Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/75/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci navrhovateľa: D.. V. H., bytom B., C. X zastúpený JUDr. Vladimírou Klučkovou, advokátkou v Bratislave, Sliezska 9 proti odporcovi: D.. X. G., C.., B. B., O.. F. X zastúpený Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Bratislava, Koceľova 9 o 7.303 eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 746,12 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu dňa 1.3.2010 domáhal od odporcu zaplatenia nemajetkovej ujmy 7.303 eur a náhrady trov konania.

V dôvodoch návrhu uviedol, že na základe oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu dňa XX.X.XXXX podaného odporcom Okresná prokuratúra Bratislava IV podala obžalobu, pretože údajne dňa XX.X.XXXX v čase medzi 10,30 hod. a 11,30 hod. v budove tunajšieho súdu na pojednávaní vedenom pod sp. zn. v postavení navrhovateľa, za prítomnosti sudkyne, zapisovateľky a právneho zástupcu odporcu uviedol o odporcovi údaj: „ že všade vyhráva len preto, že všetkých podpláca“, čím mal spáchať prečin ohovárania podľa , . Navrhovateľ bol na hlavnom pojednávaní vo veci dňa 23.10.2008 uznaný vinným, voči ktorému rozsudku sa navrhovateľ odvolal. Uvedený rozsudok bol krajským súdom zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na opätovné pre jednanie a rozhodnutie. Rozsudkom tunajšieho súdu z 19.3.2009 súd navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Podľa názoru navrhovateľa podaním oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu bola narušená ochrana osobnosti navrhovateľa podľa , bola narušená jeho vážnosť, znížená ľudská dôstojnosť a bol uskutočnený neoprávnený zásah na jeho česť. Navrhovateľ sa voči neoprávnenému zásahu musel dva roky brániť, čo viedlo k tomu, že bol oslobodený spod obžaloby . V súvislosti s tým mu vznikli náklady na svoju obhajobu a to vo výške 3.950,08 eur. Preto navrhuje, aby mu odporca nahradil nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 7.303 eur.

V doplnení návrhu z 27.10.2010 uviedol, že k narušeniu práva na ochranu cti a dôstojnosti došlo a to z dôvodu konania odporcu, ktorý podal na navrhovateľa trestné oznámenie obsahom ktorého bolo nepravdivé skutkové tvrdenie, t.j. výroku zverejneného v trestnom oznámení, a tým mal navrhovateľ spáchať trestný čin. Neoprávneným zásahom je každé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. . Tvrdenie odporcu uvedené v trestnom oznámení je nepravdivé, čo bolo preukázané oslobodzujúcim rozsudkom. Mal za to, že obrana odporcu, že takto reagoval v medziach zákona neobstojí, nakoľko úlohou je ochrana celospoločenských hodnôt a nie riešenie

súkromných sporov. Občania si svoje súkromné vzťahy riešia prostredníctvom trestného konania, pričom svoje konanie zľahčujú tým, že za všetko následne môžu orgány činné v trestnom konaní a nie pôvodca, ktorý podal podnet na takéto konanie.

Odporca vo vyjadrení k návrhu žiadal návrh zamietnuť. V dôvodoch uviedol, že navrhovateľ žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal, že sa mu akýmkoľvek spôsobom znížila jeho česť, dôstojnosť a v čom boli jeho osobnostné práva porušené. Taktiež nijako bližšie nešpecifikoval výšku požadovanej úhrady, nepreukázal závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti za ktorých k poškodeniu práva došlo, vzniknuté nepriaznivé následky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, jeho doplnením, vyjadrením odporcu, oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu z XX.X.XXXX,obžalobou tunajšej prokuratúry, rozsudkami tunajšieho a krajského súdu, vypočul účastníkov, svedkov Ľ. L., F.. P. A..

V Oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu podaného odporcom zo dňa XX.X.XXXX odporca o.i. v bode I uviedol, že odporca viedol so spoločnosťou Contour v.o.s. zastúpenou navrhovateľom súdny spor na tunajšom súde o výmenu okien kde v odvolaní voči rozsudku navrhovateľ uviedol skutočnosti, ktoré nie len že sú nepravdivé, ale poškodzujú dôveryhodnosť odporcu a jeho konania vo veci, v bode II uviedol, že v rámci dokazovania oprávnenosti reklamovaných závad dali vlastníci bytov v objekte Ž. X-X vypracovať nezávislý znalecký posudok a navrhovateľ začal cielenú kampaň smerujúcu jednak k diskreditácií X. I. ako vypracovateľa posudku, ale tiež k diskreditácii odporcu, ktorého obvinil z cieleného ovplyvňovania činnosti súdneho znalca, v bode III. uviedol, že v rámci prebiehajúcich sporov navrhovateľ pravdepodobne nezniesol úspech odporcu vo vzájomných sporoch, ktoré sa prejavilo postupným zamietaním žalôb zo strany navrhovateľa a jeho spoločnosti, na pojednávaní vo veci dňa XX.X.XXXX verejne navrhovateľ obvinil oznamovateľa z podplávania , ktorého dôsledkom sú potom výhry v súdnych sporoch, v bode IV uviedol, že navrhovateľ ako predseda družstva, ktoré spravuje ako správca objekt, kde odporca vystupuje ako zástupca vlastníkov, napísal list, v ktorom obvinil odporcu, pričom list zaslal zamestnávateľovi odporcu. Súd z oznámenia ďalej zistil, že odporca v tejto súvislosti požiadal o preverenie, či niektorým z konaní, o.i. opísané vyššie / došlo k naplneniu skutkovej podstaty napr. trestného činu ohovárania.

Rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, ktorého skutku sa mal dopustiť tak, že dňa XX.X.XXXX v čase medzi 10,30 hod. a 11,30 hod. v budove tunajšieho súdu na pojednávaní vedenom pod sp. zn. v postavení navrhovateľa, za prítomnosti sudkyne, zapisovateľky a právneho zástupcu odporcu uviedol o odporcovi údaj: „ že všade vyhráva len preto, že všetkých podpláca“, čím mal spáchať prečin ohovárania podľa , . Súd prihliadol aj na právny názor odvolacieho súdu, ktorý vyslovil že navrhovateľ riadne namietal obsah súdnej zápisnice, kde je zachytený sporný výrok a o jeho námietke civilný súd nerozhodol, hoci to mal za povinnosť. Nakoľko navrhovateľ neobdržal od súdu rozhodnutie o jeho námietke zápisnice, mal za to, že jej bolo vyhovené. Navrhovateľovi nemožno imputovať úmysel, že konal v úmysle o inom oznámiť nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a spôsobiť mu inú vážnu ujmu na zdraví a spáchal ho verejne.

Navrhovateľ vo výpovedi ako účastník doplnil, že pochádza z malej obce a z početnej rodiny, informácie sa v tomto prostredí šíria rýchlo, súrodenci mu hovorili, že rodine robí hanbu, že je jediný stíhaný; rovnako poklesla jeho autorita aj pred jeho deťmi, v zamestnaní sa mu znížila pracovná disciplína, poklesol rešpekt medzi zamestnancami. Navrhovateľ sa často zúčastňoval vysvetlení, bol volaný na kriminálnu políciu, opakovane daňovo preverovaný. Zásah sa prejavil aj v dome, kde žije. Napr. niektoré rodiny mu neodpovedali na pozdrav. Postup odporcu považuje za kriminalizáciu a diskrimináciu jeho osoby aj na schôdzi vlastníkov domu. Doposiaľ na situáciu reagoval tak, že sa len bránil, nepristúpil aktívne k svojej ochrane, viac menej len reagoval na prejavy správania odporcu. Cíti, že ľudia vedia, kedy ide a na súd, kedy nebude prítomný na pracovisku, a podľa toho si chodia vybavovať svoje veci.

Odporca vo výpovedi uviedol, že trestné oznámenie je len zosumarizovaním skutočností , ktoré boli dané na preverenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Trestné stíhanie bolo začaté, vyšetrovateľ to vyhodnocoval sám. Nie je zrejmé ako došiel navrhovateľ k tejto sume. Poukázal na širší kontext vzťahov účastníkov, kedy odporca odkúpil byt od navrhovateľa nadštandardný byt , následne vznikli problémy, kde vlastníci žiadali o nápravu, ktorá sa nekonala. Celkovo bolo vedných viacero sporov proti obchodnej spoločnosti, ktorej štatutárom bol navrhovateľ. S tým súvisí, že navrhovateľ sa zúčastnil viacerých sporov, kde vystupoval ako štatutár.

Svedok Ľ. L., zamestnanec navrhovateľa, uviedol, že má vedomosť že navrhovateľ obhajuje poškodenie dobrého mena pre ohováranie. Svedok sa dozvedel zo stavby, že navrhovateľ má súdne spory, nevedel o ich počte Asi pre dvoma - troma rokmi volali policajti na služobný mobil. Čo bolo v trestnom oznámení z XX.X.XXXX nevedel. Postrehol, že asi pred 4 rokmi začal navrhovateľ menej chodiť na stavbu, potom mal menší prehľad čo sa na stavbe deje a zamestnanci akoby si ho menej vážili.

Svedkyňa F.. P. A.,, spoločníčka v obchodnej spoločnosti Viola, kde je navrhovateľ konateľ, uviedla, že nevedela o podaní trestného oznámenia. Dozvedela sa o ňom náhodne; pred bytovým domov na Ž. R.. počula, ako sa rozprávali dve ženy, pričom jedna uviedla druhej, že počula o podaní trestného oznámenia na navrhovateľa. Vedela o negatívnej nálade v bytovom dome. To, že navrhovateľ chodil po súdoch bolo verejné tajomstvo, nevedeli o čo ide. Stratil sa medzi nimi bežný denný kontakt na čo boli zvyknutí. Opýtala sa ho, či to súvisí s odporcom, na čo navrhovateľ reagoval kladne, neuviedol v akej konkrétnej veci. Táto situácia ju vo vzťahu k navrhovateľovi zneistila.

Podľa fyzická osoba má právo má ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , pokiaľ ba sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Občiansky zák. v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do ich osobnosti, najmä ich života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy.

Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zák. musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite. Pojem zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby zákonník nedefinuje ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a nedovolenosť zásahu, ďalej objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť uloženia sankcií podľa ustanovia .

Neoprávneným zásahom je teda zásadne každé konanie objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva fyzickej osoby chráneného v zmysle ust. . Zásah musí byť v rozpore s hmotným právom, t.j. s právnym poriadkom. Neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu veci a zmysel obmedzovaného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu.

Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie nie je vydanie takéhoto rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne.

V súdenej veci je nesporné, že odporca podal dňa XX.X.XXXX oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu na OR PZ Bratislava IV, ako aj, že následne bol navrhovateľ rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislava IV zo dňa XX.X.XXXX pre prečin ohovárania právoplatne oslobodený. Ďalej je nesporné, že medzi účastníkmi ako fyzickými osobami a odporcom ako fyzickou osobou a obchodnými spoločnosťami, ktorých štatutárom bol navrhovateľ bolo na tunajšom súde vedených po r. 2001 niekoľko občianskoprávnych súdnych konaní, v ktorých boli títo účastníkmi konania. O skutočnosti, že navrhovateľ chodí po súdoch, že medzi účastníkmi bolo vedených viacero súdnych konaní vypovedali svedkovia Ľ. L. a F.. P. A.. Uvedení svedkovia však nepoznali bližšie obsah dotknutého oznámenia o podozrení zo spáchania trestnej činnosti zo dňa XX.X.XXXX.

K tvrdenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa malo podľa návrhu dôjsť postupom odporcu, ktorý dňa XX.X.XXXX podal písomne oznámenie o podozrení zo spáchania trestnej činnosti. V tejto súvislosti si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v žalovanej výške. Odporca s týmto nesúhlasil a bránil sa tým, že každý občan má právo podať trestné oznámenie, ak má za to, že bol spáchaný trestný čin.

Súd podľa hodnotil každý dôkaz jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, prihliadnuc pritom na všetko, čo za konania vyšlo najavo.

Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že odporca riešil súkromné vzťahy cestou trestného oznámenia, čo je podľa neho neprípustné. Za neoprávnený zásah do práv chránených ust. a nasl. nie sú prejavy, ktoré podľa svojho obsahu, formy a cieľa je možno považovať za upozornenie, podnety k riešeniu alebo žiadosti o objasnenie alebo prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť. Pri niektorých zásahoch, hoci sa prípadne zdanlivo môžu javiť ako odporujúce objektívnemu právo, nejde napriek tomu o zásahy neoprávnené. Dôvodom je zistenie okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde o.i. vtedy, keď je zásah dovolený, resp. jeho možnosť je predpokladaná zákonom. Sem patria aj prípady, keď je do osobnosti fyzickej osoby zasahované v súdnom konaní, a to už v trestnom alebo občianskoprávnom. Takýto zásah zostáva povoleným, ak k nemu došlo primeraným spôsobom medziach zákona, o ktorý prípad ide podľa názoru v prejednávanej veci. Z obsahu uvedeného oznámenia podľa názoru súdu nevyplýva, že boli prekročené zákonom medze. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie určitých podmienok, kde výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv osôb. Súd vyhodnotil, že k nedovolenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa nedošlo, nebolo preto možné vyhovieť následne návrhu na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto návrh navrhovateľa zamietol. Z uvedeného dôvodu súd sa vecne nezaoberal ani ďalšími námietkami vznesenými v obrane odporcu, a to, že navrhovateľ nepreukázal mieru, akou bola zásahom znížená dôstojnosť navrhovateľa alebo vážnosť jeho osoby v spoločnosti, následnou reakciou, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí navrhovateľa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , kedy súd priznal odporcovi náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca si uplatnil náhradu trov konania nasledovne:

Tarifná odmena bola určená podľa vyhl.č. vo výške 2.000 eur.

Boli vykonané tieto úkony právnej služby, ktoré boli účtované podľa § 14 ods. 1,písm. a, b/ c, 14 ods. 5cit. vyhl. a/ cit. vyhl..

a/- úkon dňa 29.3.2010 - prevzatie a príprava veci - 91,29 + režijný paušál 7,21 eur, 98,49 eur,

b/ úkon dňa 3.5.2010 písomné vyjadrenie k návrhu - 98,49 eur,

c/ úkon dňa 20.10.2010 účasť na pojednávaní - 98,49 eur,

d/ úkon dňa 19.1.2011 - 91,28 + režijný paušál na rok 2011 7,41 eur = 98,69 eur,

e/30.3.2011 účasť na pojednávaní - 98,69 eur,

f/ úkon dňa 22.6.2011 - účasť na pojednávaní - 98,69 eur,

g/ úkon dňa 5.10.2011 - 1 zo 91,28 eur + režijný paušál 7,41 eur =30,33 eur., spolu 621,77 eur + 20 % DPH 124,35 eur = 746,12 eur.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.