Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-106-2011.pdf
PDF · 95.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/106/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: W. O., F.. O., D.. XX.X.XXXX, bytom A. F. XXX/X, R., štátny občan Slovenskej republiky, proti odporcovi: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom bytom A. F. XXX/X, R., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom: W. O., nar. X.X.XXXX, U. O., nar. XX.X.XXXX, O. O., D.. XX.X.XXXX, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzatvorené dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v F. H. vo zväzku X, ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Maloleté deti W. O., nar. X.X.XXXX, U. O., nar. XX.X.XXXX, O. O., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j ú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, t.j. navrhovateľky.
Otec, t.j. odporca sa z a v ä z u j e prispievať na maloleté deti výživným vo výške 100,- € mesačne pre každé dieťa zvlášť s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do času, kým sa nezmenia pomery bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Súd u p r a v u j e styk otca s deťmi tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi O. W., U. a O. po dohode s navrhovateľkou neobmedzene, rešpektujúc denný režim mal. detí od právoplatnosti tohto rozsudku až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 7.4.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.5.2011 domáhala rozvodu manželstva podľa výrokovej časti tohto rozsudku a úpravy práv a povinností k mal. W., U. a Marekovi. Návrh odôvodnila tak, že odporca asi pred 4 rokmi ju začal psychicky týrať, čo vyústilo do fyzického napadnutia asi pred rokom a opätovne asi mesiac pred podaním tohto návrhu. Odporca sa nevie ovládať, ničí zariadenie, bezdôvodne zamyká izby jej a ich deťom, všetko najmä pod vplyvom alkoholu. Už si nemajú čo povedať a manželstvo neplní svoj účel.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril, hoci preberanie zásielok v tomto konaní mal súd vykázané.
Na pojednávaní konanom dňa 5.10.2011 sudca zaprotokoloval odpis listín z ďalšieho konania na tunajšom súde, kde pod sp. zn. XXP XXX/XX sa vedie konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Samotný návrh na rozvod manželstva podaný v tomto konaní obsahoval podanie k úprave práv a povinností k maloletým deťom - formou predbežného opatrenia, o ktorom sa rozhoduje v osobitnom konaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom, keďže v konaní o rozvod kým nie je rozhodnuté o rozvode, nie je v tomto daná prekážka začatého konania. V konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom odporca listinou zo dňa 26.9.2011 „splnomocnil“ tunajšiu navrhovateľku na zastupovanie vo veci „rozvodu a detí“ a vyjadril súhlas s jej „návrhom“. Aj keď takéto splnomocnenie nebolo možné uznať procesne, lebo by išlo o zastúpenie opačnou procesnou stranou, išlo podporne o doklad o postoji odporcu k predmetom prebiehajúcich konaní.
Navrhovateľka prítomná na pojednávaní osobne vypovedala tak, že na rozvode trvá. Ich manželstvo charakterizoval alkoholizmus odporcu. Kým nebol doma, tak to bolo vlastne najlepšie, lebo keď sa vrátil, tak terorizoval väčšinou navrhovateľku a niekedy aj ich deti, ktoré aj budil v noci. Takýto stav trval asi 4 roky. Pokiaľ písomne opisovala aj fyzické napadnutia, tak za hlavné považuje jedno asi pred dvoma rokmi. Ona vtedy bola na polícii, manžel sa to dozvedel a odvtedy ju napádal hlavne psychicky, čo sa už úplne stupňovalo, lebo tým si akoby vyrovnával to, že po zákroku polície ju už nemôže druhý krát napadnúť fyzicky. Riešenie rozhodnutím na polícii dopadlo tak, že pokutu dostali obidvaja, odporca aj navrhovateľka. Odporca im nahovoril také veci, že sa až čudovala a obidvaja dostali pokutu za správanie proti občianskemu spolunažívaniu, nevie takéto policajné konanie označiť bližšie. Za doterajšie obdobie bývali v spoločnej domácnosti, navrhovateľka akurát deň pred pojednávaním si našla ďalší byt, zároveň odporca si našiel prácu v ČR a odišiel do Liberca. V domácnosti hospodárili spolu tak, že odporca to bral tak, že keď zarába viac, tak donesie peniaze a celú starostlivosť o deti aj o domácnosť nechával na navrhovateľku, kým sa nehádali, tak aspoň na tieto potreby prispieval. Snažila sa prečkať konflikty, ale strata vzájomnej náklonnosti sa z jej strany stupňovala a od doby asi dvoch rokov dozadu, keď dostala facku, k odporcovi stratila náklonnosť úplne a odvtedy už spolu nežili ani intímne.
Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a odporcu zaviazať výživným vo výške 100,- Eur na každé dieťa a primerane rozhodnúť o úprave styku otca s mal. deťmi.
Súd vykonal dokazovanie vykonané výsluchom navrhovateľky a odporcu a listinnými dôkazmi a zistil:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v F. H. vo zväzku X, ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX.
Z manželstva pochádza maloleté deti W. O., nar. X.X.XXXX, U. O., nar. XX.X.XXXX, O. O., nar. XX.X.XXXX.
Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.9.2011 bola rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. XXP XXX/XX schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí tunajších účastníkov matke a odporca bol zaviazaný platiť na každé z týchto detí zvlášť výživné po 100,- Eur.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 15.10.2010 bola navrhovateľka zaradená do evidencie nezamestnaných.
Zo správy Daňového úradu Žilina II zo dňa 7.7.2011 súd zistil, že odporca vykázal hrubé príjmy 24.256,28 Eur, výdavky 21.919,10 Eur, základ dane 2.337,18 Eur, z ktorého už nebola zrazená daň, naopak daňovník mal právo na daňový bonus na poukázanie správcom dane vo výške 720,36 Eur, u daňovníka nebola vykonaná daňová kontrola.
Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 18.7.2011 maloleté deti toho času žijú s rodičmi v 2 izbovom prenajatom byte, zariadenie je primerané. Daniela študuje na Gymnáziu v F., Lukáš na ZŠ v F. a Marek
na ZŠ v M.. Otec detí pracuje ako živnostník v ČR, s návrhom matky, ako aj s úpravou práv k maloletým deťom súhlasí. Navrhujú zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať primeraným výživným.
Podľa § 23 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 1 odsek 2 zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že k rozvodu manželstva účastníkov môže dôjsť vtedy, keď si manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý vyplýva z jeho funkcií uvedených v § 18 až 19 zákona o rodine. Podľa týchto ustanovení, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní si spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, keď podľa postoja navrhovateľky účastníci smerujú k ukončeniu spolužitia v spoločnej domácnosti, nebudú spoločne hospodáriť, a najmä keď už doteraz podľa hodnoverného postoja navrhovateľky za primerane opísaných skutkových okolností ona stratila k odporcovi osobnú náklonnosť, dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Súd na základe výpovede navrhovateľky pri pasivite odporcu zistil, že príčiny rozvratu sa prejavovali už v predchádzajúcom období spolužitia, súd ich videl v alkoholizme odporcu a jeho agresívnom správaní pod vplyvom alkoholu. Takéto okolnosti nevytvárajú ani zdravé výchovné prostredie maloletých detí a preto zachovanie manželstva navrhovateľky a odporcu nie je ani v ich záujme. Za všetkých týchto okolností súd nevidel perspektívu obnovenia manželského spolužitia do budúcna, preto manželstvo účastníkov, ktoré nezabezpečuje plnenie základných zákonných funkcií, rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, rozhodnutím ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd s ohľadom na doterajšiu prevažnú osobnú starostlivosť zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. O výške výživného súd rozhodol s prihliadnutím na oprávnené potreby maloletých detí, ktoré nesporne sú závislé výživou od obidvoch rodičov a majú právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch z nich, a s prihliadnutím na možnosti a schopnosti rodičov. Výška výživného je odôvodnená prevažne už s prihliadnutím na samotné základné životné potreby, ďalšie výdavky sú nevyhnutne vynakladané v súvislosti so školskou dochádzkou. Na výžive dieťaťa sa spoločne podieľa navrhovateľka s odporcom. Navrhovateľka sa podieľa samotnou osobnou starostlivosťou s využitím vlastného príjmu, odporca podľa svojho príjmu. Tento príjem nebol zistený v čistej výške, ktorá by mesačne umožňovala plnenie týchto povinností, je však primerané vyhodnotiť, že odporca vykázal vysoký obrat a najmä si ponecháva samostatnú zárobkovú činnosť pri jeho doterajších minuloročných zárobkoch. Navyše súd môže vychádzať z toho, že nebola preukázaná zmena pomerov, keď o výživnom medzi odporcom a maloletými deťmi bolo aktuálne rozhodnuté súdom v poručenskom konaní. Za týchto okolností súd vyhodnotil, že platenie výživného vo výške 100,- Eur na deti jednotlivo je aj v možnostiach a schopnostiach odporcu.
O úprave styku súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, keď v tomto konaní sa rodičia nedohodli. Pri pasivite odporcu súd vychádzal zo všeobecnej východiskovej úpravy, keď neboli zistené konkrétne časové údaje vyplývajúce z denného režimu účastníkov a keď sa zmenia pomery, môže dôjsť k zmene týchto úprav uložených do budúcna.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., keď v konaní o rozvode zásadne nie je možné rozhodovať podľa úspechu vo veci a navyše si žiadny z účastníkov náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.