Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Er-472-2008.pdf
PDF · 95.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/472/2008
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Dopravný podnik a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom v Bratislave, P.O.BOX 259, proti povinnému: Ľ. Á., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. XX, XXX XX Š., na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 33,53 € s príslušenstvom a trovami exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod spisovou značkou EX 12509/08 zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 44,47 € do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Galanta č.k. Ro484/00 zo dňa 30.08.2000 - sa začalo exekučné konanie oprávneného voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti 1.010,- Sk, čo je vzhľadom k prechodu na menu euro 33,53 € s príslušenstvom a trovami exekúcie. Súd poverením č. 5202 028643 z 09.07.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, ktorého oprávnený označil vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor dňa 12.05.2009 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov oprávneným s poukazom na ust. § 31. Exekútor svoj návrh odôvodnil tým, že oprávneného v súlade s ust. § 31, § 197 a na. Exekučného poriadku vyzval na úhradu preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Nakoľko oprávnený nezložil preddavok v určenej lehote, navrhol, aby súd v zmysle ust. § 31 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Zároveň žiadal priznať trovy exekúcie podľa vyčíslenia v zmysle vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
K návrhu priložil vyúčtovanie a špecifikáciu trov exekúcie v celkovej výške 184,03 € a výzvu pre oprávneného zo dňa 09.02.2009 na úhradu preddavku na trovy exekučného konania, ktorej prevzatie oprávnený potvrdil dňa 12.02.2009.
Na základe uvedeného súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu súdneho exekútora a k dôvodu nezloženia požadovaného preddavku.
Oprávnený dňa 15.06.2009 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že so zastavením exekučného konania z dôvodu nezaplatenia preddavkov na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov nesúhlasí. Toto odôvodnil tým, že súd napriek návrhu exekútora nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť v zmysle § 31 ods. 1 EP. Oprávnený ďalej uviedol, že zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia. V závere oprávnený poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerane vysoké voči pohľadávke. Navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.
Podľa § 29 ods. 1 EP, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 2 EP, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 31 ods. 1 EP, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 24 ods. 1 až 3 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdny exekútor má nárok na poskytnutie preddavku na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov. Výšku preddavku určuje súdny exekútor. Pri určovaní preddavku postupuje tak, aby nedochádzalo k preplatkom. Preddavok na odmenu súdneho exekútora a na náhradu hotových výdavkov nesmie byť vyšší ako 50% z odmeny vypočítanej podľa tejto vyhlášky.
Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.01.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté po tomto dátume, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €.
Súdny exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. Primeranosť výšky preddavku treba posudzovať tak, aby nenastala situácia, kedy by súdny exekútor uhrádzal náklady exekúcie z vlastných prostriedkov a aby nedochádzalo k preplatkom. Výška preddavku nesmie presiahnuť 50% z odmeny, na ktorú môže súdnemu exekútorovi vzniknúť v exekučnom konaní nárok. Súdny exekútor nemusí požadovať od oprávneného zloženie preddavku. V praxi k tomu dochádza v prípadoch, ak sa pohľadávka javí ako rýchlo vymožiteľná. Ak súdny exekútor vyzve oprávneného na zloženie preddavku, určí lehotu, v ktorej má oprávnený preddavok uhradiť. Súdny exekútor môže požadovať zloženie preddavku kedykoľvek v priebehu exekučného konania, prípadne môže požadovať zloženie ďalšieho primeraného preddavku, ak je to vzhľadom na prebiehajúce konanie účelné a potrebné. Ak v priebehu konania došlo k vymoženiu časti trov exekúcie od povinného, súdny exekútor by mal upraviť primerane výšku preddavku, t.j. preddavok alebo jeho časť vrátiť. Výška výdavkov
súdneho exekútora bude v exekučnom konaní závisieť aj od spôsobu výkonu exekúcie. Spôsob výkonu exekúcie určuje súdny exekútor, ak zákon neustanovuje inak (§ 64 EP). Najvyššie výdavky možno predpokladať pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností, konkrétne tento spôsob však vyžaduje súhlas oprávneného. Oprávnený má teda možnosť nesúhlasiť so spôsobom, ktorý by predpokladal najvyššie výdavky súdneho exekútora, teda aj preddavku oprávneného. Súdny exekútor je oprávnený, nie však povinný, podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku. Súd, napriek návrhu súdneho exekútora, nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od uváženia súdu. Rovnako, ako možno preddavok požadovať v ktorejkoľvek fáze exekúcie, možno exekúciu zastaviť pre nezloženie preddavku kedykoľvek v jej priebehu.
Súd posúdil návrh exekútora na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie požadovaného preddavku a takisto vyjadrenie oprávneného, ktorý sa napriek jeho rozsiahlemu prípisu priamo k dôvodu nezloženiu preddavku nevyjadril. Z predloženej výzvy zo dňa 09.02.2009 vyplýva, že súdny exekútor v danej exekučnej veci vyzval oprávneného na úhradu preddavku na trovy exekučného konania vo výške 595,00,- Sk s 19% DPH, čo je 19,75 € v lehote 14 dní. Výška takto požadované preddavku je v súlade s ust. § 24 vyššie citovanej vyhlášky. Oprávnený výzvu prevzal dňa 12.02.2009, pričom však súdnym exekútorom požadovaný preddavok v stanovenej lehote nezložil, ani sa k výzve žiadnym spôsobom nevyjadril. Súdny exekútor tak svojim podaním zo dňa 27.04.2009 navrhol exekúciu zastaviť s poukazom na ust. § 31 Exekučného poriadku. K argumentom, ktoré uviedol oprávnený ako reakciu na výzvu súdu súd uvádza, že vedenie exekučného konania nie je v každom prípade zárukou úspešného vymoženia pohľadávky a súdnym exekútorom vynaložených trov exekúcie. Sám oprávnený uviedol, že exekútorsky úrad vymáha pre neho niekoľko tisíc pohľadávok nízkej finančnej hodnoty, pri ktorých nie je možné predpokladať výsledok exekučného konania. Súdny exekútor je povinný vykonať v súlade s Exekučným poriadok exekúciu v každej veci, v ktorej mu bol doručený návrh na vykonanie exekúcie a v ktorej mu bolo vydané poverenie a to spôsobmi, ktoré Exekučný poriadok pripúšťa. Nie je však povinný znášať ním objektívne nevyhnutné trovy (hotové výdavky) na výkon exekúcie. Nie je totiž možné od súdneho exekútora spravodlivo očakávať, aby riziko vymožiteľnosti tej - ktorej pohľadávky znášal sám a uhrádzal náklady exekúcie z vlastných prostriedkov. Toto riziko znáša v konečnom dôsledku vždy oprávnený, ktorým je v danom prípade obchodná spoločnosť, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka založená za účelom podnikania. Podnikaním sa totiž rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, teda podnikateľ musí vždy znášať riziko spojené s podnikaním. Oprávnený neuviedol dôvod (či už subjektívny alebo objektívny), pre ktorý nie je schopný požadovaný preddavok zložiť. Oprávnený už pri podaní návrhu musel byť uzrozumený aj s prípadným neúspešným výsledkom exekúcie a preto nie je na mieste jeho tvrdenie, že jeho očakávaním bolo nedostať sa do straty a nevynakladať viac finančných prostriedkov než z exekučných konaní v konečnom dôsledku v súčte všetkých prípadov získa. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje taký dôvod, pre ktorý by oprávnený nemohol v danom štádiu exekučného konania zložiť súdnym exekútorom požadovaný preddavok a pre ktorý by bolo dôvodné riziko znášania všetkých trov exekúcie preniesť len na súdneho exekútora. Súd z týchto dôvodov návrh súdneho exekútora považoval za dôvodný, a preto mu vyhovel.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ust. § 203 EP oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku zo strany oprávneného, ktorého nezloženie oprávnený žiadnym relevantným dôvodom nepodložil. Oprávnený tým zavinil, že došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 31 ods. 1 EP, pričom o dôsledku nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie bol vo výzve súdneho exekútora poučený. Súd preto na pri náhrade trov exekúcie vychádzal z ust. § 203 ods. 1 EP a k ich náhrade zaviazal oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté od 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a predloženej špecifikácie trov exekučného konania, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov nasledovne:
A. odmena exekútora, najmenej 33,19 € (§ 5 ods. 1,2 vyhlášky č. 288/95 Z.z.):
odmena za úkony exekučnej činnosti .......................................................................................... 33,19 €
DPH 20% ..................................................................................................................................... 6,64 €
Spolu: 39,83 €
B. náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1, § 23 ods. 1,2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z.)
- poštovné .......................................................................................................................... 4,64 €
Spolu : 4,64 €
Trovy celkom ............................................................................................................................. 44,47 €
Súd po preskúmaní špecifikácie trov exekučného konania dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné priznať odmenu za 17 doručení príkazov na začatie exekúcie, nakoľko súdny exekútor súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by mal súd za preukázané, že predtým ako vydal 17 príkazov na začatie exekúcie, ktoré zaslal 17 bankám zistil prostredníctvom súčinnosti u jednotlivých bánk, že povinný má v predmetných bankách vedený účet. Súd zdôrazňuje, že len v prípadoch tých bánk, kde má povinný vedený účet totiž môže dôjsť (reálne) k postihnutiu účtov, z čoho vyplýva, že účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa ust. § 34 ods. 5 Exekučného poriadku bol zachytený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí súdnemu exekútorovi odmena. Nakoľko súdny exekútor súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že predtým ako vydal príkazy na začatie exekúcie, zisťoval v 17-tich bankách, či má povinný vedený u nich účet, resp. účty, tak súd mu na základe vyššie uvedených skutočností preto nemohol priznať ním vyúčtovanú paušálnu odmenu, a taktiež v nadväznosti na to ani poštovné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekútorovi priznal odmenu v minimálnej výške a to 33,19 €. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné v prípade doručovania príkazov na odblokovanie účtov do 17 bánk, nakoľko tieto úkony sa v exekučnom spise nenachádzajú. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou nestotožnil, nakoľko v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení DPH súdnemu exekútorovi prináleží len z odmeny a nie aj z hotových výdavkov, tak ako bolo uvedené vo vyúčtovaní. Preto súd nepriznal DPH v prípade poštovného. Na základe vyššie uvedeného celková suma trov do teraz vzniknutých súdnemu exekútorovi v predmetnom exekučnom konaní predstavuje sumu 44,47 €.
V závere súd považuje za potrebné podotknúť, že oprávneným požadované použitie „moderačného práva“ v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. nie je možné v exekučnom konaní pri trovách exekúcie uplatniť, nakoľko nejde o sporové konanie, ale o vykonávacie konanie, kedy nie je dôvodné na základe voľnej úvahy súdu znižovať odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora, ktoré exekútorovi pri výkone exekúcie vznikli a na ktorých náhradu má právo (§ 196 EP). Exekučný súd môže len posúdiť účelnosť ich vynaloženia a neúčelne vynaložené trovy exekútorovi nepriznať.
Súd dané exekučné konanie zastavil pre nezloženie preddavku zo strany oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. nie je odvolanie prípustné ( § 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Galanta v písomnom vyhotovení dvojmo (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.