Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/255/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľky: F. M., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. H. 7, D. proti odporcovi: T. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom J. H. X, t. č. N.. Ľ. H. X/XX, XXX XX D., o návrhu na určenie výživného manželky, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.10.2010 domáhala určenia príspevku na živobytie vo výške 150,- eur za obdobie od 15.8.2010 do 8.11.2010, kedy bola PN. Z príspevku od Slovenskej poisťovne vo výške 275,10 eur od nie je schopná vyžiť. V doplnení návrhu zo dňa 16.12.2010 navrhovateľka uviedla, že na PN bola od 16.8.2010 do 7.10.2010, v tom čase bola s odporcom v rozvodovom konaní a nežila s ním v spoločnej domácnosti, t. č. už sú rozvedení, jediný príjem mala zo Slovenskej poisťovne za celé uvedené obdobie vo výške 328,60 eur, preto žiada, aby jej odporca prispel na pokrytie tohto obdobia sumou 150,- eur. Bývalý manžel poberá výsluhový dôchodok a aj pracuje vo firme P..

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 15.8.2011, v ktorom uviedol, že návrh navrhovateľky neuznáva, pretože v čase, keď navrhovateľka bola PN, ešte boli manželia a preto navrhovateľka nemá právo od neho žiadať finančné prostriedky, navrhovateľka si zranenie, v dôsledku ktorého bola PN (zlomenina ruky), spôsobila na tanečnej zábave v podnapitom stave, čo svojmu lekárovi zrejme neuviedla; odporca má na rozdiel od navrhovateľky vyživovacie a opatrovateľské záväzky voči synovi, ktorého ma súdom zvereného do opatery a svoje fin. prostriedky venuje jemu, navrhovateľka naproti tomu nie je schopná platiť ani výživné, preto bol voči nej vydaný exekučný príkaz. Navyše sám odporca bol v mesiaci apríl 2011 PN v dôsledku chronického ochorenia, nepýtal však od navrhovateľky žiadne príspevky na živobytie. Situácia navrhovateľky podľa odporcu nie je až taká zlá, keďže si na rozdiel od neho dovolí každoročné dovolenky a kúpu pre život nepotrebných vecí ako napr. internet s notebookom.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 4.10.2010 zotrvala na návrhu. Na otázku súdu, z akého dôvodu bola v žalovanom období PN, uviedla, že sa pošmykla a spadla na ruku. V žalovanom období bola zároveň aj zamestnaná, s odporcom boli ešte manželia a čo sa týka spoločného majetku patriaceho do BSM, vlastnili byt.

Odporca na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe. Ďalej uviedol, že v prípade, že by bol žalobný návrh navrhovateľky zamietnutý, žiada, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v nákladoch cestovného vo výške približne 30,- eur. V prípade potreby vie presne označiť mená a adresy svedkov, ktorí potvrdia okolnosti nehody navrhovateľky. Tiež si myslí, že celý návrh navrhovateľky je vypočítavosť, pretože predmetná udalosť sa stala v auguste resp. septembri, októbri, pričom tieto finančné prostriedky žiada v mesiaci marec. Upozornil aj na to, že aj on bol v mesiaci apríl PN a na rozdiel od navrhovateľky z dôvodu chronického ochorenia. Ide zároveň o ochorenie, na ktoré malo vplyv jeho predchádzajúce zamestnanie a z ktorého vyplývajúci výsluhový dôchodok mu pravdepodobne navrhovateľka závidí. Počas PN od navrhovateľky nežiadal príspevky na živobytie ani pre seba ani pre syna. Poukázal ďalej na to, že na tunajšom súde sa ešte vedie konanie pod sp. zn. , kde navrhovateľka žiada príspevok na výživu rozvedeného manžela, tento návrh bol zamietnutý, avšak rozsudok ešte nie je právoplatný, pretože navrhovateľka sa odvolala. Manželstvo už je rozvedené a syn bol zverený do jeho starostlivosti a opatery. Navrhovateľka nemohla byť podľa odporcu v takej núdzi v žalovanom období, ako tvrdí, pretože medzičasom titulom vyporiadania BSM mu z ruky v hotovosti vyplatila sumu 19.500 eur, pričom pôžičku si brala asi len vo výške 1.000,- alebo 1.200,- eur, to znamená, že musela jednoznačne mať ešte nejakú hotovosť, ktorú zatajovala. Ďalej odporca poukázal na to, že okrem spoločného bytu počas manželstva nevlastnil žiadny iný majetok, ktorého by som bol výlučným vlastníkom, žiadne nehnuteľnosti, hnuteľné veci vysokej hodnoty, akcie, iné majetkové hodnoty ani motorové vozidlo. Motorové vozidlo, ktoré používa, nie je jeho vlastníctvom, patrí jeho terajšej priateľke.

Navrhovateľka na tieto odporcove tvrdenia uviedla, že nevie, kde odporca nabral všetky tieto veci. Na otázku súdu, či teda je pravdou, že titulom vyporiadania BSM vyplatila odporcovi sumu 19.500,- eur, navrhovateľka uviedla, že áno, peniaze si požičala u rodiny.

Odporca na záver poukázal na to, že v období, keď bola navrhovateľka PN, syn už býval u neho, výlučne teda zabezpečoval jeho osobnú starostlivosť a zároveň aj po stránke materiálnej odporca zabezpečoval všetku starostlivosť, v tomto období až do obdobia, kedy rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť, na výživu syna navrhovateľka neprispievala ani cent. Pokiaľ navrhovateľka udávala, že počas PN nemohla vyžiť, odporca opätovne zdôraznil, že on takisto z dôvodu chronického ochorenia bol apríl, máj, jún nezamestnaný a PN a mohol vyžiť, a to ešte zabezpečoval aj starostlivosť o syna.

Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľky a odporcu na pojednávaní aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 13.10.2010 o vyplatených nemocenských dávkach za obdobie 1.1.2010 až 30.9.2010 súd zistil, že navrhovateľke za toto obdobie bolo vyplatených spolu 369,80 eur (mesiace 2/2010, ).

Z evidenčného listu BYTTERMU súd mal preukázané, že mesačná zálohová úhrada navrhovateľky za byt činí 114,76 eur.

Z predloženého oznámenia SSE vyplynulo, že navrhovateľka mesačne uhrádza za elektrinu preddavkovú platbu 38,- eur.

Svoje mesačné výdavky navrhovateľka uviedla v predloženej špecifikácii nasledovne: príjem Soc. Poisťovňa 229,20 eur, úhrada pravidelných platieb: nájomné 114,76 eur, elektrina 38,- eur, plyn 5,- eur, telefón 9,- eur, internet 9,- eur, t. j. výdavky spolu 175,76 eur, čo na deň predstavuje 1,78 eur, ďalšie výdavky má na stravu, lieky, drogériu.

Z potvrdenia Soc. Poisťovne zo dňa 15.12.2010 vyplynulo, že za mesiace 8-10/2010 bola navrhovateľke spolu vyplatená suma 328,60 eur (za prvé dva mesiace sa vyplatené sumy prelínajú so sumami uvedenými vo vyúčtovaní zo dňa 13.10.2010 ).

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu P. B. V. s. r. o. mal súd preukázané, že čistá mzda odporcu za mesiac 9/2010 činila sumu 172,19 eur, za mesiac 10/2010 sumu 420,19 eur, za mesiac 11/2010 389,61 eur, za mesiac 12/2010 sumu 360,90 eur, za mesiac 1/2011 sumu 370,19 eur, za mesiac 2/2011 sumu 331,99 eur.

Z exekučného príkazu JUDr. Jozefa Kaducha, súdneho exekútora, zo dňa 25.7.2011 súd zistil, že oprávnený (syn navrhovateľky zastúpený otcom) podal návrh na vykonanie exekúcie voči navrhovateľke (matke) z dôvodu nezaplatenia výživného.

Podľa (ďalej len „“): Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa : (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd návrh navrhovateľky posúdil ako návrh na určenie výživného manželky, nakoľko ho požadovala ešte za obdobie, kedy boli s odporcom ešte manželmi (medzitým už bolo manželstvo rozvedené). Ide pritom o nárok na jednorazový príspevok 150,- eur za dobu, počas ktorej bola navrhovateľka PN a súčasne zamestnaná, t. j. poberala počas svojej PN príspevky od Sociálnej poisťovne, ktoré jej však podľa jej vyjadrenia nestačili na vyžitie.

Pri rozhodovaní o nároku na výživné manžela rozhoduje súd o dôvodnosti návrhu s prihliadnutím na § 75 ods. 1, teda s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa : (2)) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.

Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo

všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený.

Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.

V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného) než výživné nepriznať.

Súd na prejednávanú vec aplikoval aj citované ust.§ 75 ods.2 Zákona o rodine, nakoľko je tiež potrebné brať do úvahy, že odporca zabezpečuje starostlivosť o syna ktorý mu bol po rozvode zverený do osobnej starostlivosti a jeho príjem preto treba posudzovať aj v týchto súvislostiach. Z exekučného príkazu JUDr. Kaducha, súdneho exekútora, zo dňa 25.7.2011 bolo zistené, že navrhovateľka si vo vzťahu k synovi neplnila ani vyživovaciu povinnosť riadnym spôsobom a oprávnený (syn zastúpený otcom) musel postúpiť zameškané výživné exekútorovi na vymáhanie.

Vzhľadom na uvedené, teda za situácie kedy si odporkyňa riadne neplnila vyživovaciu povinnosť voči synovi, súd nepovažoval za spravodlivé, aby sa odporca podieľal v žalovanom období na výžive navrhovateľky.

Navyše ako je už uvedené, navrhovateľka bola v žalovanom období zamestnaná a v tejto súvislosti je tiež nutné si navyše uvedomiť, že kritérium upravené v citovanom ust.§ 71 ods.1 Zákona o rodine, že životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká, neznamená mechanickú rovnosť príjmov posudzovaných manželov s tým, že odporca bol rovnako tak opakovane práceneschopný, osobne sa pritom sa staral o syna a svoju situáciu neriešil požadovaním výživného od navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.