Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-158-2010.pdf
PDF · 92.43 KB
No categories available
10C/158/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY, v právnej veci žalobcov: 1) F., 2) P., 3) Y., právne zastúpené JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom so sídlom AK Michalovce, ul. Sama Chalupku č. 18, proti žalovaným : 1) G. 2) G. 3) I. 4) U., 5) U.., 6) U. 7) Y. 8) U., 9) U. žalovaní v 4. až 9. rade v konaní zastúpení opatrovníkom X., v konaní o určenie predmetu dedičstva, takto
rozhodol:
U r č u j e , že do dedičstva po A. ktorý zomrel X.X.XXXX patria v celosti nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. E. ako parcely registra „C“ číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, číslo XXX/X - záhrady o výmere XXX mX, číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyne v 1. až 3. rade sa žalobou doručenou na súd dňa 19.11.2010 domáhali voči žalovaným v 1. až 7. rade, neskôr aj voči žalovaným v 8. a 9. rade určenia, že do dedičstva po A. a zomrelom X.X.XXXX patria v celosti nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. E. ako parcely registra „C“ číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, číslo XXX/X - záhrady o výmere XXX m X a číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX, pretože uvedené nehnuteľnosti sú vedené ako podielové spoluvlastníctvo účastníkov tohto konania alebo ich právnych predchodcov, pričom stav ohľadom spoluvlastníctva tak, ako je vykazovaný na LV č. XXX k.ú. E. nezodpovedá skutočnému právnemu stavu.
Poukázali na skutočnosť, že žalovaní v 4. až 7. rade boli príbuzní ich otca P. Keďže títo odchádzali niekedy v prvej polovici 30-tych rokov za prácou do USA, pred ich odchodom sa v rámci rodiny dohodli, že na rodinných nehnuteľnostiach ostane hospodáriť P.. Tým, ktorí odchádzali do USA sa v rámci rodinnej zbierky poskytla finančná pomoc na ich cestu a oni svoje podiely v predmetných nehnuteľnostiach tak darovali P. na ktorých bol postavený aj rodinný dom. Táto dohoda sa týkala aj podielu U.. Od tohto obdobia P. predmetné nehnuteľnosti užíval ako vlastník. Pôvodný dom počas vojny zhorel a na jeho mieste P. potom postavil nový rodinný dom, ktorý stojí aj v súčasnosti.
Pri prejednaní dedičstva po P. ( ktorý bol menovec ich otca ) boli prejednané aj označené podiely ich otca, ktoré tak nadobudol žalovaný v 3. rade, v dôsledku čoho je zapísaný na predmetnom liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník pod B13 v podiele 93/392-in. Tento, ako aj jeho právny predchodca však nikdy v predmetných nehnuteľnostiach žiadne podiely nevlastnili a nejedná sa ani o príbuzných. K tomuto nadobudnutiu došlo len na základe zhody mien.
P. ich otec, ktorý bol zapísaný ako spoluvlastník nehnuteľností v pozemno-knižnej záp. č. XXX k.ú. E. pod B Xg, Xf a XX a zomrel X.X.XXXX,. tieto pokojne a nerušene ako vlastník užíval až do svojej smrti dňa X.X.XXXX. Právnymi nástupcami po ňom sú ony - jeho dcéry, teda žalobkyne v 1. až 3. rade.
K predmetnej žalobe sa písomne vyjadrili aj žalovaní v 1. až 3. rade, ktorí s jej obsahom plne súhlasili.
Opatrovník žalovaných v 4. až 9. rade nesúhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie. Oboznámením sa so žalobou čl. 1-3, výpisom z LV č. XXX na čl. 5,6,7, oznámením o úmrtí čl. 8, potvrdením E. na čl. 9, výpisom z pozemkovej knihy Zápisnice č. XXX na čl. 10, výpisom z pozemkovej knihy čl. 11, písomnými vyjadreniami žalovaných v 1. až 3 rade čl. 15,16,22, vyjadrením opatrovníka čl. 17 zistil skutkový stav v súlade s uvádzanými skutočnosťami a zisteniami popísanými v samotnej žalobe.
Žalobkyňa v 1. rade F. pred súdom vypovedala, že trvá na podanej žalobe ako aj na skutočnostiach, ktoré sú opísané v žalobe a ktoré sa zakladajú na pravde. Má zato, že jej právny predchodca splnil podmienky na nadobudnutie dedičstva vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, preto navrhla, aby súd určil, že do dedičstva po A. zomrelom X.X.XXXX. patria v celosti nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. E. ako parc. reg. C / XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX mX, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX. Uviedla, že jej nebohý otec tieto nehnuteľnosti užíval, vie to z rozprávania, pretože je to už veľa rokov, keďže otec sa narodil v r. 1900. Tiež uviedla, že otec sa vysporiadal s príbuznými, ktorí odišli do USA tak, že ich vyplatil, čo vie tiež z rozprávania, pôvodný dom počas vojny vyhorel a otec potom postavil nový rodinný dom. Jej otec nehnuteľnosť užíval bez toho, žeby mu niekto bránil v tomto užívaní, preto ho každý považoval za vlastníka.
Žalobkyňa v 2. rade P. uviedla, že sa pripája k výpovedi svojej sestry, žalobkyne v 1. rade, nemá čo k veci dodať. Skutočnosti, ktoré uviedla vo svojej výpovedi sestra sa zakladajú na pravde.
Aj žalobkyňa v 3. rade Y. sa pripojila k výpovedi svojej sestry, žalobkyne v 1. rade, pričom doplnila, že na tomto pozemku žila aj sestra ich nebohého otca, ktorá keď sa začala budovať, tak ju otec vyplatil, nevie síce koľko, ale určite ju finančne vyplatil.
Čo sa týka žalovaných v 4. až 7. rade, žalobkyňa v 3. rade na otázku opatrovníka týchto žalovaných, že s kým sa mal vysporiadať ich nebohý otec ohľadom dotknutých pozemkov uviedla, že to bol U.., ktorí odišli do USA, súrodencov P.. K darovaniu malo dôjsť pred II. sv. vojnou, niekedy v 30-tych rokoch. Čo sa týka P. uviedla, že to bola sestra ich nebohého otca. O tom, kedy žalovaní v 4. až 7. rade zomreli a kde zomreli ona nemá žiadne vedomosti, pretože títo odišli do USA a už sa viac s ich nebohým otcom nekontaktovali.
Svedok U. k predmetnej veci vypovedal, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania. S nebohým P. ešte ako chlapec pásol kravy. P. mal dvoch bratov a jednu sestru. Títo jeho súrodenci odišli do USA za prácou a z jeho rozprávania vie, že on im zabezpečil finančné prostriedky na túto cestu. Nehnuteľnosti, ktoré tu po nich zostali, potom mali prejsť na P.. Pozemky, ktoré boli po jeho súrodencoch potom on aj užíval. Preto bol považovaný za vlastníka predmetných nehnuteľností. Tiež poukázal na skutočnosť, že si dobre pamätá ešte ako chlapec, že pôvodný dom na pozemku zhorel a na tomto mieste si potom postavil dom A., čo mohlo byť niekedy v r. 1944 alebo 1947. Na tieto nehnuteľnosti, ktoré užíval A. si nikto nerobil nárok, tieto užíval sám, dobromyseľne až do konca života, t.j. do roku 1986, kedy zomrel. Kto býval pred P. v pôvodnom dome si nepamätá, pamätá, že tam býval len P., ktorý mal 2 dcéry aj syna. Jeho otca si už nepamätá.
Svedok U. taktiež vypovedal, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania. Uviedol, že vie, že na tomto pozemku bol starý dom, kde býval P. tento dom po vojne zhorel, aj na to si pamätá, bol taký malý chlapec a potom si na tomto mieste postavil nový dom P. kde býval až do smrti. Bol tam ešte jeden dom od O., s ktorým sa vyrovnali a tento dom potom užíval P.. Ďalej uviedol, že z počutia vie, že P. mal svojich súrodencov, ktorí odišli do USA vyplatiť a tento dom potom užíval len on sám. Nároky na túto nehnuteľnosť si nikto nerobil, býval v nej len P. až do svojej smrti. Ako došlo k vyrovnaniu medzi starým otcom P. a jeho súrodencami, to si nepamätá.
Zástupca žalobkýň k veci predniesol, že podľa ich názoru z výsluchu žalobkýň ako aj svedkov je dostatočným spôsobom preukázané, že P. uvedené podiely nehnuteľnosti užíval dobromyseľne a každý ho považoval za vlastníka, pričom v zmysle stredného OZ vydržacia lehota v r. 1961 bola 10 rokov od účinnosti uvedenej zákonom, poukázal na to, že v 30-tych rokoch došlo k vysporiadaniu medzi neb. P. a jeho súrodencami, ktorí odišli do USA za prácou, ktorý im poskytol finančné prostriedky na túto cestu. Od tej doby túto nehnuteľnosť dobromyseľne užíval, každý ho považoval za vlastníka, nikto mu nebránil v užívaní a preto majú zato, že žaloba je dôvodná a navrhol jej v celom rozsahu vyhovieť.
Opatrovník žalovaných v 4. až 7. rade navrhol s poukazom na zistenie, že žalovaní v 4.,5.,6.rade nie sú totožní s účastníkmi konania vyžiadať zo správy katastra úplný výpis č. XXX k.ú. E. a C. a C., zistiť rodovú postupnosť vlastníkov vedených na LV č. XXX k.ú. E. vo vzťahu k osobám na tom istom LV pod K.
V priebehu konania žalobkyne po preverení pôvodných zápisov v pozemkovej knihe navrhli súdu pripustiť do konania na strane žalovaných U. a U. oboch na neznámom mieste. Títo menovaní boli zapísaní ako spoluvlastníci v pozemkovej knihe v záp. č. XXX k.ú. E. pod BX a BX.. Jednalo sa o súrodencov U., ktorý bol právnym predchodcom žalovaných v 4. až 7. rade a ktorý mal za manželku P.. Po oboch týchto manželoch dedili žalovaní v 4. až 7. rade a P., ako je to zrejmé z úplného výpisu tejto zápisnice. Pokiaľ ide o navrhovaných nových účastníkov U., ktorí odišli za prácou do USA ešte pred r. 1920, svoje podiely pri odchode darovali svojmu bratovi U., ktorý na predmetných nehnuteľnostiach zostal bývať.
Na základe uvedeného návrhu žalobkýň, súd preto pripustil na pojednávaní dňa 4.10.2011 do konania na strane žalovaných ako žalovaného v 8. rade U. a žalovaného v 9. rade U., oboch na neznámom mieste, zastúpených v konaní opatrovníkom X..
Právny zástupca žalobkýň po vykonanom dokazovaní predniesol, že majú zato, že dostatočným spôsobom preukázali opodstatnenosť nároku a teda, že došlo v zmysle § 115 a nasl. zák. č. 141/50 Zb. k vydržaniu týchto nehnuteľností a z toho dôvodu navrhujú žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V prípade úspechu, právny zástupca žalobkýň si trovy konania neuplatňuje.
Opatrovník žalovaných v 4. až 9. rade k veci uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 cit. zákona, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnosti môže len oprávnený držiteľ, teda ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou, dobromyseľne, že mu vec patrí, nepretržite počas ustanovenej doby, ktorá je v tomto prípade 10 ročná s tým, že je preukázaná spôsobilosť predmetu vydržania. To, že s vecou držiteľ nakladal dobromyseľne ako so svojou vlastnou a ktorá mu aj patrí, musí byť preukázané aj okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.
Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. účinného do 31.3.1964, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 116 ods. 1 cit. zákona, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa § 116 ods. 2 cit. zákona, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Čo sa týka samotného vydržania, ktoré je predmetom uplatneného nároku v tomto konaní, vydržanie v čase účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. bolo prípustné voči každému s poukazom nato, že sa vyžadovala dobromyseľná a nepretržitá držba.
Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov konania ako aj označených svedkov a tiež na základe predložených listinných dôkazov, najmä výpisu z LV č. 579 k.ú. Oreské ako aj výpisu z pozemkovej knihy - záp. č. XXX k.ú.. E. dospel k záveru, že zo strany žalobkýň bola preukázaná opodstatnenosť ich uplatneného nároku. Nebohý P., otec žalobkýň v 1. až 3. rade, predmetné nehnuteľnosti mal v nepretržitej držbe počas 10-ročnej vydržacej doby, s nehnuteľnosťami narábal ako so svojimi vlastnými ako ich výlučný vlastník, keďže svojich príbuzných pred odchodom do cudziny finančne odškodnil a nikto mu v tomto užívaní nebránil, čo bolo preukázané aj výpoveďami označených svedkov.
Preto na základe vyššie uvedených skutočností súd o nároku žalobkýň rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalobkyniam v 1. až 3. rade voči neúspešným žalovaným v 4. až 9. rade náhradu trov tohto konania nepriznal, keďže túto aj v prípade úspechu si neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods.3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a o.s.p./,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.