Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-53-2022.pdf
PDF · 98.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zást. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Peter Kováč, proti žalovanej: A. B., C., D. E. XX, nar. XX.X.XXXX, zást. advokátka JUDr. Monika Marjanovič, Košice, Urbánkova 6, o 5 916,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice II č. k. 24Csp/85/2021 - 98 z 3. júna 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Bývalý Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou žalobca ako veriteľ na žalovanej ako dlžníkovi sa domáhal zaplatenia jej dlhu 5 216,80 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p. a. od 17.7.2017 do zaplatenia zo zmluvy zo 14.10.2015 o revolvingovom úvere a žalovanej priznal nárok na plnú náhradu jej trov.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná 12.10.2015 na formulárovom tlačive určenom pre fyzické osoby – podnikateľov požiadala o úver, kde sú vyplnené jej osobné údaje (meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko), ale aj obchodné meno, dátum začatia podnikania, hrubý ročný príjem a ďalej údaje o požadovanom úvere, ktorý mal byť poskytnutý vo výške 2 500 € a mal byť čerpaný na účel prevádzkový. Samotná zmluva je zo 14.10.2015, je uzavretá podľa §497 a nasl. obch. z. a je označená ako zmluva o revolvingovom úvere. Žalovaná ako dlžník je v nej označená menom, sídlom (adresa bydliska – pozn. odvolacieho súdu), rodným číslom a číslom zápisu v rakúskom registri živnostníkov v nemeckom jazyku. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti poskytnúť úver 8 256 €, ktorý dlžník veriteľovi sa zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po 172 € splatných podľa splátkového kalendára a tiež sa mu zaviazal za poskytnutie úveru zaplatiť úroky vo výške 5 756 € ako zmluvnú odmenu so splatnosťou ku dňu poskytnutia úveru. Žalobcom v prospech účtu žalovanej 15.10.2015 elektronicky bola odoslaná platba vo výške 2 500 €, na ktorý žalovaná v období 5.11.2015
- 9.4.2017 zaplatila celkovo 2 752 €. Listom z 2.7.2017 veriteľ žalovanú upozornil, aby najneskôr do 3 pracovných dní uhradila všetky záväzky (neuhradené splátky a zmluvné pokuty), pretože v opačnom prípade dôjde k zosplatneniu jej celého, aj dosiaľ nesplatného dlhu z tejto úverovej zmluvy.
3. Vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§52 a nasl.) a ďalej podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ako „ZoSÚ“), a to z dôvodu, že zmluvný vzťah
žalobcu ako veriteľa a žalovanej ako dlžníka posúdil ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko zo žiadosti o poskytnutie úveru a ani zo samotnej zmluvy nevyplynulo jednoznačne, že táto so žalovanou, v zmluve identifikovanou jej rodným číslom a adresou bydliska, t. j. nie identifikačným číslom organizácie (IČO), či adresou sídla, bola uzavretá ako s podnikateľom a nevyplynulo z nej ani to, že úver žalovanou bol čerpaný v rámci predmetu jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie §52 ods. 4 o. z., pričom z predložených listinných dôkazov ani nie je zrejmé, čo bolo predmetom podnikateľskej činnosti žalovanej, prípadne na akú jej podnikateľskú činnosť úver mal byť čerpaný; s poukazom na §54 ods. 2 o. z. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv uplatnil preto výklad pre spotrebiteľa priaznivejší prijatím záveru, že v prípade posudzovanej zmluvy zo 14.10.2015 ide o právny vzťah spotrebiteľský, o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na to, že žalobca žalovanej neposkytol úver vo výške jeho nominálnej hodnoty 8 256 € deklarovanej v zmluve, že v predmetnej zmluve absentuje RPMN a absentuje tiež aj výška zmluvných úrokov, uzavrel, že žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle §11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a pretože žalovaná na tento úver poskytnutý jej vo výške 2 500 € zaplatila spolu 2 752 €, t. j. viac, ako od žalobcu ona dostala, žalobu ako bezdôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspechu v konaní.
4. Proti tomuto rozsudku žalobca podáva odvolanie navrhujúc, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako nesprávne a prijaté v rozpore s vykonanými dôkazmi namieta skutkové závery a na ne nadväzujúce právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď posudzovanú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, namietajúc, že obsah úverovej je koncipovaný ako obchodnoprávny, čo žalovanej bolo nielen známe, ale s tým aj súhlasila, pričom súd dostatočne nevyhodnotil, že žalovaná iné tvrdenia o zmluve začala uvádzať až po siedmich rokoch. Namieta, že tým, že žalovaná o úver požiadala ako fyzická osoba – podnikateľ, čo vlastnoručným podpisom potvrdila ako svoje vyhlásenie aj v jej závere nad podpisovou doložkou a tiež, že tento čerpala na prevádzkové účely, ako skutočnosťami vymedzujúcimi žiadosť žalovaného ako podnikateľa súd sa zaoberal len povrchne a obsah tejto žiadosti nehodnotil preto komplexne, pričom aj zo samotnej zmluvy o úvere, vyhotovenej na základe tejto žiadosti podnikateľa, rovnako vyplýva, že ide o úver na podnikateľskú činnosť, žalovaná s celým jej textom prejavila súhlas, túto uzavrela a peňažné prostriedky čerpala. Akcentuje tiež na potrebu v tomto zmluvnom vzťahu chrániť dobrú vieru veriteľa, a to v súlade s judikatúrou SD EÚ, v zmysle ktorej „ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľom, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“ a obdobne „pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, takúto obligáciu treba charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva“ (C-464/01).
5. Bráni sa preto, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom aj samotný dlžník, ktorý od uzavretia úverovej zmluvy až do podania vyjadrenia k žalobe nikdy nespochybnil nielen rozsah svojich záväzkov, ale ani povahu zmluvného vzťahu, ale až dodatočne, v súdnom konaní začal tvrdiť, že zmluvu neuzatváral ako podnikateľ. Z Občianskeho zákonníka a ani zo žiadneho iného predpisu pritom nevyplýva domnienka, aby účastník zmluvy sa považoval za spotrebiteľa, pokiaľ dodávateľ nedokáže opak a v danom prípade je preto potrebné vychádzať zo všeobecného konceptu dôkaznej teórie, v zmysle ktorej dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú ako osobu, ktorá sa dovoláva spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu.
6. Žalovaná, ktorej zástupcovi odvolanie protistrany bolo doručené 23.8.2022, nevyužila svoje zákonné právo a k odvolaniu sa nevyjadrila. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom na úplne zistenie skutkového stavu, vzal pritom do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, resp. ktoré vyšli najavo počas konania, vykonané dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku vyhodnotil úplne a správne podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, tento aj správne právne posúdil podľa relevantných ustanovení právnych predpisov a na základe neho vo veci aj správne rozhodol. V konaní nebola
zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny preto potvrdil vrátane správneho a zákonu zodpovedajúceho závisiaceho výroku o trovách konania, založeného na zásade úspech strany v sporovom konaní (§262 ods. 1 v spojení s §255 ods. 1 CSP).
9. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 13.12.2023 o 9.30 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., trakt D. Miesto a často verejného vyhlásenia rozsudku od 6.12.2023 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).
10. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpoveď na všetky otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčilo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak, odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, ako tieto zhora odvolacím súdom sú zreprodukované, v celom rozsahu sa stotožnil a odôvodnenie rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP preto obmedzil len na skonštatovanie ich správnosti, ktoré vo svojom odôvodnení preto nadbytočne už neopakuje.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd dopĺňa.
12. Iba označenie dlžníka, ktorý vykonáva aj podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v zmluve zo 14.10.2015 o úvere, ktorú s dodávateľom uzatvoril, identifikačným číslom jeho organizácie (IČO) bez ďalšieho nepreukazuje, že tento pri uzatváraní a plnení spornej úverovej zmluvy, čo i len sčasti konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania, a nepreukazuje teda ani to, že v danom zmluvnom vzťahu tento nemá postavenie spotrebiteľa [§52 ods. 4 o. z., §2 písm. a) ZoSÚ], ani že na neho preto sa nevzťahuje právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. Skutočnosť označenia dlžníka, či už v žiadosti o poskytnutie úveru alebo v samotnej zmluve o úvere takýmto spôsobom sama o sebe nevylučuje preto daný právny vzťah z režimu spotrebiteľských zmlúv a z právnej úpravy tzv. spotrebiteľského práva. O to viac to platí v situácii, aká nastáva v danom prípade, že žalovaná v danej úverovej zmluve a rovnako aj v žiadosti o jej uzavretie okrem toho, a preto zmätočne, je identifikovaná aj základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby ako nepodnikateľa (meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, rodinný stav). Pritom ak táto okolnosť má vyvolať pochybnosti, či pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy dlžník, u ktorého vo formulárovej žiadosti o úver určenej pre fyzické osoby – podnikateľov zo štyroch možností krížikom v príslušnom políčku je zaškrtnuté, že úver čerpá na prevádzkový účel, (ne)konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý pre spotrebiteľa je priaznivejší (§54 ods. 2 o. z.), a teda v danom prípade platí, že dlžník pri uzatváraní tejto zmluvy ako podnikateľ nekonal a má preto zmluvné postavenie spotrebiteľa (§52 ods. 4 o. z.).
13. Nakoniec aj v zmysle judikatúry SD EÚ (C-464/01), ktorej aplikovania na prejednávaný prípad odvolateľ v odvolaní sa dovoláva, pojem „spotrebiteľ“ je potrebné vykladať reštriktívne, s ohľadom na postavenie danej osoby, ktoré táto zastáva v konkrétnej zmluve v spojení s povahou a cieľom tejto zmluvy, ak spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby je také slabé, že je len okrajové a z toho dôvodu v rámci plnenia, pre ktoré zmluva bola uzavretá, posudzujúc ju v jej celosti, malo len zanedbateľnú úlohu. Podľa SD EÚ pritom aj taká osoba, ktorá určitú zmluvu s dodávateľom uzatvorila o. i. aj v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou má právo sa dovolávať výhod vyplývajúcich z pravidiel na ochranu spotrebiteľa, ak podnikateľský účel zmluvy je do takej miery okrajový, že v celkovom kontexte predmetného plnenia má len zanedbateľný význam. Je pritom na konajúcom súde rozhodnúť, či podnikateľský účel zmluvy bol len nevýznamný; na tento účel súd musí zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti objektívne vyplývajúce zo spisu, a nie je potrebné zohľadňovať okolnosti, o ktorých druhý účastník zmluvy pri jej uzatváraní vedieť mohol, s výnimkou prípadov, ak osoba, ktorá postavenia spotrebiteľa sa dovoláva, sa správala tak, že u druhého účastníka zmluvy oprávnene mohla vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. V danom prípade vo formulárovej žiadosti o úver v príslušnom políčku účelu čerpania úveru zaškrtnúť možnosť „prevádzkový“
a uviesť dátum začatia podnikania a v samotnej zmluve o úvere bydlisko dlžníka označiť za adresu jeho sídla a uviesť tiež číslo jeho zápisu v rakúskom registri živnostníkov, a to v oboch prípadoch bez akýchkoľvek ďalších súvislostí, nesporne bez ďalšieho nemôže vyvolať dojem, že dlžník zmluvu vôbec uzatváral na podnikateľský účel a už vôbec nedovoľuje prijať záver, že takýto účel zmluvy v celkovom kontexte plnenia by nemal len zanedbateľný význam, a preto aj v tomto smere v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv je potrebné aplikovať výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§54 ods. 2 o. z.) a tak opäť len dospieť k záveru, že v danom prípade dlžník má zmluvné postavenie spotrebiteľa (§52 ods. 4 o. z.).
14. Pokiaľ ide o otázku, na kom je dôkazné bremeno preukázať nespotrebiteľský charakter v konaní posudzovanej zmluvy zo 14.10.2015 o revolvingovom úvere, je potrebné aplikovať ustanovenie §9 ods. 7, veta druhá ZoSÚ, v zmysle ktorého „ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon“. Znamená to, že dôkazné bremeno ohľadom povinnosti uvedené skutočnosti preukázať v žiadnom prípade nie je povinnosťou žalovaného dlžníka, ako odvolateľ v tomto konaní márne sa bránil, ale v zmysle tejto zákonnej úpravy práveže to bolo jednoznačne na žalobcovi. Je tomu tak z dôvodu nerovného postavenia zmluvných strán, kde dlžník (spotrebiteľ) v porovnaní s veriteľom (dodávateľom) sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň jeho informovanosti, ktorá situácia dlžníka žiadajúceho o úver vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené (navrhnuté) veriteľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah vrátane absencie jeho dosahu na to, aký konkrétny typ formulára zmluvy (určený pre fyzické osoby - nepodnikateľov alebo určený pre podnikateľov) dodávateľ mu pri uzatváraní zmluvy na vyplnenie predloží a v závislosti od toho, aké údaje o jeho osobe alebo o jeho podnikaní pri uzatváraní zmluvy dodávateľ bude od neho vyžadovať. Uvedené zákonné ustanovenie (veta prvá pred bodkočiarkou) veriteľovi pritom priamo výslovne zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.
15. Z oboch týchto uvedených dôvodov nemôže obstáť námietka odvolateľa, že žalovaný v zmluvnom postavení dlžníka v danom prípade vlastnoručne podpísal zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorom výslovne bolo uvedené, že veriteľ mu poskytuje úver v dohodnutej nominálnej výške na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, keďže rovnako ide o formulárovú zmluvu, ktorá žalovanej na podpis bola predložená samotným veriteľom a navyše aj vo veriteľom koncipovanom znení, t. j. podpísanie uvedeného vyhlásenia veriteľ na žalovanej požadoval ako podmienku poskytnutia úveru, o ktorý táto žiadala, a to zrejme s cieľom dosiahnuť vylúčenie aplikácie ustanovení zákona vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, kedy v zmysle citovaného §9 ods. 7 ZoSÚ dôkazné bremeno preukázať, že tomu tak nebolo, v konaní nespochybniteľne zaťažovalo žalujúceho veriteľa, čo tento v danom prípade neuniesol, dôkazy v tomto smere ani neprodukoval, len nečinne očakával, že uvedené vyvráti protistrana.
16. Vzhľadom na to, že žalujúci veriteľ nijako nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v konaní v smere preukázania, že v prípade žalovanej ako dlžníka išlo o osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy zo 14.10.2015 o revolvingovom úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a neodstránil tak pochybnosti (§54 ods. 2 o. z.), ktorých existenciu sa snažil v konaní vyvolať, vychádzajúc pritom čisto len z identifikačných znakov v zmluve použitých na označenie dlžníka, pričom žalovanej, ktorá zároveň je podnikateľom, bol predložený formulár žiadosti o úver určený a predkladaný fyzickým osobám – podnikateľom. Nepreukázal tak existenciu akéhokoľvek právneho dôvodu predmetnú zmluvu o úvere neposudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú (§54 ods. 2 o. z.), konkrétne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú preto sa vzťahujú ustanovenia ZoSÚ.
17. Správne sú preto potom aj na tento záver súdu prvej inštancie nadväzujúce aj jeho ďalšie právne závery tak o nesprávne uvedenej výške úveru (8 256 € namiesto reálne poskytnutých 2 500 €), o absencii úrokovej sadzby a tiež o absencii údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ako aj o dôsledku týchto nedostatkov v spotrebiteľskej úverovej zmluve na poskytnutý spotrebiteľský úver, v zmysle §11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy) spočívajúceho v tom, že tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu správne sú potom aj jeho skutkové a právne závery, že z dôvodu, že žalovaná na tento úver žalobcovi zaplatila 2 752 €, nie je mu povinná preto nič viac platiť, nakoľko v dôsledku uplatnenia zákonnej sankcie v §11 ZoSÚ, úver sa považuje od počiatku za bezúročný a bez poplatkov, t. j. záväzok spotrebiteľa veriteľovi platiť aj úroky
a poplatky od počiatku boli len domnelým záväzkom, a preto bol povinný vrátiť veriteľovi len 2 500 €, ktoré veriteľ dlžníkovi reálne poskytol.
18. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu neobstoja, žiadna z nich nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska skutkových a právnych záverov, na ktorých napadnuté rozhodnutie v tejto veci je založené.
19. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu zakotvenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal preto nárok na plnú náhradu jej trov. Odvolací súd ani v okolnostiach prejednávanej veci a vzhľadom na podnikateľský charakter žalujúceho veriteľa, ktorý v danom prípade na úkor majetkovej sféry spotrebiteľa porušil svoju zákonnú povinnosť dbať na to, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky jej zákonné obligatórne náležitosti, ani v osobe žalobcu nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné rozhodnutie o trovách konania, čo i len sčasti v prospech neúspešného žalobcu (§257 CSP). O výške náhrady trov v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).