Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-79-2007.pdf
PDF · 102.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/79/2007
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Dopravný podnik a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom v Bratislave, P.O.BOX 259, proti povinnému: H. L., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX XX N. XX, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 6,87 € s príslušenstvom a trovami exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod spisovou značkou EX 2577/07 zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 48,46 € do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Galanta č.k. Ro1671/96 zo dňa 19.11.1996 - sa začalo exekučné konanie oprávneného voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti 207,- Sk, čo je vzhľadom k prechodu na menu euro 6,87 € s príslušenstvom a trovami exekúcie. Súd poverením č. 5202 016651 z 19.03.2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, ktorého oprávnený označil vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor dňa 11.05.2009 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov oprávneným s poukazom na ust. § 31. Exekútor svoj návrh odôvodnil tým, že oprávneného v súlade s ust. § 31, § 197 a na. Exekučného poriadku vyzval na úhradu preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Nakoľko oprávnený nezložil preddavok v určenej lehote, navrhol, aby súd v zmysle ust. § 31 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Zároveň žiadal priznať trovy exekúcie podľa vyčíslenia v zmysle vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
K návrhu priložil vyúčtovanie a špecifikáciu trov exekúcie v celkovej výške 492,21 € a výzvu pre oprávneného zo dňa 09.02.2009 na úhradu preddavku na trovy exekučného konania, ktorej prevzatie oprávnený potvrdil dňa 12.02.2009.
Na základe uvedeného súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu súdneho exekútora a k dôvodu nezloženia požadovaného preddavku.
Oprávnený dňa 15.06.2009 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že so zastavením exekučného konania z dôvodu nezaplatenia preddavkov na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov nesúhlasí. Toto odôvodnil tým, že súd napriek návrhu exekútora nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť v zmysle § 31 ods. 1 EP. Oprávnený ďalej uviedol, že zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia. V závere oprávnený poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerane vysoké voči pohľadávke. Navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.
Podľa § 29 ods. 1 EP, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 2 EP, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 31 ods. 1 EP, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 24 ods. 1 až 3 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdny exekútor má nárok na poskytnutie preddavku na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov. Výšku preddavku určuje súdny exekútor. Pri určovaní preddavku postupuje tak, aby nedochádzalo k preplatkom. Preddavok na odmenu súdneho exekútora a na náhradu hotových výdavkov nesmie byť vyšší ako 50% z odmeny vypočítanej podľa tejto vyhlášky.
Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté pred týmto dátumom, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 € a najviac 33.193,92 €.
Súdny exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. Primeranosť výšky preddavku treba posudzovať tak, aby nenastala situácia, kedy by súdny exekútor uhrádzal náklady exekúcie z vlastných prostriedkov a aby nedochádzalo k preplatkom. Výška preddavku nesmie presiahnuť 50% z odmeny, na ktorú môže súdnemu exekútorovi vzniknúť v exekučnom konaní nárok. Súdny exekútor nemusí požadovať od oprávneného zloženie preddavku. V praxi k tomu dochádza v prípadoch, ak sa pohľadávka javí ako rýchlo vymožiteľná. Ak súdny exekútor vyzve oprávneného na zloženie preddavku, určí lehotu, v ktorej má oprávnený preddavok uhradiť. Súdny exekútor môže požadovať zloženie preddavku kedykoľvek v priebehu exekučného konania, prípadne môže požadovať zloženie ďalšieho primeraného preddavku, ak je to vzhľadom na prebiehajúce konanie účelné a potrebné. Ak v priebehu konania došlo k vymoženiu časti trov exekúcie od povinného, súdny exekútor by mal upraviť primerane výšku preddavku, t.j. preddavok alebo jeho časť vrátiť. Výška výdavkov
súdneho exekútora bude v exekučnom konaní závisieť aj od spôsobu výkonu exekúcie. Spôsob výkonu exekúcie určuje súdny exekútor, ak zákon neustanovuje inak (§ 64 EP). Najvyššie výdavky možno predpokladať pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností, konkrétne tento spôsob však vyžaduje súhlas oprávneného. Oprávnený má teda možnosť nesúhlasiť so spôsobom, ktorý by predpokladal najvyššie výdavky súdneho exekútora, teda aj preddavku oprávneného. Súdny exekútor je oprávnený, nie však povinný, podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku. Súd, napriek návrhu súdneho exekútora, nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od uváženia súdu. Rovnako, ako možno preddavok požadovať v ktorejkoľvek fáze exekúcie, možno exekúciu zastaviť pre nezloženie preddavku kedykoľvek v jej priebehu.
Súd posúdil návrh exekútora na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie požadovaného preddavku a takisto vyjadrenie oprávneného, ktorý sa napriek jeho rozsiahlemu prípisu priamo k dôvodu nezloženiu preddavku nevyjadril. Z predloženej výzvy zo dňa 09.02.2009 vyplýva, že súdny exekútor v danej exekučnej veci vyzval oprávneného na úhradu preddavku na trovy exekučného konania vo výške 297,50,- Sk s 19% DPH, čo je 9,88 € v lehote 14 dní. Výška takto požadované preddavku je v súlade s ust. § 24 vyššie citovanej vyhlášky. Oprávnený výzvu prevzal dňa 12.02.2009, pričom však súdnym exekútorom požadovaný preddavok v stanovenej lehote nezložil, ani sa k výzve žiadnym spôsobom nevyjadril. Súdny exekútor tak svojim podaním zo dňa 27.04.2009 navrhol exekúciu zastaviť s poukazom na ust. § 31 Exekučného poriadku. K argumentom, ktoré uviedol oprávnený ako reakciu na výzvu súdu súd uvádza, že vedenie exekučného konania nie je v každom prípade zárukou úspešného vymoženia pohľadávky a súdnym exekútorom vynaložených trov exekúcie. Sám oprávnený uviedol, že exekútorsky úrad vymáha pre neho niekoľko tisíc pohľadávok nízkej finančnej hodnoty, pri ktorých nie je možné predpokladať výsledok exekučného konania. Súdny exekútor je povinný vykonať v súlade s Exekučným poriadok exekúciu v každej veci, v ktorej mu bol doručený návrh na vykonanie exekúcie a v ktorej mu bolo vydané poverenie a to spôsobmi, ktoré Exekučný poriadok pripúšťa. Nie je však povinný znášať ním objektívne nevyhnutné trovy (hotové výdavky) na výkon exekúcie. Nie je totiž možné od súdneho exekútora spravodlivo očakávať, aby riziko vymožiteľnosti tej - ktorej pohľadávky znášal sám a uhrádzal náklady exekúcie z vlastných prostriedkov. Toto riziko znáša v konečnom dôsledku vždy oprávnený, ktorým je v danom prípade obchodná spoločnosť, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka založená za účelom podnikania. Podnikaním sa totiž rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, teda podnikateľ musí vždy znášať riziko spojené s podnikaním. Oprávnený neuviedol dôvod (či už subjektívny alebo objektívny), pre ktorý nie je schopný požadovaný preddavok zložiť. Oprávnený už pri podaní návrhu musel byť uzrozumený aj s prípadným neúspešným výsledkom exekúcie a preto nie je na mieste jeho tvrdenie, že jeho očakávaním bolo nedostať sa do straty a nevynakladať viac finančných prostriedkov než z exekučných konaní v konečnom dôsledku v súčte všetkých prípadov získa. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje taký dôvod, pre ktorý by oprávnený nemohol v danom štádiu exekučného konania zložiť súdnym exekútorom požadovaný preddavok a pre ktorý by bolo dôvodné riziko znášania všetkých trov exekúcie preniesť len na súdneho exekútora. Súd z týchto dôvodov návrh súdneho exekútora považoval za dôvodný, a preto mu vyhovel.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ust. § 203 EP oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku zo strany oprávneného, ktorého nezloženie oprávnený žiadnym relevantným dôvodom nepodložil. Oprávnený tým zavinil, že došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 31 ods. 1 EP, pričom o dôsledku nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie bol vo výzve súdneho exekútora poučený. Súd preto na pri náhrade trov exekúcie vychádzal z ust. § 203 ods. 1 EP a k ich náhrade zaviazal oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.4.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor nesprávne aplikoval § 14 ods. 2 citovanej Vyhlášky, nakoľko súdna prax (rozsudok NS SR 1 M Cdo 7/2006 zo dňa 28.05.2007) sa priklonila k sčítavaniu času potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov a k osvojeniu záveru, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Preto súd nepriznal exekútorovi odmenu tak, ako si ju uplatnil, za 44 začatých hodín, ale za základ odmeny súdneho exekútora považoval súčet času reálne vynaloženého na jednotlivé vykonané úkony, pričom za úkony týkajúce sa odblokovania účtov, kde si exekútor, ktoré si exekútor vyúčtoval ako 17 x po 10 min, t.j. 170 min mu odmenu nepriznal vôbec, nakoľko tieto úkony sa v exekučnom spise nenachádzajú a teda nemožno mu za ne odmenu priznať a v nadväznosti na to ani poštovné, ktoré si pri úkonoch týkajúcich sa odblokovania účtov uplatnil. Súd taktiež súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu za úkony týkajúce sa 17-tich príkazov na začatie exekúcie, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval ako 17 x po 10 min, t.j. 170 min, nakoľko súdny exekútor súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by mal súd za preukázané, že predtým ako vydal 17 príkazov na začatie exekúcie, ktoré zaslal 17 bankám zistil prostredníctvom súčinnosti u jednotlivých bánk, že povinný má v predmetných bankách vedený účet. Súd zdôrazňuje, že len v prípadoch tých bánk, kde má povinný vedený účet totiž môže dôjsť (reálne) k postihnutiu účtov, z čoho vyplýva, že účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa ust. § 34 ods. 5 Exekučného poriadku bol zachytený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí súdnemu exekútorovi odmena ( či už časová alebo paušálna). Nakoľko súdny exekútor súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že predtým ako vydal príkazy na začatie exekúcie, zisťoval v 17-tich bankách, či má povinný vedený u nich účet, resp. účty, tak súd mu na základe vyššie uvedených skutočností preto nemohol priznať ním vyúčtovanú časovú odmenu 17 x po 10 min, t.j. 170 min, a taktiež v nadväznosti na to ani poštovné. Súdny exekútor skutočne a účelne vynaložil na exekúciu spolu - 130 min, t.j. 2 hod. 10 min., ktorý tvorí súčet skutočne potrebného času uvedeného súdnym exekútorom. Tento čas sa javí podľa spisového materiálu súdneho exekútora za primeraný a účelne vynaložený exekútorom na vedenie predmetnej exekúcie. Časová odmena súdneho exekútora tak pozostáva zo 3 účelne vynaložených hodín, t.j. 3 x 6,64 € = 19,92 €. V dôsledku uvedeného potom súd skrátil o príslušnú časť aj DPH z odmeny.
Súdny exekútor si taktiež nesprávne vyúčtoval aj paušálu odmenu podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky pod položkou b), kde si exekútor vyúčtoval 17 x po 3,32 € za doručenie príkazu na začatie exekúcie. Podľa názoru súdu má súdny exekútor podľa znenia vyhlášky nárok na paušálnu odmenu 3,32 € za doručenie príkazu na začatie exekúcie, keď podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné započítať 3,32 € za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia banke tak, ako to súdny exekútor učinil. Ak by sa táto paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma patrí za každé doručovanie, teda ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní majetku povinného (tu patrí exekútorovi paušálne určená odmena za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Nakoľko však účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním bol zachytený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí súdnemu exekútorovi odmena, tak súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 2 v spojitosti s § 15 ods. 1 písm. b/ vyššie citovanej vyhlášky ani za jeden príkaz na začatie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by pred vydaním príkazov na začatie exekúcie požiadal o súčinnosť niektorú z bánk a v danej banke by zistil, že má v nej povinný vedený účet. Súd podotýka, že ak by súdny exekútor postupoval najprv podľa ust. § 34 ods. 5 Exekučného poriadku a požiadal o súčinnosť niektorú z bánk, a bolo by mu bankou oznámené, že v nej má povinný vedený účet, a súdny exekútor by na základe uvedeného vydal príkaz na začatie exekúcie, ktorý by adresoval danej banke, tak len v takomto prípade by súd mohol priznať súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 2 v spojitosti s § 15 ods. 1 písm. b/vyššie citovanej vyhlášky. Nakoľko však súdny exekútor súdu nepreukázal daný postup, tak mu súd priznal paušálnu odmenu podľa §14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky za 5 paušálne odmeňovaných úkonov (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie majetku povinného - 2x, každé zisťovanie bydliska povinného ), t.j. 5 x po 3,32 € = 16,60 €. V dôsledku uvedeného potom skrátil o príslušnú časť aj DPH z tejto odmeny.
Čo sa týka náhrady hotových výdavkov, súd nemal z exekučného spisu za preukázané, že exekútor vykonal odblokovanie účtov povinného, a teda že vynaložil na tieto úkony poštovné vo výške 17 x po 1,19 €.
Súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval aj DPH 19% z náhrady hotových výdavkov, a to z poštovného, keď v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku sa výslovne zvyšuje o príslušnú DPH len odmena súdneho exekútora, a nie aj náhrada hotových výdavkov. Súd preto exekútorovi DPH z náhrady hotových výdavkov nepriznal.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prislúcha podľa Vyhlášky MS SR č. 288/195 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov do zastavenia exekúcie odmena za výkon exekučnej činnosti, DPH z odmeny, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času nasledovne:
A./ odmena exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/95 Z.z.):...............................................................................................................19,92 €
- DPH 20% ......................................................................................................................................3,98 €
B./odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 €/ úkon (§ 14 ods. 1 písm.b) v spojitosti s 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z.z.)............................................................ 16,60 €
- DPH 19%...................................................................................................................................... 3,32 €
C./náhrada hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky č. 288/95 Z.z.)
- poštovné 4,64 € .............................................................................................................................4,64 €
SPOLU TROVY EXEKÚCIE ....................................................................................................48,46 €
Súd na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi náhrada trov účelne vynaložených na exekúciu vo výške 48,46 €.
V závere súd považuje za potrebné podotknúť, že oprávneným požadované použitie "moderačného práva" v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. nie je možné v exekučnom konaní pri trovách exekúcie uplatniť, nakoľko nejde o sporové konanie, ale o vykonávacie konanie, kedy nie je dôvodné na základe voľnej úvahy súdu znižovať odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora, ktoré exekútorovi pri výkone exekúcie vznikli a na ktorých náhradu má právo (§ 196 EP). Exekučný súd môže len posúdiť účelnosť ich vynaloženia a neúčelne vynaložené trovy exekútorovi nepriznať.
Súd v danom prípade rozhodol o zastavení predmetného exekučného konania a to v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. nie je odvolanie prípustné ( § 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Galanta v písomnom vyhotovení dvojmo (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.