Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-183-2011.pdf
PDF · 86.76 KB
No categories available
13C/183/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti odporkyni: A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. P. XX, XXX XX H. B., o zaplatenie 27,06 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 27,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.11.2010 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 17,70 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 16.5.2011 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 27,06 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy odo dňa 4.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcu v trovách zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur a v poštovnom 1,20 eur v súvislosti so zaslaním návrhu na súd.
Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporkyňa využila služby navrhovateľa dňa 3.11.2010 vo vlaku č. 144 na trati elektrických železníc Vrútky - Žilina dlhej 21 km bez platného cestovného lístka a svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásila. Na výzvu sprievodcu pri kontrole cestovných dokladov odporkyňa odmietla uhradiť cestovné aj sankciu. V zmysle § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach a v zmysle čl. 4 Doplatky cestovného a úhrady, bodu 4.2 a 4.3 Prepravného poriadku navrhovateľa bola odporkyňa povinná uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 27,06 eur, ktorá pozostáva z doplatku k cestovnému vo výške 1,06 eur (tarifná vzdialenosť 21 km) a úhradu 26,- eur (úhrada za vydanie cestovného lístka vo vlaku na tratiach elektrických v zmysle úhrad Prepravného poriadku). Odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie cestovného a sankcie faktúrou č. 1300005523 zo dňa 12.11.2010.
Súd vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu zo dňa 23.5.2011. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 25.7.2011 zrušil s poukazom na znenie § 173 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP).
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
S poukazom na ust. § 156 ods. 3 OSP súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu na deň 4.10.2011 a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s fotokópiou potvrdenia č. 0057414 (č. l. 3), faktúry č. 1300005523 (č. l. 4), prepravným poriadkom (č. l. 5), prehľadom úhrad cien a poplatkov (č. l. 6), cenníkom obyčajného cestovného (č. l. 7) a s výpisom z obchodného registra (č. l. 9).
Z pripojenej fotokópie potvrdenia č. 0057414 súd zistil, že vo vlaku č. 144 na trati Vrútky - Žilina dňa 3.11.2010 odporkyňa cestovala bez platného cestovného lístka, pričom svoju cestu nehlásila. Odporkyni bola vystavená faktúra č. 1300005523 zo dňa 12.11.2010 na sumu 27,06 eur, ktorú však odporkyňa dosiaľ neuhradila.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Základnou povinnosťou cestujúceho je zaplatiť cenu prepravy a dodržiavať podmienky, za ktoré sa preprava poskytuje. Pri nesplnení týchto podmienok je cestujúci povinný zaplatiť aj zvláštnu peňažnú sankciu, ktorá má povahu zmluvnej pokuty.
Práva a povinnosti obidvoch účastníkov tohto zmluvného vzťahu presne upravuje zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Podľa § 16 ods. 4 písm. c) tohto zákona cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady.
Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach: Cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach: Prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
Podľa čl. 4 Doplatky cestovného a úhrady, bodu 4.2 Prepravného poriadku navrhovateľa: Cestujúci, ktorý na tratiach ŽSR nastúpi do vlaku bez platného cestovného lístka a sprievodcovi sa vopred neprihlási alebo sa prihlási až po vyzvaní, je povinný zaplatiť cestovné z nástupnej stanice do cieľovej stanice cestujúceho a úhradu podľa cenníka vo výške najviac stonásobku cestovného bez príplatkov a zliav v 1. tarifnom pásme podľa zákona o dráhach.
V rámci vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že odporkyňa dňa 3.11.2010 cestovala bez platného cestovného lístka a svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásila a následne neuhradila navrhovateľovi pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č. 1300005523. S poukazom na vyššie cit. zákonné ustanovenia vznikla teda odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 1,06 eur (obyčajné cestovné, pásmo č. 5, tarifná vzdialenosť 21-25 km) a úhradu vo výške 26,- eur v zmysle čl. 4, bodu 4.2 Prepravného poriadku a tarify navrhovateľa za cestu bez platného cestovného lístka (podľa
cenníka v 1. tarifnom pásme je cestovné 0,26 eur, a teda suma úhrady 26,- eur činí práve stonásobok tohto cestovného).
Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobnému návrhu v časti istiny ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel, nakoľko dosiaľ nebolo v konaní preukázané, že by odporkyňa navrhovateľovi vyfakturovanú sumu cestovného a úhrady spolu vo výške 27,06 eur zaplatila.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Tým, že odporkyňa riadne a včas žalovanú istinu neuhradila, dostala sa v zmysle § 517 ods. 1 OZ do omeškania a navrhovateľovi vzniklo v zmysle § 517 ods. 2 OZ právo na úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 4.11.2010 (deň nasledujúci po dni, kedy odporkyňa využila služby navrhovateľa a cestovala vo vlaku bez platného cestovného lístka, pričom svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásila), preto mu súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od navrhovateľom požadovaného dátumu až do zaplatenia.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 1 OSP, v ktorom sa uvádza, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd plnú náhradu trov konania voči odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Tieto trovy boli priznané vo výške, v akej si ich uplatnil navrhovateľ, a pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 16,50 eur a z výdavkov spojených s poštovným za zaslanie návrhu na súd vo výške 1,20 eur, t. j. spolu 17,70 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).