Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-276-2007.pdf
PDF · 158.92 KB
No categories available
10C/276/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovu v právnej veci žalobcu P. Š., H..XX.X.XXXX, C. Z., P.. R. X/XX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho 51, proti žalovanému: MATRA n.o. so sídlom v Martine, IČO: 37977733, právne zastúpeného JUDr. Marekom Hicom, advokátom so sídlom v Martine, P.O.Hviezdoslava 10625/23B, v konaní o určenie, že zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.1.2005, zo dňa 13.9.2006, zo dňa 22.2.2007, uzavreté medzi žalovaným ako prenajímateľom a a žalobcom ako nájomcom sú neplatné a v konaní o určenie, že nájomný vzťah medzi Mestom Martin ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom založený rozhodnutím o schválení dohody o výmene bytu zo dňa 4.2.1983 a zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.5.1983, trvá, takto
rozhodol:
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania v sume 499,20 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Mareka Hica, vedený v M. C. K., B..K.. Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.11.2007 sa žalobca pôvodne domáhal určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 22.2.2007 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobcovi dňa 20.1.1982 bol rozhodnutím č. XX/XXXX o pridelení bytu Mestským národným výborom pridelený byt na ul. H. XXXX K. C. X/XX N. Martine. Po tomto rozhodnutí bola so žalobcom spísaná dohoda o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu. Dňa 22.1.1982 žalobca od Bytového podniku v Martine prevzal byt o čom svedčí protokol o prevzatí bytu. Neskôr však žalobca s p. M. C. uzavrel dohodu o výmene bytu, ktorá bola podľa § 30 zák. č. 41/1964 o hospodárení s bytmi schválená Mestským národným výborom v Martine a to rozhodnutím č. 55/1983 zo dňa 4.2.1983. V dôsledku dohody o výmene bytov, žalobca s Bytovým podnikom mesta Martin uzavrel dňa 12.5.1983 dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu na ul. Q.. H. X/XX. Neskôr ul. Q.. H. bola premenovaná na V.. P. R.. Žalobca tento byt nepretržite užíva od roku 1983 avšak napriek tomu, že už existoval právny titul na užívanie predmetného bytu, žalovaný so žalobcom opätovne spísal dňa 22.2.2007 novú nájomnú zmluvu, avšak už na dobu určitú do 30.4.2007. Žalovaný v zmluve neuviedol žiadny právny dôvod uzavretia tejto novej zmluvy, keďže v tejto dobe existovala a podľa názoru žalobcu aj existuje pre žalobcu výhodná a prijateľná staršia zmluva o nájme bytu. Podľa názoru žalobcu predloženie a následné podpísanie zmluvy o nájme bytu bolo zo strany žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a preto bolo uzavretie novej nájomnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalobcov úmysel nesmeroval k uzavretiu zmluvy, ktorá by bola pre neho nevýhodnejšia, ako tá predchádzajúca, pričom podľa názoru žalobcu, úmyslom žalovaného nebolo obnoviť, prípadne zdokonaliť pôvodnú už existujúcu platnú zmluvu o nájme bytu, ale nekalým spôsobom dosiahnuť to, aby sa oslabil nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca bol konaním žalovaného uvedený do omylu. Navyše podľa presvedčenia žalobcu právny úkon, teda nájomná zmluva zo dňa 22.2.2007 postráda slobodnú vôľu
žalobcu pristúpiť k tejto zmluve a založiť ňou nový právny vzťah. Navyše žalobca namietal ďalšiu vadu tohto právneho úkonu a teda nájomnej zmluvy zo dňa 22.2.2007, spočívajúcu v tom, že vlastníkom bytu je mesto Martin a preto zmeniť právny vzťah užívaniu bytu je oprávnený len tento právny subjekt a nie žalovaný. Preto žalobca tvrdí, že aj z toho dôvodu je zmluva o nájme zo dňa 22.2.2007 od samého začiatku neplatná.
V priebehu konania v rámci dokazovania vyšli najavo skutočnosti a totiž, že žalobca neuzavrel len nájomnú zmluvu zo dňa 22.2.2007 ale aj ďalšie nájomné zmluvy, v ktorých na strane prenajímateľa vystupoval žalovaný a to nájomnú zmluvu zo dňa 26.1.2005 a nájomnú zmluvu zo dňa 13.9.2006, obe uzavreté na dobu určitú. Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca postupne menil žalobu, naposledy podaním urobeným prostredníctvom jeho právneho zástupcu zo dňa 26.11.2009 (č.l. 159),a súčasne žiadal určiť, že nájomný vzťah medzi Mestom Martin ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, ktorý bol založený rozhodnutím o schválení dohody o výmene bytu zo dňa 4.2.1983 a zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.5.1983 trvá. Túto zmenu žaloby súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 1.4.2010 a súčasne súd pripustil, aby do konania na návrh žalobcu pristúpilo Mesto Martin ako žalovaný v r. 2/.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním z 29.10.2008 (č.l. 67-68), v ktorom uviedol, že je na základe mandátnej zmluvy uzavretej s mestom Martin dňa 1.1.2005 a zmluvy o výkone správy majetku mesta Martin zo dňa 3.1.2005 správcom bytov patriacich do vlastníctva mesta Martin. Na základe uvedenej zmluvy má okrem iného záväzok uzatvárať nájomné zmluvy o nájme bytov a obytných miestností a vymáhať plnenie pohľadávok týkajúcich sa týchto bytov a zastupovať mesto Martin pri právnych úkonoch týkajúcich sa týchto bytov. Ak v nájomnej zmluve zo dňa 22.2.2007 uzatvorenej na dobu určitú od 1.1.2007 do 30.4.2007 chýba síce formulácia Mesto Martin zastúpený žalovaným je nutné na tento prípad aplikovať ustanovenie § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe s ktorou splnomocnenec konal svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel platí, že prekročenie schválil. Nájomná zmluva na dobu neurčitú, ktorú uzavrel žalobca bola ukončená dohodou prenajímateľa a nájomcu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nadobudnutím účinnosti tejto zmluvy strácajú platnosť všetky predchádzajúce jednania v zmysle čl. V. záverečných ustanovení nájomnej zmluvy zo dňa 22.2.2007.
Žalovaný v r. 2/ Mesto Martin sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.9.2009 potom, čo súd na návrh žalobcu v priebehu konania rozhodol o pripustení prístupu žalovaného v r. 2/ do konania na návrh žalobcu uznesením vyhláseným 10.6.2009 (č.l. 123-124). Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný v r. 2/ sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, pretože v predmetnej nájomnej zmluve (z 22.2.2007) kde žalovaný vystupoval ako prenajímateľ bol takýto postup plne v súlade so zmluvou o výkone správy majetku mesta Martin zo dňa 3.1.2005 podľa ktorej konkrétne podľa čl. III. bod 1 je žalovaný oprávnený uzatvárať v súlade splatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi s nájomcami nájomné zmluvy. Nájomnú zmluvu je totiž podľa názoru žalovaného v r. 2/ oprávnený uzavrieť aj subjekt, ktorý je odlišný od vlastníka prenajatej veci a to na základe zmluvného oprávnenia. Preto podľa názoru žalovaného v r. 2/ pri uzatváraní nájomnej zmluvy z 22.2.2007 bol žalovaný oprávnený vystupovať ako prenajímateľ. Bolo realizáciou zmluvnej autonómie účastníkov nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú takúto zmluvu uzatvoriť a zrušiť ňou pôvodnú nájomnú zmluvu a takýto postup nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V záverečnom návrhu potom právny zástupca oboch žalovaných poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru žalovaný nie je pasívne legitimovaný v časti, kde sa žalobca domáha určenia, že trvá nájomný vzťah medzi mestom Martin a žalobcom, ktorý vznikol na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu a na druhej strane zas podľa jeho názoru žalovaný v r. 2/ nie je pasívne legitimovaný v tej časti, kde sa žalobca domáha určenia neplatnosti troch nájomných zmlúv, v ktorých ako prenajímateľ vystupoval žalovaný. Žalovaný mal oprávnenie na základe zmluvy o výkone správy majetku mesta Martin uzatvárať takéto nájomné zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol uzavrel nájomné zmluvy na dobu určitú v omyle.
Po vykonanom dokazovaní súd dňa 22.4.2010 vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu žalobcu proti obom žalovaným v celom rozsahu zamietol a žalovaným proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolacom konaní Krajský súd Žilina ako súd odvolací uznesením sp.zn. 9Co/277/2010 zo dňa 28.10.2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na ustanovenia § 103 a 104 O.s.p. a ustanovenie § 83 O.s.p.. Uviedol, že z napadnutého rozsudku súd zistil, že súdu bolo z rozhodovacej činnosti o veci sp.zn. 10C/207/2007 známe, že 1.8.2007 Mesto Martin, teda žalovaný v rade 2/ ako vlastník predmetného bytu proti žalobcovi ako žalovanému podal žalobu o vypratanie bytu dôvodiac, že nájom predmetného bytu založený nájomnou zmluvou z 22.2.2007 skončil uplynutím doby, a žalobca užíva byt protiprávne. Okresný súd konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného v predmetnej veci. Žaloba o vypratanie svojou povahou žalobou o plnenie a táto bola podaná skôr ako bola žalobcom podaná žaloba o určenie, či tu nájomný vzťah založený tou istou nájomnou zmluvou, od ktorej zánik práva nájmu žalovaný v rade 2/ v inom konaní o vypratanie bytu uplynutím času odvodzuje, je alebo nie je. Bolo preto potrebné zo strany okresného súdu skúmať, či žaloba o vypratanie netvorí prekážku litispendencie pre žalobu o určenie, či tu právo, právny vzťah je alebo nie je. V ďalšom konaní si okresný súd musí v prvom rade ustáliť otázku splnenia procesných podmienok podľa § 103 O.s.p. v nádväznosti na ustanovenie § 83 O.s.p. vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ Mestu Martin.
Na základe tohoto uznesenia Okresný súd Martin sa potom znova zaoberal splnením podmienok konania o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ Mestu Martin a uznesením sp.zn. 10C 276/2007 zo dňa 1.2.2011 konanie voči žalovanému v rade 2/ zastavil. O trovách žalobcu a žalovaného v rade 2/ - Mesta Martin rozhodol tak, že títo účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho sp.zn. 9Co 118/2011 zo dňa 29.4.2011 vo výroku o trovách konania.
V ďalšom konaní potom súd pokračoval len v konaní s pôvodne žalovaným v rade 1/, teda žalovaným označeným v záhlaví tohoto rozsudku, pričom pri rozhodovaní prihliadol na predtým vykonané dokazovanie.
V pôvodnom konaní súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov Z. H., Z..Ľ. Ž., P.. A. R., oboznámil sa s napadnutými nájomnými zmluvami a ďalšími listinami, ktoré pripojili do spisu účastníci konania.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po asanácii rodičovského domu mu bol pridelený C. Č.. XX H. H. V.. N. Martine, ktorá sa dnes volá ulicou R., ktorý asi o rok neskôr vymenil T. C. Č.. XX, ktorý do súčasnosti na ul. P. R. Č.. X užíva a to prakticky od roku 1983, keď bola schválená výmena bytov. Potom, čo žalovaný prevzal správu bytového fondu mesta Martin sporadicky túto správcovskú organizáciu navštevoval, pretože do pokladne žalovaného chodil platiť aj nájomné. Do obtiaží sa dostal v roku 2006, keď stratil zamestnanie a vtedy nemal príjem, meškal s úhradou nájomného. Vtedy po návšteve žalovaného v nezistený deň mu niekoľko pracovníkov žalovaného včetne p. Ž. povedalo, že nájomná zmluva, ktorú mal pôvodne uzavretú, resp. na základe ktorej byt užíval dovtedy, je neplatná a je nutné podpísať novú nájomnú zmluvu. Tak došlo k tomu, že podpísal nájomnú zmluvu , ktorú uviedol v žalobe, teda nájomnú zmluvu zo dňa 22.2.2007. Stále však nevedel pochopiť, prečo by jeho staršia nájomná zmluva mala byť neplatná tak, ako ho informovalo viacero pracovníkov žalovaného. Tým ho títo pracovníci uviedli do omylu a on im jednoducho uveril. Hoci sa mu z časti podarilo dlhy na nájomnom zaplatiť mesto Martin podalo návrh na vypratanie spomínaného bytu, pretože mal na nájomnom aj dlhy. Tesne pred podpisom napadnutej nájomnej zmluvy zo dňa 22.2.2007 sa s ním rozprával pracovník žalovaného p. Ž. a ešte aj p. H., pričom p. Ž. mu predložil návrh nájomnej zmluvy na podpis a potom čo žalobca argumentoval tvrdením, že on už nájomnú zmluvu má, mu p. Ž. povedal, že predmetná zmluva je neplatná. Prečo by mala byť neplatná mu nezdôvodnil. Žalobca sa nechal presvedčiť a novú nájomnú zmluvu podpísal (v reakcii na výpoveď žalobcu, právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalobca mal v júni 2009 dlh na nájomnom približne 140.000,- Sk, teda vyše 4.000 €, čo žalobca nespochybnil). Žalobca pôvodne tvrdil, že mal uzavreté len dve nájomné zmluvy a to nájomnú zmluvu z roku 1983 a potom z februára 2007. Po tom však, čo právny zástupca žalovaného predložil ďalšie
dve sporné nájomné zmluvy a to nájomnú zmluvu z 13.9.2006 a zo dňa 26.1.2005, žalobca pripustil, že uzavrel aj tieto zmluvy, avšak na okolnosti ich uzavretia si už presne nepamätal. Následne však tvrdil, že aj pri týchto dvoch starších nájomných zmluvách mu bolo povedané niečo podobné, ako pri zmluve z 22.2.2007. Uviedol, že keby bol presvedčený o tom, že má platný nájomný vzťah vzniknutý v roku 1983 žiadnu z týchto nových zmlúv, ktoré s nim uzatváral žalovaný by nebol podpísal. Žalobca uviedol, že mu bolo jasné, že podpisuje nájomnú zmluvu, a že ide o nájomnú zmluvu na dobu určitú. Na to bol pracovníkmi žalovaného upozornený a to mu bolo zrejme u všetkých troch napadnutých nájomných zmlúv uzavretých na dobu určitú.
Z výpovede svedka P.. A. R., ktorý bol v rokoch 2005 - 2007 štatutárnym zástupcom žalovaného vyplynulo, že tento podpísal všetky tri nájomné zmluvy uzavreté so žalobcom v mene žalovaného, teda nájomnú zmluvu z 22.2.2007, 26.1.2005 a 13.9.2006. Uviedol, že k uzavretiu týchto nájomných zmlúv, u ktorých na okolností uzavretia si nespomínal, zrejme došlo z toho dôvodu, že si možno žalobca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu a z tohto dôvodu sa žalovaný snažil uzatvárať s takýmito problémovými nájomcami nájomné zmluvy na dobu určitú, aby ich mal „akosi pod drobnohľadom“. Uviedol, že potom čo žalovaný prevzal do správy bytový fond Mesta Martin, začal „prezmluvňovať“ všetkých nájomníkov alebo väčšinu nájomníkov, z toho dôvodu, že títo mali nájomné zmluvy uzavreté s inou správcovskou spoločnosťou (Z. K..Q..X.. so sídlom v Martine). Potom čo žalovaný prevzal bytový fond Mesta Martin so všetkými novými nájomníkmi k neobsadeným bytom uzatváral žalovaný nájomné zmluvy na dobu určitú, ktoré sa potom obnovovali, resp. uzatvárali sa nové nájomné zmluvy, čo bolo výsledkom snahy žalovaného znižovať obrovský dlh neplatičov nájomného voči Mestu Martin. Preto svedok R. vo svojej výpovedi usúdil, že zrejme z toho dôvodu, že žalobca neplatil riadne nájomné, bola so žalobcom uzavretá nová nájomná zmluva a to zmluva na dobu určitú. Uviedol, že pri uzatváraní nájomných zmlúv väčšinou jednal s nájomníkmi právnik žalovaného , ktorým bol v tom čase Z.. Ž..
Z.. Ľ. Ž., bývalý právnik žalovaného v čase od 1.1.2005 do 31.12.2006, vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na svoje pôsobenie u žalovaného sa už nevie vyjadriť k nájomnej zmluve z februára 2007, ktorá bola uzavretá po jeho odchode od žalovaného. Uviedol, že v roku 2005 keď vznikol žalovaný ako organizácia spravujúca bytový fond Mesta Martin bolo rozhodnuté, že s nájomcami, ktorí nemajú uzavreté nájomné zmluvy priamo so žalovaným, budú uzatvárané nové nájomné zmluvy. Preto boli títo nájomcovia a zrejme medzi nimi aj žalobca, písomne vyzývaní žalovaným, aby sa dostavili do jeho sídla k uzavretiu nových nájomných zmlúv. Bolo to z toho dôvodu, že títo nájomcovia mali predtým uzavreté nájomné zmluvy s inými organizáciami, napríklad s Bytovým podnikom Mesta Martin a podobne. Súčasne sa menili aj čísla účtov, na ktoré sa malo platiť nájomné, variabilné symboly a podobne, teda to všetko vyžadovalo uzavretie nových nájomných zmlúv (podľa názoru svedka). Na prípad žalobcu si však svedok nespomínal a nespomínal si ani na to, že by ho bol informoval, že nejaká predchádzajúca nájomná zmluva uzavretá so žalobcom je neplatná. Uviedol, že motiváciou pre nové zazmluvňovanie nájomcov bola aj tá skutočnosť, že mnohí nájomcovia, ktorí užívali mestské byty v období pred vznikom žalovaného mali len Protokol o odovzdaní bytu a podobne. Preto práve žalovaný sa snažil zmapovať situáciu a zistiť, kto každý užíva bytový fond Mesta Martin, aké osoby bývajú v predmetnom byte, aký je počet týchto osôb, čo bolo rozhodujúce aj pre výpočet plnení za byt. Svedok poprel, že pracovníci žalovaného argumentovali tým, že predchádzajúce nájomné zmluvy sú neplatné. Návrhy nájomných zmlúv pripravovalo ekonomické oddelenie žalovaného a do tvorby návrhu týchto nájomných zmlúv svedok Ž. podľa vlastnej výpovede obvykle nezasahoval. Uviedol, že na ekonomickom oddelení sa tvorbou týchto nájomných zmlúv zaoberala pani H.. Pripustil, že mu je žalobca z videnia známy, ale nespomínal si na rozhovory, ktoré by mal so žalobcom viesť. Uviedol, že v prípade, ak sa zistilo, že nájomcovia sú neplatiči, boli podávané návrhy na vypratanie bytu.
V reakcii na výpoveď svedka žalobca uviedol, že navštívil žalovaného, keď si potreboval riešiť svoje nedoplatky na nájomnom a tam mu bolo povedané, že nájomnú zmluvu dostane vtedy, ak si vyplatí nedoplatky. Údajne aj svedok Ž. mu tvrdil, že je vecou žalobcu, ako si zariadi svoje veci tak, aby mohol dlhy vyplatiť.
Svedok Ž. tiež uviedol, že byty podobné ako mal žalobca, teda byty patriace do bytového fondu, ktoré bolo možné odkúpiť podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a u ktorých nájomcovia
neplatili nájomné, sa snažili spravovať tak, aby k týmto bytom uzatvárali zmluvy na dobu určitú s tým, že by na nájomcu vyvíjali tlak k plateniu nájomného lebo potom ak sa nájomné neplatilo, mohol byť nájomca vysťahovaný. Mesto Martin a jeho správcovská organizácia teda žalovaný sa tak snažili riešiť obrovské dlhy neplatičov na nájomnom. Kategoricky však poprel, že by nájomníkov, s ktorými sa mali uzavrieť nové nájomné zmluvy zavádzali tvrdením, že ich pôvodná nájomná zmluva je neplatná. Politikou sledovanou žalovaným v období keď prevzal správu bytov Mesta Martin bolo predovšetkým radikálne znížiť dlhy neplatičov voči Mestu Martin.
Svedkyňa Z. H. bola pracovníčkou žalovaného od jej vzniku až do konca marca 2008 a na prípad žalobcu si spomínala. Uviedla, že začiatkom roku 2005 boli pracovníci žalovaného riaditeľom P.. R. informovaní o tom, že je nutné riešiť dlhy, ktoré mali nájomníci na bytoch a na úhradách za služby spojené s užívaním bytu a že s týmito nájomníkmi je nutné uzatvárať nové nájomné zmluvy, ktoré by sa uzatvárali na dobu určitú. Bola potom zistená skupina nájomníkov, ktorí mali dlhy presahujúce istú hranicu určenú žalovaným a ohľadom týchto nájomníkov boli vypracované nové nájomné zmluvy, kde ale nájomný vzťah sa dohodol na dobu určitú. Svedkyňa si konkrétne spomínala na prípad žalobcu, ktorý mal zmluvu uzavretú v januári 2005, ktorú mu s najväčšou pravdepodobnosťou dala podpísať ona a aj na to, že mu zrejme povedala, že sa táto nájomná zmluva uzatvára na príkaz riaditeľa, pretože má dlh na nájomnom. Svedkyňa poprela, že by sa pri uzatváraní zmluvy z januára 2005 vyjadrila v tom smere, že by ho bola informovala o tom, že predchádzajúcu nájomnú zmluvu, ktorú mal uzavretú na dobu neurčitú, má žalobca neplatnú. Kategoricky poprela akékoľvek tvrdenia o neplatnosti na pôvodnej nájomnej zmluvy žalobcu. Svedkyňa uviedla, že to, že predchádzajúce nájomné zmluvy sú neplatné tvrdil Ing. R., nevedela ale uviesť, či niečo také tvrdil pred žalobcom. Spomenula si, že žalobca sa určite spýtal na nájomnú zmluvu na dobu určitú a to že mu ona povedala o tom, že má dlh na nájomnom a že to je príkaz riaditeľa. Predpokladala, že žalobca pred ňou aj túto nájomnú zmluvu žalobca podpísal. Pokiaľ nájomníci nechceli podpísať predkladané návrhy nových nájomných zmlúv, kde mali nájmy dohodnuté na dobu určitú, boli ňou odkazovaní na právne oddelenie alebo priamo na riaditeľa žalovaného P.. R.. Svedkyňa však nemala vedomosť o tom, že by Z.. Ž.G. alebo P.. R. niečo tvrdili o neplatnosti predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Názor o neplatnosti predchádzajúcich nájomných zmlúv zaujal P.. R.. Nevedela však povedať, či takýto názor P.. R. šíril len medzi zamestnancami žalovaného alebo aj medzi nájomníkmi
- neplatičmi. V tomto období museli prepracovať približne 300 nájomných zmlúv u nájomcov, ktorí boli neplatičmi do zhruba jedného týždňa. Svedkyňa jednak potvrdila, že s najväčšou pravdepodobnou ona vypracovala návrhy všetkých troch napadnutých nájomných zmlúv, ktoré so žalobcom uzavrel žalovaný. Je si však istá, že jedine prvú v poradí nájomnú zmluvu z januára 2005 dala na podpis žalobcovi, ale či tak urobila aj u dvoch ďalších nájomných zmlúv, teda či bola prítomná pri ich podpise, na to si spomenúť nevedela. Uviedla, že tak mohlo urobiť klientské centrum, ktoré mali zriadené u žalovaného. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa medzi nájomníkmi, ktorí prišli podpisovať nové nájomné zmluvy šírila fáma o tom, že ich predchádzajúce nájomné sú neplatné. Podľa jej názoru nájomcovia podpisovali nové nájomné zmluvy uzavreté na dobu určitú možno zo strachu, možno z nevedomosti, ale takto prezentovala len svoj vlastný názor. Nebola si vedomá toho, že by žalobcu pri uzatváraní vôbec prvej nájomnej zmluvy na dobu určitú bol niekto zastrašoval, alebo by mu bol niekto tvrdil, že jeho predchádzajúca nájomná zmluva je neplatná. Žalobca, ako si spomenula sa jej len spýtal, prečo sa podpisuje nájomná zmluva na dobu určitú a ona mu povedala, že je to na príkaz riaditeľa žalovaného.
Z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu súd zistil, že na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, o čom svedčí zápis o tejto dohode z 28.2.1982, vzniklo žalobcovi právo osobného užívania C. Č.. XX H. V.. Q.. H. Č.. X, pričom táto dohoda bola uzavretá s Bytovým podnikom Mesta Martin. Skutočnosť, že žalobca si neskôr tento byt, ktorý prevzal do osobného užívania v roku 1982 vymenil s pánom M. C., preukazuje Rozhodnutie o schválení dohody o výmene bytov Mestského národného výboru v Martine, bytového odboru, zo dňa 4.2.1983 Č..A.. XX/XXXX C.. (Č.. XX) Právo osobného užívania k vymenenému bytu potom žalobcovi vzniklo Dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, o ktorej svedčí zápis zo dňa 12.5.1983 a medzi účastníkmi bolo nesporné, že vymenený byt je bytom Č.. XX H. V.. P. R. Č.. X (S. P. X. ulicu . H.).
Takto žalobcovi v roku 1983 podľa vtedy platných právnych predpisov (§ 155 Občianskeho zákonníka vo vtedy platnom znení) vzniklo právo osobného užívania predmetného bytu. Právo osobného užívania predmetného bytu bolo potom na základe novelizácie Občianskeho zákonníka zák. č. 509/1991 Zb.
účinného od 1. januára 1992 - § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 509/1991 Zb. zmenené od 1.1.1992 na nájom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pôvodne štátny byt, s ktorým hospodáril Bytový podnik Mesta Martin sa stal v zmysle § 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, majetkom Mesta Martin. Takže je nutné dať za pravdu žalobcovi, že k 1. januáru 2005 existoval medzi žalobcom a Mestom Martin platný nájomný vzťah k predmetnému C. Č.. XX H. V.. P. R. Č.. X N. Martine, ktorý vznikol spomínaným vyššie uvádzaným spôsobom na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu uzavretej 12.5.1983.
Z nájomných zmlúv, ktoré potom uzavrel so žalobcom žalovaný po 1.1.2005, žalobca pripojil do spisu poslednú z 22.2.2007. Žalovaný však sa pripojil do spisu ďalšie nájomné zmluvy a to nájomnú zmluvu uzavretú žalovaným so žalobcom dňa 26.1.2005, ktorou žalovaný prenechal žalobcovi do nájmu predmetný byt Č.. XX H. V.. P. R. Č.. X v Martine na dobu určitú od 1.1.2005 do 30.6.2005, z ktorej ustanovenia čl. II nepochybne vyplývalo, že tento nájom skončí uplynutím dohodnutej doby. Podľa čl. V predmetnej nájomnej zmluvy bod 1 nadobudnutím účinnosti tejto zmluvy strácajú platnosť všetky predchádzajúce jednania (nájomné zmluvy) uzavreté s predchádzajúcimi správcami.
Podobné znenie mala aj nájomná zmluva, ktorá bola uzavretá v roku 2006, teda už v čase keď nájomná zmluva z 26.1.2005 uplynutím doby zanikla, a to nájomná zmluva z 13.9.2005 uzavretá medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom viažúca sa k rovnakému bytu, v ktorej bolo uvedené, že byt sa prenajíma na dobu určitú od 1.1.2005 do 31.12.2006. Aj podľa čl. V bod 1 tejto nájomnej zmluvy, nadobudnutím jej účinnosti strácajú platnosť všetky predchádzajúce nájomné zmluvy uzavreté s predchádzajúcimi správcami. Posledná zmluva potom bola uzavretá so žalobcom, tak ako žalobca uviedol v samotnej žalobe, žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom dňa 22.2.2007. Mala približne rovnaký obsah, viazala k tomu istému bytu, avšak doba nájmu bola určená od 1.1.2007 do 30.4.2007. Je teda zrejmé, že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril so žalobcom nie jednu, ale tri nájomné zmluvy po 1.1.2005, ktorými sa snažil vykryť obdobie užívania bytu od 1.1.2005 až do 30.4.2007 aj keď neskoršie nájomné zmluvy boli uzatvárané po tom čo podľa skôr uzavretých nájomných zmlúv mal už nájom bytu zaniknúť uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý.
Pokiaľ ide o postavenie žalovaného a jeho oprávnenie uzatvárať napadnuté zmluvy so žalobcom, súd vychádzal predovšetkým z ust. zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, z obsahu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Martin č. 30 zo dňa 9.3.1995, ktoré nadobudlo účinnosť 24.3.1995 v znení jeho Dodatkov č. 1, 2, 3, zo Štatútu žalovaného a jeho Zakladacej listiny a zo Zmluvy o výkone správy majetku Mesta Martin.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, obec môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadila podľa osobitného predpisu (ďalej len správca). Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce, musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
Podľa § 6 ods 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie majetok obec držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom obce, mestskej časti tiež v súlade so štatútom mesta.
Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, alebo môže zo svojho majetku založiť inú právnickú osobu. Obec môže uzavrieť zmluvu o výkone správy svojho majetku s obchodnou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä účel využitia majetku, čas trvania o výkonu správy, práva a povinnosti zmluvných strán; obec nie je oprávnená dať súhlas tejto právnickej osobe na zriadenie záložného práva k majetku obce ani na jeho iné zaťaženie.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť
majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.
Zo Zakladacej listiny neziskovej organizácie - žalovaného súd zistil, že žalovaný bol založený Zakladacou listinou vydanou zakladateľom mestom Martin dňa 27.10.2004, ktorou bol žalovaný založený ako nezisková organizácia na základe podpory Holandskej vlády a mesta Martin, pričom predmetom jej činnosti boli všeobecne prospešné služby ako zabezpečenie bývania, správy a obnovy bytového fondu, zabezpečenie služieb pre sociálne odkázaných ľudí na podporu regionálneho rozvoja zamestnanosti, na výstavbu nových nájomných bytov, nákup nových bytov a predaj bytového fondu, a ostatné služby súvisiace so správou a údržbou domov, bytových a nebytových priestorov. Zakladacia listina i štatút žalovaného boli prerokované a schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Martine Č.. XXX/XXXX zo dňa 19.8.2004; 1.1.2005 bol žalovaný zapísaný do registra neziskových organizácií Obvodného úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy (č.l. 89 až 91). Organizáciu žalovaného upravoval potom Štatút žalovaného vydaný mestom Martin 27.10.2004 (č.l. 112-116).
Následne mesto Martin so žalovaným dňa 3.1.2005 uzavrelo zmluvu o výkone správy majetku mesta Martin na č.l. 61 -63, a to podľa príslušných ustanovení zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a všeobecne záväzného nariadenia mesta Martin č. 30 o hospodárení s majetkom mesta Martin.
Touto zmluvou bol odovzdaný nehnuteľný majetok mesta Martin a to bytový fond podľa špecifikácie v prílohe 1 a odovzdanie a prevzatie správy záväzkov a pohľadávok preberajúcim súvisiacich s preberaným majetkom do správy podľa Prílohy č. 2. Obe prílohy tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o výkone správy majetku mesta Martin.
Podľa čl. III. bod 1, preberajúci, teda žalovaný bol povinný zverený majetok mesta užívať na plnenie úloh v rámci predmetu svojej činnosti, alebo v súvislosti s touto činnosťou , a to najmä prideľovať byty nájomcom, uzatvárať v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi s nájomcami nájomné zmluvy, poskytovať služby spojené s užívaním bytov a vykonávať s tým súvisiace činnosti. Tiež vymáhať nedoplatky nájomného a poplatky za služby spojené s bývaním za byty prevzaté od správy mesta Martin súdnou cestou vrátane exekučného konania a deložácie neplatičov nájomného a neoprávnených užívateľov bytov a vykonávať správu pohľadávok, ktoré súvisia so správou zvereného majetku. Preberajúci bol oprávnený so zvereným majetkom nakladať v súlade so zák. č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov a Všeobecne záväzným nariadením mesta Martin č. 30 o hospodárení s majetkom mesta v platnom znení a brať z neho úžitky. Tiež bol oprávnený v hospodárskych vzťahoch svojim menom nadobúdať práva a zaväzovať sa v rozsahu svojho predmetu činnosti a to v rámci obvyklého hospodárenia s majetkom s tým, že všetky právne úkony preberajúceho spojené s nakladaním so zverením majetkom musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
Žalovaný podľa čl. IV. predmetnej zmluvy spravoval záväzky a pohľadávky mesta súvisiace s majetkom zvereným do správy. Pri nakladaní s pohľadávkami mesta bol povinný zabezpečiť, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas splnené a aby pohľadávky vrátane príslušenstva boli včas uplatnené na súde, alebo inom orgáne a rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané.
Zmluva nadobudla účinnosť 1.1.2005 a bola uzavretá na dobu neurčitú.
Podľa Všeobecného záväzného nariadenia Č.. XX o hospodárení s majetkom mesta schváleného uznesením mestského zastupiteľstva Č.. XX/XX zo dňa 9.3.1995 v znení jeho dodatkov č. 1,2,3 potom nariadenie vymedzovalo v § 3 niektoré pojmy a to, mestskou organizáciou sa rozumeli organizácie a zariadenia, ktoré mesto založilo, zriadilo alebo voči ktorým nadobudlo zakladateľskú príp. zriaďovateľskú funkciu a pokiaľ sa vo Všeobecne záväznom nariadení hovorilo o nájme, rozumel sa tým nájom hnuteľných vecí a nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov, pokiaľ všeobecne záväzné nariadenie neustanovovalo inak. Pod pojmom obvyklé hospodárenie sa rozumelo hospodárenie v zmysle zákona
o majetku obcí. V § 6 Všeobecne záväzné nariadenie mesta Martin upravovalo práva a povinností organizácií, ktoré mesto založilo, alebo zriadilo, alebo túto funkciu prevzalo dohodou od orgánov ústrednej alebo miestnej štátnej správy s tým, že pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie majetok mesta držať, užívať, brať z neho pôžičky a nakladať s ním v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov a s týmito zásadami. Pri správe mestského majetku majú organizácie tie isté povinnosti ako má mesto uvedené v § 4 Všeobecne záväzného nariadenia s týmito obmedzeniami:
1/ organizácii môžu v hospodárskych vzťahoch svojim menom nadobúdať práva a zaväzovať sa v rozsahu svojho predmetu činnosti zapísaného a to v rámci obvyklého hospodárenia a v súlade s touto časťou rozpočtu, ktorá sa ho týka,
2/ ďalej boli upravené práva a povinnosti týchto organizácii nad rámec obvyklého hospodárenia.
Vzhľadom na ustanovenie vyššie citovaného § 6 Všeobecne záväzného nariadenia č. XX o hospodárení s majetkom mesta Martin, podľa ktorého organizácie zriadené mestom Martin môžu v hospodárskych vzťahoch svojim menom nadobúdať práva a zaväzovať sa v rozsahu svojho predmetu činnosti, ako aj vzhľadom na znenie čl. III. bod 3 zmluvy o výkone správy majetku mesta Martin, súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný pri realizácii predmetu svojej činnosti tzn. správy bytového fondu mesta Martin pri uzatváraní nájomných zmlúv, príp. aj pri ich zmenách, ktoré sa týkali bytového fondu mesta Martin, ktorý mal žalovaný v správe, mal právo vystupovať vlastným menom. Teda nie ako zástupca mesta Martin, napriek tomu, že vlastníkom zverených bytov, teda aj bytu žalovaného bolo mesto Martin.
Mesto Martin však aj byt žalobcu prenechalo žalovanému do správy a preto žalovaný od 1.1.2005 v zmysle vyššie citovaného Zákona o majetku obcí, Všeobecného záväzného nariadenia mesta Martin č. XX a Zmluvy o výkone správy mesta Martin mohol konať s nájomcami vo vlastnom mene, nadobúdať práva a zaväzovať sa, pretože to spadalo do predmetu jeho činnosti a teda šlo o obvyklé hospodárenie s majetkom mesta Martin spôsobom, ktorý podľa zakladacej listiny a zmluvy o výkone správy majetku mesta Martin bolo predmetom činnosti žalovaného.
Preto súd dospel k presvedčeniu, že ak bolo oprávnením žalovaného vlastným menom uzatvárať nájomné zmluvy v rámci hospodárenia s bytovým fondom mesta Martin, tak bolo právom žalovaného pod vlastným menom aj dojednávať zmeny už uzavretých nájomných zmlúv, ktoré sa týkali bytu zvereného do správy žalovanému, prípadne ich rušiť.
Keďže aj vymáhanie napr. nedoplatkov nájomného patrilo do predmetu činnosti žalovaného, šlo o obvyklé hospodárenie a teda aj pri takýchto úkonoch žalovaný mohol vystupovať vo vlastnom mene. Podľa presvedčenia súdu šlo o obdobné postavenie, aké majú napr. štátne podniky, ktoré sú oprávnené konať pri nakladaní s majetkom patriacim Slovenskej republike, teda štátu pod vlastným menom.
Za takýchto okolností, ak žalovaný dňa 26.1.2005 uzavrel novú nájomnú zmluvu so žalobcom k bytu užívaným žalobcom a ktorou obaja, teda žalovaný aj žalobca ako zmluvné strany zrušili predchádzajúcu nájomnú zmluvu, teda nájomnú zmluvu existujúcu medzi mestom Martin a žalobcom, ktorá vznikla vyššie uvedeným spôsobom k bytu užívanému žalobcu od roku 1983, mal podľa presvedčenia súdu žalovaný právo tak urobiť bez ohľadu na to, že nájomný vzťah existujúci do uzavretia zmluvy zo dňa 26.1.2005 existoval medzi mestom Martin a žalobcom. Žalovaný totiž získal na základe zmluvy o výkone správy majetku mesta Martin právo s predmetným bytom nakladať vo vlastnom mene a konať voči nájomcovi, teda žalobcovi. Preto pokiaľ ide o otázku platnosti zmluvy o nájme z 26.1.2005 vzhľadom na postavenie prenajímateľa súd dospel k presvedčeniu, že bolo právom žalovaného takúto zmluvu so žalobcom uzavrieť.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že predmetnú zmluvu uzavrel v omyle, ktorý bol vyvolaný pracovníkmi žalovaného, ktorí mu tvrdili, že jeho predchádzajúca nájomná zmluva je neplatná, je nutné poukázať na skutočnosť, že tieto tvrdenia žalovaný použil vo vzťahu k poslednej z napadnutých nájomných zmlúv, ktorú uvádzal v pôvodnej žalobe a to vo vzťahu k zmluve zo dňa 22.2.2007.
Vykonaným dokazovaním výsluchom kompetentných pracovníkov, resp. bývalých pracovníkov žalovaného či už P.. R., svedkyne H., ale ani výsluchom svedka Ž. sa nepreukázalo, že by niektorá z týchto osôb bola pri uzatváraní prvej nájomnej zmluvy z januára 2005 uzavretej na dobu určitú žalobcovi tvrdila, že jeho predchádzajúca nájomná zmluva, (ako nájomná zmluva existujúca od 1.1.1992 predtým dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorou vzniklo právo osobného užívania bytu žalobcom) bola neplatná.
Samotná svedkyňa H. si spomínala na prípad žalobcu uvádzala, že prvú nájomnú zmluvu z januára 2005 uzatvárala s ním takmer s istotou ona, avšak poprela, že by bola žalobcovi niečo tvrdila o neplatnosti jeho predchádzajúceho nájomného vzťahu.
Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný pristúpil k uzatváraniu nových nájomných zmlúv s užívateľmi mestských bytov jednak z dôvodu snahy zmapovať situáciu s bytovým fondom mesta Martin a jednak z dôvodu riešenia otázky neplatičov nájomného v snahe znížiť pohľadávky mesta Martin vyplývajúce z nezaplateného nájomného a poplatkov za služby spojené s užívaním bytu. Takáto snaha bola v súlade s cieľom činnosti a predmetom činnosti žalovaného a pokiaľ sa rozhodol meniť existujúce nájomné zmluvy na nájomné zmluvy uzavreté na dobu určitú bez toho, aby na nájomcov vykonával nejaký nátlak (a tento v prípade žalobcu preukázaný nebol), príp. že by pri tomto nájomcov uvádzal do omylu(čo tiež preukázané nebolo), bolo prejavom zmluvnej autonómie účastníkov takejto zmluvy jej uzavretie. Tak v konaní nebol produkovaný iný dôkaz než to, že žalobca sa nakoniec uspokojil s tým, že žalovaný s ním chce uzavrieť novú nájomnú zmluvu a túto podpísal.
Žalobca v konaní neprodukoval dôkazy, ktoré by preukazovali, že prvú nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú ktorou sa rušila jeho predchádzajúca nájomná zmluva bol uzavrel v omyle, vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre toto uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť, čo by spôsobovalo neplatnosť zmluvy a to relatívnu neplatnosť podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka.
Rovnako nepreukázal, že by u tejto zmluvy absentovala sloboda, vážnosť , určitosť, či zrozumiteľnosť, čo by spôsobovala neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa presvedčenia súdu uzavretie zmluvy z januára 2005 nie je ani právnym úkonom, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Nemožno podľa presvedčenia súdu považovať za rozpor s dobrými mravmi, ak prenajímateľ, teda správcovská organizácia bytového fondu mesta Martin predloží návrh zmluvy uzavretej na dobu určitú nájomcovi, u ktorého dovtedy existoval nájomný vzťah uzavretý na dobu neurčitú a to napriek tomu, že z ust. Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomca bytu uzavretého na dobu určitú nemá po skončení nájmu právo na bytovú náhradu.
Avšak ustanovenie § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je úvodným ustanovením týkajúcim sa nájmu bytu, jedným dychom uvádza, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva, opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode možno ho vypovedať len z dôvodov ustanoveným v zákone. Zákon teda nerozlišuje v tomto úvodnom ustanovení, že by nájom bytu dohodnutý na dobu určitú bol menej chránený ako nájom bytu na dobu neurčitú, na druhej strane však platí to, čo bolo vyššie uvedené, že po uplynutí doby, na ktorú bol nájom bytu dohodnutý nájomca nemá právo žiadať, o bytovú náhradu. Chránenosť nájmu bytu však znamená, že vypovedať nájom , teda ukončiť ho jednostranným právnym úkonom možno len z dôvodov, ktoré zákon uvádza. Keďže však samotný zákon ráta s uzatváraním nájomných zmlúv aj na dobu určitú, nemožno a priori tvrdiť, že uzavretie takejto zmluvy s nájomcom, ktorý mal predtým nájomnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú je úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože aj takýto úkon zákon predpokladá.
Bolo preukázané, že žalovaný začiatkom roku 2005 sa rozhodol u skupiny nájomcov, ktorí si neplnili svoje povinnosti vo vzťahu k prenajímateľovi využiť pôsobenie tlaku vyplývajúceho z existencie časového obmedzenia nájomného vzťahu, teda začal týmto nájomcom predkladať nájomné zmluvy s určením času nájmu, teda nájomné zmluvy na dobu určitú. Nebolo však preukázané, že by na týchto nájomcov bol vyvíjal nejaký tlak a preto bolo na nájomcoch, či na takéto zmluvy pristúpia, alebo naopak nepristúpia a so žalobcom takúto novú nájomnú zmluvu neuzavrú. Vzhľadom na to, čo bolo vyššie konštatované, žalobca nepreukázal ani nátlak zo strany žalovaného, ani to, že by bol nim uvedený do omylu, teda žiadne konanie, ktoré by v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení spôsobovali neplatnosť zmluvy.
Súd preto dospel k presvedčeniu, že nájomná zmluva uzavretá so žalobcom dňa 26.1.2005 bola uzatvorená osobou na to oprávnenou ako prenajímateľom a že jej uzavretie nebolo dôsledkom omylu, do ktorého bol žalobca uvedený a nebolo ani v rozpore s dobrými mravmi ale bolo prejavom slobodnej a zhodnej vôle oboch účastníkov zmluvy. Nová nájomná zmluva nahradila predchádzajúcu nájomnú zmluvu, ktorá ako bolo vyššie konštatované vznikla od 1.1.1992 a ktorej účastníkmi boli mesto Martin a žalobca. Nájomná zmluva z 26.1.2005 zanikla uplynutím doby, na ktorú bol nájom bytu dojednaný, teda 30.6.2005. Ak potom boli uzavreté ďalšie nájomné zmluvy a to zmluva zo dňa 13.9.2006, príp. ďalšia zmluva z 22.2.2007 je nutné konštatovať, že tieto dve zmluvy boli vždy uzavreté aj keď konštatovali spätný vznik nájmu predchádzajúci dňu ich uzavretia - vždy po zániku predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Teda nájomná zmluva z 22.2.2007 bola uzavretá 22 dní potom, čo zanikla nájomná zmluva z 13.9.2006, ktorá bola uzavretá do 31.12.2006 a nájomná zmluva z 13.9.2006 bola uzavretá potom čo zanikla nájomná zmluva z 26.1.2005 uplynutím doby. Teda za predpokladu, čo ale nebolo v konaní preukázané, žalobcovi niekto pri uzatváraní nájomnej zmluvy zo dňa 22.2.2007 príp. pri uzatváraní nájomnej zmluvy zo dňa 13.9.2006 konštatoval, že jeho predchádzajúca nájomná zmluva je „neplatná“, tak táto informácia bola pravdivá, nakoľko obe tieto nájomné zmluvy boli, ako bolo vyššie uvádzané, uzavreté potom, čo uplynula doba platnosti prvej nájomnej zmluvy z 26.1.2005 a preto v takomto prípade by nešlo o omyl, do ktorého bol žalobca uvedený.
V zmysle § 578 Občianskeho zákonníka práva a povinnosti vyplývajúce z týchto troch nájomných zmlúv pre účastníkov konania , teda žalobcu a žalovaného zanikli uplynutím času, na ktorý boli nájomné zmluvy uzavreté. Z toho vyplýva, že tieto nájomné zmluvy zanikli uplynutím času, avšak boli dojednané platne, vznikli z nich zamýšľané právne účinky a preto súd žalobe vyhovieť nemohol.
Nemohol konštatovať, že 3 nájomné zmluvy uzavreté po 1.1.2005 medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na druhej strane súd nemohol ani konštatovať, že existuje nájomný vzťah medzi mestom Martin a žalobcom, ktorý je založený na základe dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu v roku 1983, nakoľko tento nájomný vzťah bol zrušený nájomnou zmluvou uzavretou 26.1.2005.
Právny zástupca žalovaného v závere konania, najmä potom, čo konanie skončilo voči Mestu Martin zastavením konania, argumentoval aj skutočnosťou, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení toho, čo sa proti žalovanému domáha. Poukázal na skutočnosť, že otázka, či medzi Mestom Martin a žalobcom trvá nájomný vzťah, by mala byť prejudiciálne riešená v konaní 10C/207/2007 o vypratanie bytu medzi Mestom Martin a žalobcom, ktoré prerušené. Keďže Mesto Martin nie je účastníkom konania vo veci 10C/276/2007, chýba naliehavý právny záujem na určení trvania nájomného vzťahu žalobcu zo zmluvy z roku 1983 a prípadný výrok o určení neplatnosti troch nájomných zmlúv, ktoré uzavrel žalovaný so žalobcom, nič nemení na právnom postavení žalobcu v spore o vypratanie bytu. Súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3Cdo 112/2004, z ktorého vyplýva, že určovacia žaloba nie je opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, nie je naliehavý právny záujem na určenie neplatností nájomných zmlúv, ktoré boli dohodnuté na dobu určitú, pretože zanikli najneskôr uplynutím doby, na ktorú boli dojednané, a z toho dôvodu právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť.
Súd v tomto smere dáva žalovanej strane za pravdu, že vo veci 10C/207/2007 dňa 1.8.2007 Mesto Martin ako vlastník predmetného bytu proti žalobcovi v procesnej pozícii žalovaného, podalo žalobu o vypratanie bytu dôvodiac, že práve nájom predmetného bytu založený nájomnou zmluvou 22.2.2007 skončil uplynutím doby a žalobca užíva byt protiprávne. Konanie je prerušené až do právoplatného ukončenia konania vedeného pod sp.zn. 10C/276/2007.
Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení práva alebo právneho vzťahu je jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo možné žalobe meritórne vyhovieť. Všeobecne sa konštatuje, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, pokiaľ by bez takéhoto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže cieľom určovacej žaloby je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. Je pravdou, že proti žalobcovi v pozícii žalovaného v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/207/2007 bol inou osobou, než je žalovaný, teda Mestom Martin, podaný návrh na vypratanie bytu užívaného žalobcom. Táto osoba, teda Mesto Martin, nie je účastníkom konania 10C/276/2007.
Súd sa s námietkou nedostatku naliehavého právneho záujmu nestotožnil vzhľadom na špecifické postavenie žalovaného, ktorý v zmysle zakladacej listiny a zmluvy o výkone správy majetku Mesta Martin je oprávnený vykonávať správu bytového fondu Mesta Martin a vlastným menom uzatvárať nájomné zmluvy s nájomcami a poskytovať služby spojené s užívaním bytu a vykonávať s tým súvisiace činnosti, ako aj vymáhať nedoplatky nájomného a poplatky za služby spojené s bývaním za byty prevzaté od správy Mesta Martin súdnou cestou vrátane exekučného konania. Teda vzhľadom na postavenie žalovaného, ktorý vo vzťahu k nájomcom bytov patriacich Mestu Martin a teda aj vo vzťahu k žalobcovi vykonáva v podstate práva inak prislúchajúce vlastníkovi bytu a žalobca tvrdí, že existuje nájomný vzťah medzi ním a Mestom Martin. Žalovaný na základe vyššie spomínaných dokumentov Mesta Martin a zmluvy o výkone správy majetku Mesta Martin, by mal oprávnenia voči žalobcovi vyplývajúce z existujúceho nájomného vzťahu, tak potom je nutné konštatovať, že žalobca má naliehavý právny záujem aj na určení, že takýto nájomný vzťah existuje vo vzťahu k osobe, ktorá voči nemu po vzniku takéhoto nájomného vzťahu začala uskutočňovať práva a povinnosti prenajímateľa (hoci je to osoba odlišná od vlastníka bytu, teda Mesta Martin). Keďže žalobca tvrdí existenciu nájomného vzťahu, ktorý vznikol na základe inej skutočnosti, než boli žalobou napadnuté nájomné zmluvy z 26.1.2005, 13.9.2006 a 22.2.2007, mal podľa presvedčenia súdu naliehavý právny záujem aj na určení ich neplatností, to znamená na určení toho, či takéto právne úkony, urobené žalovaným s ním, sú právne významné vo vzťahu k skôr vzniknutému nájomnému vzťahu, v ktorom obaja účastníci konania podľa tvrdení žalobcu majú svoje práva a povinnosti z pozície nájomcu a prenajímateľa. Preto podľa presvedčenia súdu nestačilo by sa touto otázkou prejudiciálne zaoberať v konaní 10C/207/2007, ktoré konanie je vedené s inou právnickou osobou než je žalovaný, nakoľko v tomto konaní zas žalovaný nie je účastníkom konania a prípadný zamietavý rozsudok, v ktorom by súd vychádzal z existencie nájomného vzťahu medzi žalobcom a Mestom Martin by nemusel, (keďže by zaväzoval len Mesto Martin) s definitívnou platnosťou odstrániť spornosť pohľadu na existenciu právneho vzťahu nájmu bytu a práv a povinností prenajímateľa a nájomcu v tomto vzťahu u žalovaného, teda správcu bytového fondu.
Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobca mal naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa domáhal, avšak vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli konštatované vyššie, nemohol žalobe vyhovieť, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalovaného pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalovaného za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 7.5.2009 a účasť na pojednávaniach súdu dňa 10.6.2009, 25.11.2009, 1.4.2010 a
5.10.2011) v zmysle § 10 ods.1, § 13 ods.3 a § 11 ods.1 písm.a/ Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Za prvý úkon právnej služby patrí právnemu zástupcovi žalovaného odmena vo výške 33,51€ plus režijný paušál 6,95€, za ďalšie dva úkony právnej služby patrí právnemu zástupcovi žalovaného odmena po 73,72€ za úkon a režijný paušál 6,95€, za účasť na pojednávaní dňa 1.4.2010 patrí odmena 155,12€ a režijný paušál 7,21€ a za účasť na pojednávaní dňa 5.10.2011 patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena v sume 163,72€ a režijný paušál 7,41€. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú vyúčtovanú sumu 499,20€. V zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. je žalobca povinný žalovanému nahradiť tieto trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.