Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/181/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľky: J. L., trvalý pobyt: U., L.. Q. Č.. X, právne zastúpená: JUDr. Tatiana Chrenková, advokátka, sídlo: Piešťany, A. Trajana č. 12, proti odporcovi: Ľ. J., fyzická osoba - podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom: Ľubomír Antolík, sídlo: Piešťany, Royova 1656/8, IČO: 34 666 401, právne zastúpený: Mgr. Andrea Šutovská, advokátka, sídlo: Piešťany, A. Dubčeka č. 17, o návrhu na určenie, že k výpovedi zo strany odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľky ako zamestnankyne z 22.07.2010 došlo podľa písmeno a/ a takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - odporcu k 22.07.2010 podľa je neplatné.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo 17.09.2010, doručeným súdu 20.09.2010, žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa písmena b/ dané navrhovateľke listom odporcu z 22.07.2010 je neplatné. Zároveň navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že 01.04.2009 uzatvorila s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej jej k 01.04.2007 vznikol pracovný pomer so zaradením ako predavačka s miestom výkonu práce Piešťany. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Odporca prevádzkoval predajný stánok V. Y., ktorý bol umiestnený v centre mesta Piešťany, kde bola navrhovateľka zaradená do práce, ktorú vykonávala v súlade s pracovnou zmluvou do 26.06.2009, odkedy bola práceneschopná. Navrhovateľka skončila práceneschopnosť 25.06.2010, pričom pred ukončením práceneschopnosti navrhovateľka opakovane oslovila odporcu, či má pre ňu prácu, kde má po končení práceneschopnosti nastúpiť. Odporca sa vyjadril, že k obnoveniu prevádzky stánku pravdepodobne nedôjde. Keďže si bola navrhovateľka vedomá tej skutočnosti, že odporca ako súkromný podnikateľ ju nemá kde preradiť, súhlasila s tým, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou s uvedením dôvodu ukončenia pracovného pomeru - nadbytočnosť. Teda navrhovateľka žiadala, aby v dohode bolo výslovne uvedené ustanovenie písmena a/ . Odporca vypracoval dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej mal pracovný pomer skončiť k 22.07.2010. V dohode bolo výslovne uvedené, že navrhovateľka nemá nárok na odchodné ani odstupné. Nakoľko sa navrhovateľka skutočne stala pre odporcu nadbytočnou, z ktorého dôvodu ju nemohol odporca ďalej zamestnávať, táto odmietla takúto dohodu podpísať, keď na vyplatenie odchodného aj odstupného má zákonný nárok vyplývajúci z ustanovenia

a 6 . Dňa 23.07.2010 jej odporca osobne odovzdal okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa písmeno b/ . Pri podpise navrhovateľka písomne uviedla, že toto podpisuje pod nátlakom, keď vydanie zápočtového listu pre účely dôchodkového zabezpečenia odporca podmienil podpisom navrhovateľky. Následne obdržala navrhovateľka okamžité skončenie pracovného pomeru aj poštou 26.07.2010. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa jej bolo dané účelovo, keď jej nebol ochotný vyplatiť odchodné ani odstupné. Prostredníctvom listu právnej zástupkyne navrhovateľka odporcovi listom z 30.07.2010 oznámila, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu je neplatné, pretože absentujú formálno-právne predpoklady, t.j. nie je skutkovo vymedzený dôvod. Listom z 09.08.2010 odporca oznámil, že vec postupuje svojmu právnemu zástupcovi, ktorý bude vo veci konať. Do dňa podania návrhu však navrhovateľku odporca nekontaktoval. Keďže odporca skutkovo nevymedzil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, je toto skončenie pracovného pomeru neplatné. Odporca ani nemohol skutkovo vymedziť dôvody skončenia, pretože navrhovateľka neporušila závažne pracovnú disciplínu, ani ju porušiť nemohla, pretože po skončení pracovnej neschopnosti jej odporca nepridelil žiadnu prácu.

Navrhovateľka pred súdom prostredníctvom právnej zástupkyne 23.05.2011 uviedla, že z dôvodu, že neoznámila odporcovi v primeranej lehote, že trvá na ďalšom zamestnávaní zamestnával, navrhuje zmeniť žalobný petit tak, že súd určuje, že k výpovedi zo strany zamestnávateľa, t. j. odporcu došlo podľa písmeno a/ a .

Naliehavý právny záujem na takomto určení navrhovateľka odôvodnila tým, že v prípade neurčenia takéhoto výpovedného dôvodu u navrhovateľky dôjde k zániku nároku na vyplatenie odstupného za dva mesiace. Tiež v prípade, ak by došlo k skončeniu pracovného pomeru na základe okamžitého zrušenia, utrpela by tým navrhovateľka z dôvodu, že by sa predpokladalo, že navrhovateľka závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu.

Podľa navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom. Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

Podľa ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania.

Podľa pís. f/ odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým

sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu.

Na základe uvedeného návrhu súd počas pojednávania 23.05.2011 za prítomnosti oboch účastníkov konania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami pripustil zmenu návrhu na začatie konania zo 17.09.2010, doručeného 20.09.2010 tak, že súd určuje, že k výpovedi zo strany odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľky ako zamestnankyne z 22.07.2010 došlo podľa písmeno a/ a . Uznesenie bolo riadne vyhlásené a odôvodnené, bolo dané poučenie, že odvolanie proti nie prípustné podať, a preto ho súd podľa v spojení s a pís. f/ písomne nevyhotovoval.

Navrhovateľka pred súdom prostredníctvom právnej zástupkyne 23.05.2011 tiež uviedla, že pri ukončení PN k 25.06.2010 navrhovateľka mala vedomosť od odporcu, že stánok už nie je nikde umiestnený. Preto navrhovateľka dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú vypracoval odporca, v ktorej uviedol, že nemá nárok na odchodné ani odstupné, odmietla podpísať. Na druhý deň 23.07.2010 jej odporca osobne odovzdal okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré navrhovateľka tiež odmietla podpísať z dôvodu,

že tam bolo uvedené, že si nenárokuje na odchodné do dôchodku. Následne odporca navrhovateľke doručil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, na ktorom navrhovateľka uviedla, že ju podpisuje pod nátlakom z dôvodu, že jej zamestnávateľ odmieta vydať zápočtový list pre účely starobného dôchodku.

Odporca pred súdom 23.05.2011 s určením výpovedného dôvodu v zmysle zmeneného návrhu navrhovateľky nesúhlasil z dôvodu, že keby navrhovateľka zostala pracovať, prácu by jej našiel. Výpoveď jej dal z dôvodu, že 5 dní po ukončení ročnej práceneschopnosti mu neoznámila, čo je s ňou, nevedel, prečo neprišla do práce.

Navrhovateľka pred súdom prostredníctvom právnej zástupkyne 29.06.2011 uviedla, že z uvedeného prehlásenia p. W. je zrejmé, že odporca mal u neho uskladnený stánok od 07.06.2010, pričom navrhovateľka ukončila práceneschopnosť 25.06.2010 a návrh dohody o skončení pracovného pomeru bol k 22.07.2010. Z tohto časového sledu je zrejmé, že k 22.07.2010 stánok nebol odporcom prevádzkovaný, pričom navrhovateľka prevádzkyschopnosť stánku nepopierala, tvrdila len, že v rozhodnom období nebol prevádzkovaný, a teda sa stala pre zamestnávateľa ako zamestnankyňa nadbytočnou. Preto odmietla podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorou jej nemalo byť priznané odchodné a odstupné. Zároveň uviedla, že nie je možné v predmetnej veci aplikovať ustanovenie , nakoľko z judikatúry vyplýva, že podaná žaloba nahrádza oznámenie navrhovateľky, že trvá na ďalšom zamestnávaní (rozhodnutie č. 36/1979 v spojení so zborníkom III. Str. 145, kde sa uvádza, že oznámenie môže vziať kedykoľvek späť, čo aj navrhovateľka učinila na pojednávaní 23.05.2011, keď oznámila, že netrvá na ďalšom zamestnávaní). Je zrejmé, že navrhovateľka podala návrh v stanovenej lehote, a teda tento návrh nahradil oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Odporca prostredníctvom právnej zástupkyne pred súdom 29.06.2011 žiadal zmenený návrh navrhovateľky zamietnuť. Uviedol, že podľa sú zrejmé procesnoprávne a hmotnoprávne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené navrhovateľke odporcom, ktoré doručenie navrhovateľka ani odporca nepopierali, neobsahovalo skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia, pričom navrhovateľka netrvala na ďalšom zamestnávaní. Preto podľa platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou v zmysle písmena b/ predmetného zákonného ustanovenia. Z tohto dôvodu je zmenený návrh nejasný, nepresný. Pracovnoprávny vzťah navrhovateľky a odporcu skončil dohodou k 22.07.2010, pričom hoci navrhovateľka uviedla počas pojednávania, že netrvá na ďalšom zamestnávaní, je toto irelevantné, nakoľko nemožno ísť späť. Odporca potvrdil, že v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka podala návrh na súde, avšak toto nenahrádza doručenie oznámenia odporcovi o tom, že navrhovateľka trvá na ďalšom zamestnávaní.

Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Súd v súlade s už citovanými zákonnými ustanoveniami počas pojednávania 21.09.2011 za prítomnosti oboch účastníkov konania a ich právnych zástupkýň v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami pripustil zmenu návrhu na začatie konania zo 17.09.2010, doručeného 20.09.2010, zmeneného 23.05.2011, tak, že súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa , dané navrhovateľke listom odporcu z 22.07.2010, je neplatné, a tiež súd určuje, že pracovný pomer navrhovateľky bol ukončený výpoveďou zo dňa 22.07.2010 zo strany odporcu, ako zamestnávateľa podľa ustanovenia písmeno a/ a písmena b/ . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania. Uznesenie bolo riadne vyhlásené a odôvodnené, bolo dané poučenie, že odvolanie proti nie prípustné podať, a preto ho súd podľa v spojení s a pís. f/ písomne nevyhotovoval.

Odporca prostredníctvom právnej zástupkyne pred súdom 21.09.2011 uviedol, že na nejasnosť petitu poukázal v záverečnej reči 29.06.2011. Vzhľadom k tomu, že proti uzneseniu súdu o vedení konania nie je prípustné odvolanie, sa k tomu nevyjadril, avšak s takýmto postupom súdu nesúhlasil. Dodatočné vyjadrenie petitu v prvej časti ohľadom skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľky odporca

označil za nespravodlivé. Ohľadom náhrady trov konania žiadal, aby súd rozhodol tak, že tieto si bude znášať každý sám.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že po skončení práceneschopnosti na druhý deň zaniesla ekonómke odporcu doklad o ukončení práceneschopnosti, ktorá jej následne vypočítala alikvotnú časť dovolenky, ktorú mala navrhovateľka vyčerpať. Vtedy, ani potom odporca navrhovateľke vôbec nenavrhoval, že by mala ísť niekde predávať, resp. umývať stánok, čomu svedčí aj skutočnosť, že k 23.07.2010 navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok. Preto sa s odporcom dohodla, že pre neho nebude ďalej pracovať, pričom vedela, že Mesto Piešťany nepovolilo odporcovi ďalšie prevádzkovanie stánku, a teda obom vyhovovalo skončenie pracovného pomeru.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že okamžite zrušil pracovný pomer s navrhovateľkou z dôvodu, že sa mu 5 dní po skončení dovolenky neohlásila, z ktorého dôvodu mala neospravedlnenú absenciu. Nebol však vedený dochádzkový list, kde by zaznačil neospravedlnenú neprítomnosť navrhovateľky na pracovisku. Dňa 25.06.2010 navrhovateľka mohla nastúpiť do stánku, ktorý bol prevádzkyschopný, odporca sa však nepamätal, kde bol v daný deň umiestnený. Kurčatá sa však v ňom nepredávali, pretože navrhovateľka bola práceneschopná, a potom bola na dovolenke. S navrhovateľkou nemal dôvod skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou pre jej nadbytočnosti, pretože bola zaučená a nemal s ňou žiadne problémy.

Z Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom - odporcom a zamestnancom - navrhovateľkou z 01.04.2007 súd zistil, že zmluvou bol dohodnutý druh práce - predavačka, miesto výkonu práce - Piešťany s dňom nástupu do zamestnania 01.04.2007. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.

Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - odporcu z 22.07.2010 súd zistil, že bolo vypracované zamestnávateľom - odporcom pre zamestnankyňu - navrhovateľku s tým, že jej v súlade s ustanovením písmena b/ okamžite k 22.07.2010 končí pracovný pomer uzatvorený 01.04.2007. V závere je vlastnoručný podpis a pečiatka odporcu a pod tým je navrhovateľkou vlastnoručne dopísaná poznámka o podpísaní citovaného dokumentu pod nátlakom, že jej odporca ako zamestnávateľ nevydá zápočtový list na dôchodok, ktorý mala 23.07.2010 odovzdať Sociálnej poisťovni.

Z Vyjadrenia navrhovateľky prostredníctvom jej právnej zástupkyne z 30.07.2010 súd zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené, je neplatné, pretože absentujú formálno-právne predpoklady - nie je uvedené skutkové vymedzenie dôvodu skončenia pracovného pomeru, ktorý mal byť vymedzený tak, aby nebolo možné ho zameniť s iným dôvodom. Preto pracovný pomer navrhovateľky, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy s odporcom z 01.04.2007 naďalej trvá. Súd tiež zistil, že navrhovateľka bola ochotná ukončiť pracovný pomer dohodou k 22.07.2010, požadovala však, aby dohoda obsahovala skutočný dôvod ukončenia pracovného pomeru z dôvodu jej nadbytočnosti, čo odporca odmietol. Na základe platnej pracovnej zmluvy navrhovateľka mala vykonávať prácu predavačky, čo aj vykonávala. Navrhovateľka bola práceneschopná od 26.06.2009 do 25.06.2010. Po ukončení práceneschopnosti ju odporca nemohol reálne zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou, keďže neprevádzkoval žiadne zariadenie, kde by mohla ako predavačka pracovať. Navrhovateľka odporcu už pred ukončením práceneschopnosti kontaktovala s tým, že odporca sa nevedel vyjadriť, či bude stánok prevádzkovať na kúpalisku V. alebo na inom mieste, tiež odporca navrhovateľke neposkytol žiadnu inú prácu. Po ukončení práceneschopnosti navrhovateľka nemala kde nastúpiť na výkon práce, pretože odporca jej neurčil miesto nástupu. Z tohto dôvodu mal odporca navrhovateľke navrhnúť rozviazanie pracovného pomeru dohodou.

Predmetom konania je návrh na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa , dané navrhovateľke listom odporcu z 22.07.2010, je neplatné, a tiež určenie, že pracovný pomer navrhovateľky bol ukončený výpoveďou zo dňa 22.07.2010 zo strany odporcu, ako zamestnávateľa podľa ustanovenia písmeno a/ a písmena b/ .

Podľa § 77 Zákonníka práca (znenie platné a účinné ku dňu vzniku pracovného pomeru) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia v prvom rade zisťoval, či si navrhovateľka uplatnil svoj nárok v zákonom stanovenej lehote, keďže je zrejmé, že daná lehota na uplatnenie nároku z neplatne skončeného pracovného pomeru je hmotnoprávnou - prekluzívnou lehotou, teda najneskôr v posledný deň tejto lehoty musela navrhovateľka podať návrh na súde. V danom prípade bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu preukázateľne doručené navrhovateľke 22.07.2010, ktorého dňa malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky. Návrh o určenie neplatnosti výpovede teda mohla navrhovateľka na súde uplatniť v dvojmesačnej lehote, najneskôr dňa 22.09.2010. Navrhovateľka doručila súdu návrh 20.09.2010, teda návrh podala v zákonom stanovenej lehote, čím bol naplnený prvý predpoklad úspešnosti uplatnených nárokov.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práca (znenie platné a účinné ku dňu vzniku pracovného pomeru) pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práca (znenie platné a účinné ku dňu vzniku pracovného pomeru) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práca (znenie platné a účinné ku dňu vzniku pracovného pomeru) okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Na základe vyššie zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a odporcom ako zamestnávateľom došlo uzatvorením pracovnej zmluvy z 01.04.2007 k vzniku pracovno-právneho vzťahu uzatvoreného na dobu neurčitú s dojednaným druhom práce - predavačka a miestom výkonu práce v Piešťanoch. Medzi účastníkmi konania tiež nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľka bola v čase od 26.06.2009 do 25.06.2010 práceneschopná, a tiež skutočnosť, že odporca navrhovateľke doručil 22.07.2010 okamžité skončenie pracovného pomeru k 22.07.2010 v zmysle pís. b/ .

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a je možné tak zo strany zamestnanca, ako aj zo strany zamestnávateľa. Špecifikom tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru je, že pracovný pomer skončí bez plynutia výpovednej doby dňom, keď je prejav vôle konajúcej osoby doručený druhému účastníkovi. K platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa v zmysle ust. , sa vyžaduje splnenie týchto podmienok: 1/ prejav vôle konajúcej osoby musí spĺňať všetky náležitosti právneho úkonu, 2/ okamžité skončenie musí byť urobené v písomnej forme, 3/ musí byť druhému účastníkovi doručené, 4/ musí v ňom byť skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, 5/ musí byť podpísané konajúcou osobou. Ak nie je splnená aspoň jedna z uvedených podmienok, je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

Navrhovateľka namietala neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z 22.07.2010 pre nedostatok spočívajúci v nevymedzení skutkového dôvodu

okamžitého zrušenia. Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinným dôkazom - Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa súd mal za preukázané, že odporca skutočne neuviedol, resp. skutkovo absolútne nevymedzil dôvod okamžitého zrušenia, teda neuviedol na základe akej skutočnosti okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou. Pretože pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je nutné kumulatívne splnenie vyššie uvedených podmienok, pričom preukázateľne nebola splnená podmienka skutkového vymedzenia dôvodu, súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru k 22.07.2011 je neplatné a splnenie ďalších podmienok z dôvodu hospodárnosti konania neskúmal, pričom odporca túto skutočnosť na pojednávaní 29.06.2011 už nenamietal.

Na základe uvedeného preto súd návrhu navrhovateľky v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru k 22.07.2010 vyhovel.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práca (znenie platné a účinné ku dňu vzniku pracovného pomeru), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 3 pís. b/ Zákonníka práca (znenie platné a účinné ku dňu vzniku pracovného pomeru), ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V ďalšom sa súd zaoberal druhým uplatneným nárokom navrhovateľky na určenie, že pracovný pomer navrhovateľky bol ukončený výpoveďou z 22.07.2010 zo strany odporcu, ako zamestnávateľa podľa ustanovenia písmeno a/ a písmena b/ . Dôvodnosť tohto nároku podľa navrhovateľky spočíva v skutočnosti, že v prípade neurčenia takéhoto výpovedného dôvodu u navrhovateľky dôjde k zániku nároku na vyplatenie odstupného za dva mesiace, a tiež by tým navrhovateľka utrpela ujmu z dôvodu, že by sa predpokladalo, že navrhovateľka závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Navrhovateľka tiež uviedla, že podanie predmetného návrhu nahradilo oznámenie navrhovateľky, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktoré zobrala späť počas pojednávania 23.05.2010, keď uviedla, že na ďalšom zamestnávaní netrvá.

Súd vyššie uzavrel, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 22.07.2010 je neplatné. Preto v ďalšom súd skúmal či navrhovateľka trvala, resp. netrvala na ďalšom zamestnávaní. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu SR (porovnaj rozhodnutie NS SR č. 36/1979) navrhovateľka netrvala na ďalšom zamestnávaní z dôvodu, že takýto výslovný prejav vôle jej vyjadrenie z 30.07.2010 neobsahuje. Je v ňom uvedené, že okamžité skončenie považuje za neplatné, a teda pracovný pomer trvá, pričom v ďalšom texte uviedla, že je ochotná ukončiť pracovný pomer dohodou k 22.07.2010. Tento záver súdu podporuje aj výpoveď navrhovateľky počas jej výsluchu 23.05.2011, keď uviedla, že sa s odporcom dohodla, že pre neho nebude ďalej pracovať, pričom vedela, že Mesto Piešťany nepovolilo odporcovi ďalšie prevádzkovanie stánku, teda obom vyhovovalo skončenie pracovného pomeru, navyše navrhovateľke dňom 23.07.2010 vznikol nárok na starobný dôchodok. Skutočnosť uvedenú navrhovateľkou, že podanie predmetného návrhu na súd nahradilo tento prejav vôle navrhovateľky (trvanie na dalšom zamestnávaní), nemožno akceptovať, nakoľko uvedený judikát sa vzťahuje na prípady neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou a na plynutie výpovednej lehoty a nie na okamžité skončenie pracovného pomeru.

S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie a na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že pracovný pomer navrhovateľky sa skončil dohodou 22.07.2010, keďže pracovný pomer neplatne skončil okamžite a navrhovateľka netrvala na ďalšom zamestnávaní, pričom na inom sa písomnou, resp. ústnou formou s odporcom nedohodla. Za takto uvedeného právneho stavu je potom predmetný návrh na určenie, že k skončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou z 22.07.2010 zo strany odporcu, ako zamestnávateľa podľa ustanovenia písmeno a/ a písmena b/ , nedôvodný a súd ho v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodol súd z dôvodu zložitosti prípadu podľa ust. s tým, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Piešťany na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení 2x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

9. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.