Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-178-2010.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/178/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: ZSE Distribúcia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 651 518, proti odporcovi: ProAdvice, s.r.o., Gajova 13, Bratislava, IČO: 35 807 237, o zaplatenie 1.064,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh vo výške 256,46 eur z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu odporcu vo výške 170,96 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 24.02.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.064,63 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.
Odporca v podanom odpore uviedol, že navrhovateľovi vrátil faktúru, ktorou mu vyúčtoval škodu za neoprávnený odber elektriny, pričom zároveň s faktúrou mu zaslal aj námietky proti vyúčtovaniu náhrady škody. Keďže odporca faktúru riadne vrátil a nová faktúra mu nebola doručená, mal za to, že jeho námietkam bolo vyhovené.
Podaním doručeným súdu dňa 26.4.2011 navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 808,17 eur späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom splnomocneného zástupcu navrhovateľa, odporcu a jeho právneho zástupcu ako aj svedeckými výpoveďami svedkov L. G., U. X., pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Odporca je vlastníkom budovy nachádzajúcej sa na adrese Andreja Plávku č. 2, Bratislava, ku ktorej patrí odberné miesto číslo 4550256704. Zamestnanci spoločnosti Západoslovenská energetika ,a.s. ( IČO: 35 823 551, Čulenova 6, Bratislava) vykonali dňa 14.6.2007 kontrolu na odbernom mieste odporcu a zistili, že odberné miesto bolo zapojené na dodávku elektriny priamo, t.j. bez elektromeru tak, že z hlavnej domovej skrine boli napojené cez svorky všetky tri fázy mimo hlavný istič na odvodné vodiče. Na
zariadení neboli žiadne overovacie podnikové plomby, t.j. zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií chýbalo. O výsledku kontroly bol kontrolórmi L. G. a U. X. spísaný protokol č. 1042/230/2007. Odporca ani žiaden ďalší svedok sa predmetnej kontroly nezúčastnili.
Spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. vyčíslila škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 32.073,- Sk, ktorú následne odporcovi vyfakturovala faktúrou č. 2207007488 vyhotovenou dňa 09.7.2007 s dátumom splatnosti 27.07.2007.
Odporca spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. listom zo dňa 30.7.2007 vrátil vystavenú faktúru s tým, že s náhradou škody nesúhlasí. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že budovu, v ktorej malo dôjsť k neoprávnenému odberu elektrickej energie kúpil od predchádzajúceho vlastníka v júli roku 2005. Po vysťahovaní pôvodného vlastníka bola budova zakonzervovaná a nenachádzajú sa v nej žiadne pripojené elektrospotrebiče okrem plynového kotla pripojeného na elektronické zariadenie. Keď došlo k zisteniu neoprávneného odberu elektrickej energie, odporca podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre trestný čin krádeže. Odporca sa však domnieva, že nemohol zabrániť krádeži elektromeru. Skutočnosť, že k tejto krádeži došlo, nemôže zároveň zakladať zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie. Spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. na uvedený list odporcu žiadnym spôsobom nereagovala.
Navrhovateľ odporcu upomienkou zo dňa 30.8.2007 a 21.9.2007 žiadal o zaplatenie faktúry č. 2207007488 s dátumom splatnosti 27.07.2007 v sume 32.073,- Sk.
Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2011 svedok L. G. uviedol, že dostal príkaz ísť urobiť kontrolu na adresu Andreja Plávku 2, Bratislava. Na adrese bola budova, pričom elektromer na štandardnom mieste chýbal a fázy boli na priamo spojené mimo elektromera, čo znamená, že elektrina bola v prípade odberu odoberaná neoprávnene. To, či dochádzalo k odberu alebo nie svedok nedokázal posúdiť, pretože nevidel ani, že by sa tam svietilo ani, že by tom boli nejakí ľudia.
Svedok U. X. na pojednávaní dňa 03.10.2011 uviedol, že tak ako boli napojené rozvody mohlo dochádzať k neoprávnenému odberu jedine v budove, ktorá bola kontrolovaná. Svedok však zároveň dodal, že pokiaľ by niekto chcel pripojiť k odbernému miestu svoje vlastné zariadenie mohol by to spraviť tak, aby si to kontrola nevšimla.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.11.2010 na tunajšom súde, navrhovateľ predložil nový výpočet výšky náhrady škody, v zmysle ktorého bola škoda vyčíslená sumou 256,56 eur. Odporca ani s novým vyčíslením škody nesúhlasil a svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu odmietol. Zároveň namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa.
Podaním doručeným súdu dňa 26.4.2011 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 808,17 eur späť. Žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil a určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 256,46 eur ako aj trovy konania. Čiastočné späťvzatie žalobného návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že nesprávne vypočítal výšku náhrady škody. Odporca navrhovateľovi žalovanú istinu neuhradil.
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 o energetike a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vykonaným dokazovaním súdu nebolo preukázané, že žalobný návrh je dôvodný. Navrhovateľ z hmotnoprávneho hľadiska nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania a taktiež nepreukázal skutočnosť, že odporca od neho neoprávnene odoberal elektrickú energiu.
Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že záznam o neoprávnenom odbere elektrickej energie bol vyhotovený v mene spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. Faktúra, ktorou bola odporcovi vyúčtovaná náhrada škody súvisiaca s neoprávnený odberom elektrickej energie bola vystavená taktiež uvedenou spoločnosťou. Na základe týchto skutočností je teda dôvodné usudzovať, že prvotný nárok na náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom elektrickej energie v danom prípade vznikol spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., a nie priamo navrhovateľovi. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom ani z jeho skutkových tvrdení nevyplýva, že by medzi uvedenými dvoma spoločnosťami došlo k postúpeniu pohľadávky alebo k právnemu nástupníctvu. Výpis z obchodného registra navrhovateľa síce poukazuje na majetkové prepojenie medzi ním a spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s., keďže táto je jeho jediným akcionárom a zmluvne vložila časť svojho podniku do spoločnosti navrhovateľa. Uvedené však automaticky nepreukazuje aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto spore, resp. skutočnosť, že na navrhovateľa prešiel nárok z pohľadávky na náhradu škody uplatňovaný v tomto konaní.
Z ustanovenia § 39 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom elektriny, vzniká voči tomu, kto elektrinu neoprávnene odoberal. V rámci konania bolo preukázané, že odporca budovu, v ktorej malo dôjsť k neoprávnenému odberu elektrickej energie neužíva. Navrhovateľom predložené dôkazy nepoukazujú na to, že k odobratiu meradla odberu elektrickej energie došlo konaním odporcu a zo svedeckej výpovede svedka U. X. v konečnom dôsledku vyplynulo, že nie je možné bez pochybnosti ani určiť, či k neoprávnenému odberu došlo v budove odporcu, pretože nie je vylúčené, aby sa na odberné miesto pripojil aj niekto iný ako odporca (t.j. majiteľ budovy). Na základe uvedeného teda nemožno dospieť ani k záveru, že odporca je ten, kto energiu neoprávnene odobral.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v časti o zaplatenie 256,46 eur zamietol. Keďže pred rozhodnutím vo veci samej navrhovateľ vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 808,17 eur späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd viazaný vyčíslením trov právneho zastúpenia doručeného právnym zástupcom odporcu dňa 07.10.2011, priznal odporcovi náhradu trov konania predstavujúcu náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 63,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby v základnej sadzbe tarifnej odmeny 61,41 eur/1 úkon (prevzatie a príprava právneho zastúpenia), 3 úkony právnej služby vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny 15,35 eur / 1 úkon (účasť na pojednávaní 08.11.2010, 23.02.2011, 09.05.2011), čo spolu predstavuje náhradu trov konania vo výške 170,96 eur.
Súd odporcovi nepriznal náhradu za jeden úkon právnej služby vyčíslený jeho právnym zástupcom v podaní doručenom súdu dňa 07.10.2011, a to konkrétne za rokovanie s klientom dňa 06.5.2011, keďže vykonanie tohto úkonu právny zástupca odporcu nijakým spôsobom nepreukázal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.