Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Sas/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Jozef Veselý, advokát, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. konania /R, č. spisu , č. záznamu 41880/2023 zo dňa 08.06.2023, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. konania /R, č. spisu: , č. záznamu: 41880/2023 zo dňa 08.06.2023 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 20.06.2022 požiadala o udelenie súhlasu podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o zdravotnom poistení“). V žiadosti uviedla, že chce, aby jej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v Českej republike, Nemocnice České Budějovice a. s., České Budějovice konkrétne TEP ľavého kolena pre mediálnu gonartrózu IV. štádia. V žiadosti žalobkyňa uviedla, že žiada o udelenie súhlasu podľa , alebo zákona o zdravotnom poistení tak, že žiada o udelenie súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.

2. Následne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vyzvala žalobkyňu na doplnenie jej žiadosti s tým, že žiadosť neobsahuje nasledujúce náležitosti/ podklady, ktoré sú nevyhnutné pre schvaľovací proces úhrady nákladov za plánovanú liečbu v cudzine:

- žiadosť je podaná ako žiadosť o udelenie súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý žiadosť odôvodnil, ako aj zástupca klinického pracoviska, potrebu požadovanej zdravotnej starostlivosti formou plánovanej zdravotnej starostlivosti nepotvrdili;

- nie je označený bod 3.1 (pre plánovanú zdravotnú starostlivosť), resp. bod 3.2 (pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť) - išlo o poučenie vo vzťahu k možnostiam úhrady nákladov na ťarchu žiadateľa;

- nebola predložená zdravotná dokumentácia súvisiaca s požadovanou liečbou.

3. Ďalej orgán verejnej správy žiadal:

- doplniť odôvodnenie potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti v cudzine formou plánovanej zdravotnej starostlivosti v bode 2.8 žiadosti (podľa § 9b ods. 10 zákona o zdravotnom poistení);

- doplniť potvrdenie odôvodnenia potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti v cudzine formou plánovanej zdravotnej starostlivosti zástupcom klinického pracoviska príslušného špecializačného odboru (ortopédia) v bode 2.9 žiadosti;

- označiť bod 3.1 žiadosti;

- predložiť zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s požadovanou liečbou a jej indikáciu formou plánovanej zdravotnej starostlivosti.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň žalobkyňu informoval, že v prípade, že nie sú naplnené kritériá na udelenie súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti, má poistenec možnosť absolvovať požadovanú zdravotnú starostlivosť formou cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, ktorú uhrádza priamo poskytovateľovi starostlivosti, s následnou refundáciu nákladov vo výške úhrady v Slovenskej republike. Zároveň žalobkyňu poučil, že podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. , ktorou sa ustanovuje cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia (ďalej len „“), patrí implantácia totálnej endoprotézy kolena medzi výkony, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že potom je v žiadosti o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti potrebné označiť bod C a označiť bod 3.2 žiadosti. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov jej žiadosti do 40-tich dní od doručenia výzvy. Rozhodnutím č. ZE226200311 zo dňa 01.08.2022 následne orgán verejnej správy prvého stupňa prerušil konanie podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov z dôvodu, že žiadosť žalobkyne nespĺňala požadované náležitosti.

5. Dňa 07.09.2022 bolo orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené podanie, v ktorom je uvedené (datované 05.09.2022), že sa zasielajú opravené doklady a aj lekárske správy. Prílohou podania bola opravená žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9f ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, v ktorej (vo formulárovej forme) bola namiesto plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte (toto bolo „prebielené“), zaškrtnutá vo formulárovej podobe možnosť, že žalobkyňa žiada o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ. Zároveň vyznačila, že svojím podpisom potvrdzuje, že je poučená o tom, že náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ uhradí priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti z iného členského štátu EÚ. Bol predložený aj výpočet predpokladaných nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti s tým, že bolo potvrdené, že Nemocnice České Budějovice a. s. môže prijať žalobkyňu na plánovanú liečbu a že pracovisko akceptuje na plánovanú zdravotnú starostlivosť prenosný dokument S2 alebo prenosný dokument DA1. Žalobkyňa zároveň doložila lekársku správu z vyšetrenia ortopédom zo dňa 29.03.2022, 10.02.2022, 22.11.2021.

6. Následne na výzvu formou emailového podania Nemocnice České Budějovice, a. s. oznámila, že žalobkyni bola dňa 20.07.2022 implantovaná TEP kolenného kĺbu, bola hospitalizovaná od 19.07.2022 do 29.07.2022 a následne bola preložená na rehabilitačné oddelenie Nemocnice České Budějovice a. s. Bola doložená aj prepúšťacia správa a operačný protokol. Zároveň túto skutočnosť pri osobnom rozhovore potvrdila orgánu verejnej správy prvého stupňa sestra žalobkyne, čo dokumentuje záznam z osobného rozhovoru zo dňa 13.10.2022.

7. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. následne rozhodnutím č. ZZ226200158 zo dňa 23.09.2022 rozhodla, že žiadosť žalobkyne o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa § 9d ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení zamieta. V odôvodnení rozhodnutia Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. uviedla, že žalobkyňa podala žiadosť o udelenie súhlasu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte s poukazom na § 9b ods. 10 zákona o zdravotnom poistení. Keďže žiadosť neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, bolo konanie prerušené a žalobkyňa bola vyzvaná na odstránenie nedostatkov podania. Zároveň Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. uviedla, že žalobkyňu informovala o tom, že v prípade, že nie sú naplnené kritériá na udelenie súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti, možno absolvovať požadovanú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ formou cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s tým, že bola informovaná aj o tom, že jej prípad podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne. Ďalej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. uviedla, že

žalobkyňa doručila upravenú žiadosť, v ktorej vyznačila, že žiada o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej uviedla, že sestra žalobkyne informovala, že požadovaná zdravotná starostlivosť už bola poskytnutá, čo potvrdila aj informácia z ortopedického oddelenia Nemocnice České Budějovice, a. s. Zároveň bola doručená prekladová správa z hospitalizácie na ortopedickom oddelení spolu s operačným protokolom a prepúšťacou správou z rehabilitačného oddelenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. uviedla, že na základe komplexného posúdenia žiadosti, priloženej dokumentácie a vyžiadaných informácií dospela k záveru, že žalobkyňa podala žiadosť o udelenie súhlasu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte s poukazom na § 9b ods. 10 zákona o zdravotnom poistení, konkrétne na implantáciu totálnej endoprotézy ľavého kolenného kĺbu s tým, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, odôvodňujúci navrhovanú zdravotnú starostlivosť, v žiadosti okrem iného uviedol, že tento úkon môže byť uskutočnený aj na Slovensku, ale pacientka a príbuzní si želajú operačné riešenie v Českej republike. Rovnako aj zástupca klinického pracoviska v žiadosti potvrdil, že požadovaný typ operačného výkonu sa bežne v Slovenskej republike vykonáva. Na základe výzvy na odstránenie nedostatkov doručila žalobkyňa upravenú žiadosť, v ktorej už žiadala o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Podľa informácie bola totálna endoprotéza kolenného kĺbu implantovaná 20.07.2022 v rámci hospitalizácie na ortopedickom oddelení, čo potvrdzujú aj doklady doručené od Nemocnice České Budějovice a. s. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. ďalej poukázala na vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. , v zmysle ktorej implantácia totálnej endoprotézy kolenného kĺbu patrí medzi také zdravotné výkony, ktoré podliehajú predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia. Vzhľadom na to, že v tomto prípade žalobkyňa ako poistenec podstúpila výkon skôr ako jej bolo zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. vydané potvrdenie o schválení preplatenia nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v členskom štáte EÚ, bola jej žiadosť zamietnutá.

8. V odvolaní sa žalobkyňa domáhala odstránenia tvrdosti zákona a poukazovala na vývoj jej zdravotného stavu s tým, že celý proces sa predĺžil preto, že opakovane musela navštíviť lekárov v súvislosti so zabezpečením úplnej žiadosti. Uviedla, že samotné tlačivo bolo ťažké získať, nakoľko nie sú dostatočné informácie. Poukázala na to, že si finančné prostriedky požičala od rodiny a známych, ale je to značný obnos finančných prostriedkov. Poukazovala aj na to, že sa jej zdravotný stav zhoršil, ale kvôli ochoreniu COVID-19 bol problém s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. dospela k záveru, že nie je možné odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť, preto postúpila odvolanie žalovanému.

9. V rámci odvolacieho konania žalovaný rozhodnutím č. NZ920/00006/2022/R zo dňa 09.12.2022 rozhodol o odvolaní žalobkyne podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 6 zákona o zdravotnom poistení a podľa § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku a rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v žiadosti zo dňa 20.07.2022 žalobkyňa žiadala o udelenie súhlasu podľa § 9f ods. 1 zákona o zdravotnom poistení s plánovanou zdravotnou starostlivosťou v inom členskom štáte. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. vo výzve z 01.08.2022 žiadala žalobkyňu doplniť v bode 2.8 žiadosti odôvodnenie potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti v cudzine formou plánovanej zdravotnej starostlivosti, v bode 2.9 žiadosti doplniť potvrdenie odôvodnenia potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti v cudzine formou plánovanej zdravotnej starostlivosti zástupcom klinického pracoviska príslušného špecializačného odboru ortopédia, ako aj predloženie zdravotnej dokumentácie súvisiacej s požadovanou liečbou a jej indikáciou formou plánovanej zdravotnej starostlivosti. Zároveň žalobkyňu informovala o možnosti absolvovať požadovanú zdravotnú starostlivosť formou cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ktorú by uhrádzala priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti s následnou refundáciu nákladov vo výške úhrady v SR. Žalovaný konštatoval, že zmenou kvalifikácie formy zdravotnej starostlivosti (plánovaná/cezhraničná), o ktorej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. informovala žalobkyňu, sa v následnom konaní nedostatočným spôsobom zaoberala, a teda sa nedostatočne vysporiadala s pôvodnou kvalifikáciou úhrady plánovanej zdravotnej starostlivosti, vec náležite nepreskúmala a začala konanie o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa § 9d ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení. Podľa žalovaného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. nedostatočne zistila skutkový stav a odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne. Žalovaný poukázal na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. má ako správny orgán zákonnú povinnosť v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, pomôcť účastníkovi konania nedostatky odstrániť a zodpovedajúcim spôsobom ho poučiť. Podľa § 9d ods. 6 zákona o zdravotnom poistení nemôže zdravotná poisťovňa bez toho,

aby bol dotknutý ods. 4 písm. a) až c), zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak poistenec má nárok na zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, ak sú splnené kritériá podľa § 9b ods. 10 a túto zdravotnú starostlivosť nie je možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je opodstatnená z lekárskeho hľadiska, na základe objektívneho lekárskeho posúdenia zdravotného stavu pacienta, anamnézy a pravdepodobného vývoja pacientovho ochorenia, stupňa bolesti, ktorou pacient trpí, alebo povahy jeho zdravotného postihnutia v čase podania žiadosti o predchádzajúci súhlas. Podľa žalovaného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. nedostatočným a neúplným spôsobom zistila a vyhodnotila dôvody, pre ktoré žalobkyňa absolvovala zdravotný výkon v Českej republike, vývoj jej ochorenia, stupeň bolesti, ktorou trpela, ako aj povahu jej zdravotného postihnutia v kontexte možnosti liečby v Slovenskej republike. Vo vzťahu k úhrade nákladov cezhraničnej starostlivosti podľa § 9d ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení žalovaný uviedol, že tento návrh je nevyhnutné posudzovať aj zmysle nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „nariadenie č. 883/2004“) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ zo dňa 09.03.2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (ďalej aj len „smernica 2011/24/EÚ“). Zároveň bolo poukázané na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-777/18 zo dňa 23.09.2020. Žalovaný konštatoval, že je potrebné zaoberať sa žiadosťou žalobkyne aj s ohľadom na uvedené a je nevyhnutné posúdiť žiadosť v tom zmysle, či vzhľadom na osobitné okolnosti súvisiace so zdravotným stavom žalobkyne alebo potrebou prijať neodkladnú starostlivosť v nemocničnom zariadení, žalobkyňa nemohla požiadať o povolenie na účely prevzatia nákladov na takúto starostlivosť a nemohla čakať na rozhodnutie príslušnej inštitúcie o tejto žiadosti v kontexte s ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení a nariadenia. Podľa žalovaného nebolo jednoznačne preukázané, že žalobkyni bolo možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike v primeranej lehote pri zohľadnení aktuálneho zdravotného stavu a možného vývoja ochorenia.

10. Na západe dopytu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. odpovedal ortopéd D. E. F., že žalobkyňa dostala adekvátnu liečbu už pri prvom vyšetrení 23.11.2021 a bolo jej navrhnuté operačné riešenie, s týmto riešením súhlasila, bola odoslaná na konzultačné vyšetrenie za primárom D. G. D. na ortopedickú ambulanciu NsP Lučenec, n. o., bolo vypísané odporučenie na konzultačné vyšetrenie už pri prvom ortopedickej vyšetrení. Žalobkyňa bola podľa ortopéda objednaná na kontrolné vyšetrenie na 03.02.2022, z termínu sa odhlásila a bola na kontrolnom vyšetrení 10.02.2022, kedy subjektívne udávala podstatné zlepšenie bolestivosti kolien po komplexnej liečbe. Na konzultácii v tom čase v súvislosti s operačným riešením ešte nebola, mala ísť na konzultáciu 29.03.2022 a bola objednaná na kontrolné vyšetrenie po tomto konzultačnom vyšetrení. Na kontrolné ortopedické vyšetrenie sa nedostavila. Za ošetrujúcim ortopédom prišla sestra žalobkyne, ktorá oznámila, že pacientka býva v okrese Rimavská Sobota, žije sama a syna má v Českej republike, preto by chcela absolvovať zákrok v Českej republike. Ortopéd uviedol, že sestre žalobkyni vysvetlil, že takáto operácia sa dá uskutočniť aj na Slovensku a že na takúto operáciu v zahraničí je potrebný písomný súhlas hlavného odborníka v odbore ortopédia. Sestra žalobkyne uviedla, že hlavný odborník im prisľúbil, že daný súhlas dostanú a v dohľadnej dobe prinesie formulár. Následne formulár vyplnil a podpísal s tým, že uviedol, že operácia sa dá riešiť aj na Slovensku, ale príbuzní si želajú operačné riešenie v Českej republike.

11. Zároveň na základe žiadosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. bolo doručené aj vyjadrenie od D. G. D., ktorý uviedol, že žalobkyňa bola vyšetrená v ambulancii dňa 29.03.2022 a bola indikovaná na implantáciu TEP ľavého kolena. Bola zaradená na čakaciu listinu, nakoľko nebol predpoklad výkonu operačného zákroku do pol roka, bola objednaná na kontrolu k opätovnému prehodnoteniu stavu vývoja ochorenia a v prípade výraznej progresie k urýchleniu termínu operačného zákroku. Uviedol, že takto sa postupuje u všetkých pacientov, nakoľko v súčasnej dobe je na čakacej listine viac ako 490 pacientov, a vzhľadom na meniace sa podmienky v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo nedostatok personálu, sa nevie určiť presný termín operácie. V optimálnych podmienkach je čakacia doba cca 12 mesiacov.

12. Vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia žalobkyňa uviedla, že jej bola daná informácia o tom, že nebol predpoklad, že operácia bude vykonaná do pol roka, čo ju prekvapilo, pretože trpela obtiažami a termín operácie bol v tej dobe závislý aj na opakovaných obmedzeniach v súvislosti s COVID-19 a na nedostatočnom personálnom vybavení, pričom samotný primár uviedol, že čakacia doba bola 12 mesiacov. Stav sa rapídne zhoršoval, gradovali bolesti a nadväzovalo to ešte aj na iné ochorenia, preto sa rodina rozhodla zariadiť operáciu v Českej republike.

13. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. následne rozhodnutím č. ZZ226200158 zo dňa 01.03.2023 rozhodla tak, že žiadosť žalobkyne o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starosti podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení zamieta. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že v záujme komplexného posúdenia veci posudzovala, či boli splnené kritériá podľa § 9b ods. 10 zákona o zdravotnom poistení a či bolo možné požadovanú zdravotnú starostlivosť poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je opodstatnená z lekárskeho hľadiska, na základe objektívneho lekárskeho posúdenia zdravotného stavu pacienta, anamnézy a pravdepodobného vývoja pacientovho ochorenia, stupňa bolesti, ktorou pacient trpí, alebo povahy jeho zdravotného postihnutia v čase podania žiadosti o predchádzajúci súhlas. V ďalšom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. poukázala na vyjadrenie D. E. F., Lučenec, ako aj na vyjadrenie D. G. D., primára oddelenia ortopédie a úrazovej chirurgie NsP Lučenec, n. o. Uviedla ďalej, že žalobkyňa bola oboznámená s vyjadreniami uvedených lekárov a následne 08.02.2023 doručila svoje vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, v ktorom uviedla, že dôvodom pre absolvovanie operačného výkonu v Českej republike bolo zhoršovanie zdravotného stavu a informácia od D. D., že nie je predpoklad výkonu operácie do pol roka, preto sa jej rodina rozhodla zabezpečiť operáciu v Českej republike. Dôvodom, prečo žiadosť podala až 27.07.2022 bola skutočnosť, že v lehote 2,5 mesiaca do operačného zákroku sa jej nepodarilo zabezpečiť potvrdenie žiadosti D. F. a zástupcom klinického pracoviska D. H.. Využila možnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti v zahraničí s vedomím, že náklady budú príslušnou zdravotnou poisťovňou uhradené len do výšky úhrad poskytovaných na Slovensku za daný operačný výkon a s tým súvisiacu zdravotnú starostlivosť.

14. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. vzhľadom na vyjadrenia D. F. a D. D. uviedla, že žalobkyňa v prípade zhoršujúceho sa zdravotného stavu, ktorý vo svojom vyjadrení uvádzala ako dôvod absolvovania operačného výkonu v Českej republike, po vyšetrení v ortopedickej ambulancii u D. D. mala možnosť kontrolného vyšetrenia, prehodnotenia zdravotného stavu a vývoja ochorenia, a v prípade výraznej progresie pripadalo do úvahy urýchlenie termínu operačného riešenia. Podľa vyhodnotenia zdravotného stavu D. D. pri ortopedickom vyšetrení dňa 29.03.2022 zdravotný stav žalobkyne umožňoval jej ponechanie v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti s plánovanou kontrolou a opätovným prehodnotením stavu vývoja ochorenia o pol roka. Na kontrolné vyšetrenia s prípadnou zmenou termínu operácie (v prípade výraznej progresie zdravotného stavu) sa po 29.03.2022 nedostavila. Totálna endoprotéza kolenného kĺbu bola žalobkyni implantovaná dňa 20.07.2022. Tento úkon patrí podľa vykonávacej vyhlášky k zákonu o zdravotnom poistení medzi zdravotné výkony, ktoré podliehajú predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia. Keďže žalobkyňa podstúpila výkon skôr, ako jej bol udelený súhlas na preplatenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, bolo rozhodnuté tak, že žiadosť bola zamietnutá.

15. Následne žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedla, že hlavným dôvodom neskorého podania žiadosti bolo to, že je ťažké sa orientovať vo vyplňovaní príslušných dokumentov, bolo nutné ich opakovane dopĺňať a bol odďaľovaný súhlas hlavným odborníkom, aj keď slovne bol prisľúbený cca 3 až 4 týždne dopredu.

16. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nemienila odvolaniu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovieť, a preto postúpila odvolanie žalovanému. Žalovaný následne o odvolaní žalobkyne rozhodol rozhodnutím č. NZ 920/00006/2022/R zo dňa 08.06.2023 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že ustanovenie § 9b ods. 10 zákona o zdravotnom poistení zakotvuje, že nárok na úhradu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti so súhlasom zdravotnej poisťovne je viazaný na kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1. musí ísť o zdravotnú starostlivosť hradenú z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, 2. musí byť daný jeden z dôvodov uvedených v písm. a) až e) tohto odseku.

17. Podľa žalovaného vo vyjadrení zástupcu klinického pracoviska zo dňa 06.07.2022 (k žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 9f ods. 1 zákona o zdravotnom poistení) je uvedené, že keďže sa tento typ operačného výkonu vykonáva bežne v Slovenskej republike, tak súhlasí s výkonom v Českej republike do výšky úrady v Slovenskej republike. Ďalej žalovaný poukázal na vyjadrenie ošetrujúceho ortopéda D. E. F. s tým, že žalobkyňa dostala adekvátnu liečbu pri prvom vyšetrení 23.11.2021 a vzhľadom na závažné degeneratívne poškodenie ľavého kolena jej bolo navrhnuté operačné riešenie, s čím súhlasila, a bola odoslaná na konzultačné vyšetrenie. Bola objednaná na kontrolu 03.02.2022, z čoho sa odhlásila a bola na kontrolnom vyšetrení 10.02.2022, kde subjektívne udávala podstatné zlepšenie bolestivosti

kolien po komplexnej liečbe. Žalovaný ďalej poukázal na vyjadrenia D. G. D. zo dňa 16.01.2023 s tým, že bola jediný raz vyšetrená v ambulancii 29.03.2022. Po zhodnotení RTG a klinického stavu bola indikovaná na implantáciu TEP ľavého kolena a na základe toho bola zaradená na čakaciu listinu. Nebol predpoklad výkonu operačného zákroku do pol roka, preto bola objednaná na kontrolu k opätovnému prehodnoteniu stavu vývoja ochorenia a v prípade výraznej progresie k urýchleniu termínu operačného zákroku. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie až 3 , podľa ktorej patrí totálna endoprotéza kolenného kĺbu medzi výkony, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne, o ktorý však žalobkyňa požiadala až po vykonaní zdravotného úkonu. Žalovaný uviedol, že dospel k takému záveru, že žiadosť žalobkyne o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa a a nasledujúcich zákona o zdravotnom poistení nespĺňa podstatné náležitosti v zmysle uvedených zákonných ustanovení.

Správna žaloba – žalobné body

18. Žalobkyňa opísala priebeh konania a uviedla, že vo svojom vyjadrení zdôvodnila, že dôvodom absolvovania operácie v Českej republike bolo zhoršovanie jej zdravotného stavu, stupňovala sa jej bolesť, analgetiká zaberali len na krátku dobu, pohyb bol tak bolestivý, že sa stala ležiacou, čo sa podpísalo na jej fyzickom ako aj psychickom stave. Stav bol po všetkých stránkach neplnohodnotný a vážny. Žiadosť bola takmer skompletizovaná už 06.07.2022, teda pred operáciou, avšak z dôvodu nedostižnosti zástupcu klinického pracoviska bola podaná neskôr, jeho súhlas bol daný až 20.07.2022, t. j. v deň operácie. Žalobkyňa využila možnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti v zahraničí s vedomím, že jej náklady budú uhradené zdravotnou poisťovňou do výšky úhrad poskytovaných pre daný operačný výkon na Slovensku. Žalobkyňa poukazovala na to, že liečba vzhľadom na zdravotný stav nebola v primeranom čase v Slovenskej republike možná a orgány verejnej správy túto skutočnosť nebrali do úvahy, resp. nezohľadnenie tejto skutočnosti neodôvodnili. V zrušujúcom rozhodnutí žalovaný vytkol Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., že nedostatočne a neúplne zistila a vyhodnotila dôvody, pre ktoré žalobkyňa absolvovala zdravotný výkon v Českej republike, vývoj jej ochorenia, stupeň bolesti, ktorou trpela, ako aj povahu jej zdravotného postihnutia v kontexte možnosti liečby v Slovenskej republike. Žalobkyni preto nie je zrejmé, prečo si Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. nezistila tieto skutočnosti a opäť vydala zamietavé rozhodnutie, proti ktorému bolo podané odvolanie.

19. Žalobkyňa postupovala pri podaní svojej žiadosti najefektívnejšie a podľa svojich možností a vo svojom podaní žiadala aj o odstránenie krutosti zákona a vyjadrila aj sklamanie z postupu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Pracovníčky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. nekompetentne inštruovali žalobkyňu a jej príbuzných pri podávaní žiadosti, čo vyvrcholilo prerušením konania. Všetky byrokratické vady boli popísané v odvolaní zo dňa 10.04.2023. Samotná Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. zmarila úspešnosť žiadosti tým, že nesprávnymi pokynmi žalobkyňa nevybavila všetky potrebné písomnosti, pričom zo žiadosti vyplýva, že ju:

- začala vybavovať už 13.05.2022, kedy požiadala Nemocnicu České Budějovice, a. s. o výpočet predpokladaných nákladov,

- dňa 06.07.2022 získala nevyhnutnú správu od ošetrujúceho ortopéda,

- najväčším problémom bolo získať potvrdenie od špecialistu v odbore ortopédia, ktorý potvrdenie vystavil až 20.07.2022.

20. Spravodlivosť v postupe orgánov verejnej správy podľa žalobkyne nemožno nájsť a má za to, že postupovali v rozpore s SR, s Chartou základných práv EÚ, s Európskou sociálnou chartou, s Národným programom ochrany starších ľudí, so Zásadami OSN pre staršie osoby, so Zmluvou o EÚ, so zákonom o zdravotnom poistení a so Správnym poriadkom.

21. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že pre posúdenie správnej aplikácie zákonných ustanovení si Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. mala ako podklad pre svoje rozhodnutie:

- vyžiadať správu o zdravotnom stave žalobkyne,

- objektívne overiť zhoršenie zdravotného stavu,

- mala preskúmať, prečo ošetrujúci ortopéd ako aj primár ortopédie pri IV. stupni gonartrózy (posledné štádium tohto typu ochorenia) nekonali urgentne,

- prečo nastala situácia, že žalobkyňa ako dôchodca a riadny platca poistného bola postavená do takej situácie, že bola nútená vyhľadať zdravotnú pomoc na území iného štátu, čo je jasné zlyhanie nielen

zdravotného systému ale aj výkonných orgánov a dozorujúcich orgánov zdravotnej starostlivosti, ktoré hospodária s verejnými financiami a svojim konaním blokujú občanom SR efektívne využívať zdravotnú starostlivosť byrokratickými postupmi a neochotou vzniknutý problém riešiť, príp. mu predísť.

22. Žalobkyňa bola poučená, že jej zdravotná starostlivosť bude uhradená do výšky úhrady výkonu ako na území SR, ale za žiadnych okolností nepočítala s tým, že jej zdravotná starostlivosť nebude preplatená vôbec.

23. Podľa žalobkyne rozhodnutie žalovaného nespĺňa požiadavku podľa § 3 ods. 1, 4 a 5 a § 46 Správneho poriadku, pretože úrad nezabezpečil žalobkyni ochranu jej záujmov, nepostupoval v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nepostupoval svedomite a zodpovedne a ani spoľahlivo nezistil skutkový stav veci. Podklady pre rozhodnutie sú demonštratívne uvedené v § 32 ods. 2 Správneho poriadku, avšak rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a žalobkyňu pred vydaním rozhodnutia žalovaného nevyzvali na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, k spôsobu jeho zistenia a neumožnili jej navrhnúť doplnenie dokazovania.

24. Podľa žalobkyne rozhodnutie žalovaného trpí vadami, pretože úrad síce zhrnul skutkový priebeh konania o žiadosti, avšak žiadne svoje úvahy nereprezentoval. Neodôvodnil, prípadne nepožiadal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. o to, aby uviedla prečo nepostupovala podľa § 9b ods. 10 zákona o zdravotnom poistení, keď optimálny predpokladaný dátum operácie bol až za 12 mesiacov, pričom primár ortopédie uviedol, že termín operácie nevie určiť. Nie je zrejmé, prečo neboli uhradené aspoň náklady vo výške poskytovaných úhrad na Slovensku, čo odporučil špecialista D. A. H.. Žalobkyňa upozornila, že jej ošetrujúci ortopéd D. E. F. v žiadosti potvrdil, že ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti stanovenej v kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a touto skutočnosťou sa orgány verejnej správy ani len okrajovo nezaoberali.

25. Žalovaný v odôvodnení na strane 8 uviedol, že vo vyjadrení zástupcu klinického pracoviska D. A. H. bolo uvedené, že tento typ výkonu sa vykonáva bežne v SR a súhlasí s výkonom v ČR do výšky úrady v SR. Ďalej boli citovaný D. E. F. a D. G. D., avšak ďalej žalovaný svoje úvahy o týchto častiach vyjadrení neuviedol. Nebola uvedená ani kompletná citácia vyjadrenia D. D..

26. Úrad neodôvodnil použitie príslušných právnych predpisov ani ich použitie, nenadviazal na skutkový stav, čím rozhodnutie pôsobí arbitrárne a svojvoľne. Žalobkyni nebola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia, a preto nemohla vzniesť námietky.

27. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 2 ods. 2 a § 9 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení. Uviedla, že úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti upravuje § 9b ods. 10 zákona o zdravotnom poistení a jej na základe tohto ustanovenia vznikol nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, pretože išlo o plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá podlieha súhlasu zdravotnej poisťovne a poisťovňa má súhlas udeliť podľa § 9b ods. 10 písm. a), ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, a ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v lehote časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti stanovenej kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti. Táto skutočnosť bola potvrdená primárom ortopédie aj ošetrujúcim ortopédom.

28. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na § 9b ods. 12 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého príslušná zdravotná poisťovňa môže udeliť súhlas na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, nad rozsah podmienok uvedených v odseku 10, ak je to prospech poistenca. Ďalej poukázala na ustanovenie § 9b ods. 12 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého právo na preplatenie nákladov má poistenec, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu do jedného roka od skončenia poskytnutia plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a splnil podmienky uvedené v odseku 10. Podľa žalobkyne úrad sa nevysporiadal ani s aplikáciou ustanovenia § 9d ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého zdravotná poisťovňa bez toho, aby bol dotknutý ods. 4 písm. a) až c), nemôže zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak poistenec má nárok na zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, ak sú splnené kritériá podľa § 9b ods. 10 a ak túto zdravotnú starostlivosť nie je možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je opodstatnená

z lekárskeho hľadiska, na základe objektívneho lekárskeho posúdenia zdravotného stavu pacienta, anamnézy a pravdepodobného vývoja pacientov ochorenia, stupňa bolesti, ktorou pacient trpí, alebo povahy jeho zdravotného postihnutia v čase podania žiadosti o predchádzajúci súhlas.

29. V prípade riadneho postupu orgánov verejnej správy by bolo zrejmé, že lekárske správy a snímky vykonané v marci 2022 a v júli 2022 sú zhoršené. Deformácia kolenného kĺbu bola vážna, bola obtiažna chôdza s francúzskymi barlami, ktoré jej boli predpísané ošetrujúcim ortopédom.

30. Na základe uvedenej argumentácie žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

31. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že dôvodom absolvovania operácie v Českej republike bolo zhoršenie jej zdravotného stavu, stupňovanie bolesti a pod., tak žalovaný poukázal na to, že stupňovanie bolesti a stav, ktorý žalobkyňa popisuje, nebol žiadnym lekárom potvrdený. Práve naopak D. F. vo svojom vyjadrení doručenom 18.01.2023 uviedol, že žalobkyňa bola objednaná na kontrolné vyšetrenie 03.02.2022, z termínu sa odhlásila a bola na kontrolnom vyšetrení 10.02.2022, kde subjektívne udávala podstatné zlepšenie bolestivosti kolien po komplexnej liečbe. Na konzultácii u D. D. ešte nebola, mala ísť na konzultáciu 29.03.2022 a vtedy bola objednaná na kontrolné vyšetrenie aj u ošetrujúceho ortopéda. Na kontrolné ortopedické vyšetrenie sa ale nedostavila.

32. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že žiadosť bola takmer skompletizovaná už 06.07.2022, a teda pred operáciou, avšak z dôvodu nedostižnosti zástupcu klinického pracoviska D. H. bola podaná až neskôr (pretože tento udelil súhlas až 20.07.2022 t. j. v deň operácie), tak žalovaný poukázal na zákonné podmienky nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientovi v inom členskom štáte v súlade s § 9d zákona o zdravotnom poistení a na zákonné podmienky na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte EÚ v súlade s § 9d zákona o zdravotnom poistení. Podľa žalovaného nárok na úhradu resp. preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa oboch ustanovení zákona o zdravotnom poistení vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne a zo strany žalobkyne bolo nevyhnutne potrebné získať súhlas ešte pred absolvovaním zákroku v zahraničí a nie po jeho absolvovaní. Žalobkyňa bola informovaná o nevyhnutnosti predchádzajúceho súhlasu pred vykonaním operácie, a to v rámci podania zo dňa 01.08.2022, ktoré jej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. zaslala.

33. Žiadosť žalobkyne neobsahovala zákonné náležitosti a zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. došlo k prerušeniu konania a k vyzvaniu žalobkyne na odstránenie nedostatkov podanej žiadosti, pričom poisťovňa poskytla dostatočnú súčinnosť a pomoc žalobkyni odstrániť nedostatky žiadosti, a poučila ju, že musí mať predbežný súhlas.

34. K ďalším námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že na základe administratívneho spisu najprv dospel k záveru, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. nedostatočným a neúplným spôsobom zistila a vyhodnotila dôvody, pre ktoré žalobkyňa absolvovala zdravotný výkon v Českej republike, vývoj ochorenia, stupeň bolesti, ktorou trpela, ako aj povahu jej zdravotného postihnutia v kontexte možnosti liečby v Slovenskej republike, a preto prvé rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. zrušil. Nakoľko však poisťovňa doplnila svojej dokazovanie, žalovaný pri opätovnom posudzovaní jej rozhodnutia dospel k záveru, že dôkazy, ktoré si poisťovňa zabezpečila, sú dostatočné.

35. Žalobkyňa má právo na takú bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky ako zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť. Ak právne predpisy upravujú, že má splniť určité podmienky, na základe ktorých má právo na úhradu a tieto nesplní, nie je možné úhradu zákonne poskytnúť.

36. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že samotná poisťovňa zmarila úspešnosť jej žiadosti nesprávnymi pokynmi, tak žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa prvýkrát doručila žiadosť poisťovni dňa 27.07.2022 a poisťovňa nemohla mať vedomosť o tom, že žalobkyňa vybavuje podklady potrebné k žiadosti od mája roku 2022, keď žiadosť bola doručená až 27.07.2022, a zároveň z toho dôvodu pred 27.07.2022

nemohla byť logicky so žalobkyňou súčinná. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. mohla začať konanie až dňom doručenia žiadosti t. j. 27.07.2022.

37. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. v rozhodnutí o prerušení konania vypísala, čo má žalobkyňa doplniť, aké body žiadosti označiť, a zároveň bola upozornená na to, že podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. patrí totálna endoprotéza kolenného kĺbu medzi výkony, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne.

38. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že vzhľadom na IV. štádium gonartrózy kolena nebola v primeranom čase v Slovenskej republike možná liečba, tak žalovaný poukázal na vyjadrenie ošetrujúceho ortopéda D. F., ktorý uviedol, že žalobkyňa bola objednaná na kontrolné vyšetrenie 03.02.2022, z termínu sa odhlásila a bola na kontrolnom vyšetrení 10.02.2022, kde subjektívne udala zlepšenie bolestivosti kolien. Na konzultácii ohľadne operačného zákroku ešte nebola, mala ísť na konzultáciu 29.03.2022 s tým, že po tejto konzultácii bola objednaná na kontrolné vyšetrenie k svojmu ortopédovi, na ktoré sa ale nedostavila.

39. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že liečba vzhľadom na IV. štádium gonartrózy kolena nebola v primeranom čase v SR možná. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. dopytovala ošetrujúceho lekára žalobkyne ako aj D. D., u ktorého bola na vyšetreniach, ktorý jej stanovil termín operácie, avšak nikto z lekárov nepotvrdil, že liečba by nebola v primeranom čase v Slovenskej republike možná. Napriek tomu, že v žiadosti žalobkyne je označené, že ochorenie nie je možné liečiť v SR v lehote časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti stanovenej kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti, v bode 2.7 je uvedené, že je indikovaný TEP ľavého kolena pre mediálnu gonartrózu IV. kl. št., ktorá ale môže byť uskutočnená aj na Slovensku, len pacientka a príbuzní si želajú operačné riešenie v Českej republike. Z uvedeného je zrejmé, že zdravotná starostlivosť mohla byť žalobkyni poskytnutá aj v Slovenskej republike.

40. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si ako podklad pre svoje rozhodnutie vyžiadala správy o zdravotnom stave žalobkyne, a to od D. F. a D. D. a overila si, či nastalo u žalobkyne reálne zhoršenie zdravotného stavu, pričom zistila, že zhoršenie zdravotného stavu nenastalo a D. F. tvrdí pravý opak, keď uvádza, že po nasadení liečby nastalo zlepšenie.

41. Žalovaný ďalej uviedol, že zo spisového materiálu nie je zrejmé, že by žalobkyňa bola niekým poučená, že jej zdravotná starostlivosť bude uhradená do výšky úhrady výkonu na území Slovenskej republiky, tak ako uvádza v správnej žalobe.

42. Pokiaľ ale žalobkyňa poukazoval na to, že orgány verejnej správy sú povinné úplne a presne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a nie sú viazané len návrhmi účastníkov konania, tak podľa žalovaného žalobkyňa opomenula § 33 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého má účastník konania a zúčastnená osoba právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Žalovanému preto nie je zrejmé, prečo žalobkyňa, ak disponovala lekárskymi snímkami, ktoré jej boli vykonané v marci 2022 a v júli 2022, ich nepredložila v konaní. Žalovaný poukázal na závery judikatúry, že určitý rozsah bremena dokazovania spočíva aj na samotnom účastníkovi konania nie len na správnom orgáne. Poukázal aj na § 4 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania, a preto je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe. Zásada materiálnej pravdy nemá podľa slovenskej právnej úpravy charakter absolútny t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť.

43. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný jej nedal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia a tým nemala možnosť podať prípadné námietky alebo návrhy na doplnenie dokazovania, tak žalovaný poukázal na ustanovenie § 9f ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, na základe ktorého bol povinný rozhodnúť o odvolaní do 15 dní odo dňa prijatia odvolania, a teda nebolo v časovej možnosti vyzvať žalobkyňu na opätovné vyjadrenie. Podľa žalovaného nie je zrejmé, aké vyjadrenia, námietky či návrhy chcela žalobkyňa dopĺňať, keď mala možnosť všetky tieto úkony urobiť práve v odvolaní a žalovaný nedisponoval žiadnymi novými dôkazmi, s ktorými by nebola oboznámená.

44. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že v súvislosti s poskytnutím zdravotnej v Českej republike v súvislosti s implantáciou totálnej endoprotézy kolenného kĺbu ľavého kolena žalobkyňa nemala predchádzajúci súhlas Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. na úhradu nákladov, nakoľko žiadosť bola doručená až 7 dní po operácii 27.07.2022 a operáciu žalobkyňa absolvovala 20.07.2022.

45. Závery rozhodnutia považoval žalovaný za vecne správne, logické a nespochybnené žiadnym relevantným dôkazom. Skutkový stav bol náležite zistený a rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené. Námietkami žalobkyne sa orgány verejnej správy dostatočne zaoberali a aj ich vyhodnotili.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného (replika)

46. Žalobkyňa poukázala na to, že jej bolo diagnostikované posledné štádium degeneratívnej choroby kolena a bolo nepravdepodobné zlepšenie zdravotného stavu akoukoľvek liečbou mimo invazívnej. Pravidelne užívala analgetiká, ktorej jej zmierňovali bolesť a neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že by jej stav mal byť zlepšený. Na preukázanie svojich tvrdení predložila správy z Nemocnice České Budějovice, a. s., pričom navrhla vypočuť aj svojho syna, ktorý by podľa nej mohol ozrejmiť stav pred operáciou. Dňa 01.08.2022 nebolo vydané žiadne rozhodnutie a písomnosť s týmto dátum je výzva na odstránenie nedostatkov podania, a v odsekoch 6 a 7 sú uvedené pokyny k správnemu vyplneniu žiadosti o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a výzva na doplnenie žiadosti do 40 dní.

47. Nie je pravdou, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. napravila vytýkané nedostatky a zabezpečila potrebné podklady pre rozhodnutie. V rámci nového rozhodnutia oslovila subjekty, u ktorých žalobkyňa podstúpila lekárske vyšetrenie, avšak títo poskytli rovnaké informácie ako v konaní, z akých poisťovňa vychádzala v zrušenom rozhodnutí. V zrušujúcom rozhodnutí žalovaný zaviazal poisťovňu skúmať dôvody, pre ktoré žalobkyňa absolvovala zdravotný výkon v Českej republike, vývoj jej ochorenia, stupeň bolesti, ktorou trpela, aj povahu jej zdravotného postihnutia v kontexte možnosti liečby v SR. Žiadnu z týchto povinností poisťovňa nesplnila. Nezaujímala sa o dôvody, pre ktoré žalobkyňa absolvovala zdravotný výkon v ČR. Nezabezpečila si písomnosti osvedčujúce vývoj ochorenia, ale len staré zdravotné záznamy, ktoré už mala k dispozícii, nezaoberala sa stupňom bolesti, ktorým žalobkyňa trpela. Žalovaný mohol taktiež kontaktovať Nemocnicu v Českej republike, aby sa presvedčil o zdravotnom stave žalobkyne, analyzovať jej zdravotný stav, keď bola prijatá na operáciu. Následne tieto informácie mohol porovnať s lekárskymi správami oslovených subjektov pred operáciou. Je pravdou, že žalobkyňa doručila poisťovni skompletizovanú žiadosť dňa 27.07.2022 a poisťovňa začala oficiálne konať od tohto dátumu, avšak žalobkyňa a jej príbuzní, ktorí jej pomáhali rieši celú situáciu, sa dostavili do pobočky poisťovne ešte pred samotným zákrokom a žalobkyňa už v tom čase oznámila poisťovni, že sa jej zhoršuje zdravotný stav a po stanovisku lekárov sa rozhodla konať, podľa možnosti čo najrýchlejšie, aby získala potrebné povolenie. Žalobkyňa od poisťovne získala formulár a pokyny k jeho vyplneniu, pričom poisťovňa poskytuje svojim poistencom aj poradenstvo, dáva pokyny k správnemu a riadnemu uplatneniu práv poistencov, avšak v prípade žalobkyne zlyhala, pretože napriek jej súčinnosti žalobkyňa nestihla vybaviť administratívne povinnosti pred samotnou operáciu.

48. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žiaden z lekárov nepotvrdil, že operácia nebola možná v primeranom čase, tak žalobkyňa poukázala na vyjadrenie D. D., z ktorého vyplýva, že operácia je možná pri optimálnych podmienkach v lehote 12 mesiacov. Žalobkyňa posledné týždne pred operáciou bola v bolestiach, nedokázala sa samostatne hýbať, pričom možnosť absolvovať operáciu o 12 mesiacov bola nepredstaviteľná. Orgány verejnej správy vychádzali neustále z rovnakých lekárskych správ, resp. zo správ s rovnakým obsahom. Preto nie je možné, aby žalovaný tvrdil stabilizáciu zdravotného stavu na základe totožných lekárskych správ, ktoré nezaznamenali priebeh a vývoj zdravotného stavu. Orgány verejnej správy si preto mali vyžiadať lekársku správu z Nemocnice České Budějovice, ktorá mala možnosť vyšetriť žalobkyňu pred operáciou.

49. Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom žalovaného, že správne orgány majú zistiť vec len spoľahlivo, pričom toto tvrdenie neobstojí už len z gramatického výkladu zákona a žalovaný sa nevyhne zodpovednosti uvedenej v odôvodnení svojho vlastného zrušujúceho rozhodnutia, kde sám poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-777/18 a uložil poisťovni povinnosť posúdiť žiadosť žalobkyne tak, či vzhľadom na osobitné okolnosti súvisiace s jej zdravotným stavom alebo potrebou prijať neodkladnú

starostlivosť v nemocničnom zariadení, žalobkyňa nemohla požiadať o povolenie na účely prevzatia nákladov na takúto starostlivosť a nemohla čakať na rozhodnutie príslušnej inštitúcie o tejto žiadosti, v kontexte s ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení a nariadením Európskeho parlamentu.

50. Vadné rozhodnutie nebolo zapríčinené pasivitou žalobkyne, ktorá ako osoba vyššieho veku postupovala podľa svojich možností a schopností ako najlepšie vedela. Žalobkyňa ešte poukázala na § 9b ods. 12 zákona o zdravotnom poistení, kde je uvedené, že zdravotná poisťovňa môže rozsah úhrady podľa prvej vety rozšíriť aj na rámec úhrady podľa osobitných predpisov na všetky oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, ak je to v prospech poistenca. V zákone o zdravotnom poistení je viackrát uvedené slovné spojenie „v prospech poistenca“ čo znamená, že orgány verejnej správy majú postupovať v prospech svojich poistencov. Ďalej ešte žalobkyňa poukázala na § 9d ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ktorý podľa nej žalovaný sám zdôrazňoval, avšak napriek tomu sa nedostatočne zaoberal možnosťou aplikovať toto ustanovenie a nezískal potrebné podklady pre svoje rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobkyne (duplika)

51. Žalovaný uviedol, že dňa 01.08.2022 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. zaslala žalobkyni výzvu na odstránenie nedostatkov podania - žiadosti o udelenie súhlasu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, a taktiež v rovnaký deň bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku č. ZE226200311, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a toto rozhodnutie bolo taktiež doručené žalobkyni dňa 10.08.2022. Žalovaný poukázal na rozhodnutie o prerušení konania, v ktorom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. uviedla, že v prípade nenaplnenia kritérií na udelenie súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti, má žalobkyňa možnosť absolvovať požadovanú zdravotnú starostlivosť formou cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, ktorá sa uhrádza priamo poskytovateľovi s následnou refundáciu nákladov vo výške úhrady v SR. Poisťovňa v rozhodnutí o prerušení konania uviedla výkony, pri ktorých sa vyžaduje na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne.

52. V kompetencii žalovaného nie je vykonávať diagnostiku, preto poisťovňa žiadala práve vyjadrenia ošetrujúcich lekárov a lekárov, ktorí vykonávali žalobkyni diagnostiku a liečbu. Je nevyhnutné pridržať sa práve vyjadrení ošetrujúcich lekárov. Tvrdenia žalobkyne ohľadne rapídneho zhoršenie zdravotného stavu neboli písomne potvrdené žiadnym lekárom a napriek tomu, že žalobkyňa trvá na svojom, z pohľadu žalovaného nie je možné opierať skutkový stav len o subjektívne tvrdenia žalobkyne, ale je potrebné skutkový stav naviazať na objektívne lekárske nálezy, ktoré boli vyhotovené príslušnými špecialistami. Žalovaný opätovne poukázal na závery ošetrujúcich lekárov, kde bolo konštatované zlepšenie zdravotného stavu s tým, že na ďalšie kontroly sa k ošetrujúcim lekárom žalobkyňa nedostavila a následne sa rozhodla absolvovať zákrok v zahraničí. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. rozšírila dokazovanie a zistila dôvody, pre ktoré žalobkyňa absolvovala zdravotný výkon v Českej republike, vývoj ochorenia, stupeň bolesti, ktorou trpela, aj povahu jej zdravotného postihnutia. Napriek tomu, že sa závery poisťovne nezhodujú s názormi či očakávaniami žalobkyne, nemožno to považovať za nedostatok pri zisťovaní skutkového stavu.

53. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že operácia je možná pri optimálnych podmienkach v lehote 12 mesiacov a že posledné týždne pred operáciou bola v bolestiach, nedokázala sa samostatne hýbať a nedokázala by čakať 12 mesiacov na operáciu, tak žalovaný poukázal na to, že ak sa žalobkyni tak rapídne zhoršil zdravotný stav, mala sa dostaviť k ošetrujúcemu lekárovi, resp. k lekárovi, ku ktorému bola objednaná. Napriek uvedeniu, že v optimálnych podmienkach je čakacia doba cca 12 mesiacov, vždy sa zdravotný stav posudzuje individuálne, a ak naozaj prišlo k takému výraznému zhoršeniu zdravotného stavu ako tvrdí žalobkyňa, bolo možné operáciu vykonať aj urgentne. Žalobkyňa sa rozhodla absolvovať plánovaný výkon v zahraničí a nedostavila sa na kontrolné vyšetrenie, preto nemohol byť zhoršujúci sa zdravotný stav posúdený a nemohol jej byť navrhnutý skorší termín operácie.

54. O tom, že výkon, ktorý postúpila žalobkyňa v zahraničí, bol plánovaný a nie akútny, svedčí aj prekladová správa z ortopedického oddelenia v Nemocnici České Budějovice, v ktorej je ako dôvod prijatia uvedené: „přijatá k plánované implantace TEP L. Kolene.“ Žalovaný ďalej poukázal na závery v nálezoch ošetrujúcich lekárov.

55. Žalobkyňa sa síce informovala pred samotným zákrokom, oznámila poisťovni, že sa jej zhoršuje zdravotný stav, a po stanovisku lekárov sa rozhodla konať podľa možnosti čo najrýchlejšie, aby získala potrebné povolenie, avšak žiadosť podala až 27.07.2022, pričom absolvovala operáciu v zahraničí 20.07.2022. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa o možnej potrebe vykonania operácie vedela už 20.11.2021, čo je 8 mesiacov pred plánovanou operáciou zahraničí.

56. K ustanoveniu § 9 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení žalovaný uviedol, že ide o možnosť a nie povinnosť zdravotnej poisťovne, a preto je na úvahe zdravotnej poisťovne, či úhradu rozšíri aj nad rámec úhrady podľa osobitných predpisov alebo nie.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

57. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa (ďalej aj len „SSP“) na deň 22.08.2024. Účastníci konania sa na pojednávaní vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov. Právny zástupca žalobkyne ešte na otázky správneho súdu uviedol, že žalobkyňa je staršou osobou a nemá právnické vzdelanie, preto nemožno od nej očakávať, aby vedela rozlíšiť akú žiadosť chcela podať. V poslednom podaní žiadala o úhradu v takej výške ako keby bol úkon zdravotnej starostlivosti vykonaný v SR. Zároveň nespochybňoval, že žalobkyňa absolvovala operačný zákrok pred podaním žiadosti a uviedol tiež, že žalobkyňa náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti v ČR uhradila. Poverená zástupkyňa žalovaného na otázky správneho súdu uviedla, že zdravotná poisťovňa sa snaží postupovať pro pacientsky, preto aj došlo k zrušeniu prvého rozhodnutia poisťovne, aby bol nárok žalobkyne posúdený z hľadiska oboch do úvahy prichádzajúcich režimov. Uviedla tiež, že sa nevylučuje preplatenie nákladov aj v prípadoch, kedy nebolo žiadané o súhlas vopred, ale v takýchto veciach musia byť osobitné skutkové okolnosti, ktoré to odôvodňujú.

58. Správna žaloba žalobkyne je správnou žalobou v sociálnej veci ( ), preto správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, aj nad rozsah a dôvody správnej žaloby ( a a ). Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného pre jeho nedostatočné odôvodnenie podľa zrušil a vec vrátil žalovanému podľa na ďalšie konanie.

59. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ je predmetom právnej úpravy nasledujúcich právnych predpisov:

- nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,

- nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9.03.2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti,

- zákon o zdravotnom poistení.

60. Zákon o zdravotnom poistení v podstate prevzal právnu úpravu uvedených nariadení a smernice. Ide o duálne uplatňovanie nariadení a smernice, uplatňujú sa popri sebe. Nariadenie má prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi SR ako primárne právo EÚ ( SR). Smernica bola prijatá s cieľom, aby sa dosiahlo všeobecnejšie a tiež účinnejšie uplatňovanie zásad, ktoré vypracoval Súdny dvor EÚ na základe jednotlivých prípadov (ktoré boli riešené Súdnym dvorom EÚ) vo vzťahu k nariadeniam upravujúcim poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (bod (8) smernice). Svedčí o tom aj bod (10) smernice, podľa ktorého cieľom tejto smernice je stanoviť pravidlá pre uľahčovanie prístupu k bezpečnej vysoko kvalitnej cezhraničnej starostlivosti v Únii a zabezpečiť mobilitu pacientov v súlade so zásadami stanovenými Súdnym dvorom a podporovať spoluprácu členských štátov v oblasti zdravotnej starostlivosti pri plnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za definovanie dávok sociálneho zabezpečenia súvisiacich so zdravím a organizáciu a poskytovanie zdravotnej a lekárskej starostlivosti a dávok sociálneho zabezpečenia, najmä v prípade ochorenia. V súvislosti s vymedzením vzťahu nariadenia č. 883/2004 a smernice správny súd poukazuje aj na body (29), (30) a (31) smernice:

(29) Je vhodné vyžadovať, aby aj pacienti, ktorí využívajú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte za iných okolností, ako sú okolnosti ustanovené v nariadení (ES) č. 883/2004, mohli využívať zásadu voľného pohybu pacientov, služieb a tovaru v súlade so ZFEÚ a s touto smernicou. Pacientom by sa malo zaručiť prevzatie nákladov na túto zdravotnú starostlivosť aspoň na úrovni, aká by sa uplatňovala v prípade, že by sa im rovnaká zdravotná starostlivosť poskytovala v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený. Tým by sa plne rešpektovala zodpovednosť členských štátov za stanovenie rozsahu zdravotného poistenia svojich občanov a zabránilo by sa významnému vplyvu na financovanie vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. (30) Z pohľadu pacientov by preto tieto systémy mali byť koherentné; buď sa uplatňuje táto smernica, alebo nariadenia Únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. (31) Ak sú tieto podmienky splnené, pacientom by sa nemali odoprieť práva, z ktorých pre nich vyplývajú väčšie výhody zaručené nariadeniami Únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Preto by sa každému pacientovi, ktorý žiada o povolenie na poskytnutie ošetrenia vhodného pre jeho zdravotný stav v inom členskom štáte, toto povolenie malo udeliť vždy za podmienok ustanovených v nariadeniach Únie, ak dané ošetrenie patrí medzi dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom má pacient bydlisko, a ak sa pacientovi dané ošetrenie nemôže poskytnúť v rámci časovej lehoty, ktorá je lekársky opodstatnená s prihliadnutím na jeho súčasný zdravotný stav a pravdepodobný priebeh ochorenia. Ak však pacient namiesto toho výslovne požaduje poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe podmienok tejto smernice, dávky uplatňované na preplatenie nákladov sa obmedzia na dávky, ktoré sa uplatňujú podľa tejto smernice. Ak má pacient nárok na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť podľa tejto smernice a zároveň aj podľa nariadenia (ES) č. 883/2004 a uplatňovanie uvedeného nariadenia je pre pacienta výhodnejšie, mal by členský štát, v ktorom je pacient poistený, upozorniť pacienta na túto skutočnosť.

61. Z uvedeného vyplýva, že prioritne sa má uplatniť právna úprava nariadenia č. 883/2004 a vykonávacieho nariadenia k nemu č. 987/2009, ktoré sa ale vzťahujú na prípady poskytnutia zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte ak zdravotná starostlivosť (nariadenie používa termín „vecné dávky“) bola poskytnutá od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zapojeného do verejného systému sociálneho zabezpečenia (§ 9b ods. 9 zákona o zdravotnom poistení). Naproti tomu smernica pokrýva širšie prípady, teda v prípadoch upravených smernicou možno absolvovať úkon zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte nielen u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zapojeného do verejného systému sociálneho zabezpečenia, čo vyplýva z článku 3 písm. b) smernice, ktorá pod pojmom „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“ vymedzuje, že je to akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý legálne poskytuje zdravotnú starostlivosť na území členského štátu. Pri aplikácii nariadenia č. 883/2004 a jeho vykonávacieho nariadenia sa v prípadoch v nich uvedených hradí rozsah nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte v rozsahu stanovenom v nariadení (ktorý sa ale v prípade plánovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorú pôvodne žalobkyňa žiadala, neodvíja od nákladov zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom osoba prijímajúca zdravotnú starostlivosť má bydlisko). Smernica upravuje cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti ale rozsah preplácaných nákladov je prioritne nastavený vo výške, ktorá zodpovedá nákladom na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je osoba poistená alebo má bydlisko (zdravotná poisťovňa môže prevziať aj iný rozsah, čo je ale fakultatívne – čl. 7 ods. 4 smernice).

62. Podľa čl. 20 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004; Cestovanie na účely poberania vecných dávok – oprávnenie dostať primerané ošetrenie mimo členského štátu bydliska 1. Pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, poistenec cestujúci do iného členského štátu na účely poberania vecných dávok počas pobytu si vyžiada oprávnenie od príslušnej inštitúcie. 2. Poistenec, ktorý je oprávnený príslušnou inštitúciou cestovať do iného členského štátu na účely ošetrenia primeraného podľa jeho stavu, dostane vecné dávky poskytnuté v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta pobytu v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby daná osoba bola poistená podľa daných právnych predpisov. Oprávnenie sa udelí, ak dané ošetrenie je medzi dávkami určenými právnymi predpismi v členskom štáte, kde má daná osoba bydlisko a kde daná osoba nemôže dostať takéto ošetrenie v časovom limite, ktorý je lekársky odôvodnený, pričom sa zohľadní jeho súčasný zdravotný stav a možný priebeh choroby. 63. Podľa čl. 26 nariadenia č. 987/2009; 1. Na účely uplatňovania článku 20 ods. 1 základného nariadenia poistenec predloží dokument vydaný príslušnou inštitúciou inštitúcii miesta pobytu. Na účely tohto článku je príslušnou inštitúciou inštitúcia, ktorá znáša náklady na naplánovanú liečbu; v prípadoch uvedených

v článku 20 ods. 4 a článku 27 ods. 5 základného nariadenia, v ktorých sa vecné dávky poskytované v členskom štáte bydliska preplácajú vo výške pevne stanovených súm, sa pod príslušnou inštitúciou rozumie inštitúcia miesta bydliska. 2. Ak poistenec nemá bydlisko v príslušnom členskom štáte, požiada o oprávnenie inštitúciu miesta bydliska, ktorá toto oprávnenie bezodkladne zašle príslušnej inštitúcii. V tomto prípade inštitúcia miesta bydliska vydá vyhlásenie o tom, či sú v členskom štáte bydliska splnené podmienky uvedené v článku 20 ods. 2 druhej vete základného nariadenia. Príslušná inštitúcia môže zamietnuť vydanie požadovaného oprávnenia, len ak v súlade s posúdením vydaným inštitúciou miesta bydliska nie sú v členskom štáte bydliska poistenca splnené podmienky uvedené v článku 20 ods. 2 druhej vete základného nariadenia alebo ak v samotnom príslušnom členskom štáte možno poskytnúť rovnakú liečbu v lehote, ktorá je lekársky prijateľná pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu a prognózy dotknutej osoby. Príslušná inštitúcia informuje o svojom rozhodnutí inštitúciu členského štátu bydliska. Ak odpoveď nebola doručená v lehote, ktorú stanovujú vnútroštátne právne predpisy príslušnej inštitúcie, berie sa to tak, že táto inštitúcia oprávnenie vydala. 3. Ak poistenec, ktorý nemá bydlisko v príslušnom členskom štáte, potrebuje naliehavú a životne dôležitú liečbu a oprávnenie nemožno zamietnuť v súlade s článkom 20 ods. 2 druhou vetou základného nariadenia, oprávnenie vydá v mene príslušnej inštitúcie inštitúcia miesta bydliska, pričom príslušnú inštitúciu o tejto skutočnosti bezodkladne informuje. Príslušná inštitúcia akceptuje zistenia a zvolené možnosti liečby, pokiaľ ide o potrebu naliehavej a životne dôležitej liečby, o ktorých rozhodli lekári schválení inštitúciou miesta bydliska, ktorá vydáva oprávnenie. 4. Kedykoľvek v priebehu konania vo veci vydania oprávnenia si príslušná inštitúcia ponecháva právo na preskúmanie zdravotného stavu poistenca lekárom, ktorého si sama zvolí, v členskom štáte pobytu alebo bydliska. 5. Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek rozhodnutie o oprávnení, inštitúcia miesta pobytu informuje príslušnú inštitúciu, ak sa z lekárskeho hľadiska ukáže ako vhodné doplniť liečbu, na ktorú sa vzťahuje existujúce oprávnenie. 6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, sa primerane uplatňuje článok 25 ods. 4 a 5 vykonávacieho nariadenia. 7. Ak poistenec v skutočnosti sám znášal celé náklady na liečbu, pre ktorú bolo vydané oprávnenie, alebo ich časť a náklady, ktoré je príslušná inštitúcia povinná preplatiť inštitúcii miesta pobytu alebo poistencovi podľa odseku 6 (reálne náklady), sú nižšie ako náklady, ktoré by musela zaplatiť za rovnakú liečbu v príslušnom členskom štáte (fiktívne náklady), príslušná inštitúcia preplatí na požiadanie náklady na liečbu, ktoré vznikli poistencovi, a to do výšky, o ktorú fiktívne náklady prevyšujú reálne náklady. Suma náhrady však nesmie presiahnuť náklady, ktoré vznikli poistencovi, a môže zohľadňovať sumu, ktorú by poistenec musel zaplatiť, ak by sa mu liečba poskytla v príslušnom členskom štáte. 8. Ak vnútroštátne právne predpisy, ktoré uplatňuje príslušná inštitúcia, ustanovujú náhradu cestovných nákladov a nákladov na pobyt, ktoré nevyhnutne súvisia s liečbou poistenca, táto inštitúcia prevezme tieto náklady vo vzťahu k dotknutej osobe, prípadne osobe, ktorá ju musí sprevádzať, pri vydávaní oprávnenia v prípade liečby v inom členskom štáte. 9. Odseky 1 až 8 sa primerane uplatňujú na rodinných príslušníkov poistencov.

64. Podľa bodu (46.) smernice; V každom prípade, ak sa členský štát rozhodne zaviesť systém predchádzajúceho povoľovania v súvislosti s preberaním nákladov na nemocničnú alebo špecializovanú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte v súlade s ustanovením tejto smernice, náklady na takúto starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte by mal takisto preplatiť členský štát, v ktorom je pacient poistený, a to do výšky nákladov, ktoré by sa predpokladali v prípade, že by sa rovnaká starostlivosť poskytla v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Ak sú však splnené podmienky stanovené v nariadení (EHS) č. 1408/71 alebo v nariadení (ES) č. 883/2004, malo by sa povolenie udeliť a mali by sa priznať dávky stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 883/2004, pokiaľ pacient nepožaduje inak. Malo by sa to uplatňovať najmä v prípadoch, ak sa povolenie udelí po administratívnom alebo súdnom preskúmaní žiadosti a ak sa dotknutej osobe poskytlo ošetrenie v inom členskom štáte. V tomto prípade by sa nemali uplatňovať články 7 a 8 tejto smernice. Je to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, v ktorej sa špecifikuje, že pacienti, ktorým bolo predchádzajúce povolenie zamietnuté z dôvodov, ktoré sa neskôr ukázali ako neopodstatnené, majú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, nárok na plné preplatenie nákladov súvisiacich s týmto ošetrením poskytnutým v inom členskom štáte.

65. Podľa čl. 7 ods. 4 smernice; Náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť uhrádza alebo priamo zaplatí členský štát, v ktorom je pacient poistený, do výšky nákladov, ktoré by členský štát, v ktorom je pacient poistený, prevzal, ak by sa zdravotná starostlivosť poskytla na jeho území, avšak nie viac, ako sú skutočné náklady na prijatú zdravotnú starostlivosť.

66. Uvedená právna úprava sa preniesla do právnej úpravy zákona o zdravotnom poistení, ktorý v § 9b preberá v podstate právnu úpravu nariadenia, kde aj v odseku 1 sa odkazuje na nariadenia v poznámke 3a), a v § 9d ide o transponovanie právnej úpravy smernice.

67. Z celkového charakteru a obsahu jednotlivých prameňov práva vyplýva, že prednosť majú nariadenia a ak nie sú splnené podmienky podľa nich, možno uvažovať o aplikácii smernice, ibaže by sa účastník konania výslovne domáhal aplikácie smernice.

68. Nariadenie č. 883/2004 a potom následne aj zákon o zdravotnom poistení rozlišujú 3 druhy zdravotnej starostlivosti:

- potrebná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom má osoba bydlisko - možno ju označiť za naliehavú zdravotnú starostlivosť,

- zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte,

- zdravotná starostlivosť so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne (plánovaná).

69. Smernica potom ešte rozširuje uvedené druhy možného prijatia zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ.

70. Podľa § 9b zákona o zdravotnom poistení v znení do 31.12.2022; (1) Poistenec má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte podľa osobitných predpisov (ďalej len „úhrada nákladov podľa osobitných predpisov“), a to a) potrebnej zdravotnej starostlivosti, b) zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte, c) zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne. (2) Potrebná zdravotná starostlivosť vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav poistenca a musí sa mu poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca v inom členskom štáte tak, aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do Slovenskej republiky skôr, ako pôvodne zamýšľal. Rozsah potrebnej zdravotnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár. ( starostlivosť v plnom rozsahu vo vzťahu k poistencovi, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte, je zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte. (4) Zdravotná starostlivosť so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť zameraná na liečenie už existujúceho zdravotného problému poistenca v inom členskom štáte odsúhlasená príslušnou zdravotnou poisťovňou; jej poskytnutie, termín a miesto si poistenec musí vopred dohodnúť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. (5) Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu podľa odseku 3 preukazuje poistenec po predchádzajúcej registrácii v inštitúcii, ktorá vykonáva sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte (ďalej len „príslušná inštitúcia iného členského štátu“), nárokovým dokladom, ktorým je a) formulár E106, b) formulár E109, c) formulár E120, d) formulár E121, e) prenosný dokument S1, f) štruktúrovaným elektronickým dokumentom S072. (6) Nárok na úhradu nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 2 preukazuje poistenec poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a) európskym preukazom zdravotného poistenia (ďalej len „európsky preukaz“), b) náhradným certifikátom k európskemu preukazu (ďalej len „náhradný certifikát“). (7) Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4 preukazuje poistenec poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte po predchádzajúcej registrácii v príslušnej inštitúcii iného členského štátu nárokovým dokladom, ktorým je

a) formulár E112,

b) prenosný dokument S2, c) prenosný dokument S3, d) formulár E123 alebo e) prenosný dokument DA1. (8) Úhradu nákladov podľa odsekov 5 až 7 zabezpečuje príslušná zdravotná poisťovňa prostredníctvom úradu. (9) Ak poistenec nepredloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte európsky preukaz, náhradný certifikát alebo nárokový doklad podľa odsekov 5 a 7 a uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie týchto nákladov na základe žiadosti o preplatenie nákladov podľa § 10. Poistenec má nárok na preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti, ak mu bola poskytnutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ktorý je financovaný zo zdravotného poistenia alebo z daňového systému príslušného členského štátu (ďalej len „verejný systém“). (10) Poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná zdravotná poisťovňa súhlas udelí, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, a a) ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v lehote časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti stanovenej kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti, b) požadovaná liečba, ani ekvivalent liečby s porovnateľnou účinnosťou a bezpečnosťou liečby, sa v Slovenskej republike nevykonáva, c) boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršeniu zdravotného stavu poistenca, d) poistenec má bydlisko v inom členskom štáte a chce pokračovať v liečbe, ktorá sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska, alebo e) ochorenie vyžaduje použitie vysokošpecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia, ktoré nie sú dostupné v Slovenskej republike. (11) Plánovaná zdravotná starostlivosť zahŕňa ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť. (12) Rozsah úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú zdravotná poisťovňa udelila súhlas, upravujú osobitné predpisy. Zdravotná poisťovňa môže rozsah úhrady podľa prvej vety rozšíriť aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisov na všetky oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ak je to v prospech poistenca. Zdravotná poisťovňa uverejňuje kritériá, na základe ktorých uhrádza oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisov, na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na svojom webovom sídle. (13) Príslušná zdravotná poisťovňa môže udeliť súhlas na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, nad rozsah podmienok uvedených v odseku 10, ak je to v prospech poistenca. (14) Právo na preplatenie nákladov má poistenec, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu do jedného roka od skončenia poskytnutia plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a splnil podmienky uvedené v odseku 10. (15) Práva a povinnosti poistenca pri poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte upravujú osobitné predpisy a nie sú dotknuté ustanoveniami tohto zákona.

71. Podľa § 9d zákona o zdravotnom poistení v znení do 31.12.2022; (1) Cezhraničná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte Európskej únie, ktorú poistenec uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie priamo. Ak bola poistencovi poskytnutá cezhraničná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte Európskej únie a existuje potreba poskytnutia pokračujúcej zdravotnej starostlivosti v záujme dokončenia liečebného procesu alebo zlepšenia zdravotného stavu, poistenec má právo na poskytnutie pokračujúcej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou nie je

a) sociálna služba,

b) odber, testovanie, spracovanie, konzervácia, skladovanie alebo distribúcia orgánov, tkanív alebo buniek na účely transplantácie, c) program očkovania obyvateľstva proti infekčným chorobám, ktoré sú zamerané výlučne na ochranu zdravia obyvateľstva v Slovenskej republike. (2) Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte Európskej únie u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie bez ohľadu na to, či je financovaný z verejného systému, ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, vo výške úhrady v Slovenskej republike; predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne sa vyžaduje, ak to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 3. (3) Cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. (4) Príslušná zdravotná poisťovňa môže odmietnuť udeliť predchádzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ak a) ochorenie zahŕňa formy liečby, ktoré predstavujú osobitné riziko pre poistenca alebo obyvateľstvo, zohľadňujúc možný prínos cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, o ktorú sa poistenec uchádza, b) liečba je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, c) liečbu je možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je lekársky opodstatnená, zohľadňujúc súčasný zdravotný stav a pravdepodobný vývoj ochorenia poistenca. (5) Zdravotná poisťovňa získava informácie o dôveryhodnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z národného kontaktného miesta. (6) Zdravotná poisťovňa bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 písm. a) až c), nemôže zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak poistenec má nárok na zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, ak sú splnené kritériá podľa § 9b ods. 10 a ak túto zdravotnú starostlivosť nie je možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je opodstatnená z lekárskeho hľadiska, na základe objektívneho lekárskeho posúdenia zdravotného stavu pacienta, anamnézy a pravdepodobného vývoja pacientovho ochorenia, stupňa bolesti, ktorou pacient trpí, alebo povahy jeho zdravotného postihnutia v čase podania žiadosti o predchádzajúci súhlas. (7) Ak pacient trpí zriedkavou chorobou, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne, alebo ak existuje podozrenie, že trpí zriedkavou chorobou, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne, môže sa vykonať klinické hodnotenie lekárom v príslušnom špecializačnom odbore. Ak v Slovenskej republike nie je možné nájsť žiadneho lekára v príslušnom špecializačnom odbore alebo ak stanovisko lekára nevedie k jednoznačnému záveru, zdravotná poisťovňa môže požiadať národné kontaktné miesto o zabezpečenie stanoviska z iného členského štátu Európskej únie. (8) Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa odsekov 2 a 3, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu podľa § 10 do šiestich mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. (9) Ak príslušná zdravotná poisťovňa udelí predchádzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 4, overí, či sú splnené podmienky ustanovené v osobitných predpisoch; ak sú splnené podmienky uvedené v osobitných predpisoch, príslušná zdravotná poisťovňa udelí súhlas podľa § 9b ods. 10 a pri preplatení nákladov príslušná zdravotná poisťovňa postupuje podľa osobitných predpisov, ak poistenec nepožaduje preplatenie nákladov podľa odseku 10. (10) Výška úhrady v Slovenskej republike podľa odsekov 2 a 3 na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je priemerná úhrada za jednotlivý zdravotný výkon v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti dohodnutá s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s ktorými má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú rovnakú zdravotnú starostlivosť, aká bola poistencovi poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie. Zdravotná poisťovňa preplatí poistencovi náklady podľa prvej vety najviac do výšky skutočných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. (11) Zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta pobytu alebo ako inštitúcia miesta bydliska nevydáva predchádzajúci súhlas na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a nie je príslušná na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poistencovi iného členského štátu Európskej únie, ktorý má

bydlisko v Slovenskej republike a ktorý má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike. (12) Členský štát Európskej únie, v ktorom sa poskytuje cezhraničná zdravotná starostlivosť, je členský štát Európskej únie, na ktorého území sa zdravotná starostlivosť poistencovi skutočne poskytuje. Ak ide o telemedicínu, za členský štát Európskej únie, v ktorom sa poskytuje zdravotná starostlivosť, sa považuje ten členský štát Európskej únie, v ktorom má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sídlo.

72. Z bodu (30) smernice, ako už bolo uvedené, vyplýva, že buď sa uplatňuje smernica alebo nariadenie. Z bodu (19) smernice vyplýva požiadavka, aby sa pacientovi pomohlo robiť rozhodnutia založené na získaných informáciách a vyhnúť sa nesprávnemu pochopeniu a nedorozumeniam. Ďalej je potrebné poukázať na čl. 5 písm. f) smernice, z ktorého vyplýva, že členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečuje, aby existovali mechanizmy na poskytovanie informácií pacientom na ich žiadosť o ich právach a nárokoch, ktoré v tomto členskom štáte majú v súvislosti s prijímaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, najmä pokiaľ ide o podmienky preplácania nákladov v súlade s článkom 7 ods. 6, postupy nadobúdania a stanovovania týchto nárokov a postupy odvolania a nápravy, ak sa pacienti domnievajú, že ich práva nie sú dodržané, v súlade s článkom 9. Pri informovaní o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa jasne rozlišuje medzi právami, ktoré majú pacienti na základe tejto smernice, a právami, ktoré vyplývajú z nariadenia (ES) č. 883/2004. (Smernica pritom zhrnula judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá bola prijatá vo vzťahu k poskytovaniu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.) Preto správny súd pri preskúmavaní rozhodnutí prihliadal na tieto zdôrazňované požiadavky, a to aby účastník konania mal dostatočné informácie a poučenia pre svoj postup.

73. Zosumarizovaním uvedenej argumentácie možno zhrnúť, že možnosť prijať úkon zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ je predmetom právnej úpravy nariadenia č. 883/2004 (a vykonávacieho nariadenia k nemu), ktoré je priamo aplikovateľné v členských štátoch, ale aj predmetom právnej úpravy smernice, ktorú bolo potrebné transponovať do vnútroštátneho právneho poriadku a ktorá aj bola prebratá do ust. § 9d zákona o zdravotnom poistení. Podľa zákona o zdravotnom poistení ide buď o postup podľa § 9b alebo o postup podľa § 9d.

74. V prípade plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ je potrebný podľa nariadenia predchádzajúci súhlas príslušnej inštitúcie (v podmienkach SR zdravotnej poisťovne). Aj v prípade režimu smernice, ktorý bol prevzatý do § 9d zákona o zdravotnom poistení v spojení s vykonávacou vyhláškou, je v prípade úkonu zdravotnej starostlivosti, o ktorý išlo v prípade žalobkyne, potrebný súhlas zdravotnej poisťovne. V súvislosti s vyžadovaním predchádzajúceho súhlasu (či je v tomto smere právna úprava zákona o zdravotnom poistení v súlade s právom EÚ, ktorého výklad podáva Súdny dvor EÚ) je potrebné poukázať na čl. 20 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 a na čl. 7 ods. 8, 9, 11 a 8 ods. 1 a 2 smernice. Aj Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripustil možnosť vyžadovať vopred súhlas príslušnej inštitúcie štátu, v ktorom má osoba bydlisko, resp. je poistená. Nariadenie v čl. 20 ods. 1 vychádza z toho, že poistenec cestujúci do iného členského štátu na účely poberania vecných dávok počas pobytu si vyžiada oprávnenie od príslušnej inštitúcie, pokiaľ nie v nariadení stanovené inak. Rovnako aj smernica odôvodňuje akceptovanie prípadov, kedy členské štáty môžu poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podmieňovať súhlasom. Smernica v podstate prevzala závery judikatúry Súdneho dvora EÚ k tejto problematike a Súdny dvor konštatoval, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je službou v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aj keď ide o službu s osobitným charakterom, ale aj táto služba by nemala byť obmedzovaná v záujme umožnenia voľného pohybu služieb, čo je základným pilierom Európskej únie. Súdny dvor ale uznal, že takýto súhlas môže byť zo strany členských štátov vyžadovaný (čo v podstate obmedzuje voľný pohyb služieb tohto druhu), a tieto závery zhrnula smernica v bodoch (38), (39) a (40). (38) Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora je skutočnosť, že zákonný systém sociálneho zabezpečenia alebo národný systém zdravotníctva podmieňuje prevzatie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte predchádzajúcim povolením, prekážkou voľného pohybu služieb. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, by preto vo všeobecnosti nemal podmieňovať prevzatie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte predchádzajúcim povolením, ak by sa náklady na túto starostlivosť v prípade, že by sa poskytovala na jeho území, uhrádzali prostredníctvom jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia alebo národného systému zdravotníctva. (39) Toky pacientov medzi členskými štátmi sú obmedzené a očakáva sa, že také aj zostanú, pretože prevažná väčšina pacientov v Únii prijíma zdravotnú starostlivosť vo vlastnej krajine a toto

uprednostňuje. Za určitých okolností však pacienti môžu žiadať, aby im niektoré formy zdravotnej starostlivosti boli poskytnuté v inom členskom štáte. Medzi takéto prípady patrí vysoko špecializovaná zdravotná starostlivosť alebo hraničné oblasti, kde sa najbližšie vhodné zdravotnícke zariadenie nachádza v susednom štáte. Niektorí pacienti si navyše želajú ošetrenie v zahraničí preto, aby mohli byť blízko rodinným príslušníkom, ktorí bývajú v inom členskom štáte, alebo aby mali prístup k iným metódam ošetrenia než tým, ktoré sa poskytujú v členskom štáte, v ktorom sú poistení, alebo preto, že sa domnievajú, že v inom členskom štáte získajú kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. (40) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môžu členské štáty podmieniť prevzatie nákladov na nemocničnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte zo strany národného systému predchádzajúcim povolením. Súdny dvor uznal, že táto požiadavka je potrebná i rozumná, pretože počet nemocníc, ich geografické rozloženie, spôsob ich organizácie a ich vybavenie, dokonca aj charakter služieb zdravotnej starostlivosti, ktoré dokážu poskytovať, sú záležitosťou, v ktorej musí byť možné uplatniť v záujme splnenia rozličných potrieb plánovanie. Súdny dvor zistil, že cieľom uvedeného plánovania je zabezpečenie dostatočného a stáleho prístupu k vyváženému vysoko kvalitnému nemocničnému ošetreniu v dotknutom členskom štáte. Okrem toho pomáha dosiahnuť želanú kontrolu nákladov a zabrániť v čo najväčšej možnej miere akémukoľvek plytvaniu finančnými, technickými a ľudskými zdrojmi. Podľa Súdneho dvora by takéto plytvanie bolo o to škodlivejšie, že vo všeobecnosti sa uznáva, že v sektore nemocničnej starostlivosti vznikajú značné náklady a že tento sektor musí plniť rastúce potreby, pritom však finančné zdroje, ktoré sú k dispozícii na zdravotnú starostlivosť, nie sú neobmedzené, nech už by sa uplatňoval akýkoľvek spôsob financovania.

75. V prejednávanej veci je inštitúciou, ktorá mala súhlas udeliť, príslušná zdravotná poisťovňa, v prípade žalobkyne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Je potrebné uviesť, že na stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. sú zverejnené informácie o možnostiach poskytovania zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch EÚ s odkazom na príslušné formuláre. Zároveň je potrebné brať ohľad na to, že tieto informácie samé o sebe nemusia predstavovať dostatočný okruh informácií pre pacienta pri jeho rozhodovaní o tom, či príjme zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte a je potrebné vyžadovať aj od príslušných orgánov verejnej správy, aby týmto osobám poskytli potrebné usmernenia (čo zdôrazňuje nariadenie, smernica a aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, a z takejto požiadavky vychádzal aj žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí).

76. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa svoju žiadosť, ktorú doručila Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. ako orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 27.07.2022, podala na formulári a pôvodne sa domáhala udelenia súhlasu s absolvovaním úkonu zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte - v Českej republike podľa § 9b zákona o zdravotnom poistení, teda ako úkonu plánovanej zdravotnej starostlivosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. považovala túto žiadosť za neúplnú, a preto výzvou zo dňa 01.08.2022 vyzvala žalobkyňu na odstránenie nedostatkov podania a uviedla, že:

- žiadosť je podaná ako žiadosť o udelenie súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti; poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý žiadosť odôvodňuje, ako aj zástupca klinického pracoviska, potrebu požadovanej zdravotnej starostlivosti formou plánovanej zdravotnej starostlivosti nepotvrdili,

- nie je označený bod 3.1 (pre plánovanú zdravotnú starostlivosť ), resp. bod 3.2 žiadosti (pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť);

- nie je predložená žiadna zdravotná dokumentácia súvisiaca s požadovanou liečbou.

77. Ďalej bolo vo výzve uvedené, že pre ďalšie posudzovanie žiadosti plánovanej zdravotnej starostlivosti je potrebné:

- doplniť odôvodnenie potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti v cudzine formou plánovanej zdravotnej starostlivosti v bode 2.8 žiadosti (podľa § 9b ods. 10 zákona o zdravotnom poistení);

- doplniť potvrdenie odôvodnenia potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti v cudzine formou plánovanej zdravotnej starostlivosti zástupcom klinického pracoviska príslušného špecializačného odboru (ortopédia) v bode 2.9 žiadosti;

- označiť bod 3.1 žiadosti;

- predložiť zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s požadovanou liečbou a jej indikáciou formou plánovanej zdravotnej starostlivosti.

78. Zároveň poisťovňa informovala žalobkyňu, že v prípade, že nie sú splnené kritériá na udelenie súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti, má možnosť absolvovať požadovanú zdravotnú starostlivosť formou cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, ktorú uhrádza priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s následnou refundáciu nákladov vo výške úhrady nákladov v Slovenskej republike. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. ďalej uviedla, že informuje žalobkyňu, že podľa vykonávacej vyhlášky k zákonu o zdravotnom poistení patrí implantácia totálnej endoprotézy kolena medzi výkony, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne, t. j. je potrebné vopred podať žiadosť o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. V prípade žiadosti o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je potrebné: - na strane 2 žiadosti označiť bod c), t. j. že sa žiada o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti; - označiť bod 3.2 žiadosti.

79. Po výzve žalobkyňa upravila svoju žiadosť tak, že požiadala o súhlas podľa § 9d zákona o zdravotnom poistení a zároveň bola na fotokópii žiadosti „zabielená“ aj pôvodne ošetrujúcim ortopédom zaškrtnutá možnosť, že ortopéd potvrdzuje, že ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v lehote časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti stanovenej kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa taktiež zaškrtla bod 3.2, teda že svojím podpisom potvrdzuje, že bola poučená o tom, že náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ uhradí priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti z iného členského štátu a „zabielila“ pôvodne vyznačenú možnosť, že žiada o súhlas na plánovanú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte (prenosný dokument S2) a zaškrtla možnosť c), teda že žiada o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte Európskej únie.

80. Následne poisťovňa rozhodnutím č. ZZ 226200158 zo dňa 23.09.2022 rozhodla, že žiadosť žalobkyne o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa § 9d ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení zamieta. Všeobecná zdravotná poisťovňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že bolo zistené od sestry žalobkyne, a bolo to zároveň potvrdené Nemocnicou České Budějovice a. s., že žalobkyňa absolvovala úkon zdravotnej starostlivosti v Českej republike 20.07.2022 a bola hospitalizovaná od 19.07.2022 do 29.07.2022, čo potvrdzuje aj prekladová správa z hospitalizácie spolu s operačným protokolom a prepúšťacou správou. Prvostupňový orgán uviedol, že žiadosť žalobkyne bola pôvodne podaná podľa § 9b ods. 10 zákona o zdravotnom poistení a že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odôvodňujúci navrhovanú zdravotnú starostlivosť v žiadosti okrem iného uviedol, že totálna endoprotéza kolenného kĺbu môže byť uskutočnená aj na Slovensku, ale žalobkyňa a príbuzní si želajú operačné riešenie v Českej republike. Zástupca klinického pracoviska potvrdil, že požadovaný typ operačného výkonu sa bežne v Slovenskej republike vykonáva. Na základe výzvy na odstránenie nedostatkov bola doručená upravená žiadosť, kde bolo žiadané o udelenie súhlasu na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Keďže žalobkyňa už zdravotnú starostlivosť v Českej republike absolvovala a podľa vykonávacej vyhlášky k zákonu o zdravotnom poistení patrí implantácia totálnej endoprotézy kolenného kĺbu medzi zdravotné výkony, ktoré podliehajú predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne, tak poisťovňa uzavrela, že žiadosť zamieta, pretože žalobkyňa podstúpila úkon zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte skôr ako jej bol udelený zo strany zdravotnej poisťovne súhlas.

81. Na základe odvolania žalobkyne rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. NZ 920/00006/2022/R zo dňa 09.12.2022 rozhodnutie poisťovne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí žalovaný konštatoval, že zmenou kvalifikácie formy zdravotnej starostlivosti (plánovaná/cezhraničná), o ktorej poisťovňa informovala žalobkyňu, sa v následnom konaní nedostatočným spôsobom zaoberala, a teda sa nedostatočne vysporiadala s pôvodnou kvalifikáciu úhrady plánovanej zdravotnej starostlivosti, vec náležite nepreskúmala a začala konanie o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa § 9d ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení. Na pojednávaní pred správnym súdom vo vzťahu k tomuto konštatovaniu v odôvodnení rozhodnutia poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa snažia vždy správať v prospech pacienta a že úmyslom bolo, aby bol nárok žalobkyne posúdený aj ako pôvodne uplatnený nárok podľa § 9b zákona o zdravotnom poistení a to preto, aby žalobkyňa prípadne nestratila tento nárok. Takémuto postupu nemožno nič uprieť, pretože aj v zmysle smernice má vždy prednosť nariadenie č. 883/2004 a až následne je potrebné aplikovať smernicu, ibaže by sa pacient dožadoval priamej aplikácie smernice.

82. Žalovaný v uvedenom rozhodnutí zároveň zdôraznil, že orgán verejnej správy má poskytovať pomoc a poučenie účastníkovi konania a že mu má pomôcť odstrániť nedostatky jeho podania s odkazom aj na § 19 ods. 3 Správneho poriadku, ďalej poukázal na § 9d ods. 6 zákona o zdravotnom poistení a uviedol, že zdravotná poisťovňa nedostatočne zistila skutkový stav a vydala rozhodnutie predčasne, pretože nedostatočným a neúplným spôsobom zistila a vyhodnotila dôvody, pre ktoré žalobkyňa absolvovala zdravotný výkon v Českej republike, vývoj jej ochorenia, stupeň bolesti, ktorou trpela, ako aj povahu jej zdravotného postihnutia v kontexte možnosti liečby v Slovenskej republike. Bolo poukázané na nariadenie č. 883/2004 a na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C - 777/18. Úrad dospel k záveru, že je nevyhnutné zaoberať sa žiadosťou aj s ohľadom na uvedené závery a je nevyhnutné posúdiť žiadosť, či vzhľadom na osobitné okolnosti súvisiace so zdravotným stavom žalobkyne alebo potrebou prijať neodkladnú starostlivosť v nemocničnom zariadení žalobkyňa nemohla požiadať o povolenie na účely prevzatia nákladov na túto starostlivosť vopred, pretože nemohla čakať na rozhodnutie príslušnej inštitúcie, a to v kontexte zákona o zdravotnom poistení a nariadenia č. 883/2004.

83. Následne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. obstarala vyjadrenie ošetrujúceho lekára D. F. a D. D., s ktorým bola konzultovaná operácia na ortopedickom oddelení v NsP Lučenec s tým, že k týmto sa žalobkyňa mala možnosť vyjadriť. Následne rozhodnutím č. ZZ226200158 zo dňa 01.03.2023 poisťovňa opätovne rozhodla tak, že žiadosť žalobkyne o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa § 9d ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení zamieta a uviedla, že bolo zistené, že žalobkyňa bola zaradená na čakaciu listinu, pretože nebol predpoklad operácie do pol roka a bola objednaná na kontrolu. Aj keď došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, tak podľa zdravotnej poisťovne mala potom žalobkyňa absolvovať kontrolné vyšetrenie, kde sa mohol prehodnotiť jej zdravotný stav a operácia mohla byť urýchlená. Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne D. D. vyhodnotil, že je možné ponechať žalobkyňu v zozname čakateľov na operáciu s kontrolou o pol roka a potom už žalobkyňa na kontrolné vyšetrenie neprišla. Napokon poisťovňa uviedla, že bol potrebný súhlas na takýto úkon podľa vykonávacej vyhlášky č. a žalobkyňa podstúpila výkon skôr ako jej bolo zo strany zdravotnej poisťovne vydané potvrdenie o schválení preplatenia nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, preto bola žiadosť zamietnutá.

84. Na základe odvolania žalobkyne rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.06.2002 tak, že popísal vyjadrenia D. E. F. a D. G. D., poukázal na ustanovenia , a zákona o zdravotnom poistení, konštatoval, že podľa vykonávacej vyhlášky k bol potrebný vopred na takýto úkon súhlas a v závere konštatoval, že žiadosť žalobkyne o udelenie súhlasu na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa , a nasledujúcich zákona o zdravotnom poistení nespĺňa podstatné náležitosti v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Bolo konštatované, že boli obstarané potrebné podklady na vydanie rozhodnutia a že prvostupňové rozhodnutie bolo správne.

85. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. vo svojom rozhodnutí poukázala len na ustanovenie § 9d ods. 2 a 3, § 9f ods. 1 a § 10 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na § 9b ods. 10, 9f ods. 1, 9d ods. 1, 2 a 3 a na vykonávaciu vyhlášku. Z predošlej argumentácie vyplýva, že úmyslom žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí bolo, aby sa v priebehu ďalšieho konania vyhodnotila žiadosť žalobkyne tak podľa § 9b (pôvodná žiadosť), ako aj podľa § 9d zákona o zdravotnom poistení, teda aby bolo posúdené v oboch režimoch, či žalobkyňa spĺňa požadované podmienky (aj pre prípad dodatočného udelenia súhlasu). Je potrebné ale uviesť, že orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho v poradí druhého rozhodnutia akoby naznačil vyhodnocovanie skutočností viažucich sa aj na súhlas, ktorý je udeľovaný podľa § 9b zákona o zdravotnom poistení, dokonca sa zaoberal v zmysle zrušujúceho rozhodnutia s odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ aj tým, či by bolo možné dodatočne udeliť súhlas na absolvovanie úkonu zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, avšak aj prvostupňovému a aj druhostupňovému rozhodnutiu chýba jednoznačné uvedenie dôvodov, úvah a právne posúdenie v tomto smere.

86. V tomto prípade je nepochybné, že žalobkyňa žiadala o súhlas žiadosťou doručenou dňa 27.07.2022 a operačný zákrok v Nemocnici České Budějovice a. s. absolvovala už 20.07.2022. Nie je sporné, že na toto administratívne konanie sa vzťahuje Správny poriadok (§9f zákona o zdravotnom poistení) a podľa § 18 ods. 1 a 2 Správneho poriadku platí: (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo

správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

87. Administratívne konanie začalo doručením žiadosti po vykonaní operácie (čo nespochybňoval ani právny zástupca žalobkyne na pojednávaní pred správnym súdom a nepochybne to vyplýva z obsahu administratívneho spisu) a z tohto záveru by bolo možné vyvodiť, že v podstate sú závery orgánov verejnej správy správne, pretože mal byť žiadaný súhlas s absolvovaním prijatia úkonu zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte vopred a tento žiadaný nebol. Je potrebné ale zohľadniť aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá aj vo vzťahu k nariadeniam a aj vo vzťahu k smernici nevylúčila úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte v prípadoch, keď bola poskytnutá aj bez predchádzajúceho súhlasu príslušnej inštitúcie. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ ju C-777/18: 1. Ustanovenia článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj článku 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v spojení s článkom 56 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že: – zdravotná starostlivosť, ktorá bola poskytnutá v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom má poistenec bydlisko, z dôvodu, že podľa tohto poistenca nebola táto starostlivosť, ktorá je rovnako účinná, dostupná v členskom štáte jeho bydliska v medicínsky prijateľnej lehote, patrí pod pojem „naplánovaná liečba“ v zmysle týchto ustanovení, takže nárok na takúto starostlivosť je podľa podmienok stanovených v nariadení č. 883/2004 v zásade podmienený udelením povolenia zo strany príslušnej inštitúcie členského štátu bydliska,

–

poistenec, ktorému bola poskytnutá naplánovaná liečba v inom členskom štáte, než je členský štát jeho bydliska, bez toho, aby požiadal príslušnú inštitúciu o povolenie v súlade s článkom 20 ods. 1 tohto nariadenia, má za podmienok stanovených v uvedenom nariadení nárok na náhradu nákladov na túto starostlivosť, ak: – jednak medzi dňom, keď bol stanovený termín na účely lekárskeho vyšetrenia a prípadnej liečby v inom členskom štáte, a dňom, keď mu bola predmetná starostlivosť v tomto členskom štáte, kde musel vycestovať, poskytnutá, sa tento poistenec nachádzal – z dôvodov súvisiacich najmä s jeho zdravotným stavom alebo s potrebou získať túto neodkladnú starostlivosť – v situácii, ktorá mu bránila požiadať príslušnú inštitúciu o takéto povolenie alebo čakať na rozhodnutie tejto inštitúcie o takejto žiadosti, a

–

jednak boli okrem toho splnené ostatné podmienky na prevzatie vecných dávok podľa článku 20 ods. 2 druhej vety toho istého nariadenia.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby v tomto ohľade vykonal potrebné overenia.

2.

Článok 56 ZFEÚ a článok 8 ods. 2 prvý pododsek písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade absencie predchádzajúceho povolenia vylučuje v rozsahu krytia poskytovaného systémom zdravotného

poistenia v členskom štáte, v ktorom je poistenec poistený, náhradu nákladov na lekársku konzultáciu vynaložených v inom členskom štáte. Článok 56 ZFEÚ a článok 8 ods. sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v situácii, keď poistenec nemohol požiadať o povolenie alebo čakať na rozhodnutie príslušnej inštitúcie o podanej žiadosti z dôvodov súvisiacich s jeho zdravotným stavom alebo s nevyhnutnosťou prijať neodkladnú nemocničnú starostlivosť alebo neodkladnú lekársku starostlivosť zahŕňajúcu vysoko špecializovanú a nákladnú zdravotnícku infraštruktúru alebo medicínske vybavenie, vylučuje v prípade neexistencie predchádzajúceho povolenia náhradu nákladov na takúto starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá v inom členskom štáte, v rozsahu krytia poskytovaného systémom zdravotného poistenia v členskom štáte, v ktorom je poistenec poistený, a to aj vtedy, ak by boli podmienky takejto náhrady splnené.

3.

Článok 9 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje lehotu 31 dní na udelenie predchádzajúceho povolenia na účely prevzatia nákladov na cezhraničnú starostlivosť a 23 dní na jeho odmietnutie a ktorá zároveň umožňuje príslušnej inštitúcii zohľadniť individuálne okolnosti a naliehavosť daného prípadu.

88. Je potrebné poukázať aj na bod (29) smernice, v ktorom sa uvádza: Je vhodné vyžadovať, aby aj pacienti, ktorí využívajú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte za iných okolností, ako sú okolnosti ustanovené v nariadení (ES) č. 883/2004, mohli využívať zásadu voľného pohybu pacientov, služieb a tovaru v súlade so ZFEÚ a s touto smernicou. Pacientom by sa malo zaručiť prevzatie nákladov na túto zdravotnú starostlivosť aspoň na úrovni, aká by sa uplatňovala v prípade, že by sa im rovnaká zdravotná starostlivosť poskytovala v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený. Tým by sa plne rešpektovala zodpovednosť členských štátov za stanovenie rozsahu zdravotného poistenia svojich občanov a zabránilo by sa významnému vplyvu na financovanie vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti.

89. Správny súd si uvedomuje, že závery judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-777/18, C-173/09, C-368/98) boli vyslovené vo vzťahu k takým konaniam, kde boli iné skutkové okolnosti ako v prejednávanej veci. Charakterom však ide o také nároky, pri ktorých orgány Európskej únie a aj Súdny dvor EÚ neustále akcentujú potrebu dôsledného poučenia osôb a odlišovanie jednotlivých režimov možného poskytnutia zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ (podľa nariadenia alebo smernice). Preto ak by bolo potrebné podať žiadosť o dodatočný súhlas alebo priamo žiadosť o preplatenie nákladov, potom orgány verejnej správy mali žalobkyňu v tomto smere poučiť, resp. ju vyzvať na opravu alebo úpravu žiadosti, vysvetliť jej konkrétnejšie právnu úpravu, čo žalovaný aj s odkazom na § 19 ods. 3 Správneho poriadku v zrušujúcom rozhodnutí pre orgán verejnej správy prvého stupňa zdôraznil.

90. Zo smernice vyplýva, že sa má dôsledne rozlišovať medzi režimom zavedeným nariadením č. 883/2004 a smernicou (článok 5 písm. b)). Orgán verejnej správy prvého stupňa v zásade postupoval v prospech žalobkyne, keď ju vo výzve na odstránenia vád a na doplnenie žiadosti poučil (aj v rozhodnutí o prerušení konania) o tom, že je možné žiadať aj o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť (podľa smernice), ak by podmienky plánovanej zdravotnej starostlivosti (podľa nariadenia) neboli splnené, ale dostatočne to žalobkyni nebolo vysvetlené (nebolo preukázané takéto usmernenie) a žalobkyňa následne „prepracovala“ svoju žiadosť zo žiadosti podľa § 9b zákona o zdravotnom poistení na žiadosť podľa § 9d zákona o zdravotnom poistení. Z podaní žalobkyne je zrejmé, že sama nerozumie, resp. nebolo jej dostatočne vysvetlené v akých režimoch mohla žiadať prípadne aj dodatočne o úhradu nákladov a o udelenie súhlasu. (Je ale pravdou, že z argumentácie prednesenej v správnej žalobe a na pojednávaní právnym zástupcom žalobkyne sa javí, akoby žalobkyňa už žiadala len preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorú prijala v Českej republike vo výške aká by bola spojená s úhradou tejto zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike).

91. Žalovaný vytkol v zrušujúcom rozhodnutí, že sa orgán verejnej správy (poisťovňa) nezaoberal pôvodnou žiadosťou žalobkyne podanou podľa § 9b zákona o zdravotnom poistení, ale z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, ako toto orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní dodržal, keď následne poisťovňa poukazovala už len na ustanovenie § 9d zákona o zdravotnom poistení. Na pojednávaní pred správnym súdom poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že orgán verejnej správy 1. stupňa sa s tým vysporiadaval v tom zmysle, že si zaobstaral vyjadrenia ošetrujúceho lekára a primára ortopédie z NsP, n.o., Lučenec a že vyhodnocovaním obsahu týchto vyjadrení bola v podstate vyhodnocovaná a posudzovaná aj žiadosť žalobkyne podľa § 9b zákona o zdravotnom poistení. Podľa správneho súdu ale z obsahu rozhodnutí a z výroku prvostupňového rozhodnutia toto nie je zrejmé.

92. Žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí zdôraznil, že je nárok potrebné posudzovať aj podľa nariadenia a aj v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ C-777/18, ale z rozhodnutí vydaných po zrušení prvého zamietajúceho rozhodnutia poisťovne nie je zrejmé ako toto posúdenie bolo vykonané, keď orgán verejnej správy prvého stupňa vyžiadal vyjadrenie od ošetrujúcich lekárov žalobkyne a následne v podstate posudzoval len podmienky podľa § 9d zákona o zdravotnom poistení, pretože v záveroch rozhodnutia sa objavilo len toto posúdenie. Z rozhodnutí zároveň vyplýva, že orgány verejnej správy akoby posudzovali podmienky možného udelenia dodatočného súhlasu, ale nosný záver ich rozhodnutí je, že žalobkyňa o súhlas požiadala po absolvovaní zákroku, pretože v zmysle vykonávacej vyhlášky k zákonu o zdravotnom poistení bolo potrebné žiadať o súhlas vopred, a preto bola jej žiadosť zamietnutá (pritom nevylučovali, že je možné udeliť súhlas resp. preplatiť náklady aj dodatočne). Nie je potom zrejmé, že boli vyhodnocované aj možnosti dodatočného udelenia súhlasu, keď záver rozhodnutí je, že nebola splnená podmienka pre udelenie súhlasu preto, že nebol žiadaný súhlas vopred, teda predtým ako žalobkyňa absolvovala operačný zákrok v Českej republike. Je potrebné uviesť, že orgány verejnej správy nedôsledne v rámci procesu a aj v rámci svojich rozhodnutí rozlíšili režim možného poskytnutia zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ podľa nariadenia a podľa smernice (pričom prioritne sa má uplatniť nariadenie a až potom smernica). Nevzali dôsledne do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá umožňuje uhradiť náklady aj v prípade, že predchádzajúci súhlas nebol daný, a to aj pre prípady regulované nariadeniami a aj pre prípady regulované smernicou, a v tomto smere nevykonali dôsledne hodnotenie. Žalobkyňa nedostala v rozhodnutiach jednoznačnú odpoveď ako boli jej žiadosti posudzované a prečo nesplnila podmienky aj pre prípadné dodatočné udelenie súhlasu.

93. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zdôrazňuje, že o súhlas bolo potrebné žiadať pred absolvovaním operácie, ale Súdny dvor Európskej únie vyhlásil ako neprípustnú takú právnu úpravu členského štátu, ktorá by vylučovala náhradu nákladov bez predchádzajúceho súhlasu, pričom Súdny dvor aj nastavil určité výkladové kritériá na posúdenie náhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola prijatá bez predchádzajúceho súhlasu. V tomto smere rozhodnutiam chýba dostatočné odôvodnenie, ktoré by zabezpečilo preskúmateľnosť rozhodnutí a postupu, pričom navyše je potrebné uviesť, že rozhodnutie žalovaného ani neobsahuje žiadnu úvahu a konkrétne argumenty, na základe ktorých dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je správne.

94. Ďalej je potrebné ešte uviesť, že aj pri vyhodnocovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike v primeranej lehote nebolo vzaté do úvahy vyšetrenie, ktoré absolvovala žalobkyňa u ošetrujúceho lekára D. F. dňa 29.03.2022 a ani lekárske správy a záznamy z nemocnice, kde bol žalobkyni poskytnutý úkon zdravotnej starostlivosti - v Nemocnici České Budějovice, a s. Ďalej ešte pri vyhodnocovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti správyny súd poukazuje na bod (43) smernice, v ktorom sa uvádza: ...odmietnutie udeliť predchádzajúce povolenie sa nemôže zakladať na dôvode, že na vnútroštátnom území existuje poradovník, ktorého cieľom je umožniť plánovanie a riadenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe vopred určených všeobecných klinických priorít bez toho, že by sa objektívne lekársky neposúdil zdravotný stav pacienta. Z uvedeného vyplýva, že aj v zmysle tých kritérií, ktoré nastavil Súdny dvor EÚ je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti, ktoré boli na strane žalobkyne.

95. Správny súd sa nestotožnil ale v úplnosti so žalobnou námietkou žalobkyne, že bola nekompetentne inštruovaná zamestnancami Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. čo vyustilo do rozhodnutia o prerušení konania. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. vo výzve žiadala doplniť skutočnosti, ktoré v žiadosti chýbali a v podstate správne poučila žalobkyňu aj o možnosti žiadať o súhlas s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou podľa § 9d zákona o zdravotnom poistení. V oboch prípadoch, ktoré by ale

prichádzali do úvahy ako právna regulácia (§9b aj § 9d zákona o zdravotnom poistení), by ale mal byť daný súhlas pred úkonom zdravotnej starostlivosti prijatým v inom členskom štáte EÚ. Žalobkyňa následne žiadosť upravila, avšak žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že sa opomenula pôvodná žiadosť žalobkyne a v nasledujúcom postupe už orgán verejnej správy prvého stupňa a aj žalovaný nedôsledne rozlišovali medzi režimom podľa nariadenia a režimom podľa smernice, a potom sa ešte aj nedôsledne v rozhodnutiach zaoberali tým, že ide o posudzovanie možnosti dodatočného udelenia súhlasu.

96. Skutočnosť, že žalobkyňa začala „vybavovať“ operáciu v Českej republike v máji 2022, na čo poukazovala, je bez významu, pretože administratívne konanie bolo začaté až 27.07.2022 doručením žiadosti o udelenie súhlasu, preto nemožno uznať, že by nastala taká skutková situácia, že žalobkyňa požiadala o udelenie súhlasu a v priebehu konania o udelenie súhlasu absolvovala výkon zdravotnej starostlivosti v Českej republike.

97. Nie sú dôvodné ani námietky, že žalobkyňa nebola v rámci odvolacieho konania oboznámená s podkladmi rozhodnutia, pretože odvolací orgán - žalovaný si v rámci odvolacieho konania už nezaobstarával žiadne podklady rozhodnutia.

98. Je pravdou, že je úlohu orgánu verejnej správy úplne a spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, ale je potrebné zdôrazniť, že je správne aj tvrdenie žalovaného, že určitý rozsah dôkazného bremena zaťažuje aj účastníka konania, a je predovšetkým na účastníkovi konania, aby preukázal, že mu uplatňovaný nárok patrí a za týmto účelom predložil aj dôkazy. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že sú röntgenové snímky, z ktorých vyplýva, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu (marec 2022 a júl 2022), avšak v administratívnom konaní takýto dôkaz nepredložila, tak je to na jej ťarchu. Taktiež žalobkyňa poukazovala na rôzne okolnosti týkajúce sa jej zdravotného stavu v tom, že táto zdravotná indispozícia týkajúca sa kolena potom bola spojená aj s inými jej zdravotnými indispozíciami, ale ani vo vzťahu k týmto nepredložila dôkazy. Nemožno uznať ani argumentáciu žalobkyne, v ktorej poukazovala na to, že zákon o zdravotnom poistení umožňuje zdravotnej poisťovni priznať aj iný rozsah úhrady (nad zákonom stanovený rozsah) ak je to v prospech poistenca, pretože takýto postup je výlučne na úvahe zdravotnej poisťovne a nemožno ho vynucovať.

99. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy postupovať v zmysle vyššie uvedenej argumentácie. Nedostatky vo svojom postupe môžu orgány verejnej správy odstrániť aj tak (vzhľadom na argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe a s ohľadom na prednes právneho zástupcu na pojednávaní pred správnym súdom), že žalobkyni dostatočne konkrétne a bližšie ozrejmia právnu reguláciu (nariadenie a smernica) a po jednoznačnom vyjadrení žalobkyne, ak zotrvá len na posúdení žiadosti podľa § 9d zákona o zdravotnom poistení, budú sa zaoberať len možným dodatočným udelením súhlasu podľa podmienok obsiahnutých v tomto ustanovení (aplikácia režimu smernice na základe výslovnej žiadosti účastníka konania, čo pripúšťa aj samotná smernica). Správny súd týmto rozhodnutím nezaväzuje orgány verejnej správy na taký postup, výsledkom ktorého má byť s určitosťou dodatočné udelenie súhlasu s preplatením nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorú žalobkyňa prijala v Českej republike. Zodpovedaniu tejto základnej otázky bráni skutočnosť, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Orgány verejnej správy v ďalšom konaní opätovne pristúpia k posúdeniu žiadosti žalobkyne a v novom rozhodnutí uvedú jednoznačné právne posúdenie s preskúmateľným vyhodnotením skutkových okolností.

100. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).