, P. XXXX/X, K., 3. B. P., nar. XX. XX. XXXX, V. XX, K. K., o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že právne úkony navrhovateľky, ktorými uzavrela dohodu vo forme notárskej zápisnice, napísanej notárom JUDr. Ingrid Lúčanovou na notárskom úrade so sídlom v Pezinku dňa 21. 01. 2004 pod číslom konania G. XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo súhlasné vyhlásenie navrhovateľky a odporcov v 2. a 3. rade ako záložcov a povinných osôb a odporcu v 1. rade ako veriteľa a záložného veriteľa a oprávnenej osoby s tým, že odporca v 1. rade môže viesť exekúciu a pri výkone záložného práva predať exekúciou založené nehnuteľnosti, a taktiež súhlas s tým, aby sa uvedená notárska zápisnica stala exekučným titulom pre výkon rozhodnutia, sú neplatné.
Odporcom v 1., 2. a 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Štátu súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 07.10.2010, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právne úkony navrhovateľky, ktorými uzavrela dohodu vo forme notárskej zápisnice, napísanej notárom JUDr. Ingrid Lúčanovou na notárskom úrade so sídlom v Pezinku dňa 21. 01. 2004 pod číslom konania G. XX/XXXX, G. XXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo súhlasné vyhlásenie navrhovateľky a odporcov v 2. a 3. rade ako záložcov a povinných osôb a odporcu v 1. rade ako veriteľa a záložného veriteľa a oprávnenej osoby s tým, že odporca v 1. rade môže viesť exekúciu a pri výkone záložného práva predať exekúciou založené nehnuteľnosti, a taktiež súhlas s tým, aby sa uvedená notárska zápisnica stala exekučným titulom pre výkon rozhodnutia, sú neplatné.
Podanie návrhu na súd navrhovateľka podrobne odôvodnila v návrhu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí v tom, že napadnuté právne úkony sú titulom na vedenie exekúcie voči nej zrážkami zo mzdy, hoci ide o absolútne neplatné právne úkony.
Ku skutkovému stavu uviedla, že dňa 21.01.2004 podpísala ako povinná osoba notársku zápisnicu G. XX/XXXX, G. XXXX/XXXX. V predmetnej zápisnici je odporca v 1. rade označený ako hypotekárny
veriteľ a oprávnený, odporca v 2. rade ako hypotekárny dlžník, odporca v 3. rade ako dlžník (záložca) a povinná osoba a navrhovateľka ako povinná osoba.
Označená notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie o dohode podľa § 74 ods. 5 zák. č. 483/2001 Z. z. o uznaní záväzku a súhlase dlžníkov s exekúciou, a aby táto zápisnica bola exekučným titulom.
Navrhovateľka zápisnicu podpísala aj za odporcu v 2. rade na základe sfalšovaného splnomocnenia, o čom odporca v 2. rade vôbec nevedel.
Navrhovateľka uviedla, že sa dňa 27.08.2001 podrobila operácii mozgu, pri ktorej jej z mozgu vybrali veľký nádor. Predmetná choroba, operácia a následný stav spôsobili, že v čase uzatvorenia napadnutej dohody, mala zníženú rozpoznávaciu schopnosť a výrazne zníženú schopnosť ovládaciu, a to až na hranici zániku. Poukázala na znalecký posudok, vypracovaný pre potreby trestného konania č. 1T 279/2008, v ktorom bola obžalovaná z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom, pričom rozsudkom zo dňa 22.03.2010 bola právoplatne oslobodená z dôvodu nepríčetnosti v čase spáchania skutku, teda v čase, kedy vykonala aj týmto návrhom napadnuté právne úkony.
K svojmu zdravotnému stavu uviedla, že už dlho pred operáciou bola vážne chorá bez toho, aby o tom vedela, a jej chovanie bolo neracionálne a nezodpovedné, čo malo za následok okrem iného rozvrat a rozpad jej manželstva. Ona sama zmeny na sebe z dôvodu choroby nepozorovala, chorobu zistila až na základe vyšetrení príčin veľkých bolestí hlavy. Po operácii sa musela všetko znova učiť, nevedela rozprávať ani zložitejšie myslieť. Bola úplne odkázaná na pomoc iných osôb, nebola sebestačná ani v jednoduchých denných úkonoch. Z vlastnej skúsenosti nevie popísať stav, v akom sa niekoľko rokov po operácii nachádzala, viem len to, čo jej rozprával jej vtedajší druh B. P. (odporca v 3. rade), prípadne iní ľudia, s ktorými v tom období prišla do styku.
Na obdobie niekoľkých rokov po operácii si vôbec nepamätá, len toľko, že žila s odporcom v 3. rade B. P., ktorý bol organizátorom všetkých náležitostí vo veci úveru, a bola úplne odkázaná na jeho pomoc aj pri bežných úkonoch.
Odporca v 3. rade jej navrhol, že si postavia dom, ale keďže nemali peniaze, tak vymyslel plán, ako dostať úver. On následne dá do zástavy svoj plánovaný dom namiesto bytu, ktorý bol podvodne založený, úver časom zaplatí, a nikto nebude poškodený. Na dosiahnutie svojho cieľa zneužil jej zdravotný stav, navrhovateľka nevie, koľko zmlúv podpísala, a k čomu všetkému sa v tom období zaviazala.
S odstupom času si svoje konanie nevie vysvetliť inak, len, že konala v duševnej poruche, čo sa aj potvrdilo v znaleckom dokazovaní. Vždy žila bezúhonným spôsobom, s rešpektom k zákonu aj k morálnym princípom. Keby nebola v tom období chorá s následkom operatívneho zásahu do mozgu, nebolo by možné, aby sa nechala na uvedené nahovoriť.
Operácia ju trvale poškodila, doposiaľ nedokáže riešiť ani mierne komplikované veci, dokáže robiť len jednoduchú, mechanickú prácu. V roku 2010 sa podrobila ďalšej operácii mozgu, v súčasnosti je v starobnom dôchodku.
Poukázala na to, že napadnuté právne úkony urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tieto právne úkony neschopnou v zmysle ust. § 38 ods. 2 OZ, a žiadala, aby súd určil ich neplatnosť.
Na uvedenej argumentácii zotrvala i na pojednávaní.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na návrhu, i na jeho odôvodnení. Poukázal na to, že v trestnom konaní proti navrhovateľke, ako obžalovanej, prokurátor ustúpil od obžaloby vzhľadom
na znalecké dokazovanie ohľadne jej duševného stavu, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľka bola len v minimálnej miere schopná rozpoznávať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a rovnako v minimálnej miere ovládať svoje konanie. Má za to, že konala v duševnej poruche a takýto úkon je zmysle OZ neplatný. Žiadal návrhu vyhovieť a priznať navrhovateľke náhradu trov konania.
Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu i na pojednávaní poukázal na to, že v trestnom konaní č. 1T 279/2008, ktoré bolo vedené proti navrhovateľke, bol pôvodne vypracovaný znalecký posudok M.. E. C. a M.. U. L., pričom tieto znalkyne dospeli k záveru, že navrhovateľka v rozhodnom čase netrpela duševnou poruchou, ktorá by negatívne ovplyvnila jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Zo znaleckého posudku M.. V. M. a M.. N. Ž. zo dňa 26.02.2009 vyplýva, že u navrhovateľky bola mierne znížená rozpoznávacia schopnosť a výrazne znížená ovládacia schopnosť až na hranicu zániku.
Podľa uvedeného znaleckého posudku je teda zrejmé, že navrhovateľka mala znížené obe duševné schopnosti, avšak aj vzhľadom na nejasnú definíciu ovládacích schopností, je zjavné, že u navrhovateľky tieto duševné schopnosti v rozhodnom čase existovali. Znalkyne sa však nevyjadrili, či duševné schopnosti boli dostatočné na urobenie napadnutých právnych úkonov. Vzhľadom k tomu, že vo veci zisťovania psychického stavu navrhovateľky existujú dva znalecké posudky s protichodnými závermi, a vzhľadom k podľa odporcu v 1. rade nejasným záverom znaleckého posudku M.. V. M. a M.. N. Ž., odporca v 1. rade navrhol, aby boli tieto znalkyne vypočuté a súdu jednoznačne vysvetlili závery znaleckého posudku.
Odporca v 2. rade v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že uvedenú notársku zápisnicu nepodpísal. Skonštatoval, že navrhovateľka, jeho bývalá manželka, bola v tom čase po operácii nádoru na mozgu, čo jej spôsobilo ťažkosti vo verbálnej komunikácii. Žila so svojím partnerom P., reagovala nezodpovedne a odišla zo svojho trvalého bydliska.
Na pojednávaní uviedol, že sa s návrhom stotožňuje a žiada mu vyhovieť. Navrhovateľku na žiadne právne úkony nesplnomocnil, hoci je tak v notárskej zápisnici uvedené. V čase, keď bola navrhovateľka chorá, a ani v čase podpisovania predmetnej notárskej zápisnice, o ktorej nemal vôbec vedomosť, nežili v spoločnej domácnosti. Nemal žiadnu vedomosť ani predložení jeho údajného splnomocnenia navrhovateľky, aby za neho v predmetnej veci konala. S navrhovateľkou sa v tom čase vôbec nestýkal. Videl ju asi dvakrát a veľmi ťažko verbálne komunikovala, na otázky takmer neodpovedala lebo na ne nevedela odpovedať. Od dcéry sprostredkovane vedel, že navrhovateľka bola operovaná a že je na tom veľmi zle.
Odporca v 3. rade v písomnom vyjadrení k návrhu potvrdil, že navrhovateľka dlho po operácii nevedela písať, čítať a veľa veci si vôbec nepamätala. K predmetu konania nič viac podstatného neuviedol, vyhlásil len, že podáva v plnom rozsahu záporné stanovisko.
Na žiadne z vytýčených pojednávaní sa nedostavil, bez ospravedlnenia, hoci bol riadne a včas predvolaný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v 2. rade, povereného zástupcu odporcu v 1. rade, právneho zástupcu navrhovateľky a znalkyne M.. V. M. a oboznámením s obsahom Notárskej zápisnice č. G. XX/XXXX, G. XXXX/XXXX, znaleckých posudkov o duševnom stave navrhovateľky z trestného konania, rozsudku OS Pezinok, sp. zn. 1T 279/2008, vyšetrovacieho spisu UJaKP Bratislava III - sp. zn. ORP 1458/OEK-B3-2004, pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/31/2009 a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Notárska zápisnica č. G. XX/XXXX, G. XXXX/XXXX, spísaná notárom JUDr. Ingrid Lúčanovou na Notárskom úrade so sídlom v Pezinku, Radničné námestie č. 9, dňa 21.01.2004, obsahuje napadnuté právne úkony navrhovateľky, a to:
1. dohodu podľa § 74 ods. 5 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uzavretú medzi VÚB, a.s., ako veriteľom a záložným veriteľom, oprávnenou osobou a Ľ. W. /záložcom/ ako povinnou osobou č.2 a N. W. /záložcom/ ako povinnou osobou č.3, podľa ktorej VÚB a.s. ako oprávnená osoba môže viesť exekúciu a pri výkone záložného práva predať exekúciou založené nehnuteľnosti v katastrálnom území Rača, zapísané na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra Bratislava III. na meno Ľ. W. a N. rod. E. v podieli 1/1:
- byt č. 34, 6. posch., vchod P. X, v bytovom dome s. č. XXXX, na parc. č. 513/41, 513/42, 513/43,
- podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6530/267930
2. súhlas, aby sa táto notárska zápisnica stala exekučným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občianskeho súdneho poriadku) a pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku), a to na vyššie uvedené založené nehnuteľnosti, uvedené aj v Záložnej zmluve č.2 a vyhlásenie, záložcovia strpia predaj týchto nehnuteľností v rámci výkonu exekučného konania.
Z exekučného príkazu sp. zn. EX 42/2005 súdneho exekútora M.. B. O., Exekútorský úrad so sídlom Brezová pod Bradlom, vyplýva, že na základe vyššie uvedenej Notárskej zápisnice vydal exekútor príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinnej navrhovateľky.
V trestnom stíhaní obžalovanej navrhovateľky pre trestný čin úverového podvodu bolo najskôr rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T 279/2008 zo dňa 28.05.2009 rozhodnuté, že navrhovateľka je vinná z trestného činu úverového podvodu spolupáchateľstvom (s už právoplatne odsúdeným odporcom v 3. rade, B. P.). Tomuto rozsudku predchádzal znalecký posudok o vyšetrení duševného stavu obvinenej navrhovateľky č. 12/2006, 64/2006 zo dňa 07.08.2006, vypracovaný znalkyňami M.. E. C. a M.. U. L., v závere ktorého znalkyne skonštatovali, že navrhovateľka netrpí a ani v čase činu netrpela duševnou poruchou, ktorá by mala negatívny vplyv na jej ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti. V čase spáchania trestného činu vedela rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a vedela svoje konanie ovládať (znalecký posudok založený vo vyšetrovacom spise).
Pôvodný rozsudok bol zrušený odvolacím súdom a následne bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T 279/2008 zo dňa 22.03.2010, právoplatným dňa 22.03.2010, rozhodnuté, že navrhovateľka sa oslobodzuje spod obžaloby, pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby. V konaní pred súdom bolo vykonané opätovné znalecké dokazovanie. Znalkyne M.. V. M. a M.. N. Ž. vypracovali v trestnom konaní znalecký posudok o duševnom stave N. W. ku dňu spáchania skutku, teda 03.12.2003, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka v súčasnosti aj v inkriminovanom čase trpela organickým psychosyndrómom, ktorý je dôsledkom poškodenia mozgového tkaniva tumorom, zisteným a vyoperovaným v r. 2001, a mala v inkriminovanom čase mierne znížené rozpoznávacie schopnosti a výrazne znížené /až na hranicu zániku/ aj ovládacie schopnosti.
Súd čo do skutkového stavu konštatuje, že skutkový stav nebol počas celého konania sporný, ani nijak spochybnený. Sporným v konaní bolo, či sú právne úkony navrhovateľky platné, alebo či sú neplatné s poukazom na § 38 ods. 2 OZ, teda že konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tieto právne úkony neschopnou.
Súd vypočul na pojednávaní k záverom znaleckého posudku znalkyňu M.. V. M., ktorá zotrvala na záveroch, uvedených v znaleckom posudku. Uviedla, že v čase rozhodnom pre toto konanie, teda v čase uskutočnenia právnych úkonov mala navrhovateľka takmer vymiznuté ovládacie schopnosti
a mimoriadne zníženú rozpoznávaciu schopnosť. Má teda za preukázané, že v čase predmetných právnych úkonov trpela navrhovateľka duševnou poruchou, ktorá vylučovala, aby navrhovateľka riadne chápala právny úkon, ktorý vykonáva, a teda ho nemohla urobiť z vlastnej vôle, slobodne a vážne.
K záverom posudku, vypracovanému v trestnom konaní znalkyňami M.. C. a M.. L. uviedla, že na rozdiel od týchto znalkýň, oni analyzovali zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky a zistili, že v roku 2002 mala na CT vyšetrení mozgu zistené, že v mieste po vyoperovanom tumore nedošlo k obnove nervového tkaniva, ale ostala pseudocysta, ktorá je vážnym nálezom na mozgu s ochrnutím polovice tela, a vážnou poruchou vyjadrovania sa a tvorby reči. Myslenie vo všetkých nálezoch, ktoré analyzovali, zistili ako spomalené s vážnou poruchou reči a vyjadrovania.
Pre overenie poškodenia nervového systému navrhovateľky vyžiadali konzultáciu klinického psychológa, ktorý na základe nálezov v roku 2010 potvrdzuje poškodenie jej osobnosti poruchou mozgu stredného stupňa.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka od operácie až do roku 2010 neprekonala žiadne ochorenie, ktoré by viedlo k poruche mozgu, aktuálny nález dali do jasnej súvislosti s tumorom, ktorý bol operovaný v roku 2001. Keďže psychický stav navrhovateľky sa v priebehu rokov zlepšoval, analýzou a dedukciou sme skonštatovali, že v roku 2003 mala poškodené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti tak, ako je uvedené v posudku, a teda vážnu duševnú poruchu.
Podľa jej názoru pôvodné znalkyne nepreštudovali dostatočne dostupnú zdravotnú dokumentáciu a dospeli pri vyhodnocovaní a analýze k nesprávnym záverom. Taktiež poukázala na to, že mali k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu, aj od ošetrujúcich lekárov navrhovateľky, ktorú pôvodné znalkyne k dispozícii nemali. Má za to, že pôvodné znalkyne dôsledne nerozanalyzovali všetky závery z vyšetrení, nezaoberali sa podrobne so všetkými dostupnými nálezmi, preto aj dospeli k nesprávnym záverom. Vo svojej výpovedi konkrétne rozobrala všetky pôvodnými znalkyňami opomenuté vyšetrenia a uviedla závery.
Znalkyňa vylúčila možnosť, že by bola navrhovateľka po operácii určitý čas bez psychickej poruchy, a táto nastala až neskôr, teda napríklad až v čase po vykonaní právnych úkonov ktorých platnosť je predmetom tohto konania, pričom toto tvrdenie dopodrobna odôvodnila. Uviedla, že od operácie sa stav navrhovateľky zlepšoval, a teda v čase vykonania napadnutých právnych úkonov mohla chodiť a vykonávať niektoré úkony ako napr. sa podpísať prípadne aj rozprávať alebo odpovedať na otázku, pričom navonok jej psychický stav a jej psychická porucha nemusela byť evidentná, a to hlavne pre laikov. V čase vykonania napadnutých úkonov sa porucha navrhovateľky prejavovala znížením kvality a kvantity myslenia, čo znamená že jej myslenie bolo úplne jednoduché, povrchné, bez schopnosti analyzovať situáciu, predvídať dôsledky svojho konania, jej konanie bolo riadené emocionálne a nie racionálne. V tom čase bola v dôsledku tejto poruchy mimoriadne ovplyvniteľná a preto bola aj manipulovateľná. Toto znamená, že navrhovateľka mala mierne znížené rozpoznávacie schopnosti, a jej ovládacie schopnosti boli takmer vymiznuté. Bola mimoriadne sugestibilná a citovo ovplyvniteľná. Pod vplyvom citov bola ako ovečka bez toho, aby racionálne uvažovala.
Účastníci žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhli.
Súd posúdil zistený skutkový stav v zmysle nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 80 písm. c O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z.) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 132 O. s. p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh je dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.
Na základe určovacích žalôb súd rozhoduje o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, či je určitý právny úkon platný alebo neplatný a pod., ak je na tom naliehavý právny záujem. V danom konaní navrhovateľka žiadala určiť, že jej právne úkony, spísané v notárskej zápisnici, sú neplatné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti napadnutých právnych úkonov, nakoľko práve na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje uvedené právne úkony navrhovateľky, je voči nej vedené exekučné konanie. Navrhovateľka je aktívne legitimovaná na podanie tejto žaloby, a správne je určený aj okruh účastníkov na strane odporcov, ktorými sú všetci účastníci právnych úkonov.
Na základe skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia súd konštatuje, že je splnená aj posledná podmienka na vyhovenie návrhu navrhovateľky, teda preukázanie, že napadnuté právne úkony sú neplatné podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd pri skúmaní napadnutých právnych úkonov skúmal, či navrhovateľka trpela v čase ich vykonania duševnou poruchou resp. chorobou, a dospel k záveru, že navrhovateľka trpela duševnou chorobou.
Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej, hoci aj dočasnú, nespôsobilosť na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pri tom, aby bola taká osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.
Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka konania na právny úkon, ktorý účastník robí. V konaní mal však súd za jednoznačne preukázané, že žalobou napadnuté právne úkony navrhovateľky nie sú platné, nakoľko táto nebola v čase, keď dané právne úkony urobila, schopná rozpoznať a pochopiť následky svojho konania a mala takmer vymiznuté ovládacie schopnosti. Súd za účelom zistenia, či bola navrhovateľka spôsobilá vykonať napadnuté právne úkony, vykonal nielen rozsiahle dokazovanie, ale doplnil dokazovanie i výpoveďou súdnej znalkyne, ktorá jednoznačne nielen v záveroch svojho posudku, vypracovaného pre účely trestného konania, ale i vo výpovedi skonštatovala, že navrhovateľka v tom čase trpela vážnou duševnou chorobou, ktorá vylučovala, aby navrhovateľka riadne chápala právny úkon, ktorý vykonáva a teda ho nemohla urobiť z vlastnej vôle, slobodne a vážne. Súd v tejto časti už len poukazuje na veľmi podrobnú výpoveď znalkyne, ktorá sa vyjadrila ku všetkým položeným otázkam a rozanalyzovala všetky vyšetrenia navrhovateľky.
Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Podporne je teda potrebné poukázať na to, že v trestnom stíhaní navrhovateľky dospeli orgány činné v trestnom konaní k záveru, že v čase spáchania trestného činu (obdobie zhodné s prejednávaným v tomto konaní), bola navrhovateľka nepríčetná, čo viedlo k odstúpeniu prokurátora od podanej obžaloby a následnému vydaniu právoplatného rozsudku, ktorým bola navrhovateľka spod obžaloby oslobodená. Tunajší súd síce nie je týmto oslobodzujúcim rozsudkom viazaný, ani skutkové vymedzenie nie je úplne totožné, poukázal naň však z dôvodu, že dospel k rovnakým záverom ohľadom duševnej choroby navrhovateľky v rozhodnom období.
Záverom súd konštatuje, že v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať ten, kto ako dotknutý má na tom právny záujem. Súd však prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva zo zákona a nie na základe konania subjektov občianskoprávneho vzťahu (ako je to pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka.). Vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd návrhu vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 143 O.s.p., podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Súd dospel k záveru, že odporcovia v 1., 2. a 3. rade, i keď boli neúspešní, nedali príčinu na podanie žaloby, mali preto právo na náhradu trov konania proti úspešnej navrhovateľke. Keďže si žiadne trovy neuplatnili, ani im žiadne nevznikli, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.
O trovách konania štátu rozhodol súd podľa § 148 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré na platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže súd vyhodnotil, že v konaní neúspešní odporcovia nedali príčinu na podanie návrhu, a trovy konania je povinná znášať navrhovateľka, nepriznal štátu právo na náhradu trov konania, ktoré platil (znalečné vo výške 86,32 eur podľa uznesenia zo dňa 04.04.2011), nakoľko navrhovateľke bolo uznesením súdu zo dňa 05.11.2010 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov stále trvajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 o. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.