Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_10C-83-2011.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/83/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne v rade 1/ Y. G., O..XX.X.XXXX, V. F., H.. XX.R. XX/XX, v rade 2/ R. M.E., O..XX.X.XXXX, V. F., H.. XX.R. XX/XX, proti žalovanému: I. V., O..XX.X.XXXX, V. F., L. XXX/X, v konaní o náhradu škody v sume 307,50€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu 253,42€ s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 11.10.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný je žalobkyni v rade 2/ povinný zaplatiť sumu 54,08€ spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 5.8.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba z a m i e t a .
V. Konanie o návrhu žalobkyne v rade 2/ na zaplatenie sumy 99,67€ titulom náhrady škody sa z a s t a v u j e .
VI. Žalobkyni v rade 1/ a v rade 2/ sa proti žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde 19.4.2011, spresnenou podaním zo dňa 20.7.2011 sa žalobkyňa v rade 1/ proti žalovanému domáhala zaplatenia náhrady škody v sume 153,75€ s 9%-ným úrokom z omeškania od apríla 2010 do zaplatenia a žalobkyňa v rade 2/ rovnakej sumy 153,75€ s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od apríla 2010 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 5.10.2011 žalobkyne zmenili žalobu tak, že žiadali žalobkyňa v rade 1/ žiadala priznať sumu 253,42€ titulom náhrady škody spôsobenej krádežou spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.4.2010 do zaplatenia a žalobkyňa v rade 2/ žiadala priznať náhradu škody v sume 54,08€ spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.4.2010 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zobrala späť. K takejto zmene žaloby došlo na základe tej skutočnosti, že obe žalobkyne uplatňovali nárok na náhradu škody, ktorú im žalovaný spôsobil trestným činom krádeže v mesiaci jún 2009, pre ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 3T/75/2010 zo dňa 9.11.2010 a to krádežou šperkov opísaných v rozsudku v celkovej hodnote 357,50€. Zmenu žaloby urobenú žalobkyňou v rade 1/ na pojednávaní súd pripustil.
Žalovaný pokiaľ ide o základ žaloby nárok žalobkýň na náhradu škody nespochybňoval, v podstate priznal, že sa dopustil trestného činu, pre ktorý bol odsúdený a spôsobil ním žalobkyniam škodu. Mal námietky pokiaľ šlo o uplatňované úroky z omeškania a poukazoval na skutočnosť, že žalobkyne požadujú úrok z omeškania ešte pred obdobím, kedy došlo k jeho právoplatnému odsúdeniu v trestnom konaní za skutok, ktorým spôsobil žalobkyniam škodu. Uviedol, že z celkovej škody tak, ako bola vyčíslená v trestnom konaní nahradil len škodu vo výške 50,- € a túto sumu poukázal žalobkyni v rade 1/.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a čítaním podstatného obsahu spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 3T/75/2010 a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Obe žalobkyne sú príbuzné - matka s dcérou a žalovaný im spôsobil škodu svojím skutkom, ktorého sa dopustil v júni 2009, keď z rodinného domu žalobkyne v rade 1/, kde v tom čase býval, vzal zo šperkovnice, nachádzajúcej sa v chodbe na prízemí rodinného domu zlatú retiazku v dĺžke 50 cm a hmotnosti 3,14 gramov, zlatú retiazku dĺžky 65 cm o hmotnosti 6,25 gramov, retiazku - náramok 22 cm o hmotnosti 6,25 gramov, zlatý prsteň v tvare slzy o hmotnosti 2 gramy, zlatý prsteň v tvare hada o hmotnosti 1,5 grama, zlatý prsteň s očkami o hmotnosti 1,4 grama, a takto získané šperky následne 20.7.2009 a 28.8.2009 založil do záložne Inbox s.r.o., pobočka Martin, ktorá sa nachádza v Martine, na Vajanského námestie č.3/1 za celkovú sumu 258,50€. Takto získané prostriedky následne použil pre vlastnú potrebu, čím obom žalobkyniam podľa trestného rozsudku spôsobil celkovú škodu odcudzením 357,50€.
Túto skutočnosť súd zistil zo spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 3T/75/2010, predovšetkým zo skutkovej vety rozsudku rovnakej spisovej značky zo dňa 9.11.2010. Tento skutok bol kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods.1 Trestného zákona a žalovanému bol zaň uložený trest odňatia slobody vo výmere 10.mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky. Obe poškodené boli s nárokom na náhradu škody odkázané na konanie o občiansko-právnych veciach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.11.2010. V trestnom spise je pripojené aj odborné vyjadrenie znaleckej organizácie, týkajúce sa ohodnotenia odcudzených šperkov, z ktorého vyplynulo, že retiazka o dĺžke 50 cm o hmotnosti 3,14 g, ktorá podľa vyjadrenia žalobkýň patrila žalobkyni v rade 2/ mala všeobecnú hodnotu 54,08 €. Všetky ostatné šperky, teda dlhšia retiazka v dĺžke 65 cm, náramok a tri prstene patrili už žalobkyni v rade 1/. Tieto skutočnosti súd zistil z výpovedí oboch žalobkýň. Celková hodnota šperkov potom predstavovala sumu 357,51€.
Je zrejmé, že ešte v priebehu trestného konania sa žalobkyňa v rade 1/ so žalovaným dohodla na splácaní dlhu, a to 15.3.2010, o čom svedčí Dohoda o splácaní dlhu pripojená na čl.23 trestného spisu pôvodne vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-171/SU-MT-2010. Touto dohodou, ktorú podpísal žalovaný a žalobkyňa v rade 1/ sa žalovaný zaviazal svoj dlh vo výške 357 € splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- €, pričom dátum prvej splátky bol 10.4.2010. Z toho je zrejmé, že žalovaný už k 15.3.2010 vedel, aká je celková výška škody, ktorú žalobkyniam spôsobil a že bol žalobkyňou v rade 1/ požiadaný o náhradu tejto škody, ktorú v podstate uznával a zaviazal sa ju nahradiť. Z výpovede žalobkyne v rade 1/ a žalovaného nepochybne vyplynulo, že z celkovej škody, ktorú žalovaný krádežou žalobkyniam spôsobil, žalovaný nahradil len sumu 50,- €, ktorú odovzdal žalobkyni v rade 1/.
Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že svojím trestným činom žalovaný spôsobil žalobkyni v rade 1/ škodu v celkovej výške 303,42 € odcudzením všetkých šperkov uvedených v rozsudku mimo retiazky o dĺžke 50 cm, ktorá patrila žalobkyni v rade 2/ a jej odcudzením potom žalovaný žalobkyni v rade 2/ spôsobil škodu v celkovej výške 54,08€. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobkyni v rade 1/ už poskytol náhradu vo výške 50,- €, jeho dlh voči žalobkyni v rade 1/ klesol na sumu 253,42€.
Nárok žalobkýň súd posudzoval podľa ustanovenia § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
V tomto prípade žalovaný spôsobil obom žalobkyniam škodu svojím trestným činom, pre ktorý bol právoplatne odsúdený vyššie uvádzaným rozsudkom Okresného súdu Martin.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
Podľa § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
V tomto prípade žalovaný v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je povinný nahradiť žalobkyniam v rade 1/ a 2/ škodu v peniazoch a to v rozsahu, v akom vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Tak, kde žalovaná v rade 2/ zobrala žalobu späť, keď pôvodne proti žalovanému uplatňovala na základe svojich písomných podaní nárok vyšší o sumu 99,67€, súd konanie zastavil podľa § 96 ods.1 tretia veta O.s.p..
Žalovaného potom na základe výsledkov vykonaného dokazovania podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal, aby žalobkyni v rade 2/ zaplatil sumu 54,08€ titulom náhrady škody za odcudzenú retiazku a žalobkyni v rade 1/, aby zaplatil sumu 253,42€, čo je suma znížená o 50,- € už poskytnutej časti náhrady škody a predstavuje spolu s touto náhradou zvyšok hodnoty odcudzených šperkov.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd narozdiel od žalovaného je toho názoru, že žalobkyne majú nárok na úroky z omeškania a tento nárok nachádza oporu v ustanovení § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má veriteľ voči nemu právo na úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis.
Dlh, ktorý vznikne titulom nároku na náhradu škody je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená v rozhodnutí ani stanovená právnym predpisom, a preto podľa § 563 Občianskeho zákonníka, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak v nasledujúci deň dlžník neplní, dostáva sa ďalším dňom do omeškania. Z trestného spisu bolo zrejmé, že žalobkyňa v rade 1/ požiadala žalovaného o náhradu škody vo vyššej výške, než jej prislúchala vzhľadom na skutočnosť, že požadovala náhradu škody aj za vec, ktorá bola odcudzená jej dcére, teda žalobkyni v rade 2/, avšak z dohody, ktorá je pripojená v trestnom spise je zrejmé, že žalovaný už v priebehu trestného konania sa so žalobkyňou v rade 1/ dohodol na splácaní dlhu, pričom prvú splátku mal zaplatiť k 10.4.2010 a mal ich takto platiť do úplného zaplatenia dlhu. Aj keď žalobkyni v rade 1/ spôsobil žalovaný škodu v celkovej výške 303,42 €, je zrejmé, že pri 50,- € splátkach mesačne by poslednú splátku zaplatil k 10.10.2010 v sume 303,42 €. Preto podľa presvedčenia súdu, keďže sa žalobkyňa v rade 1/ so žalovaným dohodla na splácaní dlhu, až dňom 11.10.2010 bol potom žalovaný v omeškaní s plnením celého dlhu, ktorý mu vznikol vo vzťahu k žalobkyni v rade 1/. A preto od tohto dátumu súd žalobkyni priznal nárok na úroky z omeškania.
Pokiaľ išlo o žalobkyňu v rade 2/, táto v trestnom konaní nárok na náhradu škody proti žalovanému neuplatnila a v konaní nebolo preukázané, že by pred podaním žaloby žalobkyňa v rade 2/ bola žalovaného vyzvala na náhradu škody. Preto za prvú kvalifikovanú výzvu na náhradu škody je nutné považovať až spresnenú žalobu, z ktorej vyplynulo, v akom rozsahu žalobkyňa v rade 2/ proti žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody. Šlo o pôvodnú žalobu, ktorá bola potom spresnená podaním zo dňa 20.7.2011 a toto podanie bolo žalovanému doručené 3.8.2011. Žalovaný teda z tohto
podania mohol vedieť, v akom rozsahu žalobkyňa v rade 2/ voči nemu uplatňuje nárok na náhradu škody a mohol v rozsahu, v akom tento nárok uznával, žalobkyni v rade 2/ poskytnúť plnenie už v nasledujúci deň. Keďže tak žalovaný neurobil, dňom 5.8.2011 dostal sa do omeškania s náhradou škody žalobkyni v rade 2/.
Preto súd žalobkyni v rade 2/ priznal právo na úroky z omeškania až od 5.8.2011.
Keďže obe žalobkyne žiadali úroky od obdobia, kedy podľa presvedčenia súdu žalovaný ešte nebol v omeškaní, vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania obom žalobkyniam žalobu zamietol.
Pokiaľ šlo o výšku úroku z omeškania, súd voči požadovanej výške úroku z omeškania námietky nemal, pretože požadovaná výška úroku zodpovedala ustanoveniu § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Požadovaná výška úroku z omeškania tomuto ustanoveniu neodporovala.
Žalobkyne v rade 1/ a 2/ boli proti žalovanému v konaní prevažne úspešné, avšak náhradu trov konania proti nemu nepožadovali, preto aj keď by žalobkyne mali právo na náhradu trov konania proti žalovanému v zmysle ustanovenia § 142 ods.3 O.s.p. , súd využil ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. a obom žalobkyniam proti žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.