Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/13940/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobkyne: K. S., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. XXXX/XX, V., zastúpenej JUDr. Miroslavom Vidovenecom, advokátom, B.. E. XX, V., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, K. Č..X, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-DI-OBCP-P-159/2010 zo dňa 27.8.2010, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím žalovaný v konaní o priestupku na základe podaného odvolania žalobkyne potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1.stupňa, vydané pod č.p.: ORP-157/DI-S-2010 zo dňa 19.5.2010 a odvolanie žalobkyne zamietol, s poukazom na ust. a zákona o správnom konaní, , , o cestnej premávke a o priestupkoch.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že správny orgán I. stupňa podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil žalobkyni pokutu vo výške 150,- Eur. Podľa citovaného zákona, s poukazom na vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. , ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov, zaviazal účastníčku konania uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.

Žalobkyňa spáchala priestupok tak, že dňa 8.1.2010 o 18.55 hod. prechádzala ako chodkyňa cez štátnu cestu I./50 v Michalovciach cez ulicu Sobraneckú v smere k ulici Štefánikovej, na križovatke riadenej svetelným signalizačným zariadením mimo vyznačeného prechodu pre chodcov. Počas prechádzania cez cestu viedla na vodítku psa (biely boxer) a náhle vošla do jazdnej dráhy z jej pohľadu z pravej strany po ulici Sobraneckej, v odbočovacom jazdnom pruhu pre odbočenie vpravo na ulicu Štefánikovu, idúcemu osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky Škoda Fábia Combi, evidenčného čísla V.- XXXBN, ktoré viedol vodič J.. M. Q., čím došlo k zrážke chodkyne s prednou časťou vozidla a tým k dopravnej nehode. Pri tejto nehode došlo k ťažkému zraneniu chodkyne K. S. s dobou liečenia viac ako 2 mesiace.

Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie žalobkyne ako porušenie ust. , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, čím bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm.g/ zákona o priestupkoch.

Na základe podaného odvolania žalobkyne, kde poukázala na svoje konanie v tom smere, že pred vstupom na vozovku sa dôkladne presvedčila o tom, či prichádzajú nejaké motorové vozidlá, ktoré z diaľky nevidela, v zákrute videla dve vozidlá, ktoré boli v bezpečnej vzdialenosti, takže podľa jej názoru, mohla bezpečne prejsť celou vozovkou. Chcela upriamiť pozornosť v tom smere, že vozovka je široká, jedná sa o hlavný ťah, kde sa nachádza 7 jazdných pruhov, ako sa aj konštatuje v znaleckom posudku. Túto vozovku prešla cca 95 % celkovej šírky, to znamená, že sa už z nej nemohla vrátiť, preto na vozovke sa nemohla bezdôvodne zdržiavať, ani zastavovať, pričom navyše mala na vodítku psa.

Podľa názoru žalobkyne, vodič J.. Q., ktorý vchádzal na hlavnú z bočnej ulice, zrejme nedal prednosť dvom vozidlám, ktoré išli po hlavnej ceste a ktoré sama registrovala v dostatočnej vzdialenosti. Zdôraznila, že vodič ju pravdepodobne videl a ponáhľal sa domov z práce a že si myslel, že sa zastaví, z čoho jednoznačne podľa žalobkyne vyplýva, že vodič ju na vozovke registroval. Poukázala na . Tvrdila, že pokiaľ ju vodič videl a registroval, má predvídať a prispôsobiť rýchlosť a spomaliť, aby nedošlo ku kolízii, ktorej ona už žiadnym spôsobom nemohla zabrániť. Znalec iba jednostranne uvádza, že splývala s okolitým prostredím a že žalobkyňa neodrážala dostatočné množstvo svetla. Žalobkyňa tvrdí, že vodič musel vidieť 2 veľké objekty, najmä ju a veľkého psa, navyše bielej farby. Za dôležité považuje tú skutočnosť, že ku zrážke došlo v jazdnom pruhu v smere odbočovania do centra, kde podľa názoru žalobkyne by sa mala rýchlosť jazdy o to viac prispôsobiť a logicky výraznejšie znižovať. So znaleckým posudkom vyjadrila nesúhlas a žiadala vypracovať kontrolný znalecký posudok. Neuznala, aby bola braná na plnú zodpovednosť, pretože tvrdí, že čiastočne bol na spôsobení dopravnej nehody vinný aj vodič.

Odvolací správny orgán k námietkam žalobkyne na základe podaného odvolania uviedol, že podľa § 34 ods.4 a 5 zákona o správnom konaní, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Je len na úvahe správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, ktorý je potrebný na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne posúdenie celej veci, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad. Odvolací správny orgán nepochybuje o správnosti a objektívnosti znaleckého posudku, vypracovaného znalcom J.. W. S.. Znalec v potrebnom rozsahu posúdil a zodpovedal otázky, ktoré boli pri jeho ustanovení na neho kladené a správne sa zaoberal technickou stránkou nehody.

Prvostupňový správny orgán vychádzal z predloženého spisového materiálu, najmä z vypracovaného znaleckého posudku, v ktorom sa znalec odboru cestnej dopravy podrobne zaoberal spôsobom, technikou a rýchlosťou jazdy vodiča J.. M. Q., spôsob chôdze K. S., zistil príčinu dopravnej nehody, posúdil kto a akým spôsobom mohol zrážke zabrániť, kde sa nachádzalo vozidlo, pri rýchlosti ktorou jazdilo v čase keď chodkyňa urobila prvý krok do vozovky, akú vzdialenosť prešla chodkyňa od okraja vozovky na miesto zrážky a kedy vodič po prvýkrát skutočne reagoval na vstup, resp. pohyb chodkyne do vozovky, čím znalecký posudok odzrkadľuje vznik dopravnej nehody. Vodič motorového vozidla na začiatku nehodového deja sa pohyboval rýchlosťou 40-50 km za hodinu. Túto skutočnosť potvrdzujú aj poškodenia motorového vozidla, resp. ponárazové deformácie. Uvedené nasvedčuje tomu, že rýchlosť vozidla bola pri náraze nízka. Vzhľadom na dostatočné zdôvodnenie záverov znaleckého posudku, nepovažoval za potrebné vypracovať kontrolný znalecký posudok. Z uvedeného posudku vyplýva, že žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov chodci, ktorí prechádzajú cez prechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprichádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití prechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie prechodu pre chodcov zakázané. Žalobkyňa pri svedeckej výpovedi dňa 8.1.2010 uviedla, že pri prechádzaní vozovky sa

pozrela iba na ľavo či nejde nejaké vozidlo a do prava sa už nepozrela. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že po prejdení polovice vozovky bolo potrebné venovať patričnú pozornosť aj pravej strane cesty.

Podľa , mimo prechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pri výsluchu žalobkyňa dňa 19.1.2010 uviedla, že pri prechádzaní cez vozovku sa nepozrela do prava, pričom si myslela, že vodič vozidla ide smerom rovno za jej chrbtom do križovatky, nepočula, že ide nejaké vozidlo. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobkyňa neodhadla vzdialenosť prichádzajúceho vozidla. Žalovaný ďalej citoval ust. .

Osobitnú pozornosť správny orgán venoval postupu správneho orgánu I. stupňa pri vkladaní sankcie za spáchaný priestupok. Prvostupňový správny orgán správne posúdil závažnosť priestupku podľa § 12 zákona o priestupkoch. Sankcia bola uložená podľa § 22 ods.2 zákona o priestupkoch. Za priestupok podľa § 22 ods.1 písm.g/ citovaného zákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov. Správny orgán zobral do úvahy najmä spôsob spáchania priestupku, následky priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, kedy ide o subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú, mieru zavinenia, pohnútky, ktoré môžu mať povahu priťažujúcu, ale aj poľahčujúcu, osobu páchateľa.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu II. stupňa žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu. Medzi žalobné dôvody žalobkyňa uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia ODI, OR PZ Michalovce, zo dňa 19.5.2010 sa odkazuje na znalecký posudok a uvádza sa, že žalobkyňa, na rozdiel od vodiča, údajne mala mať ďaleko väčšiu možnosť spozorovať svetlá prichádzajúceho automobilu, a teda včas vykonať potrebné opatrenia, t.j. dať prednosť po ceste jazdiacemu osobnému automobilu, čo je v priamom rozpore s predchádzajúcim konštatovaním, že to, že žalobkyňa bola na vozovke, nesmela sa zdržiavať na nej, ani zastavovať. Na tento rozpor poukazuje zámerne preto, že interpretácia citovaných ustanovení , , nie je ani zďaleka tak jednostranná, ako sa ju snaží interpretovať v jej neprospech správny orgán I. stupňa. Citované ustanovenia nezakazujú chodcom prechádzať cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, iba predpisujú, aby sa pred vstupom chodci presvedčili, že tak môžu urobiť bez nebezpečenstva a bez toho, aby s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nedonútili ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. V tomto smere poukazuje na svoju výpoveď, kde už predtým uviedla, že pred vstupom na vozovku sa dôkladne uistila, že môže bezpečne prechádzať cez ňu tak z pravej, ako aj z ľavej strany. V diaľke v zákrute videla dve vozidlá, ktoré boli v bezpečnej vzdialenosti, takže mohla bezpečne prejsť cez vozovku. Upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že vozovka bola široká, 7 pruhová, a žalobkyňa sa nachádzala v momente zrážky v blízkosti okraja druhej strany vozovky, teda prešla cca 90 % celkovej šírky vozovky. Z takejto vzdialenosti sa už nemohla vrátiť a teda neobstojí tvrdenie, že sa bezdôvodne zdržiavala na vozovke a že sa nemohla na nej ani zastaviť, pričom pri sebe mala na vodítku aj psa.

Prichádzajúceho vodiča J.. Q. z bočnej strany nezaregistrovala (musel sa nachádzať ďalej na bočnej ceste, a teda pre ňu v tom čase nepredstavoval nebezpečenstvo). Ďalej zdôrazňuje, čo vyplýva aj z výpovede vodiča, že vodič ju videl a že sa ponáhľal domov z práce, a že si myslel, že zastaví, z čoho jednoznačne vyplýva pre žalobkyňu, že vodič ju na vozovke registroval. Podľa vyplýva základné pravidlo a povinnosť pre každého vodiča a to prispôsobiť rýchlosť jazdy bez ohľadu na povolenú rýchlosť svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky (bolo mokro) a iným okolnostiam a musí predvídať a tiež má jazdiť takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ju vodič videl a registroval, mal predvídať a prispôsobiť rýchlosť a spomaliť, tak aby nedošlo ku kolízii, ktorej už žiadnym spôsobom nemohla zabrániť. V tomto smere nemôže v žiadnom prípade súhlasiť ani so závermi znaleckého posudku. V znaleckom posudku sa nezaoberal znalec tým, že na vozovke vodič mohol vidieť 2 veľké objekty, a to ju a psa, s dostatočným kontrastom, keďže bol bielej farby. Požiadala o kontrolný znalecký posudok, najmä v tom smere, aby sa určila spoluvina aj vodiča. Rovnako namietala aj výšku pokuty, ktorá jej bola uložená, pretože nesúhlasí s tvrdením, že z jej strany sa jedná o závažné porušenie . Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

samotný odvolací správny orgán poukazuje na ust. , v zmysle ktorého obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Žalobkyňa sa od samého počiatku necítila byť zodpovedná za vznik dopravnej nehody a tento svoj postoj aj logicky zdôvodnila. Znalec mohol doplniť svoj znalecký posudok v tom smere, aby zaujal stanovisko k námietkam žalobkyne. V tomto smere odvolací správny orgán mal vyhovieť žalobkyni a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobkyne, pokiaľ ide o otázku zásadného významu, ako doplnenie znaleckej expertízy, takýto dôkaz v záujme zachovania všetkých práv pri uplatnení svojho nároku v správnom konaní správny orgán je povinný ho rešpektovať a vykonať dôkazy potrebné pre skutočné zistenie stavu veci. V tomto smere žalobkyňa považuje úvahu správneho orgánu o nevykonaní navrhnutého dôkazu za jeho pochybenie, ktorého dôsledkom je nezákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí.

Navrhol rozhodnutie správnych orgánov zrušiť.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 11.3.2011, v tomto vyjadrení podrobne opisuje priebeh nehody, celý obsah vyjadrenia žalovaného je opisom dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí.

Vzhľadom na skutočnosť, že podklady na vypracovanie posudku uvádzané znalcom J.. W. S. v znaleckom posudku č. X/XXXX, sú totožné s nazhromaždeným dôkazným materiálom, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán a nevyšli na javo nové skutočnosti, správny orgán sa nezaoberal otázkou kontrolného znaleckého posudku. Skutočnosť, že menovaná nesúhlasila so závermi znalca, ešte nie je dôvod na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Ak by existoval rozpor medzi dôkazmi a znaleckým posudkom, potom by správny orgán takýto posudok dal vypracovať.

Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že priestupca svojim konaním porušil povinnosti, vyplývajúce z ust. , , , čím žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zákona o priestupkoch.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa , a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správneho orgánu I. stupňa, ako aj žalovaného, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. K jednotlivým žalobným dôvodom žalobkyne súd zaujal nasledovné stanovisko:

Žalobkyňa si protirečí vo svojich svedeckých výpovediach, najmä pokiaľ ide o svedeckú výpoveď zo dňa 19.1.2010, kde jednoznačne uviedla, že počas prechádzania cez vozovku sa pozrela iba na ľavo, či nejde nijaké vozidlo, a do prava sa už nepozrela.

Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť prechod pre chodcov, nadchod, alebo podchod. Na prechode pre chodcov sa chodí v pravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy: ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.

Žalobkyňa sama v žalobe tvrdila, že nevidela prichádzajúce vozidlo z bočnej strany, pretože bol ďalej na vozovke ako ho mohla ona postrehnúť, súd je preto toho názoru, že v prípade prechodu chodcov cez tak širokú vozovku, ako to bolo v danom prípade, žalobkyňa sa nemôže spoliehať na to, že ju vodič, ktorý prichádza na uvedenú vozovku, ju jednoducho obíde.

Správne preto správny orgán na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 53 ods.3 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého mimo prechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

Ako to vyplýva aj zo znaleckej expertízy, vodič už nemohol nehode zabrániť, pretože žalobkyňa sa nachádzala na takom mieste vozovky, kde mohla vytvoriť iba náhlu prekážku pre prichádzajúce vozidlo.

Žalobkyňa si nesprávne vykladá ust. § 53 ods.4 citovaného zákona o cestnej premávke, podľa ktorého pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať, ani zastavovať. To platí na prechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie, ani iné zábrany.

K vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu súd preto dodáva, že pokiaľ žalobkyňa vstúpila na vozovku, ktorú nemohla podľa jej odhadu bezpečne prejsť, tým naplnila skutkovú podstatu podľa ust. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 22 ods.2 písm.c/, za priestupok podľa ods.1 podľa písmena e/, g/ až i/ možno uložiť pokutu od 150,- Eur do 800,- Eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ bola preukázaná dopravná nehoda pre porušenie ust. § 53 ods.2, 3, 4 zákona o cestnej premávke, v takom prípade sa ukladá pokuta priestupcovi vo výške od 150,- Eur do 800 Eur, čo v danom prípade pre žalobkyňu znamená, že bola uložená v spodnej hranici a s jej výškou sa správny orgán I. stupňa náležite vysporiadal. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobkyne, že s uloženou pokutou v tejto výške nesúhlasí. Súd taktiež zotrval na svojom stanovisku, pokiaľ ide o závery expertízy, že k priestupku došlo pre porušenie ust. až 4 zákona o cestnej premávke, a preto ak správne orgány nevykonávali opakované znalecké expertízy kontrolným znalcom, neporušili ustanovenia , a , zákona o správnom konaní (). V ostatných dôvodoch súd sa stotožňuje s právnym záverom správneho orgánu II. stupňa.

Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta ( ).

Na základe vyššie uvedeného ustanovenia súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa prvá veta , neúspešnému žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.