Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sp/14/2011

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti Správe katastra Humenné, Štefánikova č. 18, 066 01 Humenné, za účasti P. D., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom XXX XX T. F. č. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne zo dňa 22. mája 2009 č. k. V - 573/2008 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. mája 2009 č.k. V - 573/2008.

Náhradu trov účastníkom n e p r i z n á v a.

Z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok v sume 33 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava a záložcu P. D., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom XXX XX T. F. č. XX, v zastúpení Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, návrh na vklad č. k. V - 573/2008, Zmluvy o zriadení záložného práva č. 247/2008-RAČ zo dňa 03. marca 2008 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietla.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa dôvodila tým, že dňa 09.apríla 2008 bol jej doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 03. marca 2008.

Odporkyňa poukázala na predmet zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu - dlžníka zapísané na LV č. XXX k.ú. T. F., ktoré sú bližšie popísané v čl. I. záložnej zmluvy.

Citovala o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej „správny poriadok“ ), podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosť všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Podľa a správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy y v ich vzájomnej súvislosti.

V zmysle ustanovenia , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a v zmysle , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Ďalej konštatovala odporkyňa, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, ktorým dlžník P. D. splnomocnil advokáta na všetky právne úkony v o vzťahu medzi ním a treťou osobou, a síce spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu je neurčité, nezrozumiteľné a nie je podpísané splnomocniteľom V predmetnom splnomocnení totiž nie je výslovne určené, na ktoré nehnuteľnosti (identifikované podľa parcelných čísel, listu vlastníctva, katastrálnych území) sa vzťahuje, teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne nehnuteľnosti, resp. o všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka. Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu. Formulácia, že sa vzťahuje k nehnuteľnostiam, vo vlastníctve záložcu, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotoveného ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, pričom list vlastníctva nie je prílohou návrhu na vklad záložnej zmluvy, je neurčitá a nezrozumiteľná. V podstate ani záložca, ani záložný veriteľ v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemohli vedieť, na ktoré nehnuteľnosti sa splnomocnenie vzťahuje, resp. bude vzťahovať. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia . Uvedený názor bol potvrdený viacerými rozhodnutiami krajských súdov Slovenskej republiky i v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. . Ďalej možno dôvodne pochybovať o tom, či dlžník P. D. mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu. Taktiež by bolo veľkou náhodou, aby si veľká časť dlžníkov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. vyberala práve toho istého advokáta. Plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z vyššie uvedeného je možné predpokladať, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír je vopred určený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru správy katastra absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle ust. . Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybné ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Advokát dlžníka má hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu, spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul, uznávať záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere, alebo dokonca poveriť advokáta vymáhaním splatnej pohľadávky splnomocniteľa na účet záložného veriteľa. Takto koncipované plnomocenstvo, z ktorého jasne vyplýva hájenie záujmov tretej strany (veriteľa) a nie hájenie záujmov splnomocniteľa (dlžníka), môže byť dokonca v rozpore s ust. o advokácií v znení neskorších predpisov i v rozpore s Advokátskym poriadkom, súčasťou ktorého je aj Etický kódex advokáta.

Ďalší nedostatok návrhu na vklad a záložných zmlúv je to, že návrh i zmluvy neboli platne podpísané. Podpis navrhovateľa v návrhu i podpisy záložného veriteľa na zmluvách sú preskenované. Pre platnosť návrhu a zmlúv sa vyžaduje, aby boli platne podpísané, čo v danom prípade nebolo splnené.

Založenie nehnuteľnosti, ktorá tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nemožno považovať za bežnú vec týkajúcu sa majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú by mohol vykonať každý z manželov samostatne. A keďže nehnuteľnosti, ktoré boli dané do zálohu sú spoločnou nehnuteľnosťou nemohla byť záložná zmluva uzavretá len jedným z manželov bez súhlasu druhého.

Pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad (napr. neplatnosť zmluvy, resp. plnomocenstva podľa ustanovenia ), i e povinný návrh na vklad zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že návrh na vklad i záložné zmluvy neboli platne podpísané, neboli splnené hmotno

- právne podmienky platnosti a účinnosti právnych úkonov a teda podmienky potrebné na povolenie vkladu vlastníckeho práva do KN. Ďalším hmotno - právnym nedostatkom je i neurčité a nezrozumiteľné splnomocnenie uvedené v úverovej zmluve.

Vzhľadom na to, že sa jedná o podstatné obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitostí zmluvy spôsobuje neplatnosť zmluvy absolútnu.

Podľa ustanovenia , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa ustanovenia citovaného zákona, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak j e neplatný. Podľa ustanovenia citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ustanovenia katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Predmetné rozhodnutie napadol včas podaným odvolaním (opravným prostriedkom) navrhovateľ zo dňa 02. júna 2011, doručený odporkyni dňa 08. júna 2011, ktorým žiadal, aby súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil na správne konanie. V odvolaní poukázal na uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva č. 247/2008-RAČ zo dňa 03. marca 2008 medzi ním a fyzickou osobou P. D. ako záložcom - dlžníkom, pričom dlžník bol zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, Advokátska kancelária, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Zmluve o úvere č. 8310731 zo dňa 03. marca 2008, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka P. D., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru od záložného veriteľa záložcovi. Ďalej poukázal na predmet záložnej zmluvy, ktorým bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam tak ako sú uvedené v zmluve, špecifikované (ďalej len záloh) v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli podľa úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie a zaplatenie príslušného úveru.

Dňa 09. apríla 2008 bol Správe katastra F. doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva k zálohu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok voči záložcovi podľa záložnej a úverovej zmluvy. Pod sp. zn. V - 573/2008 bolo začaté katastrálne konanie o povolenie vkladu záložného práva. Dňa 22. mája 2009 správa katastra vydala rozhodnutie pod sp. zn. V 573/2008 o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k zálohu v zmysle ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení. Navrhovateľ poukázal v krátkosti na odôvodnenie rozhodnutia odporkyňou. Ďalej v odvolaní uviedol, že z napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že správny orgán prejudikoval neplatnosť (resp. „neprávoplatnosť“) splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu ako ho citoval v odvolaní navrhovateľ v prípade splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka podľa , preto je podľa správneho orgánu dohoda o splnomocnení medzi Mgr. Tomášom Kušnírom a dlžníkom absolútne neplatná.

Podľa navrhovateľa Katastrálny zákon, ako aj neustanovuje podstatné náležitosti dohody o splnomocnení uzatvorenej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako je tomu i pri iných dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) to ani v spojení s ustanovením správneho poriadku. Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne požiadavky. Podľa navrhovateľa z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesnoprávneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu zriaďovať záložné právo (záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom

stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že podľa ustanovenia § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly nie na plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto koho a na čo splnomocňuje. Žiadne jeho ustanovenie nevyžaduje konkretizáciu o nehnuteľností, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo. Podľa navrhovateľa aplikácia ustanovenia aj na obsahovej náležitosti plnej moci je i s poukazom na len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku. Podľa navrhovateľa z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti. Platné právo na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať, dokonca aj na základe všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav vôle splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ustanovenia a je splnomocniteľom podpísaná, pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu splnomocniteľa ako aj fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle toto udeliť, t. j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená samostatná časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.

V zmysle platnej právnej úpravy je neplatným právnym úkonom ten právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. rozumie pod pojmom forma náležitosť prejavu, teda kým spôsobom konajúci subjekt právny úkon prejaví, písomne či ústne. V prípade udelenia plnej moci splnomocnencovi za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, predmetom ktorej je nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami, sa vyžaduje, aby táto plná moc bola udelená písomne. Pre platnosť plnej moci sa vyžaduje podpis konajúcich osôb, t. j. splnomocniteľa a splnomocnenca. Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Tento text je ďalej riadne krytý podpisom záložcu, pričom podpis bol riadne úradne overený, resp. uznaný za vlastný orgánom na to kompetentným.

Je preto zrejmé, že plná moc zjavne nebola Správou katastra riadne preskúmaná a splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi v Úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti vyžadované . Písomná forma plnej moci predpísanej zákonom bola splnená, preto nie je možné udelenú plnú moc považovať za absolútne neplatnú.

Navrhovateľ ďalej konštatoval, že vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a splnomocnencom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného (skutkového) stavu a to v rámci správneho konania minimálne v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Podľa navrhovateľa pokiaľ teda príslušná správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila a za účelom overenia si svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezabezpečila si ani len vyjadrenie - písomné alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé na základe akých skutočností dospela odporkyňa k takémuto zisteniu a ani odôvodnenie tohto záveru. Je nepochybné, že splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany odporkyne a toto z uvedeného dôvodu nemohlo odporkyňu viesť k takejto právnej úvahe. Navrhovateľ znovu zdôraznil, že absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ustanovenia , na ktoré poukazuje príslušná správa katastra.

Navrhovateľ poukázal na ad absurdum pokiaľ odporkyňa konštatovala, že „predtlač obsahuje meno Mgr. Kušníra ako splnomocnenca a preto táto skutočnosť sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takému záveru je možno dospieť na základe

toho, že záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu dlžníkov.“ Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, pričom dlžník prejavil svoju slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc. Tvrdenie odporkyne o údajnom kontakte, resp. o údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a dlžníkom tak nemá žiadnu reálnu oporu v zistenom stave odhliadnúc od skutočností, že toto nie je správa katastra ani oprávnená preskúmavať.

Z argumentácie odporkyne o existencii „predtlače“ a súčasne údajne bližšej nešpecifikovanej skutočnosti, ktorá má mať vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa je evidentné, že odporkyňa sa vôbec nezaoberala a riadne neoboznámila s textom úverovej zmluvy, v ktorej sa žiadna spomínaná predtlač nenachádza a zjavne rozhodovala na základe vlastných subjektívnych a ničím nepodložených dojmov a pocitov namiesto riadnej právnej argumentácie a náležitého odôvodnenia rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku. Takéto rozhodnutie možno potom označiť za zmätočné a nepreskúmateľné, pretože vychádzalo z nenáležite zisteného skutkového stavu.

Podľa Prof. Lazara (Občianske právo hmotné, 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúca zo záväzkovoprávnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne záruky v užšom zmysle spočívajú v presnom vymedzení subjektívnych práv a povinností, ktoré nastupujú v prípade, ak povinnosti zo záväzkovoprávnych vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veriteľa využiť, aby sa zvýšila všeobecná miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku.“

Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k ) „Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.“

obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten - ktorý prostriedok zabezpečenia v závislosti na zásade „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.

Podľa ustanovenia záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a je príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa názoru Prof. K. Planka „pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo .“

Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu , ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovania funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo . Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo .

Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu

uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji , v ktorej uvedie najmä údaje o predaji , hodnote výťažku z predaja , o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja . Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

Podľa ustanovenia , ak výťažok z predaja prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odčítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložným veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti.

Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medi účastníkmi zmluvy o úvere, ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru.

Ako je už uvedené vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojim úradne overeným podpisom.

V zmysle ust. z.č. Občianskeho zákonník a v platnom znení (ďalej len „"): „ Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. "

V zmysle právneho názoru prof. JUDr. Karola Plánka (Komentár k ): „Pojem bežná vec nie je v definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu ostatná vec. Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolnosti konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia, predaj ovocia zo spoločnej záhrady, objednávka nutných opráv domu, objednávka paliva, vyberanie a platenie nájomného, príjem rôznych zásielok, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností (napr. združeného inkasa) a pod. Naproti tomu súdna prax za bežnú vec nepovažuje napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, alebo uzavretie zmluvy o záložnom práve ( a naši), uzavretie nájomnej zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí a pod. "

V zmysle citovaného ustanovenia a právneho názoru nakladanie s nehnuteľnosťami sa nepovažuje za bežnú záležitosť. Z uvedeného vyplýva, že na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyžaduje súhlas druhého manžela.

V zmysle ustanovení : „Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. "

V súlade s citovanými ustanoveniami v prípade „ostatných" vecí, ak druhý manžel neudelí súhlas na uzatvorenie zmluvy v „ostatných" veciach, potom je taká zmluva sankcionovaná relatívnou neplatnosťou.

V zmysle právneho názoru prof. JUDr. Karola Plánka (Komentár k ): „Právny úkon, ktotý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej

veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý', sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (pozri vysvetlivky k § 40a). Toto právo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba (§ 101), a formou dovolania sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba. "

V zmysle citovaného právneho názoru, relatívna neplatnosť pôsobí len „inter partes", tzn.: len medzi účastníkmi zmluvy a dotknutými osobami a na dôvody relatívnej neplatnosti súd prihliada len v prípade ak dotknutá osoba namietne relatívnu neplatnosť zmluvy; relatívna neplatnosť teda nepôsobí „ex lége". Právo namietať relatívnu neplatnosť sa premlčuje uplynutím trojročnej (3) premlčacej lehoty od okamihu, kedy sa právo mohlo uplatniť prvýkrát, relatívna neplatnosť pôsobí „ex nunc“ tzn.: od okamihu právoplatnosti výroku súdu o určení neplatnosti.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak druhý manžel neudelil súhlas na uzatvorenie zmluvy v „ostatných" veciach, potom je taká zmluva platná až do právoplatnosti rozsudku príslušného súdu o neplatnosti zmluvy, ktorému predchádza podanie žaloby zo strany dotknutého manžela, pretože súd neskúma dôvody relatívnej neplatnosti „ex officio" ako je tomu pri dôvodoch absolútnej neplatnosti.

Podľa navrhovateľa rozhodnutie súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu má konštitutívne právne účinky, tzn.: dochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ale sa určuje, že relatívne neplatný právny úkon j neplatný až od vydania rozhodnutia súdu, tzn.: bol uzavretý a účinky vyplývajúce z právneho úkonu nastali, ale vydaním rozhodnutia zanikli.

Rozhodnutie súdu o určení absolútnej neplatnosti právneho úkonu má deklaratórne právne účinky, tzn.: nedochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ale sa určuje, že absolútne neplatný právny úkon je nulitný, tzn.: nikdy nebol uzavretý a účinky vyplývajúce z právneho úkonu nikdy nenastali.

V súlade s uvedeným vo veci zápisu záložného práva k nehnuteľnosti možno vyvodiť záver, že záložná zmluva uzavretá medzi Záložným veriteľom a Záložcom, ktorým sa zriaďuje záložné právo k spoločnej nehnuteľnosti je platným právnym titulom zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to bez ohľadu neudelenie akceptácie druhého manžela, pretože do súčasnosti nebol vydaný žiaden rozsudok súdu o určení neplatnosti záložnej zmluvy.

Poukázal na konanie vedené pod č.k. V- 2643/2006 Správou katastra Topoľčany, ktorý bol riešený na Krajskom súde v Nitre dňa 14.2.2007 pod spisovou značkou 23Sp/l/2007 Krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu č. V 2643/2006 zo dňa 20.11.2006 a vec vrátil odporcovi na nové konanie.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné ako aj ďalšie povinnosti. Navrhovateľ uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto odvolaní. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože:

1) Osoba advokáta bola vybratá záložcom.

2) Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti je rozhodnutie Správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.

3) Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

4) Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.

Navrhovateľ poukázal aj nato, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľ ďalej poukázal nato, že pritom postupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t. j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Odporkyňa predkladaciu správu zaslala spolu so spisovým materiálom krajskému súdu dňa 19. septembra 2011 a poukázala na skutočnosti uvedené v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva zo dňa 03. marca 2008, pod č. V - 573/2008, s ktorým rozhodnutím sa v plnej miere stotožnila a predložila spis za účelom rozhodnutia krajskému súdu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05. októbra 2011. Uvedeného pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 03. októbra 2011 s tým, že žiadal súd aby prejednal predmetnú vec v jeho neprítomnosti a vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pojednávania sa nezúčastnila ani odporkyňa, resp. jej poverená zástupkyňa, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila listom zo dňa 03. októbra 2011. Pojednávania sa zúčastnila zúčastnená osoba - dlžník P. D., ktorý uviedol, že on splnomocnenie Mgr. Tomášovi Kušnirovi nedal a žiadal napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdiť nakoľko s ním súhlasí. Pojednávania sa nezúčastnil ani predvolaný advokát dlžníka Mgr. Tomáš Kušnir, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 05. októbra 2011.

Súd z uvedených dôvodov preto konal podľa ustanovení v spojení s ustanovením bez prítomnosti účastníkov konania, pričom vychádzal z obsahu administratívneho spisu a z výpovede dlžníka P. D..

Súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa 03. marca 2008, ktorý bol doručený odporkyni dňa 09.apríla 2008 podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 247/2008-RAČ zo dňa 03. marca 2008 do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 247/2008-RAČ zo dňa 03. marca 2008 uzavretú podľa a nasledujúcich ustanovení medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava a záložcom P. D., nar. XX. G. XXXX, v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, Advokátska kancelária, Údernícka 5, 851 01 Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu odporkyne je aj Zmluva o úvere č. 8310731 zo dňa 11. augusta 2006 uzavretá medzi dlžníkom P. D. a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava, v ktorej sa nachádza aj plnomocenstvo, podľa ktorého dlžník advokáta Mgr. Tomáša Kušníra splnomocňuje, aby (doslovná citácia): „...za účelom zabezpečenia pohľadávky - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, ktorá je mojim záväzkom, vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere uzatvoril v mojom mene : a) záložnú zmluvu podľa v platnom znení, b) zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa v platnom znení k

nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia záložnej zmluvy, beriem na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností.

Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice alebo záložnej zmluvy o nákladoch na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.

v ustanovení upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v , , upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 katastrálneho zákona aj podľa názoru súdu vyplýva, že správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník P. D. splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uzavretie záložnej zmluvy.

v ustanovení upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a je príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a .

Podľa môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

Podľa záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa - právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

Z Komentára vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k predmetným nehnuteľnostiam“.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu a jeho zrozumiteľnosti.

Súd sa preto stotožňuje so záverom odporkyne, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom , je takýto prejav vôle neurčitý ale aj z nezrozumiteľný.

Rovnako sa súd stotožňuje so záverom odporkyne, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami.

Ak teda odporkyňa konštatovala v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené dlžníkom Mgr. Tomášovi Kušnírovi nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s Katastrálneho zákona súd zdôrazňuje, že plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere nie je procesným plnomocenstvom na zastupovanie dlžníka (resp. záložného dlžníka v katastrálnom konaní ale plnomocenstvom v hmotnoprávnych vzťahoch). Aplikácia citovaných ustanovení v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi dlžníkom P. D. a Mgr. Tomášom Kušnírom je podľa názoru súdu neplatná aj pre rozpor záujmov medzi dlžníkom a splnomocneným zástupcom v zmysle . Je viac ako zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože ako z obsahu spisu vyplýva zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používa navrhovateľ pri uzatváraní obdobných zmlúv a meno splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo vpísané do predtlače zmluvy. Ak teda navrhovateľ takto postupoval a dopredu určil osobu, ktorá bola splnomocnená konať za dlžníka, je spochybnený základný predpoklad udelenia plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil do budúcna záujem dlžníka, pretože predmet splnomocnenia nebol určitý a presne vymedzený.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom už pred podpísaním predmetnej zmluvy a preto je záujem splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného - dlžníka P. D.. Neobstojí tu ani námietka navrhovateľa v odvolaní, že „splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou komorou, pričom dlžník prejavil svoju vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc,“ pretože osoba Mgr. Tomáša Kušníra figuruje na predtlači zmluvy o úvere bez toho, aby k takémuto dobrovoľnému prejavu vôle zo strany dlžníka vôbec došlo, čo napokon vyplýva aj z výpovede dlžníka P. D. na pojednávaní, ako aj z doteraz prejednávaných vecí, pretože nejde o náhodu v prípade, že si všetci záložcovia vybrali tú istú osobu.

Správa katastra na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo a aj je jej povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj s vyššie citovanými ustanoveniami , Katastrálneho zákona a Zákona o advokácii.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že z ustanovenia č. 42 ods. 2 Katastrálneho zákona vyplýva, že náležitosti upravené pod písm. c) tohto ustanovenia by sa mali doslovným výkladom vzťahovať k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine, nie k obsahu plnomocenstva, súd poukazuje na Vyhlášku č. , ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon a táto v ustanovení upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených o osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré správa katastra ako orgán štátnej správy je povinná a oprávnená skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere považoval súd rozhodnutie odporkyne za správne a vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd podľa rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku sp. zn. , podľa ktorého vkladové konanie predstavuje rozhodovací procestný

postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (teda podmienky vkladu) podľa a Katastrálneho zákona a vyhlášky č. , ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania. O trovách súd rozhodol podľa v spojení s

Navrhovateľ, ktorý v konaní nebol úspešný, je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33 Eur na účet vedený v T. R. v U. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: podľa druhá veta o súdnych poplatkoch...v spojení so Sadzobníkom súdnych poplatkov položka 10b do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.