Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/19732/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčinovej v právnej veci žalobcu: L. B. - XP, Y. X, N.Š., R.: XX 530 XXX, právne zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, F. M. M. L. X, N., proti žalovanému: Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ú. R.G. T. R. M. M. O. Bratislave, B.E. XX, Z., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 28. 6. 2010, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 28. 6. 2010, ktorým žalovaný správny orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie M. M. O. B. Ž. N. č. z 2. 10. 2009.

Rozhodnutím č. z 2.10.2009 Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie M. M. O. B. Ž. N. ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v znení pokutu vo výške 230,- EUR pre porušenie povinností predávajúceho podľa , v zmysle ktorého je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, v ktorom sú uvedené zákonom stanovené záležitosti.

Dňa 9.7.2009 v prevádzke XP - B. Š. O. Cafe , K. X, Ž. bola inšpektormi vykonaná kontrola, v rámci ktorej bol vykonaný kontrolný nákup v hodnote 11,12 eur a spotrebiteľovi bol vydaný doklad o kúpe, v ktorom podľa zistení inšpektorov nebol uvedený názov odpredávaného výrobku. Rovnaký nedostatok bol zistený už aj pri kontrole vykonanej dňa 12.6.2009 (správny orgán považoval tento nedostatok za pochybenie malého rozsahu, v tomto prípade upustil od začatia správneho orgánu a predávajúcemu dal čas na odstránenie zisteného nedostatku bez uloženia pokuty).

Následne po opakovanej kontrole bolo žalobcovi listom zo dňa 21.7.2009 zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty, ktoré mu bolo doručené dňa 4.8.2009.

Porušenia zákona sa podľa obsahu prvostupňového rozhodnutia dopustil žalobca tým, že spotrebiteľovi vydal neúplný doklad o kúpe výrobku. Uviedol, že doklad o kúpe má nesporný význam pri uplatnení práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady konkrétneho tovaru a predstavuje jeden z najdôležitejších dôkazov o právnych vzťahoch medzi predávajúcim a spotrebiteľom (kupujúcim), ktoré vyplývajú z prevažne anonymne uzatváraných kúpnych zmlúv. Za uvedené porušenie zákona bola žalobcovi uložená pokuta v spodnej hranici zákonnej sadzby v zmysle .

II.

Preskúmavaným rozhodnutím č. zo dňa 28.6.2010 žalovaný včas podané odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. z 2.10.2009 potvrdil, pričom konštatoval nasledovné:

Odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania dôsledne preveril postup Inšpektorátu SOI pri prejednávaní predmetnej veci a nezistil zo strany prvostupňového správneho orgánu pochybenia, ktoré by spôsobovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výsledky kontroly zo dňa 9.7.2009 nepochybne potvrdili vydanie dokladu o kúpe bez uvedenia názvu výrobku. Bol zakúpený prívesok, ktorý bol na doklade o kúpe uvedený ako B., čím žalobca porušil . Odvolací správny orgán považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že na doklade o kúpe je nevyhnutné uviesť úplný názov výrobku, ktorý slúži k presnej identifikácii zakúpeného výrobku a je dôkazom toho, že práve uvedený výrobok bol zakúpený v prevádzke účastníka konania. Označenie výrobku číselným kódom nemá pre spotrebiteľa žiadnu vypovedaciu hodnotu. Označenie výrobku len číselnou formou nestačí, keďže pod názvom výrobku sa vo všeobecnosti rozumie pomenovanie tovaru vyjadrené podstatným menom, približujúce vlastnosti tovaru. Pokiaľ kódom B. bol skutočne označený výrobok, pre poskytnutie názvu výrobku na doklade o kúpe by bolo dostačujúce uvedenie „prívesok B.“, nie však označenie prívesok, prípadne B.. Na tomto závere správneho orgánu nič nemení ani skutočnosť uvádzaná žalobcom, že na doklade je uvedená aj rýdzosť 925/000.

Navyše povinnosť vydať doklad o kúpe s uvedením názvu výrobku je upravená aj v o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov, ktorý v upravuje náležitosti dokladu o kúpe, v zmysle ktorého označenie tovarov a služieb musí byť vyjadrené tak, aby bolo možné predávaný tovar jednoznačne určiť alebo pomenovať a odlíšiť od iného tovaru, pričom sa môže uvádzať aj skrátený názov. Správny orgán zastáva názor, že táto povinnosť u žalobcu nebola dodržaná.

K námietke v rámci ktorej bolo poukázané aj na rozhodnutia č. a žalovaný uviedol, že v rámci rozhodovacej praxe odvolacieho orgánu bolo ustálené, že neurčité označenie druhu výrobku na doklade o kúpe je nedostačujúce, keďže v danom prípade by malo byť rozhodujúce pomenovanie výrobku, ktoré ho jednoznačne odlišuje a umožňuje ho identifikovať aj pri prípadnej reklamácii.

K námietke týkajúcej sa odcudzenia dokladu o kúpe bez platby inšpektormi SOI žalovaný uviedol, že súčasťou inšpekčného záznamu zo dňa 9.7.2009 je aj originál dokladu o kúpe 01*0004 zo dňa 9.7.2009, ktorý preukazuje pretrvávanie porušenia a má funkciu relevantného dôkazu aj pre prípadné súdne konanie. Pre potreby daňového orgánu je v danom prípade dostačujúcim dôkazom aj inšpekčný záznam z predmetnej kontroly SOI, prípadne rozhodnutia vydané v tomto konaní, ktoré potvrdzujú odobratie originálu dokladu o kúpe pre potreby ďalšieho správneho konania.

Ďalej žalovaný správny orgán uviedol, že pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia, výšku postihu preto považuje za primeranú. Zohľadnená bola skutočnosť, že neuvedenie všetkých zákonom požadovaných údajov na doklade o kúpe môže sťažiť následný postup spotrebiteľa pri reklamácii, ako aj pri kontrole správnosti účtovania cien zo strany predávajúceho. Zotrval na tvrdení správneho orgánu prvého stupňa, že neuvedením názvu výrobku nie je zrejmé, čo je predmetom kúpy.

III.

V žalobe zo dňa 2.8.2010 žalobca uviedol, že už v odvolaní poukázal na viaceré porušenia zo strany správneho orgánu, a teda ním napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru nezákonné. S poukázaním na a a rozhodnutie č. zo dňa 8.6.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie č. zo dňa 28.10.2009 o uložení pokuty v sume 230 EUR pre nesplnenie zákonného pokynu uloženého podľa je žalobca toho názoru, že predmetné konanie je nadbytočné a sankcionuje ho dvojnásobne. Poukázal, že vyššie uvedené rozhodnutie je predmetom preskúmania na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

Ďalej tvrdil, že z namietaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento hodnotil a kontroloval dodržiavanie o používaní elektronickej registračnej pokladnice, avšak kontrolovanie a posudzovanie dodržiavania povinností uložených týmto zákonom nepatrí do pôsobnosti SOI, ale podľa cit. zákona do pôsobnosti správcu dane.

Uviedol tiež, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán sa odklonili od rozhodovania v skutkovo podobných prípadoch, na ktoré už poukázal aj v odvolaní (č. , ). Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie vo svojom odôvodnení nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Tvrdil, že v jeho prípade nešlo o neúplné označenie tovaru, ale naopak, keďže označenie B. nachádzajúce sa na dokladoch o kúpe je zhodné s názvom výrobku uvedeným na štítku pripevnenom k výrobku, pričom spolu s informáciou na doklade o kúpe, že ide o strieborný tovar zákonnej rýdzosti, je to dostatočné pre riadnu identifikáciu tovaru. Zároveň pod týmto názvom je tovar evidovaný aj v skladovom systéme. Vzhľadom na množstvo príveskov na prevádzke je označenie B. najzrozumiteľnejším a najpresnejším označením. Takéto označenie tovaru podľa názoru žalobcu nemôže spotrebiteľovi žiadnym spôsobom sťažiť následný postup pri reklamácii predaného tovaru.

S poukázaním na a tvrdil, že kontrolovanou osobou nie je zamestnanec kontrolovanej osoby. Poukázal na podľa jeho názoru nezákonné odobratie dokladu o kúpe inšpektormi správneho orgánu. Podľa neho nie je pre daňový orgán dostatočným dôkazom inšpekčný záznam z kontroly, pretože neobsahuje potvrdenie o odobratí dokladu a nie je vybavený ani úradnou pečiatkou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia navrhol napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a uplatnil si zároveň právo na náhradu trov konania.

IV.

K žalobe zo dňa 2.8.2010 sa písomne vyjadril aj žalovaný.

K námietke dvojnásobného sankcionovania zo strany správneho orgánu žalovaný uviedol, že sa jedná o skutkovo neidentické prípady a porušenia rôznych zákonných predpisov. V rozhodnutí č. išlo o nesplnenie opatrenia na mieste uloženého podľa a v rozhodnutí č. išlo o sankcionovanie pre vydanie dokladu o kúpe bez uvedenia názvu výrobku podľa , pričom argumentáciu znením použil žalovaný iba podporne, pretože chcel žalobcu upozorniť na to, že uvedenú povinnosť upravujú aj ďalšie právne predpisy, nielen .

Podľa názoru žalovaného na doklade o kúpe je nevyhnutné uviesť úplný názov výrobku, ktorý slúži k presnej identifikácii zakúpeného výrobku a je dôkazom toho, že práve uvedený výrobok bol zakúpený v prevádzke predávajúceho.

Ďalej uviedol, že z rozhodovacej praxe prezentovanej na internetovej stránke SOI, na ktorú sa odvoláva aj žalobca, je možné jasne vidieť obdobné prípady, v ktorých inšpektori postupovali obdobne ako u žalobcu. V rámci rozhodovacej praxe bolo ustálené, že neurčité označenie druhu výrobku na doklade o kúpe je nedostačujúce, keďže v danom prípade by malo byť rozhodujúce pomenovanie výrobku, ktoré ho jednoznačne odlišuje a umožňuje ho identifikovať aj pri prípadnej reklamácii výrobku. V prípade žalobcu

išlo o uvedenie kódu, čo pre spotrebiteľa nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Žalovaný preto zdôraznil, že názov tovaru nemôže byť vyjadrený len číselnou formou, resp. kódom, pretože pod názvom výrobku sa vo všeobecnosti rozumie pomenovanie tovaru vyjadrené podstatným menom približujúce vlastnosti tovaru. Podľa žalovaného pre poskytnutie názvu výrobku na doklade o kúpe by bolo dostačujúce označenie „B. B.“, nie však len označenie prívesok, alebo P0842.

Žalovaný je ďalej toho názoru, že pojem oprávnená osoba zahŕňa fyzickú osobu alebo aj osobu zamestnanca, ktorý v mene kontrolovanej osoby koná.

K doklade o kúpe žalovaný znovu uviedol, že ten je súčasťou inšpekčného záznamu zo dňa 9.7.2009 a má funkciu relevantného dôkazu aj pre prípadné súdne konanie a pre potreby daňového orgánu je dostačujúcim dôkazom aj inšpekčný záznam z predmetnej kontroly SOI.

Záverom dal žalovaný do pozornosti súdu skutočnosť, že v súvislosti s konaním žalobcu sa nejedná o ojedinelý prípad, ale o opakované porušovanie zákonných povinností. Taktiež zdôraznil význam uvádzania presného názvu na doklade o kúpe, ktoré môže byť pre spotrebiteľa, ale aj pre predávajúceho prospešné napríklad aj pri následnej reklamácii zakúpeného tovaru.

Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

V.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Procesným postupom podľa súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené

a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,

b) adresa prevádzkarne,

c) dátum predaja,

d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby,

e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

Podľa (sankcie) za porušenie povinností uvedených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa, uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi, alebo osobe uvedenej v pokutu do 2. 000.000,-Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000,- Sk.

Podľa o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Inšpektor je povinný sa preukázať pri kontrole preukazom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly (§ 5 ods. 4 uvedeného zákona).

Oprávnenia inšpektora sú upravené v ustanovení v znení neskorších predpisov. Inšpektor je pri kontrole oprávnený okrem iného požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia ( uvedeného zákona).

Súd vychádzajúc z citovaných právnych predpisov a obsahu administratívneho spisu konštatoval nedôvodnosť žalobcom vznesených žalobných námietok a je toho názoru, že žalovaný správny orgán sa s nimi právne vysporiadal vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe, s obsahom ktorého sa súd právne stotožnil.

K jednotlivým žalobným námietkam súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, že predmetom kontroly bolo dodržiavanie ako to uvádza žalobca. Predmetný zákon uviedol žalobca len podporne, pretože chcel žalobcu upozorniť na to, že uvedenú povinnosť, t.j. povinnosť vydať odklad o kúpe s uvedením názvu výrobku, upravuje okrem , aj tento ďalší zákon.

Rozhodnutia žalovaného v iných podobných prípadoch, na ktoré žalobca poukazoval v odvolaní aj v žalobe, nijako nesvedčia v prospech žalobcu, práveže z nich vyplýva, že tak ako v prípade uvedených rozhodnutí žalovaný postupoval obdobne aj v prípade žalobcu.

K uvádzaniu názvov výrobkov na doklade o kúpe je z pohľadu súdu potrebné uviesť, že neurčité označenie druhu výrobku na doklade o kúpe v prípade žalobcu je nedostačujúce, pretože nemá relevantnú vypovedaciu hodnotu. V tomto prípade by malo byť rozhodujúce pomenovanie výrobku slovom, ktoré ho jednoznačne odlíši a umožňuje ho identifikovať aj pri prípadnej reklamácii výrobku. V prípade žalobcu však išlo o uvedenie číselného kódu, čo pre spotrebiteľa nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Preto nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že na pokladničnom doklade stačí uviesť číslo výrobku a ďalšie identifikácie, ktoré nespôsobujú zameniteľnosť tovaru. Názov tovaru má aj podľa názoru súdu svoj opodstatnený význam v priebehu reklamačného konania a názov na doklade o kúpe deklaruje predmet kúpy. Predmetom kúpy nie je číslo výrobku, ale druh vybraného tovaru, v tomto prípade šperk, či už je to prsteň, prívesok alebo iné. Názov je slovné (nie číselné) pomenovanie výrobku, z ktorého je možné jednoznačne určiť, o aký druh tovaru ide.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu poukazujúcu na duplicitné administratívne trestanie v danej veci súvisiace s vydaním rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie M. M. O. Ž. B. Ž. N. č. zo dňa 28. 10. 2009, súd je toho názoru, že zo strany správnych orgánov nešlo o uloženie pokuty za ten istý správny delikt, ale naopak za dve obsahovo a právne odlišné porušenia povinností ustanovených na jednej strane (v preskúmavanej právnej veci) a na strane druhej v platnom znení (rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 8. 6. 2010 preskúmavané v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. ).

V prípade uloženia pokuty podľa v znení neskorších predpisov je totiž právnym dôvodom pre uloženie pokuty kontrolovanej osobe nesplnenie opatrenia inšpektora na mieste podľa Podľa uvedeného zákona inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj z obsahu súdneho rozhodnutia v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. vyplýva, že dôvodom pre uloženie pokuty v danej právnej veci bolo nesplnenie opatrenia uložené žalobcovi 12. 6. 2009 a nie vydanie právne neakceptovateľného dokladu o kúpe tovaru z 9. 7. 2009 tvoriace skutkový základ postihu žalobcu v preskúmavanej právnej veci.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci, súd podľa žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.