Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/26/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Martinom Stretavským, v právnej veci žalobcu X.. O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A.S.N. XX, K., zastúpeného JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom AK so sídlom Farská 32, Michalovce proti žalovanému AGROSPOL spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce so sídlom Čečehov 150, IČO: 31 675 131, zastúpenému JUDr. Martinom Vasiľom, advokátom, Nerudova 14, Košice, o doplatenie mzdy a odstupného takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti v merite veci.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde 15.2.2010 domáhal zaplatenia 498,00 Eur ako doplatenia mzdy za mesiace jún, júl, august 2009 a 498,00 Eur ako doplatenia odstupného, úroku z omeškania a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného bol zamestnaný od 1.2.2003 na pozícii vedúci mechanizácie. Dňa 26.5.2009 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená výpoveď v zmysle a od 1.6.2009 mu začala plynúť trojmesačná výpovedná lehota. Dňa 2.6.2009 bol žalobca preradený na inú prácu a to na zabezpečovanie obedov pre zamestnancov a vzhľadom k tomu, že si plnil povinnosti aj na tejto pozícii, vznikol mu nárok aj na tzv. prémie, ktoré boli pravidelne vyplácané približne dva predchádzajúce roky. Pretože mu neboli vyplácané prémie čiastočne za mesiac máj a v plnom rozsahu za mesiace jún, júl, august 2009, čo predstavuje v hrubom 166 Eur mesačne, malo to aj vplyv na vyplatené trojmesačné odstupné, vo výške 3x 166 Eur spolu 498 Eur.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovi vyplatil úplnú mzdu za mesiac máj až august 2009 a taktiež aj trojmesačné odstupné. Žalobca pracoval u žalobcu pred rozviazaním pracovného pomeru so základným platom 20 000 Sk brutto. V pracovnej zmluve z 31.1.2003 v znení dodatkov z 1.7.2007 a 1.4.2008 bola k hrubému platu dohodnutá aj pohyblivá zložka podľa výkonu od 0 % do 30 % a záviselo len od úvahy zamestnávateľa, či túto pohyblivú zložku zamestnancovi zaplatí, pretože tá nie je nárokovateľnou časťou platu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe pracovnej zmluvy z 31.1.2003 bol žalobca zamestnaný u žalovaného od 1.2.2003 na pozícii vedúci mechanizácie s miestom výkonu práce Agrospol s.r.o., Pekárenská 4, Michalovce. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Mzda bola dohodnutá vo výške 12 000 Sk + výkon od 0 % do

30 %. Na základe dodatku k pracovnej zmluve z 30.6.2007 bol žalobcovi zvýšený základný plat na 18 000 Sk mesačne a dodatkom z 1.4.2008 bol žalobcovi zvýšený základný plat na 20 000 Sk mesačne, pričom ostatné náležitosti pracovnej zmluvy ostali nezmenené /č.l.35-38/.

Z výpovede žalobcu vyplýva, že u žalovaného bol zamestnaný od 1.2.2003 a bývalý majiteľ tejto spoločnosti A. F. mu počas trvania pracovného pomeru zvyšoval plat až na 25 000 Sk v hrubom mesačne. Po prevode obchodného podielu spoločnosti na nového majiteľa, a to nemeckú obchodnú spoločnosť boli zamestnanci zo strany nového majiteľa ubezpečení, že sa nič nebude meniť, budú zachované pracovno-právne vzťahy ako aj mzdové náležitosti. Koncom februára 2009 bola zrušená pozícia žalobcu a z obavy z prepustenia z práce sa žalobcovi zhoršil zdravotný stav. Do práce nastúpil až po ukončení práceneschopnosti dňa 4.5.2009. V tento deň vykonal žalovaný so žalobcom pohovor a ponúkol mu náhradné uplatnenie vo firme, ako opravár, resp. traktorista, čo žalobca odmietol. Žalobca navrhol žalovanému rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou s dodržaním všetkých náležitosti v zmysle , ako aj vyplatenia odstupného. Výpoveď bola žalobcovi doručená 26.5.2009, ktorú následne podpísal. V rámci výpovednej doby boli žalobcovi prideľované rôzne iné pracovné činnosti, ktoré nesúviseli s jeho pracovnou náplňou dohodnutou v pôvodnej pracovnej zmluve, preto podal podnet na Krajský inšpektorát práce, ktorý po vykonanom šetrení konštatoval, že zamestnávateľ- žalovaný porušil ustanovenia , pretože mal žalobcovi prideľovať prácu v rámci pôvodne dohodnutej pracovnej náplne aj po doručení výpovede, pretože k zmene druhu vykonávanej práce žiadnym dodatkom k pracovnej zmluve nedošlo.

Z výpovede svedka A. F., ktorý bol konateľom žalovaného do 31.12.2008, kedy svoj obchodný podiel previedol na iný subjekt - H. J. bolo zistené, že žalobcovi ako aj ostatným zamestnancom bola počas trvania pracovného pomeru zvyšovaná mzda v závislosti od hospodárskych výsledkov spoločnosti. Prax v obchodnej spoločnosti bola taká, že v pracovných zmluvách mali zamestnanci uvedené mzdové náležitosti pevnou sumou ako aj pohyblivou zložkou, ktorá bola vyplácaná v plnej výške, t.j. 30 % zo základnej mzdy a to všetkým zamestnancom. Žalobcovi bola vyplácaná taká mzda ako je uvedená vo vymeriavacích základoch.

Z výpovede H. J. súd zistil, že po prevode obchodného podielu spoločnosti Agrospol s.r.o. Michalovce bol oboznámený s výškou mzdy každého zamestnanca vrátane žalobcu. Na zozname, ktorý tvorí prílohu č. 11 Zmluvy o prevode obchodného podielu bola uvedená mzda každého zamestnanca, t.j. základné mzdy bez pohyblivých zložiek, nakoľko tieto mohli byť vyplácané len s jeho súhlasom. Po nadobudnutí obchodného podielu vyplácal náhrady mzdy len v zmysle zoznamu bez akýchkoľvek pohyblivých zložiek.

Svedkyňa K. J., ktorá u žalovaného spracúva mzdy zamestnancov vo výpovedi potvrdila, že mzdy spracovávala v predchádzajúcom období na základe pokynov bývalého konateľa spoločnosti F.. Pohyblivá zložka bola pripočítavaná k základnej mzde v rozmedzí od 0-30% len na základe pokynu konateľa spoločnosti. Aj v súčasnosti sú vyplácané mzdy na základe pokynov nového konateľa spoločnosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že za rozhodné obdobie pre výpočet priemerného zárobku ( obdobie 2. štvrťroka 2009 t.j. apríl - jún ) mal žalobca podľa predložených vymeriavacích základov priemerný zárobok vo výške 478 Eur, čo je podstatne menej ako mu bolo v rámci odstupného aj vyplatené. Poukázal na to, že aj A. F. bol v rozhodnom období, kedy bol žalobca zamestnancom žalovaného konateľom spoločnosti, pričom jediným spoločníkom bola A. F., ktorá ako konateľka a majiteľka spoločnosti mala prehľad o výške jednotlivých miezd svojich zamestnancov, čo uviedla aj v zozname zamestnancov, ktorý tvoril prílohu č. 11 Zmluvy o prevode obchodného podielu.

Na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretou 29.12.2008 /č.l. 81-90/ medzi prevodcom A. F. a nadobúdateľmi H. J. a A. J. bol prevedený obchodný podiel spoločnosti AGROSPOL, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce na nadobúdateľov. V prílohe 11 /č.l. 91-92/, ktorá je súčasťou Zmluvy o prevode obchodného podielu sú uvedení všetci zamestnanci spoločnosti a ich mesačná mzda. V bode 33 prílohy je uvedené meno a priezvisko žalobcu, zaradenie a mesačná mzda vo výške 20 000 Sk.

Z prehľadu vymeriavacích základov za rok 2009 bolo zistené, že za mesiac máj 2009 mal žalobca vymeriavací základ 770,01 Eur a v júni 2009 - 664,00 Eur/ č.l.63/.

Podľa , zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Podľa , priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa , rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobcovi bola daná výpoveď dňa 26.5.2009 podľa ani skutočnosť, že výpovedná doba uplynula 31.8.2009.

Sporná bola v predmetnom konaní výška odstupného a doplatenie prémii za mesiace jún, júl a august 2009 a to s poukazom na to, že žalobcovi nebola vyplácaná k základnému platu aj pohyblivá zložka vo výške 30%. V konaní bolo preukázané, že žalobca nemá nárok na doplatenie odstupného ani „prémii“ za obdobie výpovednej doby. Žalobca mal v pracovnej zmluve dohodnutú základnú mzdu, ktorá v rozhodujúcom období pre určenie odstupného bola vo výške 664,00 Eur (20 000 Sk)mesačne, čo bolo preukázané aj dodatkom k pracovnej zmluve z 1.4.2008. Pohyblivá zložka, ktorá bola v zmluve určená v rozpätí 0 - 30 % predstavuje sumu, ktorá je právne nenárokovateľná hoci bola vyplácaná bývalým zamestnávateľom v plnej výške, pričom nový zamestnávateľ nemal povinnosť túto pohyblivú zložku vyplácať, z čoho vyplýva, že za rozhodujúce obdobie pre určenie odstupného sa ponížil o túto sumu aj priemerný zárobok. Skutočnosť, že žalobca bol preradený na inú prácu - rozvoz stravy, pretože žalovaný pre neho nemal žiadnu inú prácu primeranú jeho vzdelaniu, nemalo vplyv na výšku jeho mzdy, keďže túto prácu vykonával za rovnakú mzdu, teda 664,00 Eur mesačne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemal ani nárok na vyplatenie „prémii“, t,j, pohyblivej zložky mzdy vo výške 30 % za mesiace jún až august 2009, keďže táto sa vyplácala len so súhlasom konateľa spoločnosti a nebola právne nárokovateľná. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.