Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/83/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne v rade 1/ Y. G., O..XX.X.XXXX, V. F., H.. XX.R. XX/XX, v rade 2/ R. M.E., O..XX.X.XXXX, V. F., H.. XX.R. XX/XX, proti žalovanému: I. V., O..XX.X.XXXX, V. F., L. XXX/X, v konaní o náhradu škody v sume 307,50€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu 253,42€ s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 11.10.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný je žalobkyni v rade 2/ povinný zaplatiť sumu 54,08€ spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 5.8.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

V. Konanie o návrhu žalobkyne v rade 2/ na zaplatenie sumy 99,67€ titulom náhrady škody sa z a s t a v u j e .

VI. Žalobkyni v rade 1/ a v rade 2/ sa proti žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde 19.4.2011, spresnenou podaním zo dňa 20.7.2011 sa žalobkyňa v rade 1/ proti žalovanému domáhala zaplatenia náhrady škody v sume 153,75€ s 9%-ným úrokom z omeškania od apríla 2010 do zaplatenia a žalobkyňa v rade 2/ rovnakej sumy 153,75€ s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od apríla 2010 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 5.10.2011 žalobkyne zmenili žalobu tak, že žiadali žalobkyňa v rade 1/ žiadala priznať sumu 253,42€ titulom náhrady škody spôsobenej krádežou spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.4.2010 do zaplatenia a žalobkyňa v rade 2/ žiadala priznať náhradu škody v sume 54,08€ spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.4.2010 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zobrala späť. K takejto zmene žaloby došlo na základe tej skutočnosti, že obe žalobkyne uplatňovali nárok na náhradu škody, ktorú im žalovaný spôsobil trestným činom krádeže v mesiaci jún 2009, pre ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 9.11.2010 a to krádežou šperkov opísaných v rozsudku v celkovej hodnote 357,50€. Zmenu žaloby urobenú žalobkyňou v rade 1/ na pojednávaní súd pripustil.

Žalovaný pokiaľ ide o základ žaloby nárok žalobkýň na náhradu škody nespochybňoval, v podstate priznal, že sa dopustil trestného činu, pre ktorý bol odsúdený a spôsobil ním žalobkyniam škodu. Mal námietky pokiaľ šlo o uplatňované úroky z omeškania a poukazoval na skutočnosť, že žalobkyne požadujú úrok z omeškania ešte pred obdobím, kedy došlo k jeho právoplatnému odsúdeniu v trestnom konaní za skutok, ktorým spôsobil žalobkyniam škodu. Uviedol, že z celkovej škody tak, ako bola vyčíslená v trestnom konaní nahradil len škodu vo výške 50,- € a túto sumu poukázal žalobkyni v rade 1/.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a čítaním podstatného obsahu spisu Okresného súdu Martin sp.zn. a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Obe žalobkyne sú príbuzné - matka s dcérou a žalovaný im spôsobil škodu svojím skutkom, ktorého sa dopustil v júni 2009, keď z rodinného domu žalobkyne v rade 1/, kde v tom čase býval, vzal zo šperkovnice, nachádzajúcej sa v chodbe na prízemí rodinného domu zlatú retiazku v dĺžke 50 cm a hmotnosti 3,14 gramov, zlatú retiazku dĺžky 65 cm o hmotnosti 6,25 gramov, retiazku - náramok 22 cm o hmotnosti 6,25 gramov, zlatý prsteň v tvare slzy o hmotnosti 2 gramy, zlatý prsteň v tvare hada o hmotnosti 1,5 grama, zlatý prsteň s očkami o hmotnosti 1,4 grama, a takto získané šperky následne 20.7.2009 a 28.8.2009 založil do záložne Inbox s.r.o., pobočka Martin, ktorá sa nachádza v Martine, na Vajanského námestie č.3/1 za celkovú sumu 258,50€. Takto získané prostriedky následne použil pre vlastnú potrebu, čím obom žalobkyniam podľa trestného rozsudku spôsobil celkovú škodu odcudzením 357,50€.

Túto skutočnosť súd zistil zo spisu Okresného súdu Martin sp.zn. , predovšetkým zo skutkovej vety rozsudku rovnakej spisovej značky zo dňa 9.11.2010. Tento skutok bol kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa a žalovanému bol zaň uložený trest odňatia slobody vo výmere 10.mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky. Obe poškodené boli s nárokom na náhradu škody odkázané na konanie o občiansko-právnych veciach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.11.2010. V trestnom spise je pripojené aj odborné vyjadrenie znaleckej organizácie, týkajúce sa ohodnotenia odcudzených šperkov, z ktorého vyplynulo, že retiazka o dĺžke 50 cm o hmotnosti 3,14 g, ktorá podľa vyjadrenia žalobkýň patrila žalobkyni v rade 2/ mala všeobecnú hodnotu 54,08 €. Všetky ostatné šperky, teda dlhšia retiazka v dĺžke 65 cm, náramok a tri prstene patrili už žalobkyni v rade 1/. Tieto skutočnosti súd zistil z výpovedí oboch žalobkýň. Celková hodnota šperkov potom predstavovala sumu 357,51€.

Je zrejmé, že ešte v priebehu trestného konania sa žalobkyňa v rade 1/ so žalovaným dohodla na splácaní dlhu, a to 15.3.2010, o čom svedčí Dohoda o splácaní dlhu pripojená na čl.23 trestného spisu pôvodne vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-171/SU-MT-2010. Touto dohodou, ktorú podpísal žalovaný a žalobkyňa v rade 1/ sa žalovaný zaviazal svoj dlh vo výške 357 € splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- €, pričom dátum prvej splátky bol 10.4.2010. Z toho je zrejmé, že žalovaný už k 15.3.2010 vedel, aká je celková výška škody, ktorú žalobkyniam spôsobil a že bol žalobkyňou v rade 1/ požiadaný o náhradu tejto škody, ktorú v podstate uznával a zaviazal sa ju nahradiť. Z výpovede žalobkyne v rade 1/ a žalovaného nepochybne vyplynulo, že z celkovej škody, ktorú žalovaný krádežou žalobkyniam spôsobil, žalovaný nahradil len sumu 50,- €, ktorú odovzdal žalobkyni v rade 1/.

Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že svojím trestným činom žalovaný spôsobil žalobkyni v rade 1/ škodu v celkovej výške 303,42 € odcudzením všetkých šperkov uvedených v rozsudku mimo retiazky o dĺžke 50 cm, ktorá patrila žalobkyni v rade 2/ a jej odcudzením potom žalovaný žalobkyni v rade 2/ spôsobil škodu v celkovej výške 54,08€. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobkyni v rade 1/ už poskytol náhradu vo výške 50,- €, jeho dlh voči žalobkyni v rade 1/ klesol na sumu 253,42€.

Nárok žalobkýň súd posudzoval podľa ustanovenia a nasledujúcich .

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti.

Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

V tomto prípade žalovaný spôsobil obom žalobkyniam škodu svojím trestným činom, pre ktorý bol právoplatne odsúdený vyššie uvádzaným rozsudkom Okresného súdu Martin.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

V tomto prípade žalovaný v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je povinný nahradiť žalobkyniam v rade 1/ a 2/ škodu v peniazoch a to v rozsahu, v akom vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Tak, kde žalovaná v rade 2/ zobrala žalobu späť, keď pôvodne proti žalovanému uplatňovala na základe svojich písomných podaní nárok vyšší o sumu 99,67€, súd konanie zastavil podľa tretia veta .

Žalovaného potom na základe výsledkov vykonaného dokazovania podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal, aby žalobkyni v rade 2/ zaplatil sumu 54,08€ titulom náhrady škody za odcudzenú retiazku a žalobkyni v rade 1/, aby zaplatil sumu 253,42€, čo je suma znížená o 50,- € už poskytnutej časti náhrady škody a predstavuje spolu s touto náhradou zvyšok hodnoty odcudzených šperkov.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd narozdiel od žalovaného je toho názoru, že žalobkyne majú nárok na úroky z omeškania a tento nárok nachádza oporu v ustanovení , v zmysle ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má veriteľ voči nemu právo na úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis.

Dlh, ktorý vznikne titulom nároku na náhradu škody je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená v rozhodnutí ani stanovená právnym predpisom, a preto podľa , je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak v nasledujúci deň dlžník neplní, dostáva sa ďalším dňom do omeškania. Z trestného spisu bolo zrejmé, že žalobkyňa v rade 1/ požiadala žalovaného o náhradu škody vo vyššej výške, než jej prislúchala vzhľadom na skutočnosť, že požadovala náhradu škody aj za vec, ktorá bola odcudzená jej dcére, teda žalobkyni v rade 2/, avšak z dohody, ktorá je pripojená v trestnom spise je zrejmé, že žalovaný už v priebehu trestného konania sa so žalobkyňou v rade 1/ dohodol na splácaní dlhu, pričom prvú splátku mal zaplatiť k 10.4.2010 a mal ich takto platiť do úplného zaplatenia dlhu. Aj keď žalobkyni v rade 1/ spôsobil žalovaný škodu v celkovej výške 303,42 €, je zrejmé, že pri 50,- € splátkach mesačne by poslednú splátku zaplatil k 10.10.2010 v sume 303,42 €. Preto podľa presvedčenia súdu, keďže sa žalobkyňa v rade 1/ so žalovaným dohodla na splácaní dlhu, až dňom 11.10.2010 bol potom žalovaný v omeškaní s plnením celého dlhu, ktorý mu vznikol vo vzťahu k žalobkyni v rade 1/. A preto od tohto dátumu súd žalobkyni priznal nárok na úroky z omeškania.

Pokiaľ išlo o žalobkyňu v rade 2/, táto v trestnom konaní nárok na náhradu škody proti žalovanému neuplatnila a v konaní nebolo preukázané, že by pred podaním žaloby žalobkyňa v rade 2/ bola žalovaného vyzvala na náhradu škody. Preto za prvú kvalifikovanú výzvu na náhradu škody je nutné považovať až spresnenú žalobu, z ktorej vyplynulo, v akom rozsahu žalobkyňa v rade 2/ proti žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody. Šlo o pôvodnú žalobu, ktorá bola potom spresnená podaním zo dňa 20.7.2011 a toto podanie bolo žalovanému doručené 3.8.2011. Žalovaný teda z tohto

podania mohol vedieť, v akom rozsahu žalobkyňa v rade 2/ voči nemu uplatňuje nárok na náhradu škody a mohol v rozsahu, v akom tento nárok uznával, žalobkyni v rade 2/ poskytnúť plnenie už v nasledujúci deň. Keďže tak žalovaný neurobil, dňom 5.8.2011 dostal sa do omeškania s náhradou škody žalobkyni v rade 2/.

Preto súd žalobkyni v rade 2/ priznal právo na úroky z omeškania až od 5.8.2011.

Keďže obe žalobkyne žiadali úroky od obdobia, kedy podľa presvedčenia súdu žalovaný ešte nebol v omeškaní, vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania obom žalobkyniam žalobu zamietol.

Pokiaľ šlo o výšku úroku z omeškania, súd voči požadovanej výške úroku z omeškania námietky nemal, pretože požadovaná výška úroku zodpovedala ustanoveniu Nariadenia Vlády SR č. , podľa ktorého výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Požadovaná výška úroku z omeškania tomuto ustanoveniu neodporovala.

Žalobkyne v rade 1/ a 2/ boli proti žalovanému v konaní prevažne úspešné, avšak náhradu trov konania proti nemu nepožadovali, preto aj keď by žalobkyne mali právo na náhradu trov konania proti žalovanému v zmysle ustanovenia , súd využil ustanovenie a obom žalobkyniam proti žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.